Ako sa rodia cisárovné – 5. časť

Sterilizácia – gynekológ mi ju začal skloňovať už pred druhým plánovaným cisárskym. To slovo znie tak strašne a vždy sa mi spájalo s niečím bolestivým, s niečím, čo je definitívne a nenávratné. Vtedy som nemala ani tridsať a s manželom sme sa dohodli, že na zákrok nepôjdem. To sme ešte netušili, že druhé tehotenstvo skončí akútnou sekciou a že „zahazardujeme“ ešte s tretím.

Keď sa narodila druhá dcéra a lekári nám obom zachránili život, nechceli sme o ďalšom prírastku ani počuť. Ale ako som písala v predchádzajúcom článku, všetko dopadlo inak. A ja som ani nie po troch rokoch opäť otehotnela. Bolo mi jasné, že pôjdeme do plánovanej sekcie, s gynekológom sme sa od začiatku bavili len o tejto možnosti. A znovu sa objavilo to slovo – sterilizácia.

Nerozhodla som sa hneď. Žena potrebuje na svoje rozhodnutia čas. A ja nie som iná. Stále tam boli otázky, čo keď...Na druhej strane však obrovská vďačnosť za zdravé dcéry a ďalšiu očakávanú pod srdcom. S gynekológom sme prebrali všetky pre a proti. Tých pre bolo viac. Za mňa vyhralo aj to, že som nemusela užívať hormonálnu antikoncepciu, používať kondómy. Rovnako k môjmu konečnému rozhodnutiu prispelo aj to, že síce už nebudem môcť otehotnieť prirodzenou formou (teda nejaké mini percento tam vždy je 😊), ale v prípade toho, že by sme chceli ďalšieho potomka, môžeme ísť cestou umelého oplodnenia. Takže až taká „k ničomu“ nebudem.

S manželom sme sa doma porozprávali a keďže si so mnou zažil v nemocnici neľahké chvíle, plne ma v rozhodnutí podporil. Nedávno bola na Modrom koníkovi diskusia presne na túto tému. Samozrejme, že to nie je len vec ženy. Ja osobne nemám rada vety typu – moje telo, moja voľba a podobné dramatické výrazy. Mňa by však zranilo to, keby môj muž nestál pri mne. Keby môj život, moje zdravie povýšil nad to, že jemu sa to nezdá, že veď by chcel ešte dieťa...Našťastie videl, že to nie je žiadny „rozmar“, ale indikácia navrhnutá zo zdravotných dôvodov.

Papier som podpísala. Zároveň ma však gynekológ upozornil, že to nie je konečné a záväzné rozhodnutie. To padne až v deň pôrodu. Keďže išlo o sterilizáciu navrhnutú lekárom, nemusela som hradiť žiadne poplatky.

Ležala som na operačnom stole. Spinálna anestézia zabrala a primár so svojím tímom sa pustili do práce. Ani som sa nenazdala a započula plač našej tretej dcéry. Keď vybrali maličkú a išli ju ukázať tatinkovi, tak sa mi primár prihovoril. Keďže v papieroch si našiel súhlas so sterilizáciou, začal s otázkou, či som si to nerozmyslela. Povedala som, že nie. Následne mi podrobne opísal, v akom stave je moje telo. Po troch sekciách bolo čo „látať“. Presne si pamätám ako ma prirovnal k pozašívanej „vianočke“. Ako tiež dodal, ďalšiu sekciu by mi určite neodporučil, keďže tkanivá sú na niektorých miestach slabé a jazvy vnútri zhrubnuté. A tak bolo definitívne rozhodnuté. Prerušením vajcovodov následne znemožnil vajíčku cestovať do maternice.

Reakcie na sterilizáciu sú rôzne – a boli aj v mojom prípade. Manžel ako aj blízka rodina ma v rozhodnutí podporili. Našli sa však aj takí, ktorí sa dívali cez prsty. Vraj prečo takéto definitívne rozhodnutie, veď sa dá chrániť aj inak, že som to mala nechať na manželovi a podobne. Áno je veľa možností, ale ja som si vybrala túto cestu. Práve nerešpektovanie rozhodnutia iných je dnes akýmsi obľúbeným „športom“. Najviac ma pobavilo, ako mi niektorí priali ďalšie dieťa, po troch dcérach konečne syna. Veď to sa patrí. A keď som im povedala, že som po sterilizácii, tak sa len pousmiali a povedali, ale neboj, to ešte dáte. Ani neviem, čo na toto povedať.

Mnoho žien sa obáva následkov takéhoto zákroku. Ja som po sterilizácii takmer rok. Prvú menštruáciu som mala hneď po šestonedelí. Musím povedať, že jediné, čo ma prekvapilo, bolo to, aká bola silná. Predtým som nič také nezažila. Nočné pretečenie až na matrac, cez deň „vodopády“. Toto však trvalo približne pol roka. Posledné mesiace sa môj cyklus upravil a opäť je všetko ako predtým. Žiadne iné komplikácie som zatiaľ nespozorovala. Myslím, že som nestratila svoju ženskosť ani chuť na milovanie. Na poslednej kontrole mi gynekológ povedal, že tkanivá a svalovinu mám po troch sekciách na niektorých miestach značne oslabené. Aj z toho pramení občasná bolesť v miestach rezu a jazvy. Najmä pri zmene počasia.

Týmto článkom nechcem nikomu sterilizáciu vnucovať alebo odporúčať. Len som chcela priniesť môj pohľad na túto tému. Sama som po nej totiž pred rokom pátrala a našla len veľmi málo. Keby bolo keby, tak ani ja by som ju nepodstúpila. Život mi však priniesol do života tri sekcie, trikrát rozrezané brucho a k tomu pribalil tri úžasné zdravé dcéry...Po tom všetkom sa dnes cítim ako silná žena. Je totiž nesmierne dôležité nepochybovať o svojich rozhodnutiach. A tak vám milé ženy, mamy, budúce mamy držím palce vo všetkom, pre čo sa rozhodnete!

Odkazy na predchádzajúce články:

Odkaz na článok 1

Odkaz na článok 2

Odkaz na článok 3

Odkaz na článok 4

Odporúčame

Nič, nič, nič. Ten najväčší dar ste vy.

Si matka. Si silná. Vyber si miesto, kde ti tú silu neukradnú

siska2408

Dakujeme krasne ! Pre mna prinosne! 💗