Zdravotné problémy zubov asi nie sú príjemné nikomu. Naopak. Väčšinou sa jedná o stavy veľmi nepríjemné a bolestivé, ktoré značne komplikujú človeku život. A napriek tomu sa mnoho ľudí nestará správne a dôsledne o svoj chrup a nedochádza na pravidelné preventívne kontroly ku stomatológovi. Tam potom veľakrát prichádzajú až vo chvíli, kedy je už bolesť prakticky neznesiteľná. 

Avšak, nikomu sa nedá diktovať a prikazovať, ako sa má o svoj chrup starať. Samozrejmosťou by však mala byť náležitá preventívna starostlivosti o chrup detí, ktoré sú aj v tomto ohľade spočiatku na rodičoch plne závislé. S ďalším rastom a vývojom je potom najmä dôležité naučiť svoje deti správne a dostatočne sa starať o vlastný chrup a ušetriť ich tak mnohokrát vyššie zmienených komplikácií. 

Vývoj a rast zubov

Ak chceme začať naozaj od začiatku, nepostačí nám sledovať prerezávanie prvých zúbkov u dieťaťa v dojčenskom veku, ale musíme sa vrátiť ešte o niekoľko mesiacov späť. Prvé zárodky budúcich mliečnych zúbkov sa totiž zakladajú už vo veľmi ranom štádiu vnútromaternicového života plodu a ich vývoj potom prebieha i v ďalších fázach tehotenstva. Dokonca aj základy k tvorbe stáleho chrupu vznikajú ešte v dobe pred pôrodom. V tomto období je dôležité, samozrejme nielen z hľadiska budúceho stavu detských zúbkov, najmä zloženie stravy budúcej mamičky. Pestré zloženie jedálneho lístka by malo zahŕňať dostatok vápnika, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa, okrem iného, pri tvorbe zubov spotrebúvajú. K samotnému prerezávaniu prvých mliečnych zúbkov dieťaťa dochádza potom až medzi šiestym a tridsiatym mesiacom života dieťaťa. 

Mliečny chrup - čiže chrup dočasný pozostáva celkom z dvadsiatich zubov. Typové zastúpenie jednotlivých zubov je pritom nasledovné: osem stoličiek, štyri očné zuby a osem rezákov. Ako prvé sa najčastejšie prerezávajú dolné stredné rezáky. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa postupne objavuje aj zvyšok mliečnych zubov, pričom rýchlejší je spravidla vývoj zubov dolnej čeľuste. Celkový postup prerezávania mliečnych zubov v závislosti na veku býva najčastejšie nasledujúci (vždy platí pre hornú aj dolnú čeľusť): stredné rezáky, postranné rezáky, prvé stoličky, očné zuby, druhé stoličky. Mliečne zuby začína okolo šiesteho roku života dieťaťa nahrádzať druhá generácia zubov, čiže chrup stály. 

Stály chrup - ktorý postupne vytláča a nahrádza chrup dočasný, predstavuje celkom tridsaťdva zubov (okrem „zubov múdrosti“). Nachádzame dvanásť stoličiek, osem zubov črenových, štyri očné zuby a osem rezákov. Starostlivosť o stály chrup je samozrejme veľmi dôležitá, pretože strata každého jedného zuba je už nenávratná, samozrejme ak opomenieme najrôznejšie zubné náhrady. To je fakt, ktorého si je samozrejme väčšina ľudí vedomá. Veľmi často je však podceňovaná starostlivosť o chrup mliečny s odôvodnením, že má aj tak iba dočasný charakter a preto si nevyžaduje prílišnú starostlivosť. Na to prečo a ako sa správne starať o mliečny chrup sa zameriame nižšie. Najprv je však nutné uviesť z akých častí alebo vrstiev sa zuby vlastne skladajú a čím sú najčastejšie ohrozené.

PREVENCIA JE LEPŠIA AKO ZLOŽITÉ RIEŠENIE PROBLÉMU VČASNÁ OCHRANA DETSKÉHO CHRUPU JE INVESTÍCIOU DO BUDÚCNOSTI

Pokroky v stomatológii a zdravotná starostlivosť dokázali, že chrup v dnešnej dobe vydrží dlhšie, než tomu bývalo v minulosti. Hoci zubné kazy zostávajú najzávažnejším problémom v detskej stomatológii, objavujú sa narastajúce obavy z erozívneho poškodenia chrupu u detí. Erozívne poškodenie zubov sa objavuje častejšie u detí zdravých, predovšetkým ako dôsledok zmeny životného štýlu. V súčasnej dobe je kladený dôraz na zdravé stravovanie, čo však so sebou nesie zvýšenie ako aj celkového množstva, tak aj frekvencie konzumácie kyslých potravín a nápojov. V súvislosti s tým sa zvyšuje riziko ohrozenia zdravia zubov našich detí. Tento článok prináša súhrn súčasných náhľadov na problematiku zubnej erózie a prináša praktické tipy, ako čo najlepšie pomôcť vašim pacientom s riešením tohto problému.

PREČO JE EROZÍVNE POŠKODENIE ZUBOV TAK DÔLEŽITOU TÉMOU UŽ V DETSTVE?

Vplyv erozívneho poškodenia zubov v detstve nemožno ignorovať. Podľa súčasného prieskumu sa odhaduje, že erózia zubov sa zjavne vyskytuje takmer u polovice detí predškolského veku1-4 a u 6 z 10 školákov5-7. Sklovina je prispôsobená tak, aby človeku vydržala celý život. Ak je ale jej povrch narušený už pred pubertou, môžu byť dlhodobé následky veľmi vážne. Erozívne poškodenie stálych zubov v ranom detstve môže ohrozovať dentíciu po celý zvyšok života a vyžadovať rozsiahle, opakované a drahé ošetrenia.

ČO JE EROZÍVNE POŠKODENIE ZUBOV?

Erozívne poškodenie zubov je popisované ako patologická, nekariézna strata zubného tkaniva. Ide o proces, na ktorom sa podieľa mnoho faktorov. Zahŕňa eróziu (chemické pôsobenie), atríciu (vzájomný kontakt zubov) alebo abráziu (mechanické poškodenie, napr. obrúsenie vzniknuté pri nešetrnom čistení zubov), a ich kombináciu8. Je dôležité vedieť, že na rozdiel od zubných kazov tieto procesy nie sú mikrobiologického pôvodu a nie sú spôsobené prítomnosťou zubného povlaku.

Význam starostlivosti o zuby a ústnu dutinu je nám vštepovaný už od raného detstva. Už ako malé deti sme poučovaní o zubnom kaze a jeho vzniku. Dutina ústna však neznamená iba chrup, ale aj ostatné súčasti, medzi ktoré patria okrem iného aj naše ďasná. A pretože zdravie ďasien a chrupu je úzko previazané, zasluhuje ich zdravotný stav nemenšiu pozornosť a starostlivosť.

Všeobecný pojem pre ochorenie ďasien – Parodontopatia -zahŕňa širokú skupinu postihnutia tkanív závesného aparátu chrupu (parodontu). Tento zdravotný problém postihuje v rôznych formách drvivú väčšinu populácie, a to od ľahkých zápalov ďasien až po ťažkú parodontitídu. V zásade možno tieto postihnutia rozdeliť na nezápalové a zápalové ochorenia ďasien. K nezápalovými ochorením ďasien patria také postihnutia, v ktorých oproti ostatným prípadom nesúvisí poškodenie parodontu s pôsobením zubného povlaku (viď. nižšie). Do tejto skupiny môžeme radiť najrôznejšie poškodenia mechanického či chemického charakteru, vplyvmi hormonálnych zmien, užívaných liekov, či zmeny v dôsledku priebehu iných ochorení. V popredí nášho záujmu bude však stáť najmä skupina zápalových paradontopatií a to v prvom rade menovite tzv gingivitída, ktorá postihuje až 80 % populácie. Zuby sú uchytené v kosti čeľuste pomocou závesného aparátu - parodontu (ozubice). Ten je tvorený úponom ďasna (gingiva) na krčok, povrchom koreňa zuba, povrchom kosti zubného lôžka a väzmi, ktoré spájajú zubný cement s kosťou.

GINGIVITÍDA – ZÁPAL ĎASIEN

Gingivitída predstavuje jedno z najčastejších ľudských ochorení. Výrazne prevažujúcou formou je tzv. povlakom indukovaná gingivitída. Zápal ďasien vyvolaný inou príčinou sa vyskytuje výrazne menej často napríklad na základe niektorých bakteriálnych, vírusových či kvasinkových infekcií (syfilis, kvapavka, HIV, herpes), v závislosti na alergiách, a i. Ak sa zameriame na stredoeurópsku oblasť, môžeme až u 90 % obyvateľov zistiť výskyt chronickej povlakom indukovanej gingivitídy, ktorú možno tak právom označiť za najčastejšie sa vyskytujúci zápal ľudského tela.

CHRONICKÁ POVLAKOM INDUKOVANÁ GINGIVITÍDA

Vyššie už bolo naznačené, že za rozvojom zápalov ďasien stojí najmä pôsobenie zubného povlaku - mäkkého povlaku uchytávajúceho sa na zuboch a ďasnách.