Počas sviatkov som na sebe začala badať, že nie som v poriadku. Napádali mi absurdné myšlienky. Nedali mi spať. Mnohokrát ma prepadol záchvat strachu.
Čo ak mi prepne?
Čo ak raz nebudem vedieť čo robím a ublížim svojim deťom?
Čo ak som vážne chorá?
Veď keď sa to môže stať iným, prečo by sa to nemohlo stať aj mne?
Do toho všetkého triaška. Búšenie srdca. Oblieval ma studený pot. Zažívala som návaly zimy. Často som plakávala. Vyčítala som si to. Ako je vôbec možné, že mi takéto myšlienky vošli do hlavy. Nerozumela som tomu. Veď mi nič nechýba. Mám krásne a zdravé deti. Úžasného chlapa. Mám všetko, čo chcem.
Tak prečo?
Odkiaľ sa tie myšlienky vzali?
Vyhľadala som psychiatrickú pomoc. Bola mi diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. Zatiaľ si ešte stále zvykám na tento nový stav. Že sa naozaj niečo deje.

Psychiatrička mi povedala, že to mám z vyčerpania. Nič viac, nič menej. Odkedy sa narodil najmladší syn, jedinú noc som sa poriadne nevyspala. Celé noci bol zavesený na prsiach. Môj priateľ chodí na týždňovky a teda starostlivosť o tri deti je počas týždňa celá na mne.
Nesťažujem sa. Ani nechcem, aby to tak vyznelo. Práve naopak. Toto je môj život a ja ho žijem. Každý deň. A bojujem. Kvôli deťom. Partnerovi. V neposlednom rade kvôli sebe.
Neľutujem sa. Nehanbím sa. Čo sa mi prihodilo, stalo sa. Som len človek ako všetci ostatní.
Musím sa poďakovať mojej babke a mame. Keď som im v najhoršej chvíli zavolala, zrútená z toho všetkého, pribehli hneď na pomoc. Nenechali ma v mojich stavoch samú. Nevyčítali. Neodsudzovali. Vypočuli. Pomohli. Veľmi si to vážim.
Moja mama si po mojom narodení prešla niečím podobným. Iná diagnóza, podobný stav.
Prajem každému, aby mal vo svojom okolí aspoň jedného takého človeka.
---------------------------------------------------
Tento príbeh mi napísala jedna z vás. Žena. Mama. Dcéra. Partnerka. Taká ako my všetky. Ďakujem jej a vážim si jej odvahu. Dúfam, že už bude len lepšie.
Ak je vás tu viac takých, ktoré by ste sa chceli podeliť o svoj príbeh, napíšte mi.
Psychické choroby sa týkajú všetkých. Môžu postihnúť kohokoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek. Zo dňa na deň. Preto o nich treba hovoriť. Nikto v tom nie je sám.
Držte sa. Držme sa.
Maťa



Držím palce ❤️