Týždeň zo života mamičiek

Ako sa prihovoriť čerstvému snúbencovi, ako vyzerá ženský multitasking v praxi, z akých podnetov vznikajú škôlkarske lásky... a ešte aj viac sa dočítate nižšie 🙂

Ja: „Všimol si si, že som si ostrihala vlasy?“
Manžel: „Nie, veď si nič nepovedala!“

„Mami, ja keď budem dospelý, vyrobím taký stroj, že všetko za mňa urobí!“
„To by bolo super! A vyrobíš jeden taký stroj aj pre mňa? Nemusela by som variť, piecť, upratovať, prať, žehliť...“
„Mami, ale veď to by sa skoro pokazil, keby to mal všetko robiť!“

Dnešná večera:
„Chceš na tie zemiaky aj smaženú cibuľku?“
„Áno mamina, mňam cibuľa.“
„Určite?“
„Áno mamina, chcem cibuľu.“
„Samko a prečo nepapáš?“
„Lebo je tam ciiibuľaaaa!!!“

Hurá, konečne zaparkované:

Syn išiel na prvé sväté prijímanie a keďže bývame na dedine, ale deti chodia do mesta na cirkevnú školu, tak prijímanie mali so spolužiakmi v meste. Prišiel domov a že: „Mami, potrebujem potvrdenie, kde som bol krstený.“
Takže navštíviť faru v meste, kde sme bývali keď bol malý, zohnať potvrdenie z našej fary, že môže mať prijímanie v meste...
Ja: „No super... budem behať z jednej fary na druhú a zháňať potvrdenia... a od pápeža nepotrebujú povolenie?“
Na druhý deň príde zo školy domov a vraví: „Mami, kaplán odkazuje, že od pápeža potvrdenie netreba, ale tie dva áno.“

Dnes som bola hlboko ponížená. Syn mal vyšívať na Pracovné vyučovanie, tak som sa ochotne podujala, že mu pomôžem, aj keď to neznášam. On sa učil na test z matematiky. Krv som pri tom potila, prsty dopichané, polhodina kým som navliekla nitku do ihly... A ona mu dala trojku!!!

„Sonička, prosím ťa, jak sa to v škôlke bobuješ, keď si každý deň celá od blata? Nikomu tam nevisia zablatené veci, len tebe!“
„No, málo blata tam máme, preto som len ja špinavá.“
... a bolo povyprávané 🙂

Starší (5r) karhá mladšieho (skoro 2r):
„Adam, poslúchaj tú maminu a nerob ju už nervóznu! Dosť toho mala, keď ťa ťažko porodila!“

„Tatík, maminka mi kúpila takéto cukríky. Chceš? Ochutnám ti.“

Baby už boli besné, tak im tato pustil Heidi.
„Už sa ukľudnite, chvíľu seďte a pozerajte!“
„Ale tatino, ja sa stíham aj naháňať aj pozerať.“

Naša Pamela Anderson. Malý šašo:
Môj starší syn má už od detstva kamaráta, ktorý k nám často chodieval a aj mne tak trocha prirástol k srdcu. Syn mi povedal, že sa so svojou priateľkou zasnúbili a pomaly chystajú svadbu, tak ma to potešilo a povedala som si, že keď ho najbližšie stretnem, nesmiem zabudnúť zagratulovať.
No a včera si vykračujem po nákupnom centre, práve som dotelefonovala, tak ešte držím mobil v ruke, keď ho vidím ako stoji pred jedným obchodom otočený chrbtom ku mne. Ja natešená som ho mobilom jemne klepla po zadku a pýtam sa:
„Čo, naháňaš obrúčky?“
... baby, ja som skoro odpadla. Doteraz mám pred očami zhrozený a nechápavý výraz cudzieho chlapa, ktorému práve z obchodu vychádzala manželka (priateľka). Ešteže to zobrali s humorom...

Tak náš Jurko je čerstvo zamilovaný do Nelinky zo škôlky. A prečo?
Lebo mu v škôlke utierala riťušku!

Keď niečo šijete s láskou a nadšením... ale váš syn sa v tom tvári ako kakabus:
„Maminka, keď budeme mať domček, budem mať vlastnú izbu.“
„Áno Janka. Ty aj Samko budete mať izbu.“
„No dobre mama, tak ty už konečne nebudeš spať s tatinom. Veď je už veľký, aby sa bál spať sám.“
...no bolo mi to treba?

Keď lyžica chutí viac ako jej obsah:

Dcéra včera pozerala rozprávky a hovorili tam zrovna o tom, že máme dve časti mozgu - pravú a ľavú hemisféru. Ľavá je zodpovedná za logické myslenie a pravá je tvorivá, vďaka nej vieme kresliť, písať rozprávky...
Otočí sa ku mne a hovorí: „Tebe sa tá pravá asi pokazila že?“
Ja: „Prečo???“
„No veď, lebo si hovorila, že ty nevieš kresliť.“

Na dnes všetko, ďakujem za prečítanie majte sa pekne, prajem fajnový celý týždeň 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek #zabava