Nie, nebudem skúšať váš zrak, ani sa nejdeme hrať novú hru. Poďme trochu do bežnej každodennej premávky. Opäť tu máme ďalšie krásne ročné obdobie, ktoré nás ráno obšťastňuje často hmlami, ideálnymi na prechádzky a posilňovanie pľúc a skorším šerom a tmou, než ste boli zvyknutí v lete. A čo sa na cestách vtedy deje? Pozrime sa na to z pohľadu vodiča: chodci, cyklisti a iní vodiči, ktorých zle vidieť. 

Vidím ťa?

Bez reflexných prvkov?!

Chodci aj cyklisti. V obciach a mestách, ktoré nemajú to šťastie, že cesty lemujú chodníky, sa prechádzajú chodci, častokrát na úplne zlej strane cesty a v tmavom oblečení. No ale ako vás vidíme? Z pohľadu vodiča, skoro žiadno. Demonštratívna fotografia zo stránok Polície SR. Zbadáme vás, keď sme od vás asi 15 metrov. Ak máte svetlejšie oblečenie, o trošku skôr. Čo však je pri rýchlosti auta sekunda. Sekunda, ktorá človeka žiaľ občas stojí život. Ale toto vieme ovplyvniť. Na tieto účely vymysleli reflexné prvky.

Stačí ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste, teda na strane bližšie k vozovke (nie ku krajnici), najlepšie blízko ku kolenám a do úrovne pásu, alebo na ramene a pritom chodiť po správnej strane vozovky. To znamená, musím vidieť auto, ktoré sa ku mne blíži a teda na mňa svieti. Cyklisti môžu mať prvky na prilbe a bicykli. Reflexné nálepky nalepiť aj na podrážky topánok alebo korčule, prilby, kolobežky, školské tašky, barle, kočíky. Nesmie ich nič prekrývať. Na pohyblivej časti ich zaregistrujeme skôr.

Cyklisti a ich červené svetlo a predná blikačka?

Posledný deň bol tiež krásny. Na toto som sa skutočne tešila. Škocjanska jaskyňa (pamiatka UNESCO), ktorá vraj zatiaľ nie je až taká komerčná ako Postojna. Ráno sme dorazili celkom zavčasu, lebo ešte nepredávali vstupenky. Prišli sme pred 9:00 a vstup sme mali okolo 11. V programe bolo písané, že máme rezervovaný vstup o 10:00, takže tu nám začal časový sklz tohto dňa. Ľudí tam bolo celkom dosť, no v tej obrovskej jaskyni ste nemali šancu to vnímať. Všetci, asi 100 ľudí, sme sa spoločne presunuli k vstupu do jaskyne, ktorý bola oveľa nižšie, než kasa. Pre nás nezvyčajné, keďže u nás zvyčajne k jaskyniam ideme do kopca. Pred nami vstupovali asi 3 skupiny, hovoriace anglicky, nemecky a slovinsky, k akejkoľvek ste sa mohli pripojiť. Každý sprievodca sa predstavil, porozprával úvod a vzal svoju skupinu dnu. My sme išli ako poslední, výklad nám prekladal zo slovinčiny náš sprievodca. Na jaskyňu môžem napísať: WAU. Ja mám naozaj rada takéto komplexy a takú obrovskú u nás nemáme. Bola krásna a ten priestor tam, ktorý si na povrchu vôbec neuvedomíte. No krása. Nemohlo sa tam fotiť, ani by ste nič extra nevideli, ale pri východe si môžete skúsiť uvedomiť veľkosť. Na starom chodníku by bola úžasná ferata. Pozor, jaskyňa nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú panický strach z výšok, keďže sa prechádza chodníkmi, kde vidíte hlboko pod seba, tiež je tam most v dosť veľkej výške. Určite ešte nejaké ich jaskyne pôjdeme pozrieť.

V jaskyni máte na výber viacero okruhov. My sme mali vnútorný, čo je škoda, pretože predtým sme sa boli prejsť a zvonku sme videli, kadiaľ pokračuje ďalšia časť vonkajškom. Mohlo to byť zaujímavé. To by som si veľmi rada pozrela kompletné.

No a keďže ja vleziem všade, tak sa aj náš sprievodca takto dozvedel, že sa v jednej časti, už vo vonkajších priestoroch, nachádza menší vodopád. Je to označená odbočka len pár minút mimo cesty.

Z jaskyne sme vyšli asi za hodinu a ku kase sme potrebovali asi ďalšiu pol hodinu úplne pohodovým tempom. Na konci jaskyne je možnosť vyviesť sa výťahom smerom hore. Naplnení zážitkom z podzemia sme sa presunuli k ďalšiemu krásnemu miestu, Predjamskému hradu, postavenému pred skalným previsom. Pri vstupe sme dostali audio guide v češtine, tak sme neboli na nikoho viazaní a mohli sme si všetko pozrieť sami. Celkom som sa bavila na všetkých ľuďoch, ktorí pri ušiach držali zariadenia a počúvali, rovnako ako ja. Na prehliadku hradu sme mali asi hodinu. Dlhšie sa tam ani stráviť čas nedá. Nezabudnite si tam niečo želať.

Keďže sme v tento deň mali časový sklz, tak sme nenavštívili posledné mesto z programu, Maribor. Čo je to škoda, pretože na fotkách vyzerá krásne a práve tam sme plánovali kúpiť si slovinské víno. Do Bratislavy sme dorazili večer a stihli vlak o 22:00.

Počasie nám celkovo vyšlo veľmi pekné a teplé. Síce sme mali búrky a občasné prehánky hlavne v prvý deň a po prehliadke Predjamského hradu, to nám zo zážitku nič neubralo.

Raňajky sme už mali na hoteli a v tento deň nás čakala návšteva žrebčína Lipica a mesto Piran pri mori. Žrebčín si určite užijú milovníci koní, ale oveľa viac ich uvidíte voľne sa pásť - kobyly a mladé. My sme znova oželeli a pozreli si okolie. Je tam aj menšie múzeum s kočmi, pre deti možnosť odviesť sa na poníkoch.

Môžete sa tam voľne pohybovať, sú tam cestičky. Sem-tam vám bude prekážať ohrada. Platený vstup je len do areálu za bránou. My sme sa dostali k pasúcemu sa stádu lipicanov, asi sme ich videli viac, než tí, ktorí boli v žrebčíne. Tí sa ale dozvedeli o histórií, ukázali im, ako sa cvičia. Na tomto mieste sme boli asi 2 hodiny, prehliadka žrebčína bola asi hodinová. Naozaj pekné koníky.

A hurá more. Po 12:15 sme prechádzali popri mori do mesta Piran. Autobus nás vysadil v časti Santa Lucia, čo bolo do cieľa skoro 5 km. Asi cca kilometer pred cieľom bolo možné nastúpiť na minibus, ktorý vozil ľudí zadarmo. Zatiaľ, čo naň niektorí čakali, my sme tam prišli peši. Cestou sme si mali pozrieť miesto, kde sa potom hodíme do mora a budeme sa kúpať. Oveľa lepšie strávený čas za tých 5 km by bol prechádzaním a objavovaním uličiek. Je to veľmi pekné prímorské mesto. Nezabudnite si tam kúpiť Piranskú soľ. Sprievodca vás nasmeruje, nachádza sa na tomto námestí dole (hľadajte na mape: Soline pridelava soli d.o.o., Ulica IX. korpusa, Piran - Pirano, Slovenia). Nájdete ich aj v suvenírových obchodoch v Portoroži, ale sú tam drahšie. V tejto prímorskej časti sme strávili celkovo 6 hodín. Od parkoviska do centra Piran-u sme sa dostali s výkladom do hodiny a pol. Naspäť sme sa ale museli dostať znova na parkovisko v Santa Lucia, takže sme si museli odhadnúť čas.

Tu v pozadí vidíte hradby, na ktoré je tiež možné ísť sa prejsť. Platí sa tam vstupné. My sme tam neboli.

Po rozchode sme si prešli ešte pár uličiek, nakúpili soľ a vybrali sa smerom naspäť, hľadať si naše vytipované miesto na slnenie. Asi to nebolo ono, ale zakotvili sme blízko pizzerie, keby sme boli hladní a smädní. V niektorých častiach na brehoch sa nachádzajú sprchy, ktorými ako tak zo seba spláchnete soľ a blízko sa vždy nájde aj prezliekareň. Slovinské more v Portoroži nebude mojím favoritom. Keďže je to Istria, cítila som sa tam ako v Chorvátsku. Tento deň bol taký kvázi relaxačný, až na tú naozaj dlhú prechádzku počas najväčšieho výpeku. Vyšťavení teplým dňom sme na večeri zlikvidovali viedenský rezeň a hurá vyspať sa do nového dňa. 

Vstupné:

V druhý deň po raňajkách sme mali plánovaný odchod o 9:00. Takže ráno si ešte stihnete pozrieť okolie hostela za svetla, či výhľady na okolitú krajinu. Pri parkovisku bola tržnica, kde si počas čakania môžete kúpiť v sezóne čerstvé ovocie. Odtiaľ sme sa presunuli na krátku prehliadku historického mestečka Škofja Loka kde sa nachádza najstarší kamenný most strednej Európy z 13. st., maľované stredoveké domy, či krivoľaké uličky. Akože fajn, pekné mesto. Ale ako podotkol priateľ, takýchto máme na východe celkom dosť. Napríklad taká Levoča. Tu je prosím ten najstarší most.

Strávili sme tu niečo cez hodinu a pokračovali do hlavného mesta, Ľubľany. Táto časť zájazdu sa mi z hľadiska organizácie až tak veľmi nepáčila. Ak tam budete aj mimo takýchto zájazdov, určite nevynechajte Ľubľanský hrad. Hore sme sa odviezli zubačkou a stretnúť sme sa mali všetci znova dole o hodinu a pol.

Je to veľmi pekný hrad. Keď vyjdete zubačkou, tak sa dostanete do podhradia, ktoré je zaujímavé. Keďže hrad stojí na skalnatom podloží, vidieť skaly a do tohto priestoru pridali architekti už modernejší ráz – betón a drevo. Žiaľ, zabudli sme odfotiť, musíte ísť pozrieť. V hrade sa nachádza niekoľko expozícií, skoro všetky sú nejakými chodbami prepojené. Majte vstupenku poruke, viackrát ju pri vstupoch budú kontrolovať. Na vežu sa dostanete zaujímavým točitým schodiskom. Jednou stranou sa ide hore a druhou dole, takže do seba nikto nenaráža a nemusí sa čakať v rade. Kto má strach z výšok, asi to dáte ťažko, ale mesto uvidíte aj z hradieb.

My sme si to smerom dole prešli pešo, pretože okolo hradu sa nachádza aj rozsiahly park, na ktorý sme nemali dostatok času. V ňom nájdete niekoľko vyhliadok, aj miesta na oddych v teplé slnečné dni. V celú hodinu sme si pozreli ich orloj na jednej budove, ale na ten pražský to veru nemá.

Pokračovali sme prehliadkou mesta, kde sme ale vôbec netušili, čo všetko pôjdeme pozrieť a dozvedali sme sa to cestou. Prišlo mi, že niektoré miesta boli nezaujímavé, a vyslovene by ste ich ani sami nešli navštíviť. Ale priateľ to chcel absolvovať, že kde všade nás sprievodca zavedie. Ja by som sa po chvíli odpojila, nabehla do infocentra pre mapu a prechádzala mesto sama. Toto mi dosť prekáža na viacerých zájazdoch. Že nedostaneme mapu mesta, ktoré ideme objavovať a máme tam dlhší rozchod. Párkrát nám bolo povedané, že o chvíľu prehliadku končíme a máme osobné voľno, ale trvalo to nekonečnú hodinu. Akosi si neviem vybaviť žiadne informácie, ktoré mi počas zájazdu boli porozprávané. Ale určite sme v meste videli všetko, čo bolo písané v programe.

Mali sme rozchod asi 2 hodiny, takže v meste sme strávili od obeda cca 6 hodín. Čo je naozaj veľa. Možno pre niekoho málo. My sme mali šťastie, že bol práve kulinársky trh. Ak budete mať chuť na niečo sladké, odporúčam vám skočiť na krémeš a ich domáci koláč do obchodíku, ktorý tam majú na rohu námestia Pogačarjev trg. Majú tam aj čapované oleje, tak keby ste nejaký chceli, berte prázdnu fľašu. Môj úlovok z jarmoku je slovinský medovicový med.

Od tohto zájazdu ubehlo už pár mesiacov, ja sa musím učiť na skúšku a robím všetko iné, než mám. Tak pridávam informácie k poznávaciemu autobusovému zájazdu do Slovinska, ktorý nám sľuboval užiť si jeho prírodné aj kultúrne krásy. Toto bol výlet riešený LM priamo cez cestovku, ktorá ho organizovala. Takže som tam dva dni pred konaným zájazdom volala, či majú ešte 2 voľné miesta a na naše šťastie, bola ešte posledná izba. S pani na telefóne sa komunikovalo veľmi dobre, poslala potrebné údaje, ja som bežala s mokrou hlavou zaplatiť do banky a hurá o dva dni sme mohli vyraziť. V súčasnosti ho môžete nájsť aj na zľavomate, len s opačným poradím v programe. My sme si priplácali aj večere, čo podľa môjho názoru vôbec nemusíte, pretože tam, kde sme jedli sa dá normálne objednať z jedálneho lístka. Jediné, čo budete možno čakať o niečo dlhšie na jedlo.

Bol to zájazd na 4 dni (od 29.8. do 1.9.) a vyrážali sme z Bratislavy ráno pred 7, kde bolo možné nastúpiť pri Istropolise aj na vlakovej stanici. Autobus bol pohodlný, my sme vychytali predposledné miesta pred päťkou a za nami nikto nesedel, takže sme mohli slobodne sklápať sedadlá. Cesta tam ubiehala rýchlo, bez držaní a počas nej sme sa dozvedeli, kto je náš sprievodca a ako bude prebiehať zájazd a vyberanie peňazí na vstupné: zo začiatku vyrátal sumu za všetky vstupy, vyberie peniaze, nahlásite, aké máte zľavy – študent, dôchodca, ZŤP,  a v posledný deň pri návrate vracal za tie, kde sme neboli, alebo vyšli lacnejšie. Pán Ľuboš bol veľmi príjemný, milý a ochotný sprievodca.

V prvý deň sme navštívili krásne mesto Bled a roklinu Vintgar. Dosť ma mrzelo, že občas to bolo chaotické. Pôvodne sme mali stráviť čas pri jazere, potom ísť do rokliny a z nej naspäť do Bledu na hrad. Nešlo mi do hlavy, prečo chodiť hore-dole. Ale počasie to vyriešilo za nás, keďže v ten deň sa preháňali okolo búrky a v čase, kedy sme mali ísť do rokliny tam jedna panovala, tak sme od jazera išli na hrad. Čo sa týka jazera, budete mať možnosť zaplatiť si fakultatívne prevoz na ten miniostrovček, kde je kostol, v ktorom si môžete zazvoniť zvonom prianí. Mimochodom, jeden sa nachádza aj v Predjamskom hrade.

My sme oželeli miniostrov a radšej sa prechádzali popri jazere. Je celkom veľké, takže za ten čas, ktorý sme mali do stretnutia, by ste ho dookola obišli len ak veľmi rýchlo chodíte a bez kochania sa. Tesne pred vystúpením z autobusu sme sa dozvedeli, že sa v ňom dá aj kúpať, takže plavky môžete mať nachystané hneď pri sebe. Ak teda cestujete v letných mesiacoch. Niektorí hovorili, že si tiež mohli odpustiť tú jazdu na ostrovček. Je veľmi malý a nachádza sa tam len ten kostol. Na brehoch sa dá prenajať aj loďka, tak sa tu hodinku môžete člnkovať po jazere. Voda v jazere bola čistá a priezračná, no ak nemáte pri kúpaní radi ryby, tak tam nelezte.

Po zoskupení v určený čas sme sa autobusom presunuli na hrad. Je odtiaľ veľmi pekný výhľad na jazero a okolité hory.

Dali sme si tam ospevovaný Bledský krémeš, a musím povedať, že taký vynikajúci veru na Slovensku nerobia.

Pridávam vám ďalší fragment cestovateľského zážitku. V tento deň sme sa zobudili do trochu upršaného rána. Dážď hlásili rôzne a aj celkom intenzívne už od štvrtka. Aspoň sa o niečo schladil vzduch. S dáždnikmi a pršiplášťami sme si to autobusom zamierili do ZOO. Nie som človek, ktorý ich nejako rád navštevuje, ale keď to bolo v programe, tak sme sa tam poprechádzali. V ZOO nám pršalo nejakú hodinku, ale nič to. Niektoré zvieratá sme poriadne nevideli, lebo boli skryté, alebo práve jedli. Areál je pomerne veľký a za ten čas sme ho neprešli úplne celý. Takže sme videli slony, tučniaky, nosorožce, opice, hrochy, medvede, žirafy... a samozrejme pandy. Len tá červená sa nám nejako schovávala.  

Strávili sme tu 2 hodiny. Aby sme prešli celú ZOO v kľude, tak to by sme potrebovali viac času. Chodil tam aj "vláčik", ktorý vysádzal pri rôznych pavilónoch, ale tuším bol za poplatok. Na obed sme išli do reštaurácie, ktorá bola vybavená narýchlo, keďže tú, kam sme mali ísť, zatvorili. Vraj sa to stáva bežne. Čo sa týka stolovania v tejto krajine, tak Číňania jedia veľmi rýchlo, aj rukami, narobia pri to neporiadok na stole (ako úctu kuchárovi, že im chutilo), mľaskajú a grgajú. Takže sme sa zasmiali na poznámke pani Silvie, že tí učitelia, ktorí s nami sedeli v miestnosti budú študentom rozprávať, akí sme suchári Keď sme odchádzali, tak bola celkom veľký rad na obed.

Toto je len časť čakajúcich. 4x taký počet bol vo vnútri a 2x toľko v ďalšom vchode. Po asi 20 minútach jazdy nás autobus vysadil a čakal nás posledný plánovaný bod programu. Letný palác. Cestou sme išli okolo týchto mňamiek. Áno, skúšali sme. Ale až v posledný deň. Malých vysmážaných škorpiónov. Mimochodom, chutili ako chipsy, len s takou netypickou mäsovou dochuťou. Ale to dúfam nezabudnem ešte spomenúť.

V areáli paláca sme dostali posledné inštrukcie a hor sa objavovať. Palác sa nachádza pri umelo vytvorenom jazere a slúžil ako útočisko cisárskej rodiny pred horúčavami. Je veľmi rozsiahly. Dalo by sa tu stráviť blúdením aspoň pol dňa, určite by ste ho dokázali aj prejsť dokola a objaviť rôzne zákutia. My sme tam strávili asi 2,5 hodiny. Je tu tiež veľmi pekne. Keďže sme nemali počasie na fotografovanie, tak to nemusí vyzerať lákavo.

Prešli sme sa na ostrov a potom smerom naspäť popri okraji jazera, popod palác až k Mramorovej lodi. Kúsok od nej sme sa mali všetci stretnúť a vyraziť na hotel. Vidíte ten palác? Tak tam sme sa snažili aj dostať úplne hore, ale všade na konci schodov sme nachádzali len zavreté dvere, tak sme to ďalšom pokuse nájsť správne schody nakoniec vzdali a zmierili sa, že to neuvidíme zhora.

A tu spomínaná mramorová loď...

Horúčavy nám pokračovali aj v tento, šiesty deň programu. Do obeda sme navštívili lamaistický kláštor a Konfuciov chrám. V programe na web stránke to bolo rozpísané, že kláštor si pozrieme do obeda a chrám po obede. Počas cesty autobusom sme sa dozvedeli, ako sa utváralo náboženstvo v Číne, ktoré myšlienkové smery najviac pôsobili. Toto bolo ďalšie z miest, ktoré sa mne páčili najviac. Niečo pre tých, ktorých láka viac stará kultúra, duchovno, či náboženstvá. V kláštore bolo päť hlavných siení, ktoré stelesňujú slohovú zmes chánskych, mongolských a tibetských prvkov. Áno, zväčša budovy ako sme videli všade. Tu tomu dodávali inú atmosféru tyčinky, ktoré sa páli pred každou sieňou a modliaci sa ľudia. Uvidíte tu množstvo božstiev a každá sieň je venovaná inej oblasti. Takže, ak si niečo pri modlitbe chcete priať, tak môžete pri konkrétnej sieni a konkrétnemu božstvu. Sprievodca vám porozpráva, ktoré sú čomu zasvätené.

Nie som praktizujúca kresťanka a vždy mi boli blízke aj iné náboženstvá, tak som modlitbu a prianie venovala len pred touto sieňou. Tyčinky, ktoré pred vstupom dostanete zadarmo si môžete rozdeliť.

Majú tu aj jedného z najväčších Budhov.

Strávili sme tu hodinku, myslím, že dostatok času. Nie je to také veľké, že by ste si to nestihli v pokojnom tempe pozrieť. Ak tam chcete ale nasávať atmosféru, či už modlitbami, alebo rozjímaním, tak tam strávte určite viac času. Ku Konfuciovmu chrámu to bol krátky presun a mali sme na prebádanie niečo cez pol hodiny.

Po príjemne strávenom doobedí a vyhladovaní sme sa skoro všetci tešili na pekingskú kačku, ktorú sme mali namiesto večere, na obed. Tí, ktorí ju nemali dostali kung pao. Ak nie ste vegáni, či vegetariáni, rozhodne vám odporúčam si zaplatiť tento „fakultatívny“ výlet. Kačka bola vynikajúca, mäso sa úplne rozplývalo a koža bola vypečená do chrumkava, chutila ako oškvarky. Jednoducho mňam. Dostali sme k nej placky, zeleninu a fermentovanú sójovú omáčku a všetko sme si to spolu balili. Konečne sme si pochutili aj na polievke, keďže bol kačací vývar. Toto je prosím porcia kačky, teda jej polovica pre jedného človeka.

Pred kačkou sme si pripili ich ryžovou pálenkou, pre 8 ľudí 0,5 litrová fľaša (uvidíte v časti aké suveníry si doniesť), grády trošku viac než naša slivovica, takže z obeda sme väčšina vyrážali pomerne veselí Po tomto úžasnom obede nás čakal presun do modernej časti mesta s nákupným centrom, kde sme si mohli nakúpiť aj rôzne suveníry a tiež, od ktorého to bolo asi 15 minút peši k najväčšej obrazovke na svete. Kto má rád modernú architektúru, tak sa tu vyžije, pre nás toto poobedie žiadne terno.

A je to tu. Očakávania... Máme navštíviť hlavný symbol Číny. Zobúdzame sa nie veľmi vyspatí a ešte nás čakali predpovedané 40-tky. Vždy v Číne sledujte počasie zahraničných portálov. Je tu totižto zakázané pracovať vonku, ak teplota v tieni prekročí 37 stupňov. Takže čínske médiá hlásia maximálne 36 stupňov. Po raňajkách nás čakala asi hodina a pol cesty k Veľkému čínskemu múru. Podľa pani Silvie je to vraj jedna z najkrajších častí. Toto bude čisto subjektívny pohľad. Neviem, či účinkovalo to pekelné teplo, no ja som úprimne očakávala múr, ktorý prezentujú aj na stránke, teda od nevidím do nevidím, tiahnuci sa po hrebeni hôr. Toto ma žiaľ nečakalo. Trochu nepresné informácie a nepochopenie spôsobilo, že ku koncu sme zistili, že to bol vlastne jeden okruh, ktorý bolo možné prejsť dokola. Jedna, strmšia časť, ktorá mala asi 2 km a miernejšia dlhá cca 2,5 km. Celý by sme ho asi s prehľadom a zastavovaním na fotky v tom teple nestihli.

Hádajte, akou časťou sme sa vybrali. Rozhodli sme sa pre tú strmšiu, sme predsa nejakí turisti. Ja som to pár minút pod najvyšším bodom vzdala a oddychovala v tieni na jednom zo stanovíšť. Priateľ je v teplách viac odolnejší, tak si to vybehol, videl trošku viac z výšky.

Áno, vyzerám tu tak, ako som sa práve cítila Môj oddychový point, teplo sálajúce od múru, pečúce z vrchu, ak som práve nebola v tieni a toho tam bolo minimum. Tu sme boli okolo 10:00 a nechcem vedieť, čo tam bolo potom.

Drahý ma nechcel trápiť, tak sme sa rozhodli ísť naspäť a pokračovať tou menej prudkou časťou. No ja vám poviem, vraj nie náročné, ale aj on mi hovoril, že sa mu to nezdá. Hlavne ten začiatok sú dosť vysoké schody. Keď sme vyliezli ten stupáčik, takt to bolo lepšie. Tá budovka vľavo je prosím predajňa suvenírov, tak ak tam budete, ani tam nestrácajte čas prechádzkou.

Ku koncu sme sa, celí červení a spotení z tepla, ocitli na ďalšej fotografií s domácim obyvateľstvom. Síce ani ň po anglicky, ale foto a posunkom sme rozumeli

A tu sa môžete pozrieť, prečo sa mi táto časť múru nepáčila.

Máme tu začiatok ďalšieho krásneho ročného obdobia. Ja mám na vás prosbu. Prosím, zamyslite sa nad tým sami a odkážte všetkým vo vašom okolí, ktorí si sadajú za volant a tiež všetkým, ktorí sa vonku pohybujú peši. Stretávam sa s tým na cestách pravidelne. V dopravných servisoch často hlásia: Používajte správne svietenie. Rozumej, stretávacie svetlá.

Toto počasie môže byť v mnohých smeroch nebezpečné a preto:
Vodiči, používajte počas hmly a dažďa stretávacie svetlá, ktoré ste za zníženej viditeľnosti povinní mať zapnuté. Nepoužívajte len tie dve denné bodky v prednej časti auta, ktoré, my za vami idúci vodiči, nevidíme. Ak vaše auto nemá automatické prepínanie reagujúce na intenzitu vonkajšieho svetla, nájdete ho na páčke vášho auta a nastavíte ho s použitím ruky. 

Vodiči, odporúčam si zákon o cestnej premávke raz za čas znova prečítať.

... zo znenia zákona: "Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené". https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2...

Chodci (aj cyklisti), reflexné prvky sú pre nás vodičov neuveriteľne nápomocné, keď sa pohybujete nielen v tmavom oblečení. Predovšetkým v šere a za tmy vás vidíme oveľa skôr a dokážeme skôr reagovať. Nezabudnite ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste. 

...správajte sa zodpovedne aj ako chodci, aj ako cyklisti. To ako sa máte správať na cestách upravuje cestný zákon v § 52 až 54 a § 55 zákona o cestnej premávke https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2... 

Tento deň, štvrtý z programu, bol viac aktívnejší a mne sa páčil najviac. Bolo to hlavne miestami, kde sme boli. Po raňajkách sme sa presunuli autobusom na stanovište rikší, a po pol desiatej sme s nimi vyrazili do starej časti Pekingu – hutongy, ktorými sme sa potom ešte prešli a navštívili sme dom významnejšieho občana mesta, kaligrafa.

Odporúčanie, naučte sa aspoň pospevovať internacionálu. Číňania sú spevavý národ a týmto im prejavíte aj svoju náklonnosť. Náš „vodič“ mal takú náladu, tak nám cestou pospevoval, ale keďže sme nepoznali melódiu, tak sme sa nemohli pripojiť, aj keby sme chceli.

Táto stará časť má svoje čaro. Turistické miesta sú pekné, s množstvom obchodíkov. Počas prechádzky sa pár krát stretnete s pouličnými predajcami, ktorí vám budú chcieť predať všetko čo majú. Vejáre, taštičky, pohľadnice... Ja len ľutujem, že som si tam nekúpila ich typickú píšťalu, mala krásny zvuk, len pán sa stratil, keď som za ním chcela ísť. Silvia vám počas zájazdu bude hovoriť, čo koľko stojí, na akú cenu máte zjednať a za čo sa neoplatí platiť veľa.

Ak sa hutongami budete prechádzať sami, ako my v jeden deň, mimo turistických miest, tak uvidíte reálnejší život. Ak nahliadnete cez otvorené brány, tak tam uvidíte skladisko všetkého možného, ale to máte možnosť vidieť aj na balkónoch panelákov. Číňania žijú v dosť malých priestoroch. Celé ich bývanie by ste niektorí zmestili do svojej obývačky. Navštívený kaligraf mal tiež poschodie a pre predstavu, takto zariadené máte možno chaty. Zato jeho maľby boli nádherné. Asi ako jediná som si ich prezerala. Vedela by som si viacero vybrať, ale pre nedostatok času (znova) som nemohla zistiť, za akú cenu by ich predal.

Po prehliadke domu sme sa prešli na ulicu s obchodíkmi, kde sme mali asi pol hodiny rozchod a mohli nakúpiť nejaké suveníry.

Po nákupe sme sa presunuli do jedného z chrámov. Tie farby, jednoducho krása. Tento si pamätám z nejakého dôvodu najviac.

Začal nám ďalší krásny a horúci tretí deň zájazdu. Každý deň bol organizovaný tak, že Silvia nám ráno porozprávala, čo uvidíme, na mieste kratšia organizácia, čo to o časti pamiatky, ktorou budeme prechádzať a za aký čas sa stretneme na ďalšom bode, kde sa dozvieme zase niečo nové. Do obeda sme navštívili jedno z miest zapísaných v zozname UNESCO: Tiantan – teda Chrám nebies (Oltár nebies). Všetky tieto komplexy sú pomerne veľké a ak ste tam organizovane, nemáte šancu ich sami prejsť celé. O histórií a zaujímavostiach sme sa dozvedeli asi na 3 zastávkach, v jednej časti bola možnosť obliecť si tradičné oblečenie a dať sa odfotiť, ale nevyužili sme to.

Cesta, ktorá začína pri Kruhovom oltári, trojvrstvovej terase z bieleho mramoru, ktorá znázorňuje peklo, zem a nebesia, a má 1,2 km. Vraj, kto si praje v strede nebies, tak sa mu prianie splní. A keďže prejavovanie citov na verejnosti v Číne nie je bežné, tak náš bozk s priateľom vytvoril na pár tvárach pobavený úsmev a tuším sme sa ocitli na pár fotkách

Ku koncu prehliadky sme sa v komplexe dostali do parčíku, kde sme sa dozvedeli zaujímavú vec. Rodičia, ktorí majú slobodných potomkov tam chodia s niečím ako inzerátom. Napíšu o ňom pár informácií a hľadajú mu týmto spôsobom partnera. Rodičov tam uvidíte sedieť, prípadne sa medzi sebou rozprávať a inzeráty sú rozložené po zemi, kde si ich môžete prečítať (sú bez fotiek). Strana sa ale vždy snaží tieto zhromaždenia rozpustiť, my sme mali šťastie a videli túto „ponuku“.

Po obede v reštaurácií, kde sme hladní celkom dlho čakali na jedlo, sme išli do Pej-chaj parku. Je verejne prístupný a vstup do parku je platený. Nachádza sa tu ostrov uprostred lagúny, na ktorom nájdete jednu z pagód v meste. K nej vedie niekoľko schodov, z rôznych častí ostrova, cestičiek tam je pomerne dosť, tak je možné, že niektoré zabudne prejsť a v každom kúte nájdete niečo zaujímavé. Aj keď na mape môže pôsobiť lagúna malá, nie je to tak. Nebolo toľko času, aby sme ho prešli celé dokola. Ale je to naozaj pekné miesto s veľmi pekne upravenou zeleňou, typickou architektúrou, či lotosmi na jazere. Rovnako je ňom možnosť previesť sa v člne.

Z parku sme sa presunuli do nie veľmi vzdialenej manufaktúry na výrobu hodvábu. Krátka návšteva o tom, ako sa prebieha výroba s vtipným a zaujímavým výkladom. Sprievodkyňa anglicky a Silvia s prekladom. Máte tam možnosť si kúpiť u nich vyrobenú prikrývku z hodvábu, možno budem ľutovať, že som ju nepriniesla. Toto sa pred zájazdom nedozviete, tak aby sme mali dostatok financií. Nie, nerobím reklamu. Je ľahká, určená pre alergikov, vraj odolná proti roztočom, nezmuchlá sa po vášnivej noci do rohov. Som sa pobavila, lebo sa s tým komentárom zamerala práve na nás Cena v prepočte cca 92 € na klasickú jedno posteľ. Majú viacero rozmerov.

Deň sme niektorí ukončili návštevou predstavenia v Červenom divadle, ktoré bolo jedným z fakultatívnych výletov. Vstupné 200 yuanov. Videli sme KUNG-FU SHOW, tematické predstavenie v štýle výpravnej šou zo života šaolínskych mníchov a ich cesty k dokonalosti. Dej bol pretkaný príbehom malého chlapca, ktorého matka poslala stať sa mníchom. Mali sme to s anglickými titulkami. Príbeh celkom pekný, ako celok zaujímavé predstavenie s rôznymi ukážkami bojového umenia a čo mnísi dokážu navzdory gravitácií, doplnené akčnejšou hudbou. Vizuálne sme si to užili. Trvalo to cca hodinku, čínskym deťom, ktorých tam bola väčšina, sa to veľmi páčilo.

K poznávaciemu zájazdu nám prišla informácia, že ubytovaní budeme v hoteli Beijing Guantong Jianhui. Recenzie a fotky viem pozerať cez nasledujúcu stránku (tu priamo na hotel) https://www.tripadvisor.sk/Hotel_Review-g294212-d12134520-Reviews-Guantong_Jianhui_Hotel-Beijing.html. V prvý deň, po absolvovaní námestia Tiananmen nás tam doviezli na obed. Vyhladovaní sme všetci čakali na jedlo a popritom nám pani Silvia rozdávala čipové karty a čísla izieb. Čo som si pri konci pobytu stihla všimnúť, tak izby do ulice mali manželské postele a izby do dvora oddelené. My sme mali šťastie na tú s oddelenými a predpokladám, že sme mali oveľa menej hluku, ako z opačnej strany.  Takto vyzerá hotel z vonku. Celkom nenápadná budova.

Izba klasická hotelová. Postele, skrinky s úložným priestorom, televízor, rýchlovarná kanvica, šálky, ktoré vždy po uprataní bolo cítiť savom, fén, telefón, klimatizácia a oproti kúpeľni zrkadlo s pár vešiakmi. V kúpeľni v dávkovači na stene dopĺňaný sprchový gél a šampón. Kto nemá rád tieto hotelové, doneste si svoje. V písacom stolíku boli dostupné aj 4 obálky s listami a ceruzka.

Každý deň pri upratovaní nám menili uteráky (dva malé a dve osušky), aj keď sme ich nedávali do košíka pod umývadlom, ktoré je určené na tie, ktoré chcete vymeniť. Ako každý takýto hotel, bol nepraktický v sušení a vešaní. V skrinke pri zrkadle sme mali k dispozícií 2x zubné kefky s malou pastou, 2x hrebeň a jednu kúpaciu čiapku. Kúpeľňa zhodná pre hotel s 3*. Odporúčam obuv, v ktorej sa vám nebude šmýkať, nemáte si vodu na podlahe čím utrieť.

V hoteli sa nachádza aj reštaurácia, kde sme vždy raňajkovali. Raňajky boli formou švédskych stolov, pred vstupom ste odpípli vašu hotelovú kartičku a slečna vám zapriala dobrú chuť. Tu vám pridávam skoro moje typické raňajky. Toust s volskými okami, kúskom slaniny, také kvázi cibuľové krúžky (tie nevidíte), varená cvikla, melón. Nie, nie som tehotná Stoly som neodfotila. Obmieňali len pár vecí, aj to na tradičnejšej časti stolov. Nájdete niečo podobné párkom, zemiaky, maslo, džem, zeleninu, z čínskej časti vám viem pomenovať asi len tie krúžky. Kto si potrpí na jedlo, tak si raňajky neužije. Každý deň to isté. Pekinská kuchyňa je vo všeobecnosti veľmi nevýrazná. Mohli sme všade vyskúšať. Z pitia bol dostupný niečo ako džús, citrónová voda, čaj, káva, mlieko (tuším sójové). Dosť ma sklamali s čajom, pretože bol čierny Lipton. Áno, v Číne. Čínske čaje sme mali skôr pri obedoch v reštauráciách.

Dva krát sme si v hotelovej reštaurácií  dali aj večeru. Je tam aj bar, ten sme ale nenavštívili. V hoteli majú obsluhujúci brigádnici problém s angličtinou. Aj sprievodkyňa nám povedala, že v takýchto hoteloch sa stretneme s mladými z vidieka, ktorí si prišli zarobiť do mesta. Ani základné slovo, ako beer, im nič nehovorí. Našťastie aspoň jedálny lístok mali obrázkový. Vďaka jazykovej bariére sa im tam stal taký kix, ktorý sme potom zaplatili. Okrem nás tam bola ešte skupina iných návštevníkov, ktorí si objednávali približne v rovnakom čase. Keď nám jedlo doniesli na stôl, ešte som sa čašníka pýtala, či je to v poriadku, či je to všetko naozaj naše jedlo. Vôbec nechápal a všetko ok, aj keď sa pozrel na lístok našej objednávky. Po asi 10 minútach zistili, že jeden tanier mal ísť na iný stôl, než je náš. Tak sa tam ošívali, nič neprišli povedať, a už sme vedeli, ktorá bije. Takže sme mali účet vyšší o položku, ktorú sme si neobjednali, ale dali sme si z nej s vedomím, že to patrí nám. Ryba bola vynikajúca, niečo ako rizoto s krevetami (nami neobjednané) a rezance, ktoré som pôvodne chcela ja, pikantnejšie. Rybu a rizoto sme si dali v iný deň ešte raz.

Všeobecne v meste budete mať problém sa dorozumieť, s výnimkou predajcov, tí vedia anglicky veľmi dobre, aby vás ukecali, že si to máte kúpiť. Preto odporúčam, že ak viete, čo chcete majte v telefóne obrázky tých vecí (využívala som v supermarkete). V okolí hotela bolo pár reštaurácií, ale nejako sme ich neboli skúsiť. V blízkom okolí hotela je tiež niekoľko malých samoobslúh, kde si nakúpite základné veci, ako balenú vodu, keďže pre nás ich z vodovodu nie je pitná (na umývanie zubov ešte v poriadku), nejaké jedlo. Trošku ďalej nájdete dva supermarkety, ten najväčší sme objavili v posledný večer tesne pred záverečnou, takže tam môžete nakúpiť všetky jedlé a pitné suveníry. Pridávam mapu, ktoré sme objavili my. Je to približne, aspoň ktorým smerom máte hľadať

Nedávno sme s priateľom spoznávali ďalší kúsok sveta. Raz pri prechádzke nám padol do oka tento poznávací zájazd - Malý okruh Čínou. Čas strávený v Pekingu a jedno doobedie na Veľkom čínskom múre.

Úvodom, tento zájazd nie je pre dobrodruhov, ak nimi ste, môžete byť mierne sklamaní. Toto je pre "mestských ľudí". Alebo tých, ktorí sa idú niekam pozrieť, zbalia si do batožiny skôr šaty, sukne, žabky a podobne. Nie je vôbec fyzicky náročný, len veľa nachodíte. Najstaršia účastníčka tam mala asi 60 rokov, možno viac, oslavovala tam jubileum. Vekový priemer som odhadovala na 40 rokov. Po jeho prežití mi tento zájazd vyslovene sedí k českým cestovateľom.

A teraz k cestovnej kancelárií a letu.

Našla som potom viacero ponúk, ale vybrali sme si ESO travel, kde nás zaujala cena, aj program a vyhovovalo aj dĺžkou dovolenky. Recenzie na tripadvisore boli skôr pozitívne, asi som nečítala pozorne, že nebude úplne pre nás. Cena za zájazd bola 1228 € na osobu vrátane víz + tam sme minuli na suveníry a jedlo do 250 € (z toho cca 14 € za autobus v posledný voľný deň, kedy sa dohodlo a išlo nakupovať). Takže celková cena na osobu do 1500 €. Boli sme v termíne od 29.6 do 7.7, z toho dva dni cestujete. Odporúčam termíny mimo prázdnin a ak nechcete také teplo, tak asi apríl/máj. Takže tento náš bol asi posledný ideálny, kde neboli pozakrývané niektoré pamiatky, potom až po ich turistickej sezóne. Pôvodne sme mali v pláne ísť v máji, ale na tie termíny mi odpísali, že majú plno. Tu ma to zarazilo, keď sme prišli na letisko v Prahe a dozvedeli sme sa, že pre väčší záujem nás bude 31. Ja nemám rada také veľké skupiny a občas sme dostávali nie príliš jasné informácie, mapu sme dostali len raz (neviem, či k pamiatkam nemajú), takže u mňa za toto veľké bezvýznamné mínus. Program bol trochu pozmenený, kvôli zahraničným návštevám, ale videli sme všetko.

Komunikácia a prípadné otázky pri vybavovaní išli cez @levandula247 ktorá moje maily posielala do kancelárie a z nej mi preposlala odpovede. Takže komunikácia za mňa výborná a rýchla. Priebeh s podpísaním zmluvy opäť bezproblémový. Víza sme si dali vybaviť cez cestovku, takže bola potrebná fotografia, vyplnený dotazník, ktorý nám poslali a pas. Pri zasielaní informácií k zájazdu poslali naspäť aj pasy, niektorí si ich prevzali až na letisku.

Vybrali sme si odlet z Prahy, cena bola výhodnejšia. Tam sme si pod docestovaní nočným spojom RegioJet pozreli Karlov most. Odporúčam tak zavčasu ráno (okolo 7:00), je tam málo ľudí a videli sme aj fotiace sa čínske páriky v svadobnom. A hurá na letisko.

No dobre. Tak sa išlo na to. Pridaný komentár k výzve, kto chce testovať. Prišla IP, že som vybratá na testovanie - neznášanlivosť lepku a pribaľujú aj test na boréliu z kliešťa, že sa zíde v lekárničke, keby bolo treba.

Krabička nie veľkých rozmerov a v nej sa nachádzal návod, v ktorom sú informácie ako test použiť a čo to o neznášanlivosti na lepok. Ďalej tam bola nádobka s riediacim roztokom, tampón napustený alkoholom, automatická lacenta (pre istotu 2, keby prvá zlyhala), sklenená kapilára v ochrannej nádobke, testovacia kazeta v obale, pipeta a náplasť. Nevyužila som iba druhú lacentu.

Z návodu rýchlo pochopíte, ako test vykonať. Nie je to nič náročné, ale treba si ho najskôr prečítať. Kto má strach a vie, ako bolí bodnutie ihly do prsta, tak tento test nezvládne, ak si do neho má bodnúť sám. Prečítala som si návod, všetko si nachystala, zabodla do prsta, no krvi ako z prasaťa, nabrala do kapikáry a šup do roztoku. Pretrepala a rýchlo použila náplasť, až nevykrvácam. Nakvapkala roztok s krvou do testovacej kazety a čakala 10 minút. Tu vám zatiaľ napíšem moje celkové postrehy z domáceho testu.

Niečo o teste

V príbalovom letáku je podľa mňa veľmi málo informácií o neznášanlivosti lepku. Teda podnázov má tento test – rýchly test na zistenie celiakie. No ak ste si prečítali môj prvý krátky článok, tak viete, že cieliakou trpí v obyvateľstve asi 1 % ľudí. Tak aká je pravdepodobnosť, že sa zaradím do tejto komunity, ak mi doteraz celiakiu nediagnostikovali? No mizivá. Pri čítaní letáka sa tiež dozviete, že test je vhodný na prvú diagnózu, ale aj na kontrolu v priebehu liečby.

A teraz pozor. Ak sa stravujete bezlepkovo, tak v priebehu niekoľkých týždňov zanikajú IgA látky, ktoré sú potrebné na toto zisťovanie. Po pol roku sa dokonca už nedajú zistiť. Tu som narazila na kameň úrazu. Ja sa stravujem skôr racionálne, teda biele pečivo, a veľa potravín, ktoré obsahujú lepok, aj tzv. glutén, nekonzumujem. V letáku sa ale nedozviete, koľko lepku máte bežne prijímať v strave a ako dlho, ak chcete mať dôveryhodnejší výsledok, ak ste si ho náhodou v strave obmedzili, keď vám robil ťažkosti. Ja som si na týždeň pridala do stravy viac lepku a moje brucho teda nadšené nebolo. A pokračujeme ďalej. Aj keď na základe referenčného testu deklarujú 98 % presnosť, môže sa stať, že test môže mať pozitívny výsledok i z úplne neškodných príčin a negatívny tiež nemusí byť úplne dôveryhodný. Akože vážne? Tak na čo to, keď aj tak konečnú diagnózu musí stanoviť lekár.

Máme krásne počasie, ktoré nás ťahá von do prírody. No odtiaľ si môžete domov doniesť nežiadaného spoločníka – kliešťa. Toto malé stvorenie má jednu nemilú vlastnosť. Dokáže prenášať veľmi nebezpečné ochorenia pre človeka a zvieratá, ktoré v neliečených a posledných štádiách prinášajú vážne zdravotné komplikácie, až smrť. Európska kliešťová encefalitída, borelióza a babezióza.

Ako sa proti nemu chrániť? Pár naozaj dobrých odporúčaní:

• vyhýbať sa návštevám oblastí, v ktorých je vysoká prítomnosť kliešťov – vysoká tráva, krovie a pod., ako i ohniskám s vysokým výskytom infikovaných kliešťov. Prírodné ohniská kliešťovej ecefalitídy nájdete v tejto tabuľke http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=395:prirodne-ohniska-klieovej-encefalitidy-na-slovensku&catid=68:epidemiologia&Itemid=76
• nosiť oblečenie pokrývajúce čo najväčšiu časť tela, hlavne ponožky, topánky a dlhé nohavice. Odev by mal byť svetlý, aby sa z neho dali odstrániť prípadné neprisaté kliešte. Na nekryté časti tela je vhodné použiť špeciálne repelenty odpudzujúce kliešte.
• dobré je užiť pred prechádzkou do prírody i vitamíny skupiny B
• každý deň je potrebné skontrolovať celé telo, ale i odev, vzhľadom na možnosť prítomnosti i veľmi malého kliešťa. Skontrolovať je potrebné i psa, ak ste ho mali so sebou.

Ak si aj napriek všetkej snahe pri prehliadke tela objavíte kliešťa, tu je návod: 

Ako odstrániť kliešťa?

Miesto, kde sa kliešť prichytil, rozhodne nedezinfikujte rôznymi dráždivými látkami a alkoholom predtým, ako kliešťa vyberiete. Neodporúča sa ani kliešťa natierať masťami či olejom, pretože sa začne dusiť. Tým môžete spôsobiť, že vám do tela začne vylučovať sliny, v ktorých sa môžu nachádzať rôzne patogénne mikroorganizmy, ktoré zvyšujú riziko infekcie.

Každá z nás sa už asi stretla so zdravotnými komplikáciami po konzumácií nejakého jedla. Mne sa to stáva tiež. Už niekoľko rokov sledujem, ktoré potraviny si môžem dovoliť a v akých množstvách, aby mi nespôsobili problémy. Zvyčajne to býva nepríjemné nafukovanie, „vrvlanie“ v bruchu a črevách, hnačky, kožné problémy. Zistiť, či môže byť príčinou intolerancia sa dá eliminačnou diétou, teda postupným vyraďovaním a znovu zavádzaním problémových potravín, ktorá je už však na ústupe. Je to beh na dlhú trať. Múdre hlavy rôznych spoločností vymysleli rôzne testy, keď nemáte čas ísť k lekárovi a môžete sa otestovať aj doma. Mne sa do rúk dostal test Veroval na neznášanlivosť lepku, ktorého výsledky a skúsenosti budem opisovať v záverečnom článku #test_veroval

Teraz vám však priblížim, ako laik, pár diagnóz, ktoré môžu byť príčinou spomínaných problémov. Ak po jedle máte dlhšie tieto problémy:

• tráviace problémy ako plynatosť, nadúvanie, hnačky či zápchy
• pocit únavy po jedle, ktorý obsahuje lepok
• diagnóza autoimunitných ochorení ako napríklad reumatoidná artritída, psoriáza, sklerodermia alebo roztrúsená skleróza
• neurologicé príznaky, medzi ktoré patrí strata rovnováhy a závraty
• hormonálna nerovnováha či nevysvetliteľná neplodnosť
• migrény
• chronická únava, ktorej príčiny váš lekár nevie identifikovať
• zápal, opuch a bolesti v kĺboch, v prstoch, kolenách či bokoch
• náladovosť, úzkosť či depresia
• bolesť brucha

môže vás trápiť niektorá z nasledujúcich diagnóz:

Celiakia. Znamená neznášanlivosť lepku a ide o autoimunitné ochorenie, kedy si organizmus vytvára protilátky proti bunkám sliznice čreva. Tá môže mať rôzne formy ako: manifestná celiakia s typickými príznakmi, manifestná celiakia s netypickými príznakmi, tichá celiakia, skrytá celiakia, potenciálna celiakia. V populácií touto chorobou trpí iba 1 % obyvateľstva.

Alergia na lepok. Je spôsobená alergickým mechanizmom a je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému. Týmto ochorením trpí 1–2 %.

Prešiel týždeň testovania, do ktorého som sa zapojila s pocitom, že toto budem testovať, a tak sa aj stalo. Bola som medzi 10-timi oslovenými a tak vám prinášam moje postrehy a dojmy z tejto zubnej pasty. Prosím zoznámte sa. Zubná pasta Zendium Complete Protection – moja nová priateľka.

Ako už bolo spomenuté pri výzve, testujem pastu, ktorá používa enzýmy a proteíny, ktoré vaša ústna dutina potrebuje pre boj proti baktériám. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku. Zendium Complete Protection chráni ústnu dutinu podporovaním jej prirodzenej obranyschopnosti. Pri čistení zubov zvyšujú enzýmy a proteíny nachádzajúce sa v zubnej paste obranný účinok slín proti baktériám spôsobujúcich problémy so zubami. Zendium Complete Protection navyše neobsahuje SLS  (Sodium Lauryl Sulphate), peniacu zložku, ktorá môže dráždiť citlivé ústa. Vďaka tomu sa vám nezmení vnímanie chuti jedla, a tak si ho vychutnáte aj bezprostredne po čistení zubov.

Tak pri prečítaní tohto som bola veľmi zvedavá, pretože mávam problémy s citlivými ďasnami, predovšetkým z jedla a tým pádom sa ozývajú aj niektoré zuby. A hlavne moja budúca ex osmička mi vie často komplikovať pohodu v ústach. Takže počas testovania som od nej mala mierne podráždenú vnútornú stranu líca, ktorú som inak neošetrovala. Po týždni testovania musím povedať, že ho stále cítim, ale nerozvinulo sa mi to do niečoho horšieho, ako to má občas vo zvyku. Veľa zázrakov som za jediný týždeň testovania neočakávala, ale postrehla som mierne zlepšenie citlivosti problematických zubov a ďasien. Chce to však dlhodobejšie používanie.

Čo nám prináša výrobca?

Pozrime sa na pastu zvonka. Keď pastu dostanete do rúk, zistíte, že obal je z matného, v ruke poddajného plastu, ktorý pri stlačení nezostáva na mieste. Oceňujem predovšetkým „klik“ zatváranie, lebo ho netreba dlho otáčať a dokážem pastu zavrieť aj jednou rukou veľmi rýchlo. Výrobca však mohol využiť potenciál naplnenia. Aj tu mi príde, rovnako ako pri iných pastách, zbytočné mrhanie prázdneho miesta.

Ideme na to