Prišla domov. Pokladá nákup na zem a pomedzi ušká igelitky na ňu pozerá ružová krabička. „Sprav si ma! Je to len chvíľka.“ Pretočí očami a zaženie toho pokušiteľa v sebe. Je ešte skoro, nič sa neukáže.
Aj keď logika vraví nie, ona zrazu hypnotizuje ten malý prúžok pijavého papiera a čaká... Vedela to. Zbytočne vyhodené peniaze. Tak to bolo aj s ďalšími troma kusmi, ktoré minula hneď na druhý deň. Myslela, že na obed bude tehotnejšia ako ráno a večer tehotnejšia ako na poludnie... Definícia šialenstva vraj spočíva v tom, že robíte dokola to isté a očakávate iný výsledok. No tá viera v zázrak je to posledné, čo ju ešte drží nad hladinou. Tú veľkú vieru a ešte väčšie sklamanie dôverne poznajú všetky snažilky.
Každá z nás má za sebou inú cestu, kým sa stala matkou. Jedna po tom túžila, druhej sa pritrafilo. Jedna ani nevie ako, druhá si to všetko odmerala, odtestovala, odsledovala a odmakala... Tretia možno ešte kráča. A čaká. A verí že večer bude tehotnejšia ako na poludnie. A tie „koľajnice“ sa na tom pijavom papieriku objavia. A čo ak nie? Koľko je vlastné únosné čakať a veriť. Ako dlho sa snažiť a kedy to zabaliť a hľadať pomoc?
Plodná žena by mala pri pravidelnom pohlavnom styku otehotnieť do 3-6 mesiacov. Ak sa nedarí rok, máte zníženú plodnosť, ak dva, ste neplodná. Alebo váš partner.
A bodka. Koniec. Alebo tri bodky a začiatok? To je už na každej žene. A na mužovi. Kam až sú ochotní zájsť, čo všetko podstúpiť. Lebo poviem vám, nie je to vskutku ľahká cesta. Poslednou zastávkou je IVF – In vitro fertilizácia alebo oplodnenie v skúmavke.
Petra má 27 rokov a zatiaľ žiadne deti. Po ročnom neúspešnom snažení začali s manželom šípiť, že bez pomoci to nepôjde. Absolvovala základné vyšetrenia u gynekológa, ktorý tvrdil, že u nej nevidí žiadny problém. „Ani som nevedela, kedy sa môj manžel objednal na spermiogram. On bol ten, kto nahlas vyslovil dosť. Ideme to riešiť s odborníkmi.“ Niekedy si pár vlastne ani neuvedomí, že môžu mať problém s počatím. Jana nikdy neužívala antikoncepciu. Po 4 rokoch vzťahu sa s partnerom vzali. „Až potom mi dokleplo, že sme sa nechránili, a už som teda mala byť dávno tehotná,“ dodáva. Absolvovali mnohé vyšetrenia a zistili, že problém je u oboch. Má 29 rokov a jej manžel 35. @kikuska_wedge sa so svojim manželom o bábätko snaží už 15 rokov. „Prirodzene sa snažíme celú dobu. Prvé IVF sme podstúpili po 6 rokoch,“ upresňuje.
Niektoré páry sa umelému oplodneniu vyhýbajú. Iné v tom majú jasno. Niekedy ide bokom ich náboženská viera, aby mohli veriť v niečo iné. Veriť v to, že budú rodičmi. „Napriek tomu, že som katolíčka a cirkev IVF odsudzuje, neodradilo ma to. Náš vzťah bol v štádiu, že sme boli obaja vyzretí, finančne zabezpečení a jediné čo nám chýbalo, bolo bábätko. Zo dňa na deň sme si povedali, ideme do toho. Nebáli sme sa,“ vysvetľuje Jana. @sherny (32) dlho všetci odborníci tvrdili, že sú obaja zdraví a chce to len čas. „Ale keďže nie sme najmladší, tak som sa rozhodla konať.“ S partnerom (38) absolvovali štyrikrát insemináciu a trikrát umelé oplodnenie, no bez úspechu. Dnes už vie, že problém bol niekde inde. Vyšetrenie imunity ukázalo, že jej telo vytvára protilátky proti manželovým spermiám aj vlastným embryám. „Škoda, ak by nás lekár poslal na takéto vyšetrenie skôr, mohli sme ušetriť kopu bolesti, peňazí a času. Ale poviem to tak, ako to cítim, všetko je len biznis, IVF centrá sú ťahače peňazí, profitujú z toho, že sa párom nedarí mať deti, a vôbec im nejde o to, aby im pomohli, práve naopak, načo by to robili, veď by prišli o peniaze,“ cíti krivdu.
Poisťovňa prepláca 3 cykly umelého oplodnenia ženám do 39 rokov. Niektoré výkony súvisiace s asistovanou reprodukciou, ako napríklad lieky, však preplácané nie sú. „Nie je to ľahké, ale keď človek túži po rodine, tak mu nič iné nezostáva,“ popisuje Sherny a vzápätí dodáva: „Ak by boli prišli na moje problémy s imunitou včas, neminuli by sme si všetky tri IVF.“ Vo finále je to teda veľmi finančne náročné. „Ako sa začal kolotoč vyšetrení, peniaze sa zrazu kotúľali sem a tam. Pre mladú rodinu, žijúcu vo vlastnom a pôžičkami na krku je to veľmi ťažké. Musíme dobre zvážiť ako a kde ušetriť, aby sme mohli absolvovať nové vyšetrenia a ďalší vklad,“ vysvetľuje Petra. Jana uvádza aj presnejšie čísla: „My sme zatiaľ, ak nepočítam cestovanie, minuli vyše 5000 eur. Vďakabohu máme obaja dobré zamestnanie a môžeme si to dovoliť. Veľmi mi je ľúto párov, ktoré si to dovoliť nemôžu.“ Kikusa_wedge by si mohla za tie peniaze kúpiť nové auto. „Na tie prvé IVFka sme si museli dokonca požičať a splácali sme to. Odkladali sme aj štúdium na VŠ, lebo by sme si nemohli dovoliť platiť školné,“ spomína. @zellva už ani sama nevie, ako to finančne zvládli: „Ale bol to tlak, už by som nešla do ďalšieho IVF, ak nebudem mať usporených aspoň 1000 eur, aby som nebola v strese, či na to máme.“
Nedostatok financií nie je však ten jediný problém, s ktorým bezdetné páry bojujú. Po psychickej stránke je to náročné. A nie každý pár to ustojí. „Môj partner mi je veľkou oporou. Veľa sa o všetkom rozprávame. Aj keď vidím, že je v tom všetkom často stratený, snaží sa pochopiť a stáť pri mne, “ chváli svojho manžela Petra a za najubíjajúcejšie považuje čakanie: „Čakanie na stimuláciu, čakanie na výsledky testov, čakanie na termín vkladu, čakanie na krvné testy, či to vyšlo alebo zase nie...“ A tak čakáte, čakáte možno s vedomím, že ste tehotná, aby vám niekto o dva týždne povedal, smola. „Minimálna bolesť a hneď máte v hlave myšlienku, že sa niečo zlé stalo. Prestanete žiť, cvičiť, nerobíte nič, iba čakáte. Je to na palicu. O prírastkoch na váhe nehovorím, stavy ako neprestávajúci PMS sú aj tak nič oproti myšlienke, že ste tehotná a možno o chvíľu nebudete,“ vyznáva Zellva. Neplodnosť je zákerná, zožiera vás z vnútra, bičuje nervy, čo sa zákonite musí prejaviť na vzájomnom vzťahu. „Je naozaj ťažké to ustáť, ale ak sme s manželom prekonali toto, prekonáme všetko. Aj tu však platí, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Mužom by sa odkázala, aby sa zaujímali o celý tento "koncept" a snažili sa do neho aktívne zapájať. Babám, aby si uvedomili, že ich manžel nie je králik, ktorý musí užívať milión výživových doplnkov a pochybných tabliet a čajov. A že každý sa chlap si potrebuje dať niekedy pivo a mobil do vrecka,“ humorne dodáva kikuska_wedge.
Jednou z možností, ako prísť k vytúženému bábätku je aj darcovstvo spermií alebo vajíčok. Všetky zo žien, ktoré mi rozpovedali svoj príbeh sa zhodli v tom, že touto cestou by ísť nechceli. „Takéto dieťa by už nebolo dieťa z nás dvoch a preto by som si cudzie dieťatko radšej adoptovala,“ vyjadruje svoj názor Petra. Kikuska_wedge to vidí podobne: „Hneď na začiatku sme sa dohodli, že žiadne darované embryá ani spermie. Ak už to nemá byť "naše" biologické dieťa, radšej si ho adoptujeme. Potom bude "naše" rovnakým dielom. Nemám záujem mať dieťa s iným mužom. Želala by som si, aby malo jeho oči, pery, neposedné vlasy a ten najkrajší úsmev na svete. Ale aj o tom je neplodnosť. Naučiť sa s tým žiť a prekonať práve takéto pocity, lebo zmieriť sa s tým nedá.“
Každý príbeh, s ktorým sa mi ženy s modrého koníka zdôverili je iný a zároveň má jedno spoločné. Bod, kedy to chceli vzdať. A ním bol väčšinou prvý neúspech. „Zatiaľ sme zažili dva neúspechy a pri každom som si povedala, že stačí, už to nezvládnem. Ale vyplakala som sa a túžba po plnohodnotnej rodine ma postaví opäť na nohy a prinúti bojovať ďalej, “ vyznáva Petra. „Vzdať sme to chceli po každom jednom neúspešnom pokuse. Dôvod bola beznádej a malá viera, že by sa to ešte mohlo podariť. Definitívne sme to vzdali až teraz po 15-tich rokoch a rozhodli sme sa dieťatko si adoptovať,“ hovorí Kikuska_wedge. Najťažšie na tom všetko je azda priznať si samotný fakt a zmieriť sa s tým, že sú neplodný pár. Netaktné otázky o tom, dokedy chcete čakať, kedy už budete mať dieťa, a nechcete už rodinu, že nie ste najmladší... Ako naschvál sú tehotné všetky ženy v okolí. Suseda, kolegyňa, švagriná, kamarátky, aj tie ženy, ktoré úplne nemusíte. „Najťažšie boli na začiatku tie otázky ľudí, keď stretávate na ulici ľudí s kočíkmi a máte pocit, že na vás ukazujú prstom, aha to sú tí chudáci. Radšej sme oboznámili svoje okolie so situáciou. Už sa aspoň nepýtajú. Dokonca mám pocit, že nám bábätko viac prajú, povzbudzujú nás a držia s nami. Veľmi ťažké je pri všetkých vyšetreniach udržať fungujúci sexuálny život, udržať manželstvo vôbec. Áno, stále máme nádej, že raz budeme mať rodinu, ale ten strach po toľkých neúspechoch je obrovský a niekedy cítite taký neskutočný pocit bezmocnosti a zúfalstva, že máte chuť skončiť so všetkým. Aj s manželstvom,“ bilancuje Jana.
A čo by poradili všetkým, ktorý stoja na začiatku tohto maratónu? Nečakajte dlho na zázrak, robte čo je vo vašich silách, aby ste si raz nevyčítali, že ste nevyskúšali všetky cesty. Skúste všetko, čo je dostupné, ale len v tom prípade, že vám to nie je proti srsti. „Raz sa ma spýtala kamarátka, či sa nebojím IVF, bez problémov som jej odpovedala, že čoho sa mám báť?! Pár injekcií zvládnem, v narkóze som bola, na koze som ako doma a nejaké peniaze máme. Vtedy som si neuvedomovala, aké je to náročné pre naše vnútra, pre náš vzťah. Obrňte sa trpezlivosťou, vytrvalosťou, pochopením a silou. IVF nie je záruka, že budete rodičmi. Možno to znie pesimisticky, no nie je to odhováranie, ale po toľkých sklamaniach to človek vidí inak. Zvážte svoje ekonomické možnosti, výber centra a aj morálne hľadiská, ktoré sa s IVF spájajú,“ radí Jana.
Aby moje rozprávanie nebolo len smutné, samozrejme sú páry, ktorým vďaka IVF bolo dopriate stať sa rodičmi. Anna s manželom prežili svoje osobné peklo už tu na zemi. Počali prirodzene svoje vytúžené bábätko, no už počas tehotenstva zistili, že má choré srdiečko. Lekári mu dávali 4% šancu na život. Narodilo sa v termíne a žilo 9 dní. „Obrovský smútok a spamätávanie sa z toho ešte posilnilo našu túžbu stať sa rodičmi,“ spomína. Po dvoch rokoch prirodzeného snaženia sa rozhodli, že potrebujú pomoc. „Tak sme navštívili CAR, bola som milo prekvapená prístupom, profesionalitou. Na základe vyšetrení a všetkého čo sa odohralo nám odporučili IVF.“ Z piatich odobratých vajíčok oplodnili štyri a do vkladu zostali len dve. „Ďakovala som Bohu za vypočuté modlitby. Navrhovali nám vložiť len jedno, ja som si však nevedela predstaviť mať zmrazené bábätko ďaleko od seba. Áno bábätko, pre mňa sú bábätkom už od okamihu oplodnenia.“ Po náročnom rizikovom tehotenstve sa narodili prirodzeným pôrodom tri týždne pred termínom dve krásne detičky – chlapček a dievčatko.
Čo dodať na záver. Keď som oslovila tieto milé ženy, či mi nerozpovedia svoj príbeh, ani som nedúfala, koľko z nich sa mi ozve a otvorí. Veľmi pekne im chcem poďakovať. A zároveň sa ospravedlniť, že ich príbehom som nemohla venovať toľko priestoru koľko by si zaslúžili. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste napísali ten svoj sem na Wiki a pomohli tak iným ženám s podobným osudom.
Ďakujem, bolo mi ctí s vami psát.
Viac informácií o IVF nájdete tu:
https://www.modrykonik.sk/ivf/
https://www.modrykonik.sk/liecba-neplodnosti/
https://www.modrykonik.sk/embryotransfer/
Ahoj prepac ze som nedocitala, ale urobim to doma. Chcela by som ale nieco velmi napisat a to nasledovne. Aby si nevystrasila niektore snazilky, moje i formacie ohladne plodnosti a neplodnosti su odlisne. Rozhodne nesuhlasim s prvou verziou ze 3-6 mesiacov. A poznam par co sa im zadarilo po 3 rokoch celkom prirodzene co rozhodne nemozno hovorit o neplodnosti ako takej. Ak sa mylim ospravedlnte ma ale mame v rodine gynekologa a informacie od neho sa lisia s tymito. Vsetkym snazilkam drzim velmi palce. (Kludne vymazte tento prispevok ak sa nepaci).