Týždeň zo života mamičiek

A tak opäť prinášam pár myšlienok toho, čo som si nazhromaždila za dva týždne. Veru dva... snáď to nebude pravidlom 🙂 Tak poďme na to.

Kráčame s dcérkou na ihrisko, ja tlačím kočík s mladšou dcérkou, ona svoj kočík s bábikou a hovorí mi:
„Bábika mi práve zaspala. Dúfam, že deti na ihrisku budú kričať potichu.“

Polievala som kvet a spievala som mu trochu pri tom (vraj vtedy kvety krajšie kvitnú, ak sa s nimi človek milo rozpráva, alebo im spieva).
Prišla ku mne dcérka (7.r) a vraví:
„Mami, nečuduj sa ak teraz uhnije.“

Idem s tatom do práce:

Keď si konečne nájdete čas a urobíte veľkonočnú výzdobu a kocúr si povie, že aj tak je najkrajší zajac on!

Už vyše týždňa nechápem, kde malej zmizla jedna topánka, a ajhľa, teraz mi vypadla z mraziaka. Dal ju tam muž ako prišli z prechádzky, lebo stúpila na žuvačku a ani jeden z nás si to nepamätal.

Moje deti sú tak trocha medzinárodné a keď mal starší 4 roky, za všetko sa ospravedlňoval len po anglicky „excuse me“ – prepáčte. A tak sme boli jedného dňa na Slovensku, v napráskanej čakárni u lekára a Mates si strašne nahlas prdol... Všetky pohľady mamičiek sa upreli na nás. Tak si v duchu pomachrujem, že aspoň uvidia, ako sa môj synátor ospravedlní a posmeľujem ho:
„Mates? No čo povieš?“
A Mates sa zvláštne pousmial, otočil sa chrbtom, predklonil a hovorí:
„Mami ovoňaj! Smrdííím???“

Dnešnú jazdu nejako nezvládol:

A aká je superschopnosť vášho manžela?

Niet nad ten moment, keď mi slečna v kaviarni nadšene s úsmevom poblahoželá k tehotenstvu. Ešte sa kúzelne opýta, či už máme vybraté meno. Tak jej hovorím, že sa bude volať Čokoládový puding so šľahačkou a višňami.
... tak jej to teraz chvíľu trvá, kým sa prepadne pod zem.

Volám dnes priateľovi do práce.
Ja: „Kúp prosím ťa Zeusovi nejakú kostičku na hryzenie.“
On: „Ok, kúpim.“
A tak doniesol kostičku:

Ja: „Ty si si obliekol pyžamo naopak?“
Syn: „Nie. To je obojstranne pyžamo.“

Aj takto sa dá zaspať:

Včera som malému schovala müsli tyčinku s tým, že mu ju ráno dám. A teraz? Už asi 15 minút chodíme po byte a pomáham mu ju hľadať (večer som ju na nervy zožrala)... Tak idem ďalej trápne hľadať a potom rýchlo mašírujem kúpiť do zásoby...

S malou sme sa bláznili v izbe a nechtiac, v zápale hry, mi rozbila ústa.
„Maminka prepááááč, ja som nechcela, ja ti to idem natrieť... Akože ja som doktorka a ty pacient... zavri oči... táááák, hotovo!“
„A čím si mi to natrela?“
„No predsa, s čím mi natieraš šušku!“

Tsss, tak ja prídem zo sprchy a ona s rezňom v ruke... Ešteže nenašla v chladničke otvorené víno:

Dnes som pomáhala deťom kresliť úlohu do školy a takéhoto uznania sa mi dostalo od detí:
„Mami, ty ale vieš kresliť, však to ani nevidno, že to kreslil dospelák!“

Jemu nestačí Sudocrem, on musel vyskúšať aj make-up:

Oblečiem ráno tepláky. Akosi sú mi voľné, čo som schudla? Obzerám sa v zrkadle, nejak to nevidno. A muž sa rehoce:
„Čo? Kukáš, či ti sedia aj moje?“

Sadnem na WC a niečo na mňa z dverí pozerá... alebo keď deti nájdu nalepovacie očká a neváhajú ich použiť:

Majte sa pekne, užívajte si jarné dni (jarné ako jarné, však áno 🙂) a vidíme sa opäť.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek #zabava