Strach, úzkosť, panika
Každý z nás má strach. Bojíme sa mnohých vecí. Každý iných a inak.
A zažívame aj úzkosť. A tak je to dobré a prirodzené.
Strach a úzkosť nás totižto ochraňujú. Upozorňujú nás na nebezpečenstvo.
Na ohrozenie tela i duše.
Niekedy však strach a úzkosť prichádzajú bez zjavného dôvodu. Vtedy už nechránia. Skôr bránia. V živote. V bežných činnostiach. Fungovaní.
„Neboj sa, to dáš!“
„Nebuď slaboch!“
„Skús sa prekonať.“
„Neblázni, predsa to nemôže byť také hrozné!“
„Čo to toľko prežívaš...“
„Aj ja sa bojím a nerobím z toho takú vedu.“
„Trošku s tým skús bojovať.“
Potenie. Triaška. Búšenie srdca. Slabosť v nohách i rukách. Bolesti. Znecitlivenie tela. Nevoľnosť. Vyčerpanie. Neschopnosť nadýchnuť sa. Vnútorný nekľud. Nespavosť. Ťažkosti s pamäťou a pozornosťou. Vnímanie ako cez clonu. Pocit obrovského ohrozenia bez jeho reálnej prítomnosti. Pocit stratenia sa. Ako chôdza v hustej hmle...

Dokáže človek, čo sa takto cíti, bojovať? Dokáže tomu čeliť? Sám?
Chvíľu.
No potom príde únava. Fyzická i duševná.
Človek začne popierať sám seba. Podceňuje sa a neverí sebe a často ani druhým. Mnohokrát rezignuje. Vyhýba sa rôznym situáciám, ľuďom a postupne sa vyčleňuje zo spoločnosti. Trápi sa.
Takéto stavy prichádzajú nečakane a náhle. Z jednej chvíle na druhú. V akejkoľvek situácii a to bez ohľadu na vek, pohlavie, okolnosti. Vyvíjajú sa a nabaľujú sa na ne ďalšie strachy, fóbie, panika, depresia... Získavajú na intenzite. Sú to silní súperi.
Niekedy počas tohto boja človek stihne zakričať o pomoc. Poprípade ju aj vyhľadať. Jednou nohou vykročí z tej hmly. Inokedy však nie. Vtedy treba, aby niekto zvonka nabral odvahu a vkročil do neznáma. Pomohol mu von. Rozohnal hmlu.
Alebo aspoň počkal bok po boku s ním, kým sa hmla nerozplynie.
Lebo nakoniec hmla vždy ustúpi a vyjasní sa.
A vtedy ide všetko ľahšie...
Pohodu do vašich dní.
mickazebra
Úzkostné a fóbické poruchy nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou. Podľa WHO 20% až 25% populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu týchto porúch, ktoré sú vážne a ovplyvňujú vnútorné prežívanie, myslenie aj správanie človeka.
#liga_za_dusevne_zdravie #dusevne_poruchy #fobia #uzkost #panika
Odporúčame
@jarkax držím palce! určite neváhajte požiadať o pomoc ak bude treba.
Velmi trefne 👏
Velmi dobry clanok, tiez to prave prezivame s dcerkou. Deti by si mali uzivat detstvo a nie trpiet uzkostami ☹
@mickazebra ano ano uz sme si spolu aj pisali o mojej Nelke ak si pamatas 🙂
@martinka05 veru. držte sa!
@jarkax samozrejme. snáď sa to pohlo dobrým smerom.
@mickazebra uvidiime ja verim ze hej 🙂
@jarkax aj ja 🙂
Moj 2 rocny syn trpi uzkostnym strachom. Snazime sa mu pomahat, aby sa toho cim skor zbavil, alebo aspon minimalizoval..
@ivkahatalova @simka1454 veľmi držím palce, nech sa to zlepšuje a už je len dobre. a ako som už písala vyššie, netreba sa báť obrátiť na niekoho a požiadať o pomoc.
@mickazebra dakujem, samozrejme,ze pomoc sme uz vyhladali. Bez odbornej pomoci by som bola stratena.. s takymi vecami nieje sranda a rady ludi, ktori netusia o com to je, mozu sposobit este viac problemov..
@mickazebra ďakujem,len to všetko dlho trvá,raz je dobre a potom zas zle
ja som si to prežila tiež... a občas prežívam aj teraz akonáhle mám veľa stresu... neskutočne zlé pocity, ktoré človek nevie ovládnuť, aj napriek tomu, že logicky vie o čo ide... ach... naozaj to nikomu neželám a detičkám už vôbec nie... každému, kto pozná PP, depresie, strach a strach zo strachu želám veľa síl a pevnú vôľu vybojovať si kľud, pohodu a pokojnú myseľ ❤
@ivkahatalova samozrejmé to nie je, niektorì pomoc žiaľ nevyhľadajú. prajem vám, aby bolo stále lepšie a lepšie.
@simka1454 niekedy to tak býva :/ želám ti, aby dobrých dní bolo stále viac a viac a aby začali prevažovať nad týmu zlými.
@zuzik_24 ďakujem, že si sa pozdieľala. tebe želám to isté, veľmi pekne si to napísala.
@mickazebra ďakujem, vedela by som o tom napísať veľa... avšak snažím sa na to nemyslieť, lebo potom mám pocit, že si to privolám 🙂
avšak mať na pokec niekoho, kto prežil a prežíva to isté, je na nezaplatenie... človek, čo to nezažil, sa nevie ani tváriť, že Ťa chápe... nejde to... nie je strach ako strach... úzkosť ako úzkosť, panika ako panika...
@mickazebra dakujem krasne <3
@mickazebra moj muz toto prežíva asi treti mesiac ☹ uz sme vyhladali aj pomoc, dostal lieky, ale vyraznu zmenu stale necitit a neviem ako pomoct ☹
@mija22 držte sa. skúste vydržať a ak to nebude fungovať, poradiť sa čo ďalej. (zmena liekov, terapia atď.)
@mickazebra chcela by som mu co najviac pomoct, ale neviem ako ☹ ja tym liekom neverim. Lieky len potlacia niečo, ale neverím, ze riesia problem ☹. Nejake osvedčené rady? Pripadne kam sa este obratit. Dakujeme za podporu
@mija22 @matyi2015 skúste napísať do skupiny Liga za duševné zdravie. tam si navzájom radíme.
@matyi2015 kľudne napíš mne, poprípade do skupiny https://www.modrykonik.sk/group/8273/
Tiež je možnosť využiť služby online poradne Ligy za duševné zdravie a napísať rovno jednému z odborníkov. https://www.dusevnezdravie.sk/online-poradna/
@mickazebra ďakujem, aj ja dúfam že bude dobrých dní viac,no teraz ešte aj počasie robí svoje a veľmi na mňa vplýva
Presne toto momentalne prezivam.. ani neviem ako sa to stalo ale vobec sa na nic neviem sustredit aj s detmi sa vonku bojim chodit.. ☹ myslim ze to zacalo v tehotenstve ked som teraz cakala malu a vystupnovalo sa na maximum po traumatizujucom porode ☹ a kedze sama si neviem pomoct a 3mesiace som si nepripustala ze mam problem , musela som uz nieco spravit a o 2 tyzdne som objednana k odbornicke .. snad ta mi pomoze.. ☹
@zuzik_24 presne. Kto to nezazil nepochopi. Boli casy ked som mala strach ist aj do obchodu. Kolko krat som nechala nakup v obchode a bezala prec. Trvalo to par rokov kym som sa paniku naucila kontrolovat. S odbornikom to slo. Ale aj tak vacsina je na nas. Teraz je to uz v pohode. Relativne. Ale treba si verit ze to vsetko zvladneme. A veru mat niekoho na pokec kto to zazil je na nezaplatenie. Ale beriem paniku ako taku zlu sestru s ktorou sa nebavim 😀 je tu ale snazim sa ju ignorovat 😎
@ryba_rybana dobrý postoj, tiež sa s ňou nekamarátim a nemám ju rada, avšak niekedy tie telesné príznaky paniky sú neovládateľné, aj keď rozum a skúsenosti hovoria, že to nič nie je, že to bude OK... ja mám vlastne s týmto najväčší problém... s PP ako takou bojovať viem, avšak tie telesné príznaky... uf...
@julinnka2 je to tažké, ale skvelé, že si nabrala odvahu a vyhľadala si pomoc. veľmi ti držím palce a verím, že už bude len lepšie.
@ryba_rybana @zuzik_24 ženy ste skvelé! fandím vám!
@mija22 možno v kombinácii s terapiou? je to ideálne skombinovať.
@edya aj tebe! drž sa 🙂
@mickazebra dakujem , musela som chcem si uzit deticky a travit s nimi kazdu sekundu a nie kontrolovat sa a panikarit ako odpadnem .. chcem s nimi chodit na vylety a uzivat si ich...
@mija22
@ryba_rybana
@mickazebra
@matyi2015 Len info: uzkostou a panikou sa prejavuje aj histaminova intolerancia a niektore alergie.
@mija22
@matyi2015 mam p.p., uz tobolo velmi zle, v obchode som skoro umrela, autobus bol moj nepriatal. 4 mesiace beriem lieky (aj ked som proti liekom), ktore mi pomahaju a chodim 1x za 2-3 tyzdene na terapiu k psychologicke. Velmi mi pomaha a mozem s nou riesit aj ine veci, nie len co sa tykaju paniky. Za 4 mesiace som na 80 percent vyliecena.
@nitrankanr ďakujem, že si sa s nami podelila. som rada, že si našla vhodný spôsob ako s tým bojovať. drž sa!
Ďakujem 🙂
@mickazebra vy robite aj psychoterapeutku? Pripadne poznate niekoho dobreho? Vidim, ze ste z jura, my z pezinka
@julinnka2 urcite pomoze a da sa to zvladnut aj bez liekov. Je to tazly boj,ale da sa. Tiez som na tom bola podobne este pred rokom a myslim ze toez to prislo po druhom porode. Mne terapie velmi pomohli. Vraj je to xhoroba na cely zivot,ale ak sa to clovek nauci ovladat tak sa s tym da krasne zit. A hlavne uzivat si s detickami. Drzim palce a prajem len slnecne dni.
Ahojte Mamičky no moja 5 ročná dcerka poslednu dobu stale pod so mnou na wc co by nebol problem len sa boji všade sama ist ani spat v izbe si nechce tak spinka prinas ale uz som zufala neviet poradit.. Brat to vážne... Stale rozprava mamka mna sleduju duchovia bojím sa byť sama v izbe .. .. No nevem ci vyhladat niekoho abo ako postupovať no strach je úprimný ;( možno si poviete ze som blazon no nevem co robkat
@mimkaalex ak máš pocit, že je to vážne, tak určite sa netreba báť vyhľadať pomoc.
@mija22 ja sa na úzkosti nešpecializujem. skúsim popremýšľať či o niekom neviem a napíšem potom správu.
@zuzik_24 ahoj.prepac ze ta otravujem,ale si prva osoba ktoru som objavila,co sa taha s PP tak dlho,ja uz 12 rokov a to mi slubovali ze par tyzdnou nanajvys mesiacov.ja uz som vyskusala vsetko mozne,ale uz som si zvykla.tato tema je na velmi dlho,len som sa chcela spytat ci si sa nedostala k Brandon Bays a jej ceste,vraj sa tou jej terapiou da PP zbavit alebo nevies o niekom co sa na to dal.ja este stale verim ze raz najdem pomoc,kto nema PP tak nevie co je slovo strach.
@naninnnka @jajka74 babulky moje... dostala som požiadavku od @mickazebra na napísanie môjho príbehu, snažím sa to dať dokopy, len potrebujem trošku času, nestíham teraz moc... avšak chápem vás, je to boj a myslím, že celoživotný... ide len o postoj k tomu, čo nás tak veľmi trápi a sužuje... pokúsim sa to všetko napísať v tom článku, verím, že to bude pre všetky prínosom, čo ma bude neskutočne tešiť... tiež som stále na "ceste" k lepšiemu "ja", ktoré nebude také ustráchané ako je znova a opäť. O tej terapii Brandon Bays som ešte nepočula, ja teraz chodím k jednej moc milej pani, ktorá mi robí také masážky a popri tom sa rozprávame... vie presne čo cítim a ako mi je... tie terapie u nej sú balzamom na moju dušu... pokúsim sa to popísať v článku. Čo sa týka telesných prejavov... mám len jednu radu... ak to príde, treba to nechať prejsť svojim telom... nebrániť sa tomu, ako to prišlo, tak to aj odíde, čím viac s tým bojujeme, tým sa zvyšuje šanca na to, že to zaútočí znova a silnejšie... viem, o čom hovorím, naposledy dnes ráno som myslela, že vystúpim z auta a idem do práce pešo... takže hlávku hore babulky, to zvládneme 🙂
naninnnka,je to presne take,ako tu opisuje zuzik_24.Zachvati ma z nicoho nic panika,uzkost,nohy a cele telo mi zoslabne,neda sa mi dychat.Zacnem sa potit,len utiect,vystupit von.Stalo sa mi to v autobuse a aj v aute.Je to taky pocit paniky,bezmocnosti.Uz sa mi to stalo aj ked sme isli na navstevu.Nez som mala vyjst z domu.
Začni písať komentár...


☹👍