Šťastný medzinárodný deň Rómov prajem všetkým, ktorí dnes slávia 💃🌜🔥

Pripíjam na môjho deda, šikovného kováča, talentovaného huslistu, super vykladača kariet, bylinkára, znalca cigánskych povestí a rozprávok a hrdého majiteľa hustých čiernych vlasov. Napriek tomu, nikdy mi nenapadlo, že by mohol mať aj z rómskych génov. Prečo? ...lebo býval slušne oblečený, mal pekný dom a nekradol železo....čo ho v mojich mládežníckych očiach automaticky diskvalifikovalo od príslušnosti k tomuto etniku. Ešte teraz si pamätám to prekvapenie (a Tomicov výraz tváre 😀 ) keď sme pri pátraní po mojich predkoch zistili, že dedova mama a celá jej vetva boli Lovari. (Maďarskí cigáni.)

Najskôr to bolo...zvláštne...také nečakané a pritom to totálne pasovalo do skladačky. Zrazu mi bolo jasné, prečo pradedova mama zúrila, keď jej synak doniesol predstaviť nevestu. Prečo naša vetva žila tak ďaleko od zvyšku rodiny, prečo sa s nikým nestretávali, prečo dedo spomínal, ako sa počas II. sv. vojny schovávali v lesoch... a kopu ďalších vecí.

Dedo bol veľký milovník rómskej kultúry. K svojmu dedičstvu sa však nikdy nepriznal. Hoci som presvedčená, že pár krát to mal na jazyku...no zakaždým si to rozmyslel. Asi nás chcel ochrániť pred predsudkami a nebezpečenstvami, ktoré sám zažil. Veď podľa zákonov Tretej ríše by som ešte aj ja stále bola v kategórií "Cigánsky miešanec II. kategórie."

Našťastie, svet sa konečne začína meniť. A ja sa dnes nemusím báť a ani hanbiť priznať, že som rovnakým potomkom pani Rosalie Fischer - záhorskej zbohatlíčky, ako aj jej nevesty, pani Márie Váradi - lovarskej veštice, ktorá síce nevedela čítať, ale po ovdovení, bez pomoci jednej, či druhej rodiny, sama vychovala štyri deti v cudzej krajine. A nikdy ju nič nezlomilo. Som hrdá, že nosím jej gény. 💃💃