Milujem svoju prácu. Cítim sa ako Santa Klaus. Pripravujem miesto na oddych, zútulňujem dom, vytváram letnú atmosféru a podľa záujmu robím program a zabávam. Môže si človek želať niečo viac? Celé leto na mori, občas ugrilovať, uvariť kukuricu, či sprevádzať hostí po ostrove, alebo niekoho niekde odviezť. Jednoducho, chodia k nám ľudia, aby si užili pre mnohých najkrajšiu časť roka, načerpali veselé spomienky a pozitívnu energiu. Uspokojujúcejšiu (aj keď niekedy nevďačnú – holt ako všade)prácu, si neviem predstaviť. A ako bonus máme mimo sezóny kopu času na vlastné cestovania. Paráda!
Moja rodina to však vidí inak. Odkedy som sa prisťahovala do Chorvátska, obľúbená mantra rodičov je asi takáto: „S vysokou školou bordel po opitých Angličanoch upratuješ, hajzle umývaš, v horúčavách plachty žehlíš a vo voľnom čase tajtrlíkuješ pred dovolenkármi za nejaké bodíky na bookingu. A celú zimu hniješ v nečinnosti. Navyše, na dôchodok sa ti šetrí málo, dobrovoľné odvody by ste si mali platiť vyššie, materskú nebudeš mať..blablabla...“ Celkom iný opis danej činnosti, no nie?
Snažím sa im vysvetliť, že mne to tak vyhovuje, že táto práca ide zo mňa, pasuje mi k povahe a robí ma šťastnou. Že je tak správne bohémska, že mnohí hostia sú nám už priatelia a tešíme sa keď prídu...No sú to boje s veternými mlynmi. A tak, keď som nedávno dostala avízo, že medzinárodná firma hľadá zamestnanca, čo hovorí chorvátsky, slovensky/česky, anglicky, rusky a ešte jeden jazyk, nemohla som odmietnuť poslať žiadosť. Naši sa na mňa nahrnuli, ako neandertálska tlupa a musíš a musíš, čakajú len na teba.
Poslala som teda žiadosť a k prekvapeniu, pozvali ma na pohovor. V pondelok ráno, o deviatej, mám prísť na testy. Mama už búcha šampáňo, tato reční dojatý, sestra dáva módne tipy. „Berú ťa, je to tutovka.“
Nastavila som si budík na siedmu, mám strach, či a zobudím, lebo zvyčajne spávam ako poleno. Hovorím teda Tomici, nech nastaví budík aj on. Viete čo? Zobudila som sa o štvrtej, o piatej aj o šiestej, zakaždým vystresovaná, že nestíham. O šiestej som to zabalila a začala sa pripravovať. Na pohovor som prišla prvá a za mnou ešte 11 ľudí. Všetkých som veselo pozdravila, no nikto ani slovko naspäť, v balkánskych 30tkach sa parili v šušťavej tesilákovine a jeden na druhého zazerali ako nepriatelia. Všimla som si pána v rifloch, sandáloch a ladvinke. Hneď si pomyslela, že to isto bude Čech. Zo všetkých bol najsympatickejší. Budil vážny dojem (nakoľko sa to pri ladvinke dá), ale aspoň sa netváril ako vrah. Vrátnik volá psychológovi: Pondelková dvanástka už prišla.
Psychológ hovorí: teraz absolvujete 8 inteligenčných testov, test koncentrácie a tri testy osobnosti. Ak prejdete, za dva tri týždne vás pozveme na vedomostné testy a test všeobecného rozhľadu. Ak prejdete aj to, zavoláme vás na pohovor s manažérom. Na tvárach kolegov sa objavil súťaživý duch. Psychológ nás zobral do miestnosti a dal nám posadiť sa.
IQ testy...omg – doplň, čo chýba. Označ, ktoré nepasuje k ostatným, nakresli ďalší logicky postupný krok. Každý test po 15 otázok a iba tri minúty naň. Väčšinu viem, tie dve-tri, čo nestíham, to si aj tipnem. Analyzovať neni čas. A potom prišla lakotinka – 4 strany otázok na priestorovú orientáciu. Ak mi toto spriemerujú do IQ, nielenže ma vyhlásia za ľahko retardovanú, ale mi aj vezmú vodičák 😀 Ešte zopár matematických úloh (mein Gott... spomínate si, ako som minule nevedela vyrátať koľko budem platiť za 5 kifličiek, keď jedna stojí 3,20? 😀. Tak si viete predstaviť. )
S otraseným sebavedomím sa posúvame o dúm dál, ukázať koľko koncentrácie sa v nás nachádza. Máme opravovať A4 plnú písmen „d“ a „p“ nič iné len ddddppppddddpdpdpd a hľadaj „d“.. pričom na každý riadok je len 10 sekúnd. Náhlim sa jak hovado, tep sťa po cvičení na orbitreku, ale som spokojná, toto som mala dobre.
A teraz prichádzame k ďalšej chutovečke – keď už zistili, že sme nasprostastí, idú nás testovať aj na psychické úchylky. Dva papiere po 100 vyhlásení čakajú na zakrúžkovanie Ano/Nie. Medzi celkom nevinnými otázkami tipu: „Radšej volíte čítať knihu, alebo vyraziť si von s priateľmi?“ nachádzam klenoty ako: „Mala k vám matka dobrý vzťah?“ „Želali ste si niekedy byť mŕtvy?“ „Trpíte nespavosťou?“ „Máte pocity, že život má stále rovnakú chuť?“ „Dobre skontrolujete, či sú dvere na noc poriadne zamknuté?“ , „Máte niekedy príliš veľa energie a inokedy sa cítite pod psa dlhé obdobie?“ ale aj, že „Umývate si pred jedlom ruky?“ Keby nemám 8 semestrov patologickej psychológie (boli za dva kredity a furt lepšie ako telesná), pomyslím si „wtf“?? No takto viem, že sú to chytáky 😀 Teda, až na to umývanie rúk, to ozaj neviem, čo tým chcel básnik povedať.
V poslednej úlohe som prepadla priam epickým spôsobom. Vraj: Napíšte 20 viet, ktoré sa začínajú na „Ja som“ a najlepšie vystihujú vašu povahu, vaše pohľady na svet a váš súčasný život. Začnem sa rozpisovať rozšafne, sťa Cicero: Ja som človek. Som v živote šťastná. Som vydatá za dobrého muža. Som multikulturalista a slniečkár. Som veselej povahy. Som diplomat, nemám rada konfrontáciu, aroganciu a nevychovanosť. Som milovník zvierat. Som nadšený cestovateľ. Som ....
Otázka: Uveďte jednu vec, ktorú chcete na sebe zmeniť, no pre nedostatok odhodlania sa vám to nedarí: Chcem schudnúť 😀
Nedá mi a nakuknem susedovi do papiera. Pri IQ testoch som neodpisovala, chcem spraviť svoje chyby, nie kopírovať cudzie. Verím si viac, ako anonymovi, ktorého som len nedávno stretla. Veď čo by bolo trápnejšie, než prepadnúť na IQ teste, lebo tvoj sused je blbec a ty si to od neho skopiroval? 😀 No teraz ma zvedavosť premôže. Čítam: „Som ambiciózny. Som dochvíľny. Som pracovitý. Som prínosom pre spoločnosť. Som obetavý, za firmu dám dušu.“ Pfffffff, skoro som sa začala smiať. Mala som chuť mu poradiť, nech dopíše: „Som patetický a zúfalo potrebujem robotu.“
Pozriem na druhú stranu, čo píše báčik oproti: Uveďte jednu vec, ktorú chcete zmeniť...: „Nie je vec, v ktorej neuspievam. Neprestajne pracujem na sebazdokonaľovaní a snažím sa dospieť k dokonalosti.“ ČO TI DÁVA? Pozrela som sa na svoje odpovede a spomenula som si, ako sme sa na základnej škole smiali, keď jedna spolužiačka napísala na slohu do profesionálneho životopisu: „Mám rada zajačiky a myšky.“ Teraz som sa cítila podobne. Pri týchto vymakaných, nabiflených, naspídovaných žiletkách som bola jak Petko Prostáčik, alebo Maco Mlieč. ..Vlastne nie, ako Ferdinand I. rakúsky cisár, veselej povahy, ale chudák, jednoduchého ducha. Veď vlastne, on je moja obľúbená historická postava, tak asi to má nejaký dôvod. 😀
Posledný papier sme odovzdávali osobne. Psychológ sa každého niečo opýtal.
„Ako hodnotíte svoj výkon? Máte trému? Myslíte si, že ste zlyhali?“
„Trému nemám. Celé detstvo som chodila na rôzne súťaže a tam som sa naučila aj prehrávať. Zlyhanie v konkurencií, nie je zlyhanie mojej osobnosti. Jednoducho, nájde sa niekto lepší pre vašu firmu. To mi však nič neuberá na hodnote. A cítim sa dobre, akurát ma hrozne tlačia topánky.“ Či chcel počuť akurát to, neviem.
Ale ja som sa rozhodla. Ak ma aj náhodou z toľkého kvanta vyberú na ďalšie kolo testovania (o čom pochybujem), nepôjdem. Doprajem robotu tým, čo sa o ňu tak snažia. Určite ju potrebujú viac. A ja som sa rozhodla robiť to, čo ma v živote napĺňa. Aj keby to druhí ľudia nazývali „tajtrlíkovaním za bodíky.“ Lebo čo na tom záleži? Názor druhých nás šťastnými neurobí. A tak za dva dni odchádzame na Pag, pripravovať sa na sezónu 🙂 A už sa veľmi teším na nové leto s hosťami.
Normálne som dostala chuť spraviť si psychotesty 😂😂😂 dúfam,že sa ťa opytali,kde sa vidíš za 10 rokov 😂😂