Vedľajšie účinky chudnutia – Nikto ma neodsúdil? (2. časť )

V sobotu večer som ostala v totálnom šoku. Nie, nie som opäť tehotná, ešte som sa neodhodlala k chudnutiu. Len som zistila, že pri mojom článku akosi astronomicky narástlo číslo čítanosti aj komentárov. Nevedela som, čo sa deje, či sa náhodou nepokazilo počítadlo. Pátrala som a dopátrala som sa! Niekto dal echo facebooku. Mrkla som sa teda na komenty a ostala som sklamaná. Samé pozitívne reakcie! No do kelu! A to čo? Nikto sa nepozastavil nad tým, že mám toľko detí? Nikto ma nekritizuje za to, že sme nepoužili „ochranu“? Nikto nebedáka nad tým, že mať toľko detí v dnešnej dobe je luxus? Nikto ma neodsúdil? Nuž, veru dovtedy NIKTO. Sklamanie bolo neskutočne hlboké.

Až dnes. Hurá, tak predsa! Mrknem na FB a tam ... no konečne ... zmienka o potrebnej ochrane, o tom, že aj dve deti v tejto dobe sú už veľa. Niektoré komenty medzičasom záhadne zmizli. No u mňa jednoznačne vyhral koment, ktorý si dovolím odcitovať (skopírovať): „Toto by so nechcela zazit ani v zlom sne ja by som tolko deti nechcela ale sak mna by to zabilo keby som konecne schudla a zase cakala babatko.“  A akosi sa mi to odrazu spojilo s jednou dnešnou správou, ktorá mi ráno tu na MK udrela do očí. Jedna členka sa odtiaľto rozhodla odísť a zanechala odkaz, ktorý na mňa zapôsobil. Okrem iného v tom odkaze bolo aj (tiež to skopírujem, aby to bolo autentické, teda preto tie preklepy): „ ... tu už nemam čo hladať .. jediné čo vidiíte su šaty kava ohovaraniematerializmus ....“  Fakt neviem prečo, ale nedalo mi to celý deň pokoj. Vo vnútri som ostala z tých dvoch komentárov tak zvláštne smutná.  Nie, nechcem sa dotknúť, ani uraziť tú pani z FB, ani podobne zmýšľajúce ženy, ale ten komentár mi prišiel taký... povrchný, trošku zaváňajúci práve tým materializmom (presne, ako písala tá odchádzajúca pani).

Ja som vyrastala ako jedináčik, aj keď som ním nebola. Ale medzi mnou a súrodencami bol veľmi veľký vekový rozdiel (15 a 12 rokov).  Vnímala som ich skôr ako rodičov. Neviem prečo, ale ja osobne som vždy tvrdila, že chcem 4 deti, a najlepšie 2 dievky, potom pauza a potom 2 chlapcov, alebo opačne. Chcela som, aby si boli baby aj chalani vekovo bližšie, lepšie si rozumeli a mohli sa spolu hrať. Aby nemali taký pocit samoty, aký som ako dieťa mala ja. Nevyšlo nám to, máme to teraz na striedačku. Priznám sa, že po druhom dieťati ma tento „štvordetný ošiaľ“ prešiel. Keď „tam hore“ videli, ako začínam pochybovať, ustupovať a vymýšľať, tak to rýchlo poriešili za nás. Aby sme si to náhodou nerozmysleli! Tretie bábo teda bol taký „blesk z jasného neba“. A je spätý s jednou ... hmm ... nemilou spomienkou.

Do konca svojho života nezabudnem na to, ako na mňa primár nakričal, keď som sa odmietla dať sterilizovať. Mala som na to zo zákona nárok, keďže to bol môj druhý cisársky. Celkom prvý pôrod som mala spontánny. Cítila som sa ako najposlednejšia „cigaňa“ – ponížená, strápnená, nezodpovedná... Vtedy som mu ale povedala niečo, čo absolútne nečakal a popravde ani ja nie. Opýtala som sa ho, prečo nenavrhne sterilizáciu môjmu mužovi. Veď moje telo už zažilo toľko zásahov... Prečo ja mám byť opäť „tá zodpovedná“? A kde je zodpovednosť manžela a chlapov všeobecne? Veď ja som si to (rozumej deti) predsa „nevystrúhala sama na kláte“. Nie som tatko Gepetto a moje deti nie sú Pinocchio. A prisahal mi pred oltárom, že zostaneme spolu v dobrom aj v zlom. Tak nech to dokáže. Nech sa so mnou teraz podelí aj o to „zlé“.

Dievčence, do konca života nezabudnem nielen na to, ako ma predtým primár ponížil, ale ani na jeho reakciu po tomto mojom preslove. Viete si to predstaviť? Kapor na suchu. Následne povedal niečo v zmysle, že či to myslím vážne a ako si to predstavujem pripraviť „pána tvorstva“ o jeho schopnosti. Nie je to presné, ale niečo v tom zmysle to bolo. Á že teda dobre, ako chcem, že je to na mne.

A mne v tej chvíli došlo, že mám pravdu, že musím mať pravdu!!!  Že aj o tomto je v dnešnej dobe toľko obávané manželstvo. Tá prísaha pred oltárom mi odrazu dávala zmysel, ale aj silu. Neviem, či niektorá z vás pochopí, o čom je tá predchádzajúca veta, ale nedokážem vám to lepšie vysvetliť, pretože pocity sa opisujú či vysvetľujú len veľmi ťažko.

A tak teda...

• Áno, mám 4 deti a za každé som zaplatila 10 kilami navyše (konečný výsledok je astronomické číslo).
• Áno, je mi neskutočne ľúto, že vyzerám ako vorvaň.
• Áno, neskutočne túžim po tom, aby som mohla opäť sebavedomo chodiť pomedzi ľudí, či aby som v týchto horúčavách išla na kúpalisko v plavkách bez toho, aby som za každým pohľadom cítila výsmech či zdesenie.
• Áno, chcela by som byť „reprezentatívnou manželkou“ pre svojho manžela, ktorý si to zaslúži a ktorému ďakujem za to, že ma napriek všetkému takúto ľúbi a neobzrel sa za atraktívnejšou "šťabajznou" (a mám pocit, že sa máme radšej, ako na začiatku).
• Áno, nedokázala som s tým doteraz nič urobiť tak, ako mnohé z vás a tak na samú seba (kvôli psychickému zdraviu) pozerám aspoň s humorom.  

Ale ... keby mi niekto ponúkol zázračnú možnosť schudnutia bez akejkoľvek námahy výmenou za menší počet detí, nemenila by som.

Ale o tom možno zase nabudúce.Prajem krásne slnečné dni všetkým 🙂

P.S. Dnes sme mali s najstaršou dcérou náš deň (teda iba ona a ja). Vybrali sme sa na nákupy. Ona potrebovala sandálky, a ja nejaké gate (všetky som prala na 90 stupňov, tak sa zbehli 🙂 ). Pri skúšaní som si vzdychla: „Ach, to moje hrozné, veľké brucho.“ A ona na to: „Ale mami, veď je krásne.“ No, mala som slzy v očiach vtedy, a aj teraz.

Prečítajte si aj:

Vedľajšie účinky chudnutia, alebo To nevymyslíš, to je život (1. časť)

Vedľajšie účinky chudnutia - príbeh pokračuje?

#mk_blog_academy
#blogujem