Moja plastická operácia

A na akú operáciu idete? ...Na operáciu brucha, odstránenie brušného previsu a diastázy...Ahá, takže plastická operácia! 

Áno, tak to je, plastická operácia. Znie to desivo. Teda aspoň mojim ušiam. Keď som to niekomu spomenula, cítila som sa ako narušený jedinec, ktorý nevie čo od dobroty, ktorý si neváži samú seba, ktorý podceňuje prípadné riziká...A predsa len som vedela, že moje rozhodnutie, s ktorým som sa pohrávala od posledného pôrodu, nezmení nikto a nič, len ja sama.  A ja som sa už rozhodla!

Týmto článkom nechcem propagovať plastickú chirurgiu, nabádať niekoho k tomu, aby ju podstúpil. Článok pred a po operácii píšem, lebo mne takéto informácie chýbali. To, ako operácia, konkrétne abdominoplastika prebieha som našla, ale osobné skúsenosti, rady, plusy či mínusy od samotných žien, nie. Len strohé hodnotenie, prípadne zopár viet. Na instagrame som si písala s dvomi ženami, ktoré abdominoplastiku podstúpili. Tie mi čiastočne zodpovedali moje zvedavé otázky.

A tak som sa rozhodla, že v tomto článku napíšem ja to „moje“. A možno to niekomu pomôže. Rozhodnúť sa správne. Či už to bude pre alebo proti.  

Veď nemáš až takú zlú postavu...

Chcem tiež upozorniť, že tento článok nepíšem a fotky nepridávam z dôvodu, aby mi niekto napísal, že s mojou postavou to nepotrebujem, že sú na tom ženy horšie, že ide o obrovské riziko, že som nemala toľko žrať a viac cvičiť... Mne je úplne jasné, že pre niekoho je moje rozhodnutie rozmarom, pre iného rizikom, pre tretieho škoda peňazí...a takto by sme mohli pokračovať.  Ale nikto z nich nie je JA. Operácia ma čaká zajtra, takže všetky nevyžiadané rady sú už celkom zbytočné.  Skôr poteší nejaké povzbudenie, lebo predsa len, strach tam je.

V priebehu ôsmich rokov som absolvovala tri pôrody sekciou a následnú sterilizáciu. Po prvom pôrode som si bola spraviť vyšetrenie na diastázu. Tá mi nebola zistená. Vtedy sa mi podarilo schudnúť na úžasných 55 kíl. No už pri prvej sekcii tam mini previs brušnej steny bol. Netuším, čím to bolo. Možno šitím. Po druhej sekcii sa situácia opakoval, diastáza nebola prítomná, kilá už išli dolu horšie a previs zostal väčší. Po tretej sekcii som už na vyšetrenie diastázy nešla. Pri poslednej dcére som pribrala dvadsať kíl. Síce išli rýchlo dolu, ale to sa podpísalo aj na mojom bruchu. Začala som s cvičením, neskôr aj s  tým na diastázu. No ani toto cvičenie s mojím previsom nič neurobilo. Jednoducho tá koža je ako keby „mimo môjho tela“.

Abdominoplastika 

A tak som sa pomaly začala pohrávať s myšlienkou abdominoplastiky. Začala hľadať, čítať články, recenzie. Peniaze som našetrené mala. Manželova reakcia bola presne podľa mojich očakávaní...A načo si to chceš dať robiť? A tak som mu na rovinu povedala, že kvôli nemu nie. Že je to len kvôli mne, môjmu pocitu, môjmu strašiakovi v hlave. Pochopil. A ja mu za to ďakujem. Lebo aj o tomto je podľa mňa láska. O pochopení toho druhého. To, že by mi hovoril denne, aká som krásna a že ma miluje, by môjmu previsu jednoducho nepomohlo 🙂. Ja viem, že dnes je moderné mať sa rád, taký aký som. A verte, že ja sa mám veľmi rada. Ale rovnako viem, že by som si stále hovorila, prečo si nešla, prečo to odkladáš...A tak som sa objednala na konzultáciu.

Tu ešte musím podotknúť, že nájsť termín do konca roka nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec som vycestovala do Bratislavy. Konzultácia s pánom doktorom na klinike dopadla veľmi dobre. Aj keď ma prekvapilo zistenie, že moja diastáza je veľmi veľká a zaznelo aj spojenie hernia pupka. Doktor preto navrhol abdominoplastiku s odstránením diastázy. Povedal mi o všetkých možných rizikách, o priebehu operácie, o zotavovaní...Otázok som mala veľmi veľa, ale všetky mi boli zodpovedané. Už nezostávalo nič iné len dohodnúť termín. Čo sa týka finančných nákladoch, tie budem presne vedieť až zajtra, takže vám to tu všetko potom pekne rozpíšem 🙂. 

Dobré oblečenie urobí veľa... 

A prečo sa tak veľmi chcem toho brušného previsu zbaviť? Celkom dobre to opisuje jedna príhoda. Keď som išla na predoperačné vyšetrenie, tak mi sestrička brala krv a rozprávali sme sa, čo idem podstúpiť. Na sebe som mala sťahovacie čierne legíny, čierne tričko. Tak si ma tak obzerala a hovorí, ale veď ja na vás nič nevidím, nič prečo by ste nemali byť spokojná. Tak jej hovorím, že keď mi vezme krv, tak jej ukážem, čo ma trápi. A tak som stiahla gate a vytasila na ňu „môjho kamoša“! 😉 Teraz sa tomu smejem, ale aj som sa trochu hanbila. Ale jej reakcia bola veľmi milá. Povedala, že sa veľmi dobre obliekam, lebo si nič na prvý pohľad nevšimla. A o tom to je. Nemám čo komu povedať na to, keď ma stretne a povie, že veď tvojej postave nič nechýba, načo sa ideš dať rezať. Nie, v legínach, v rifliach to takmer nevidieť. Ani keď si dám sťahovacie nohavičky či plavky s vyšším pásom. Viď na fotografiách. Ale presne toto ma obmedzuje. Chcem si dať spodnú bielizeň podľa mojich predstáv, plavky, ktoré nebudem mať vytiahnuté až neviem kam, nechcem sa stále kontrolovať, chcem si samú seba užívať!

Tak mi baby zajtra doobeda držte palce! Nech tu na vás vyskočí fotka po zobudení z narkózy a ja budem môcť dať dokopy článok o mojej plastickej operácii.

Pekný večer!

Katka