runnerka
    3. máj 2017    Čítané 596x

    Sme v tom obaja? Každý piaty budúci otecko je "tehotný"

    „Ahojte žienky, chcem sa spýtať, či ste sa s niečím podobným stretli aj u vašich mužov. Mám pocit, že môj drahý je tehotný namiesto mňa....,“ začína príspevok v téme pod názvom Couvade syndróm.

    „Prvý trimester mi bývalo zle, nevoľno, na odpadnutie, mala som problém dlhšie stáť na jednom mieste. Môj drahý, odkedy sa potvrdilo moje tehotenstvo, takmer každé ráno zvracal, a strašne mu začalo chutiť, vďaka čomu pribral doteraz už asi 8 kg, zatiaľ čo ja som doposiaľ do 16. týždňa nepribrala ani miligram, dokonca som tuším kilo schudla (pritom som strašne chudá bola už pred otehotnením a snažím sa pribrať už 6 rokov...). Inak je plne schopný, nie je troska, nešlo ani o črevnú virózu, nebol v strese, na bábätko sa od začiatku teší, príde mi aj náladovejší a taký rozšafnejší, občas ako malý... Mám pocit, že môj drahý natoľko súcití so mnou, že sa jeho telo rozhodlo príznaky tehotenstva prežiť namiesto mňa,“ zveruje sa budúca mamička.

    Couvade syndróm

    Couvade syndróm alebo syndróm tehotného otecka, či syndróm solidárneho tehotenstva je pomenovanie pre stav, kedy partner tehotnej ženy trpí rovnakými príznakmi ako budúca mamička.

    Jedna z mamičiek z Koníka si spomína na „tehotného kolegu“ jej manžela nasledovne.

    „No tak kolega môjho muža bol doslova tehu s manželkou. Odkedy mala prvý pozitívny test, tak dotyčný ani jedno pivo, vraj čakajú bábo. Dokonca nešiel ani na služobku, vraj on lietadlom nepoletí, lebo čakajú bábo. A prežíval všetko až do pôrodu. Po pôrode ho to vraj prešlo, vraj chlapi mysleli, že bude aj kojiť, ako sa na to celé namotal. Vraj to pre neho bolo celé také, ako keby to prežíval sám. Vraj si aj dával strašne pozor čo zje, aby hento, aby toto, aby to nebolo nezdravé, že s ním nebolo k vydržaniu. Najväčší gól bol pôrod, to chalani mysleli, že ho prekotí, bo on bol ako na ihlách. Vraj mysleli, že povezú sanitkou nakoniec jeho. Mal aj poslíčkov za svoju ženu, chudáčisko...“

    Príznaky "tehotenstva" u budúceho otecka

    1. Ranné nevoľnosti - zvracanie alebo nutkanie na zvracanie. Kým u žien sú tehotenské nevoľnosti spájané so zvýšením hladiny ženských hormónov, u mužov skôr pôjde o následok úzkosti a obáv o partnerku. 
    2. Úzkosť. Áno, aj toto je jeden z príznakov. Ak je otecko príliš empatický, aj on prežíva nám mamičkám známe nepokojné noci, búšenie srdca a stress z blížiaceho sa pôrodu.
    3. Pálenie záhy
    4. Prírastok na váhe. Budúci otecko predsa nenechá mamičku zjesť všetko samú. Veď aj on sa cíti zle a je pod stresom. Keďže stresový hormón zvyšuje hladinu inzulínu a krvného cukru v krvi, jeme aj vtedy, keď reálne hladní nie sme.
    5.  Zmena v sexuálnom živote.  Môže sa prejaviť zvýšenou aktivitou alebo naopak zníženou aktivitou. Otecko má z rastúceho bruška rešpekt, nechce bábätku ublížiť.  Aj už spomínaný stresový hormón môže prispieť k zníženiu libida.
    6. Bolesti hlavy, zubov, brucha
    7. Náladovosť.  Tá je u žien spôsobená hormonálnymi zmenami. U mužov sa za náladovosťou opäť pravdepodobne skrýva nervozita.
    8. Hnačka alebo zápcha
    9. Nespavosť
    10. Zväčšujúce sa prsia

    Každý piaty 

    Podľa odhadov je "tehotný" každý piaty muž. Náchylní na tento syndróm sú partneri prvorodičiek alebo partner z páru, kde sa snažili o bábätko neúspešne dlhšiu dobu.

    A pikoška na záver.

    Viete ako vzniklo pomenovanie Couvade syndróm?

    Výraz "couvade" je odvodený od francúzsko-baskického slová couver. Vo voľnom preklade znamená sedieť na vajciach alebo liahnuť sa.

    Rituál zdieľaného tehotenstva tu už ale existuje dlhšie. Pochádza od juhoamerického kmeňa Indiánov Bororo, v ktorom sa verí, že ak muž prežije všetky útrapy ako žena, podarí sa mu  odlákať zlých duchov, ktorí by mohli ohroziť jeho partnerku i novorodenca.

    Foto: pexels.com

    runnerka
    2. máj 2017    Čítané 226x

    Atletika je univerzálny šport pre každé dieťa

    Keď Slovensko v roku 2002 získalo zlatú medailu na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, spôsobilo to na Slovensku malé hokejové šialenstvo.

    Roztancované slovenské námestia, každý malý hokejista sa videl ako Bondra, Šatan, Lašák či iný hráč z majstrovského tímu.

    Na minuloročných Letných olympijských hrách v Riu skvelý Matej Tóth vybojoval pre Slovensko prvú atletickú medailu v ére samostatnosti.

    Odchodených 50km, spálených 3.179 kalórií, priemerné tempo 4:25min/km, taktický boj od začiatku až do konca.

    Jeho víťazstvo sa neoslavovalo rovnako ako to hokejové,  nie každý malý chlapec chcel byť po olympiáde chodec ako Matej Tóth. Záujem o atletiku v porovnaní so záujmom o hokej ostal nižší.  Atletika sa ale dostala do popredia, hovorilo sa o nej a našla si nových nadšencov.

    A to je len dobre.  Lebo ani ten hokejista sa bez atletickej prípravy nezaobíde.

    Kráľovná športov

    Prezývku „kráľovná športov“ si atletika zaslúžila z dôvodu, že jej disciplíny vychádzajú z prirodzeného pohybu človeka. Delia sa na niekoľko základných skupín: chôdza a behy, atletické skoky, atletické vrhy, viacboje.

    Deti odmalička rady behajú, skáču, preskakujú. Obrazne povedané – robia atletiku na amatérskej úrovni. Bez pravidiel, bez merania.

    Ak v nich drieme súťaživý duch, ktorý vypláva na povrch vždy, keď sa naháňajú, sú ideálnymi kandidátmi na atletiku. Tu sa dá táto súťaživosť podchytiť a formovať.

    Nie je finančne náročná

    Atletika si na začiatok, pri základných disciplínach, nevyžaduje extra vybavenie. Deti si vystačia s tým, čo bežne používajú pri hrách. Teda letnú a zimnú športovú súpravu a botasky.

    Ďalšie náklady spočívajú v poplatkoch klubu a štartovnom na pretekoch. To môže, ale nemusí, byť hradené klubom.

    Ak nejaký krúžok dieťa začne, neznamená to, že v ňom na 100 % bude dlhodobo pokračovať.  V porovnaní s hokejom či napríklad tenisom je atletika menej finančne náročná, preto ak sa v nej dieťa nenájde, nevadí. A pripomeňme si, že zároveň dala dieťaťu nevyhnutný základ pre akýkoľvek iný šport.

    Atletické akcie

    Ak si nie ste istí, če je atletika pre vaše dieťa to pravé, príďte sa pozrieť na niektorú z pripravovaných akcií.
    Dajme deťom priestor a podporme ich v činnosti, ktorá je pre ne prirodzená.  Niekedy netreba drahé vybavenie, stačí radosť dieťaťa z pohybu.

    Foto: pexels.com a pixabay.com

    runnerka
    27. apr 2017    Čítané 3663x

    Remodelačná kraniálna ortéza vyformuje peknú hlavičku

    „Od prvého mesiaca, keď sa mi narodil, som pozerala na to, ako sa mu šmýka hlavička do boku. Preferoval len jednu stranu na polohovanie. Špeciálne vankúše, rehabilitácia,  cvičenie, proste nič nepomáhalo. Keď som to začala riešiť, mal 2 mesiace. Neurológ, ortopéd, pediatrička - všetci na mňa pozerali, že či som v poriadku, čo od nich chcem aby mi predpísali,“ takto si spomína mamička z Modrého koníka na cestu za detskou ortézou na modelovanie hlavy pre svojho synčeka.

    Podľa reakcií mamičiek nie je na Slovensku veľa pediatrov, neurológov, či ortopédov, ktorí by o kraniálnej remodelačnej ortéze hlavy teda helme či prilbičke vedeli poskytnúť dostatok informácii.

    „ Behala som s brožúrkou o  kraniálnej ortéze a vysvetľovala,  čo chcem pre syna. Nakoniec som zaplatila ortopédovi, aby mi ju predpísal. Keď som odchádzala z ordinácie, ešte povedal manželovi, že to musí mať so mnou ťažké. Každý ma presviedčal, že sa to napraví samé, keď bude sedieť. Všetci sa smiali. Dokonca aj manžel to bral tak, že týram syna. Keď sme už konečne sedeli v ordinácii a skenovali malému hlavičku, dostali sme výsledok ťažká deformácia: PLAGIOCEFALIA,“ spomína si ďalej tá istá mamička.

    Čo je kraniálna ortéza?

    Asi u tretiny detí sa v prvých mesiacoch života objaví polohová deformácia lebky. Kraniálna ortéza je pomôcka s remodelačným účinkom, ktorá usmerňuje jej rast. Používa sa na liečbu stredných a ťažkých typov deformít hlavy. Je určená pre deti od 4. do 14.mesiacov veku.

    Príčiny vzniku deformácie lebky sú rôzne. Napríklad:

    • stlačenie hlavičky plodu v tele matky
    • uviaznutie v pôrodných cestách
    • skrátený zdvíhač hlavy
    • vplyv gravitácie na hlavičku dieťaťa, ktorá je ťažká a pohne sa jedným smerom

    „Keď som o tom hovorila našej pediatričke, len s úsmevom povedala, takých tu bolo, to sa napraví, keď bude sedieť, chodiť.  Pri poslednej poradni mi to nedalo, opäť som riešila synovu hlavičku, a tu mi už povedala, že sa mu to samo od seba nenapraví . Tak som sa hneď pýtala na kraniálnu ortézu, o ktorej ona informácie nemá, za celú svoju prax sa s tým u žiadneho jej pacienta nestretla, “ reagovala vo fóre jedna z mamičiek. 

    Podobnú skúsenosť mala aj ďalšia naša mamička z koníka.

    „Môj synátor má tiež zležanú, nie výrazne, ale má. Na poradni som vravela našej doktorke a ona má odbila, že s tým sa už nič nedá. Tak som jej vravela o tejto helme. Bola skeptická. Na moju žiadosť mi vypísala výmenné lístky. No vravela, že ona sama nevie, kam máme ísť.“

    Prilbičku predpíše neurológ a ortopéd

    V prvom kroku je potrebné osloviť pediatra a požiadať ho o výmenný lístok na neurológiu.  Neurológ zhodnotí hlavičku a odporučí alebo neodporučí použitie ortézy. Ďalším doktorom, s ktorým sa preberie stav deformácie, je ortopéd, ktorý vypíše poukaz. S poukazom je potrebné navštíviť ortopedických technikov, aby získali model hlavičky dieťaťa a urobili vstupné vyšetrenie.

    Pri vstupnom vyšetrení sa zaznamenáva obvod, šírka, dĺžka a diagonálne rozmery lebky. Rovnaké miery sa následne odoberajú aj pri každej kontrole a sleduje sa rast a vývoj lebky.  

    Najrýchlejšou a najpresnejšou metódou pre zameranie  ortézy je vytvorenie priestorového skenu. Na základe neho sa vyrába ortéza. Keďže je individuálne vyrábaná pre každú hlavičku dieťaťa, podľa skúsenosti mamičiek jej výroba trvá priemerne 2 týždne.

    Skladá sa z  vnútornej penovej výstelky a vonkajšej pevnej plastovej škrupiny. Jej váha je stopäťdesiat až dvesto gramov. Umožňuje postupný rast lebky v prázdnom priestore, ktorý je v prilbe vytvorený.

    Základné pravidlá nosenia ortézy

    • Ortéza by sa mala nosiť 23 hodín denne, no dieťa potrebuje niekoľko dní na adaptáciu. Doba používania sa postupne navyšuje, až do piateho dňa, kedy sa nosí už celých 23 hodín.   
    • Ortéza sa nepoužíva v prípade, ak má dieťa horúčku alebo chrípku.
    • Pri kúpaní je potrebné dať ortézu dole a vyčistiť ju neparfumovaným alkoholovým prostriedkom. Ortéza sa nasadzuje späť až keď je úplne suchá. Rovnako suchá má byť aj hlavička dieťata. Prípadného zápachu z prilbičky sa zbavíte vyfénovaním jej vnútra.

    Tipy od mamičiek z Koníka, ktorých deti ortézu používali:

    • Pri svrbení hlavičky je potrebné vydezinfikovať ortézu liehom, svrbiacu hlavičku umyť šampónom.
    • Ak sa ortéza príliš otláča je potrebné ju upraviť brúsením.
    • Prvé dni používania ortézky, kým si dieťa zvykne, sa bude viacej potiť.
    • Ak sa pri používaní prilby na hlave dieťaťa vytvorí červený fľak, treba o tom informovať  aj skôr ako na kontrole a premeraní.

    Foto: flikcr