Kapitola 4

Kristína

Stále som upierala svoj zrak na fotografiu položenú na bratovom stole. Júlia mala pravdu. Môj brat spoznal niekoho. Kto bola táto tajomná žena? Prečo mi nikdy o nej Roby nič nepovedal?

Róbert ukončil svoj hovor. Rýchlo stiahol fotografiu zo stola a ukryl ju do svojho prvého šuplíka, ktorý si uzamkol.

„Takže je to pravda, čo mi vravela Júlia,“ povedala som mu s úsmevom.

„Čo ti zase tá ženská natárala?“ reagoval podráždene. Nepáčilo sa mi, ako sa správal. Naozaj bol iný.

Kapitola 3

Daniel 

Nasypal som si medzi palec a ukazovák pár zrniečok soli. Tie som oblizol, prevrátil do seba celý obsah poldecového poháru tej najlacnejšej tequily, čo v tomto bare mali a zahryzol som sa do citróna. Ten mala medzi perami vložený, blondína s veľmi bujarým poprsím. Vycucal som z neho všetku šťavu, čo sa len dala z toho jedného malého polmesiačika. Potreboval som zahnať tú odpornú chuť toho lacného alkoholu. Neznáma blondína, ktorá mi robievala posledné večery spoločnosť, vypľula šupku po citróne do misky, položenej na barovom pulte. Potom sa vrhla na moje pery, ktoré ešte chutili po tequile. Žiadostivo svojim jazykom krúžila okolo toho môjho a sala moje pery ako na pretekoch. Konečne sa odo mňa odtrhla a ja som si mohol objednať ďalší, už neviem koľký, pohár tequily. 

„Nalej ďalší!“ rázne som zahučal na barmana a tresol malým poldecovým pohárom o pult.

Blondína sa zarehotala a potackala sa na barovej drevenej stoličke. Obaja sme už boli riadne podgurážení alkoholom.

„Myslím, že je načase ukončiť túto seansu,“ ozval sa za mojím chrbtom mužský hlas. Ten patril môjmu mladšiemu bratovi Gabrielovi. Otočil som sa k nemu tvárou.

Kristína 

Po 3 mesiacoch

„Slečna, slečna!“ volal na mňa neznámy ženský hlas a pomaly som sa preberala z driemot. „Lietadlo už pristálo,“ oznámila mi mladá letuška s úsmevom na perách.

„Och, ďakujem,“ vstala som. Rýchlo som si vzala z batožinovej priehradky malý ruksak a presunula sa k dverám vedúcim von z lietadla. Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila von. Dala som si na svoje, ešte ospalé oči, čierne slnečné okuliare a opatrne stúpala dole schodmi. Prešli štyri roky, kedy som opustila svoje rodné mesto. A teraz nastal čas vrátiť sa do neho. Odišla som študovať do Anglicka medziľudské vzťahy, aby som po návrate mohla rozbehnúť svoj biznis, ktorý som tu zanechala. Celý tento študijný výlet som trochu brala aj ako útek pred svojim životom v tomto meste. Tu som sa dusila a znášala ťažko život po boku môjho staršieho uzurpátorského brata. Milovala som ho nadovšetko, vďačila som mu za svoje detstvo, len som musela zato všetko platiť privysokú daň.

Vzala som si svoj kufor z batožinového priestoru, položila ho na zem a ťahala za sebou. Vo veľkom dave som uvidela mávajúcu osobu, držiac tabuľku s nápisom Miss Hoff. Nemohla som uveriť, že človek, ktorý ju držal a mával s ňou, bol pre mňa tak známy. Rozbehla som sa za ním a pevne ho objala. Bol to Matej, náš rodinný šofér, s ktorým som vyrastala od detstva v našom dome. Jeho mama, Júlia, ktorá pracovala u nás ako kuchárka, mi bola ako druhou mamou. Tým, že o svoju som prišla, ona mi ju vynahrádzala svojou starostlivosťou. Držal ma tak pevne, že som prestávala dýchať.

„No tak, prišiel si pre mňa, alebo ma chceš zniesť z toho sveta,“ vydrala som sa z jeho zovretia. Karhavo som ukázala na jeho dômyselný transparent. 

Ahojte, pripravila som si pre Vas nový príbeh. Mala som ho v hlave, ešte skôr ako môj prvý príbeh. Dúfam, že Vás zaujme a najde si svojich citatelov.    

                                                           KAPITOLA 1

Prebudil som sa ležiaci v jednej z nemocničných izieb, napojený na rôzne pípajúce prístroje. Poriadne som sa poobzeral po miestnosti, kde som bol hospitalizovaný. Bola celá biela, na oknách boli zatiahnuté žalúzie, aby sem neprenikalo svetlo. Pri dverách bolo menšie umývadlo a v strede miestnosti kovová posteľ, na ktorej som ležal. Vedľa seba som mal malý šedý nočný stolík. Videnie som mal ešte rozmazané, pred očami sa mi mierne zahmlievalo. Hlava ma neskutočne bolela a točila sa mi. Ako som si ju chytil, pocítil som, že mám okolo nej previazaný obväz. Čo sa mi stalo? Ako som sa sem dostal? Pýtal som sa sám seba. V ruke som mal zapichnutú ihlu v žile, do ktorej bola napojená hadička vedúca k sklenenej fľaši. Tá visela na kovovom stojane vo zvislej polohe, aby cez ňu kvapkala číra tekutina. Na hrudníku som mal štyri biele prísavky, monitorujúce moje životné funkcie. V nosných dierkach som zacítil hadičku, dodávajúcu mi kyslík. Snažil som sa posadiť, ale ukrutná bolesť, vyrážajúca mi z rebier, ma zastavila. Vytiahol som si ju z nosa von. Dokázal som už dýchať bez pomoci. Jednu svoju dolnú končatinu som si poriadne necítil. Mal som ju v sadre, ktorá mi siahala po koleno. Na operadle kovovej postele, visel zvonček na ktorom stálo- ZVONIŤ. Vzal som ho do rúk a párkrát postláčal. Dúfal som, že niekto sa objaví vo dverách a pomôže mi. Dnu vbehla mladá sestrička. Mala krátke blond vlasy, upravené a na sebe bielu sesterskú uniformu.

„Ako sa cítite, pán Kolman?“ spýtala sa nežným až anjelským hlasom.

„Bolí ma celý človek. Čo sa mi vlastne stalo?“ nespomínal som si na to, prečo som sa ocitol v takomto

zúboženom stave.

Veľmi rada skúšam nové veci, čo sa týka jedla a preto dostať možnosť testovať tri druhy cottage (biely, chilli a pažitka) bola pre mňa samozrejme výzva. Keď kuriér doniesol taký veľký počet téglikov, v hlave mi nastal chaos, ako toto všetko vmiešam do našich bežných jedál.

Cottage v našej rodine som jedávala iba ja, takže som s obavami išla do tvorenia jedál, kde som tieto produkty využila. U nás veľmi radi raňajkujeme vajíčka na rôzne spôsoby. Tak moje prvá voľba bolo použiť pažítkový cottage do praženice. Postup bol veľmi jednoduchý, stačí ak necháte praženicu trochu vychladnúť a následne do nej vmiešate cottage, pokojne môžete použiť aj iné príchute, či biely alebo chilli, záleží, ktorú chuť preferujete. Musím priznať, že táto kombinácia bola veľmi chutná, cottage dal praženičke veľmi dobrú chuť a jedlo bolo veľmi sýte, čomu sa potešil aj môj partner, lebo sa najedol do plnosti ako sa povie.

Druhá moja voľba jedla, kde som použila čisto biely cheese, mi pomohla v tom, ako prekvapiť mojich hostí a ponúknuť im niečo, čo ešte nikdy nejedli. Vybrala som si  preto kombináciu cottage so sladkým. Stačilo použiť iba med a orechy. Musím priznať, že návšteva sa trochu zdráhala tejto chuti, ale našlo sa zopár z nich, ktorým tento dezert chutil. Ja by som odporučila k tomu ešte mixované bobuľové ovocie, lebo kyslosť cottage bola výraznejšia ako chuť medu.

Biely cottage sa u nás ujal asi najviac, chutil každému členovi mojej rodiny aj tomu najmladšiemu, ktorý ešte aj vylizoval téglik. Ja som ho použila tiež ako dresing k môjmu obedu, ktorý tvorila špargľa obalená schwarzwalskou šunkou. Rozmixovaný cottage mal dostatočnú hustotu a jeho trpká chuť dodávala sladkastej špargli veľmi delikátnu chuť. Určite tento dresing môžete použiť aj k mäsu či ku grilovanej zelenine. Neskôr som použila túto čistú príchuť aj do šalátu namiesto jogurtu.

Posledné moje jedlo ala degustácia cottage bolo zmiešať cottage s francúzskymi zemiakmi, ktoré ale neboli klasickými zemiakmi, ale zeleninovými. Cottage som nemusela ani mixovať, iba som ho použila namiesto klasickej smotany a dala s nimi zapiecť. Family ani nemala tušenie, že cottage tak super nahradil obvyklú používanú smotanu.

Jediná príchuť, ktorá nás neoslovila, bola chilli, ale to bude asi tým, že nie sme rodina, ktorá by mala rada extra štipľavé chute. A teda musím povedať, že v tejto príchuti cottage bolo tej štipľavej chuti až-až. Ale samozrejme pre niektorých ľudí môže byť táto chuť prijateľná.

Rada by som vám niekoľkými vetami chcela opísať ako našej celej rodine zachutil veľmi dobrý, hustý Rajo Hustý.

Asi takto to začalo. Je samozrejmé, že som sa zapojila cez Modrého koníka na testovanie tohto jogurtu. Bola som veľmi rada, keď ma internou poštou oslovili, že ja a moja rodina sme boli vybraní. Pár dní sme čakali na telefonát od pána z firmy Rajo, keď tu zrazu v stredu zazvonil telefón, že nám prišla zásielka. Veľmi vtipnú situáciu som zažila, keď sme sa s pánom dohovárali, kde si prevezmem od neho zásielku tým, že nebol z mesta odkiaľ pochádzam. Ale našťastie sme sa stretli a jogurty nám doručil.

Príjemným prekvapením bol aj malý darček a to formou textilnej tašky na nákup s krásnym motívom, ktorú určite využijeme. 

Každý postupne opíšem.

Najprv u nás padol za obeť čisto biely smotanový. Obsahuje nielen živé kultúry, ale je do neho zamiešaná aj smotana, ktorá si myslím dodáva hustotu tomuto jogurtu. Mojim prvým ochutnávačom bol môj deväť mesačný syn, ktorý mi odmietal rôzne značky bielych jogurtov a práve Rajo biely mu zachutil aj keď obsahuje smotanu a teda ani brušku nerobil ťažkosti. Tak isto môžete použiť tento jogurt do šalátov či už zo zeleninou alebo ovocím lebo jeho konzistencia všetko pekne obalí a nepláva to v ňom ako v iných jogurtoch, ktoré sme použili.

Čokoládový jogurt som dala ochutnať staršej dcére lebo má veľmi rada čokoládu ale na počudovanie jej nezachutil. Je to možno tým aj keď obsahuje kakao, extrakt z citrónovej šťavy robí jogurt trpkejším a nie sladším tak preto ju chuťou neoslovil. Ale mi z priateľom sme sa vďaka nemu vrátili do detských čias lebo jeho chuť nám pripomenula ako chutil kedysi čokoládový termix. Takže ten kto má rád jeho chuť isto si pochutí aj na tomto jogurte.