Ľudia sa nemenia.
Ak si myslíte, že sa človek zmení kvôli vám, tak sa hlboko mýlite!
Môže si nasadiť len masku, v ktorej ho chcete vidieť.
Ale verte, že skôr či neskôr si ju zloží .... Cit.web

Dni by sa mali končiť:
S pokojnou mysľou.
S pokojom v srdci
A s ,,Dobrou nocou" od ľudí, ktorí nás milujú.
Odin

Sme tak zvyknutí na lásku, ktorá bolí, že už neveríme, že existuje aj iná láska. Ak aj príde tá krásna láska, nevieme, čo máme robiť a zničíme ju.
Sme tak zvyknutí na priemernú lásku, že keď nám niekto dá všetko, nedokážeme a nevieme to prijať.
Pretože keď k nám príde niekto, kto s nami bude zaobchádzať, ako s ľudskou bytosťou a vie, ako milovať, v tom lepšom prípade ho pošleme do ,,friendzony", nazveme ho ,,priateľom", v tom horšom prípade ho ignorujeme, ako keby ani neexistoval a vraciame sa k tomu, čo nás bolí, pretože nepoznáme tú krásnu lásku a je ľahké spochybniť jej existenciu. A tak dávame prednosť tým žiarlivým, majetníckym, priemerným polovičatým láskam. Celou silou sa držíme toho, čo bolí.
Sme tak zvyknutí na tú toxickú lásku, že keď nám niekto chce pomôcť vyliečiť sa, veríme, že to nie je láska.
Áno, pretože sa stratí nielen ten, kto miluje nesprávne, ale aj my, ktorí sme zvyknutí na tento druh lásky. Takže vo všetkom inom hľadáme niečo zlé. Pretože ak je to láska, malo by to bolieť, že?
Ale pravda je taká, že ak to bolí, nie je to láska.
Do tej doby, dokiaľ sa budeme vysmievať, haniť, spochybňovať, že taká láska existuje, tak do tej doby budeme v toxickom vzťahu, či už s niekým iným, alebo so samým sebou .... Odin

Nemusíte robiť všetko pre druhých.
Nemusíte byť tým najlepším rodičom, najlepším pracovníkom vo firme, byť v top forme..., v snahe vyhovieť každému.
Keď sa vaše telo unaví, málokto si spomenie, čo robíte.
Robte pre druhých, čo môžete, no nezabúdajte ani na seba.
Urobte niečo pre seba, urobte to, čo máte radi.
Choďte na prechádzku, choďte do parku, navštívte kino, spite, postarajte sa o seba.
Milujte sa a robte niečo zo srdca len pre seba.
Starať sa o druhých je pekné, ale ak sa nestaráte o seba, kto sa postará o vás?
Deti vyrastú, v práci si vždy nájdu náhradu, dom sa opäť zašpiní, ale druhú šancu pre seba už mať nebudete...
Odpočívajte, zaslúžite si to .... Cit.web

Aký mlynček by ste odporučili ? akosi sa neviem rozhodnúť

- aby mal viac nastavení hrubosti mletia
s ktorým ste spokojné a nemenili by ste, poprípade, že by ste už nikdy nekúpili
Ďakujem

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že mám byť vďačná za tie jednoduché veci, ktoré robia život krásnym: šálku kávy, úsmev na detských tvárach, čistú bielizeň, ranné vstávanie, za možnosť byť tu a teraz...

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako ma všetok ten neporiadok v živote naučil tie najdôležitejšie lekcie uznania a vďaky a vyformoval zo mňa silnejšieho, krajšieho, dokonale nedokonalého človeka.

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že každý deň je nový začiatok a že mám moc a právo vybrať si svoje boje a postoj, aj keď neviem zmeniť okolnosti .... Cit.web

Každý môže začať mať rád veci, ktoré kedysi neznášal.
Volá sa to dospievanie.
Je to zrenie časom.
Hovorí sa tomu zmena pohľadu.
Nie je to pokrytectvo.
Nie je to faloš.
Veci sa menia.
Aj chute.
Aj svet.
Aj ľudia sa menia .... zdroj: Odin

Kopírováno: 📌 PRE VŠETKÝCH RODIČOV. 📌 Deti sú zrkadlom svojich rodičov. Výhovorky typu dnes je iná doba neobstoja.
Kam sme to došli?....
Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?
Detstvo som prežil v 80-tych rokoch minulého storočia.
Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií
Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so súrodencami svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.
Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme
V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali indiánky, gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.
Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.
Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.
Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.

Vedeli sme, čo sa patrí
Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.
Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedel, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedel som, čo sa patrí, „že som sa neprišiel na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich. Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka
Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.
Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.
Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potreboval. Nič som pred ňou nemohol utajiť, odhalila každú moju emóciu.
Pravidlá a režim
Mal som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitý.
Veľa pravidiel som vtedy neznášal. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.
Čo sa s nami stalo?
Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.
Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.
Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.
Stredobod vesmíru
Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.
Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.
Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...
Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.
Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.
Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.
Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.
Už mi je zle zo „šťastných“ detí
Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.
Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.
Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.
Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich. :(

Zdroj : net

Ufffff …… tak táto “ móda “ je už aj na mňa veľa 😬🤷‍♀️😱

Zaujali ma tieto " inteligentné kvetináče "
máte niektorá ? oplatia sa ? aké máte skúsenosti ? + / -
Ďakujem

Prosím, odporučte notebook, s ktorým ste spokojné, musí mať numerickú klávesnicu, min. 8 GB RAM, viac kovový ako plastový, cena do 1000 E.
Ďakujem 🙂
niečo ako na foto, len sa stále neviem rozhodnúť akú značku, aby niečo vydržal. nekazil sa

Prosím Vás, oplatí sa konkrétne tento set ?
Čistič okien Kärcher WV 5 Plus N Black Edition čierny
Ďakujem

🌹❤👍😍

👍 zaujímavý nápad na 🎊🎉🎊🍾🎉🎭
Celkom pobavilo takto večer 😉

Dievčatá z Košíc, čo sa oplatí pozrieť ?
Aj v prípade že by pršalo ... 🤔🤔
Dakujem za tipy

🙈🙈🙊celkom výstižné

Keď pýtaš REAL fotky a predajca síce nemá po ruke modelku, ale riadi sa heslom "Náš zákazník - náš pán!"
Zdroj : FB

😝🙄👍

👍😅

👍