Mnoho mojich kamarátov a známych sa ma pýta tú istú otázku: "A to kedy stíhaš piecť?". A ja na ňu stále odpovedám, že sa to dá. Veď pečenie nezaberie veľa času. Oveľa menej, ako varenie. Väčšina z nich neveriacky pokrúti hlavou, pomyslí si o mne, že som premotivovaná matka na materskej, ktorá už nevie, čo od radosti, a ide život ďalej pre obe strany.
A tak som sa rozhodla, dať dokopy článok o tom, ako sa pečenie dá zakomponovať aj do bežného života s dieťaťom. Bez toho, aby ste mu museli veľa obetovať, či si k deťom hľadať opatrovateľku. A keď už pečieme, tak nezostaňme pri jednom koláčiku, upečme si rovno candy bar. Napríklad na oslavu 🙂
Hneď na začiatku by som rada uviedla na pravú mieru pár vecí:
- ak nepečiete, lebo k tomu nemáte vzťah, resp. na to máte akýkoľvek iný dôvod, nerobí to z vás horšiu ženu/matku/manželku. Každá máme iné priority a iné záľuby a je to úplne v poriadku 🙂
- som mamou iba jedného miničloveka, ktorý aj spí, takže ak máte doma tornádo, ktoré je hore celý deň (v horšom prípade aj celú noc), máte to trochu komplikovanejšie
- M. cez deň vydrží pri samostatnej hre asi 30 sekúnd, takže je stále pri mne. Nepredstavujte si to tak, že ja v sexi zásterke miešam cesto, zatiaľ čo škriatok sa pekne sám hrá...
No, tak poďme k veci. Dnes sa vydávala moja kolegyňa, a to pre mňa znamenalo, že sa bude piecť 🙂 Je to menšia svadba, takže sme si naplánovali nasledovné:
- 20 čokoládových cupcake-ov
- 20 vanilkových cupcake-ov
- 50ks rafaelo guľôčok
- cheesecake so slaným karamelom
- 40ks makróniek s bielou čokoládovou ganache
- 10ks crème brûlée
- 10ks panna cotta s malinovým želé a ovocím
- 20ks tiramisu
Vždy sa snažím, aby boli koláčiky čo najčerstvejšie. Ale buďme úprimní, za jeden deň by sa to dalo zvládnuť iba vtedy, keď by som sa nemusela starať o M. a to nie je podstatou tohto článku 🙂 Tak si to poďme rozdeliť na drobné.
Ja začínam s prípravami v utorok. A to tým, že poctivo upracem celú kuchyňu. Áno, ja viem, že by bolo logickejšie, upratať ju po pečení, ale ja som v tomto trošku "Monk" 🙂
V stredu už začínam so skutočným pečením a to vecami, ktoré majú najdlhšiu trvanlivosť. Ako prvé som upiekla škrupinky na makrónky. Keďže na ne potrebujem väčšiu časť prípravy dve ruky, urobila som ich počas toho, ako M. spala. Škrupinky vám nenaplnené vydržia v chladničke pokojne aj týždeň. Kým sa makrónky piekli, pripravila som si hneď aj náplň - nalámať bielu čokoládu, zaliať šľahačkou a pridať zrniečka z vanilkového struku. Ohriať v mikrovlnke, premiešať, nechať vychladnúť a šupnúť do chladničky. Takisto vydrží v chladničke pár dní úplne bez problémov 🙂 Toto všetko som stihla počas jej jedenapolhodinového spánku.
Keď sa M. zobudila z ranného spánku, išli sme normálne na prechádzku, hrali sme sa a tesne pred spaním som zapla mixér a pripravila v ňom zmes na rafaelo (len zmiešate konzervu salka a balík kokosu. Používam však mixér, aby bola zmes ešte jemnejšia, a zároveň je to pre mňa pohodlnejšie, stačí mi jedna ruka a v druhej môžem držať M.).
Kým M. spala, naobedovala som sa (obed o štvrtej je môj bežný čas) a popri pozeraní telky som ugúľala Rafaelo guľky. Takisto sú z tých trvanlivejších 🙂
Na stredu som mala hotovo, poďme na štvrtok.
Ráno sa s ňou najlepšie spolupracuje, tak som to využila na prípravu panna cotty. Len necháte zohriať smotanu, do ktorej pridáte zrniečka z vanilkového struku a tesne pred bodom varu k nej pridáte namočenú plátkovú želatínu. Zamiešate, kým sa želé rozpustí a nalejete do pripravených pohárikov. Čas prípravy cca 15 minút, väčšinou vám stačí jedna ruka, takže ak dieťa vymýšľa, zvládnete to aj so "závažím" na ruke.
Potom sme fungovali, ako každé ráno. Upratali sme spolu dom (jasné, že to znamená, že ja som upratovala a ona to za mnou vyhadzovala 🙂 ), pohrali sa a M. išla spinkať.
Kým spala, pripravila som crème brûlée. Samozrejme, cukor sa bude páliť až na záver, ale "puding" môžete pripraviť vopred. Zmáknete to za cca 20 minút, takže ešte stihnete v pohode aj Oteckov. Teda, ja som to stihla 🙂 A popri pozeraní telky som vyrobila menovky na koláčiky, nech hostia vedia, čo jedia.
Poobedie sme opäť strávili klasicky, dlhá prechádzka, jašenie a jej spánok. Ten som využila na prípravu malinového culis, ktorý som navrstvila na panna cottu. Čas prípravy asi 10 minút popri varení obedu pre mňa. Stihla som sa najesť a ešte stále som mala 30 minút, kým sa M. zobudí. Tak som rýchlo pripravila slaný karamel. Zaberie to asi 5 minút a v chladničke vám vydrží v pohode týždeň aj viac.
Na štvrtok máme hotovo. Nezdá sa vám to? Veď som vám hovorila, že pečenie veľa času nezaberie 🙂
No, a na rade je piatok. Teraz už pečeniu venujeme trochu viac času, ale stále sa to, myslím, dá.
Hneď ráno som pripravila cesto na vanilkové muffiny, ktoré vďaka samostatne stojacemu mixéru pripravím za dve minúty. Iba navážim suroviny do misy robota a zapnem ho. Kým sa cesto pripravuje, hrám sa s M., ktorú baví vyťahovať muffinkové formičky z plechu 🙂 Keď sa rozohriala rúra, dala som ich piecť a rýchlo pripravila základ pod cheesecake - stačí zmiešať sušienky s roztopeným maslom a "napatlať" to do formy na koláč. Trvá to 5 minút aj s vložením riadu do umývačky.
Potom som sa zas venovala M., vytiahla hotové muffinky z rúry a rýchlo pripravila krém na cheeesecake. To trvá asi 3 minúty. Naliala som ho na cheesecake a dala piecť.
Ďalšie takmer dve hodinky sme už mali ako vždy. Celé ranné pečenie mi zabralo hodinu (a tým nemyslím, že by som hodinu vkuse niečo robila, veď vidíte...).
No a kým M. spala, rozhodla som sa pripraviť tiramisu. Ideálne, pretože na jeho prípravu potrebujete kávu, tak som rovno spravila jednu aj pre seba a pri príprave som si ju vychutnávala 🙂 Krém je opäť jeden z tých jednoduchších. Ak máte samostatne stojaci robot, aktívny čas prípravy je asi 2 minúty. Akurát vrch posypte kakaom až tesne pred podávaním, inak zvlhne a bude vyzerať a chutiť nevábne. Samotné poskladanie 20 kúskov mi zabralo asi 20 minút. Takže som si ešte stihla vyložiť nohy, dopiť kávu a prečítať pár strán z rozčítaného Dominika Dána...
Po zobudení sme išli na plávanie, cestou som odskočila ešte do obchodu na ovocie (na ozdobu) a keďže plávanie M. vždy unaví, rovno som ju uložila spať.
Kým spinkala, upiekla som čokoládové muffiny (príprava cesta cca 20 minút, kým ich šupnem do rúry), upratala kuchyňu a už iba čakala, kým príde muž z práce.
Večer sme išli na prechádzku, na zmrzku, uspali sme M. (čo bolo v tento večer takmer nadľudským výkonom - zuby sú proste radosť) a ja som si ešte vyhradila hodinku na pečenie.
Ako prvý som pripravila krém na cupcakes, ktoré už boli super vychladnuté, ozdobila ich a odložila do chladu. Ovocie na ne pridávam až v deň podávania, aby sa na kréme nepokazilo, a zároveň krém nezafarbilo.
Na vychladnutý cheesecake som navrstvila slaný karamel a naznačila rez.
A ako posledné som naplnila makrónky. Už stačilo ich iba spárovať podľa veľkosti a plniť pripraveným krémom.
Vlastne, možno to ani nebola hodina, nestopovala som to 🙂
A prišla sobota. Ráno som na cupcakes uložila ovocie a pobalila veci na konečnú prípravu v sále - flambovaciu pištoľ, cukor (kryštálový a práškový v mlynčeku od #korunny), kakao, rukavice, podberák a servítky - pre každý prípad.
V sále som tiramisu posypala kakaom, opálila crème brûlée a všetko pekne nadekorovala.
A to je všetko. Tak čo poviete, zaberie to pečenie fakt až tak veľa času? 🙂
Budem rada, ak mi v komentároch dáte vedieť, či bol pre vás článok aspoň trochu užitočný. A ak niekoho inšpirujem k pečeniu, bude to pre mňa najväčšia radosť.
Majte krásny deň, Simona
ahoj,tvoj článok je úplne super,páči sa mi,aj koláče,vyzerajú nádherne,ak si ženy niečo zaumienia,tak to dokážu,ja robím vlastne všetko tak podobne,varenie,aj pečenie,nemám robot,ale mixér,to by nevadilo,ale náš malý sa strašne mixéra bojí,musia ho vziať von a mamka môže piecť,ak chcú papať koláče,musia sa obetovať