Milé ženy,

spomínate si aj vy na ten pocit, keď vám po pôrode prvýkrát dali dieťa do rúk? Možno to bolo hneď po tom ako sa narodilo a mohli ste spolu stráviť tie najčerstvejšie okamihy ešte na pôrodnej sále. Možno sa to podarilo až na druhý deň a možno, kvôli rôznym okolnostiam, to trvalo dlhšie. Ten okamih ale nastal a vy ste držali ten malý uzlíček v náručí. 

Čo sa s vami v ten moment dialo? Zaplavila vás nekonečná láska k tomu stvoreniu, ako ste si to mnohokrát predtým predstavovali, alebo ako ste to čítali od iných žien? 

U mňa vtedy nastal takzvaný aha-moment. 

„Máme spolu dieťa, Jozef M.“ boli moje prvé slová partnerovi po tom ako mi nášho syna položili na brucho. „Čo s ním budeme robiť?“ bola hneď druhá veta. 

Pamätám si, že som s úžasom sledovala ten nový život, ktorý z nás vzišiel a pripadalo mi to ako zázrak. Stále to tak je. Vtedy, na pôrodnej sále, mi to ale pripadalo ako taký čudný, veľmi podivný zázrak. Žiadne ohňostroje sa nekonali, žiadne motýle mi v bruchu nelietali. V hlave mi nehrali jednorožce na harfu, ani neštebotali vtáčiky ako z rozprávky o Snehulienke.

Milá žena, milá mama,

snáď si dnes bola aspoň na malú chvíľočku aj vysmiata. A možno ani to nie. Aj to je v poriadku. Nie si v tom sama.

Volám sa Táňa a som mamkou deväťmesačného synčeka Adama. Budem sa na tejto sieti prihovárať za každú Vysmiatu Dušu Mamky.

Ani ja nie som vždy som vysmiata. Niekedy trošku, niekedy vôbec. Niekedy aj slzu pustím. 

Idem zo dňa na deň a snažím sa nemať veľké očakávania. Najmä nie od seba. Učím sa to. Každý deň sa to učím znova a viac. A znova. 

Veľmi dlho mi trvalo kým som si našla aký-taký systém okolo bábätka. Všetko po pôrode bolo nové a nikto ma na túto praktickú časť reality života s bábätkom nepripravil (alebo mi v pôrodnici zabudli odovzdať ten návod? :D ). Zhruba som vedela ako bábo prebaliť, ako ho okúpať, umyť, ako s ním manipulovať, čo všetko môže signalizovať jeho plač a čo je v takej chvíli treba skontrolovať. Nikto mi však nedal manuál na to ako zvládať vlastnú bezmocnosť, pocit neschopnosti keď sa Adamko nevedel prisať, či pocit, že niečo so mnou nie je v poriadku, keď som schopná prežívať silné negatívne emócie, keď sa moje bábo budí už piatykrát v priebehu troch hodín a každý deň mám budíček pravidelne už od piatej rána. 

Svetový deň duševného zdravia matiek

Drahé ženy, drahé mamy,

dnes je deň každej z nás. Naozaj každej.

Pred pár dňami sme oslavovali Svetový deň duševného zdravia. Pri jeho príležitosti sme vydali sériu článkov s klinickou psychologičkou Mgr. Táňou Klempovou z gyn.-pôr. kliniky FN v Trenčíne na tému popôrodnej depresie. 

Ak aj vy, drahé mamy, cítite, že sa niečo deje s vašou dušou, nahliadnite do tohto textu. Možno vám dá odpovede na vaše otázky.

Možno sa téma vás ako takých nedotýka, no kladiete si otázky, ako podporiť inú blízku ženu po pôrode. Nech je vám tento druhý text povzbudením byť pri žene, ktorá vás práve potrebuje.

Ak máte akékoľvek otázky, sme tu pre vás.

Tím Vysmiatej Duši Mamky

www.vydumamky.sk

A veruže často ani nie je. Skrz skutočné príbehy žien chceme v projekte Vysmiata Duša Mamky zreálňovať obraz materstva, ale aj búrať tabu spojené s duševnými ťažkosťami žien po pôrode. Príbehy, ktoré nájdete na našom webe, sú príbehy bojovníčok, po našom VyDuMamiek, ktoré sa rozhodli otvorene hovoriť o témach, ktoré si neraz vyžadujú značnú dávku odvahy a úprimnosti. Nielen ku svetu ale aj k sebe samej. Ukazujú nám, aký môže byť vstup do materstva rôznorodý. 

Sme radi, že sme v online svete vytvorili bezpečný priestor, kde ženy majú možnosť dať pomyselnú bodku za náročným obdobím duševnej ťažoby práve cez rozpovedanie svojho príbehu. Bez hodnotenia či súdenia. Príbeh každej ženy, mamy má svoju veľkú hodnotu.Áno, aj tvoj, drahá žena, čo to čítaš.

Dokonalo nedokonalá pestrofarebnosť

Spoločnosť rada obaľuje materstvo farebnými, veselými nálepkami. Dôležité však je ponechať si priestor na vlastné nálepky, ktoré v realite hrajú aj tmavými farbami. Vo Vysmiatej Duši Mamky veríme v pestrofarebnosť materstva, kde každá nálepka má svoje miesto bez ohľadu na odtieň. 

My ženy sme si za roky osvojili často neprekonateľnú túžbu zvládať všetko samy. Vkročenie do materskej role je však veľkou príležitosťou zdieľať s niekým celé svoje bytie, nielen jeho svetlé časti.  Ak budete zdieľať s nami vašu skúsenosť zo začiatku materstva, pridáte sa nielen do pomyselného kruhu žien, ktoré si zažili jeho veľkú pestrofarebnosť ale aj váš príbeh bude možno jedného dňa tým, ktorý zmení život a dodá odvahu inej žene po pôrode. 

Nech je pre vás vedomie, že v tom nie ste sami povzbudením, že raz naozaj bude lepšie.

Raz zažiť je viac, než tisíc krát počuť...

Pred pár rokmi som sa stala mamou. Vlastná skúsenosť s kostrbatými začiatkami mi ukázala, ako veľmi sa môže líšiť realita od predstáv. A aké dôležité je o týchto začiatkoch otvorene hovoriť. Bezradnosť, kaleidoskop emócií, či pochybnosti o sebe samej. To všetko, okrem iného, je súčasťou novej životnej role, s ktorou sa nie vždy dá jednoducho stotožniť. Odžité na vlastnej koži.

Práve vlastným kostrbatým začiatkom som si uvedomila, ako veľmi je potrebný priestor, kde žena nájde nielen potrebné informácie ale aj iné ženy, ktoré si prešli touto cestou. Žiadny som nenašla. V lete 2021 mi však jeden český projekt predsalen skrížil cestu. Nechala som sa ním inšpirovať a jeden pre slovenské ženy založila.

Vysmiata Duša Mamky však nestavia len na materskej skúsenosti, ale aj na psychologickom vzdelaní a skúsenostiach z neziskového prostredia. Možno vás to práve prekvapilo. Ale áno. Ani tie najhlbšie vedomosti a príprava nezaručia to, že sa vás duševná rozkolísanosť po pôrode nemôže naozaj dotknúť. Veď už len Baby blues zažije okolo 80% žien. To sme takmer všetky. Sme v tom proste naozaj spolu, drahé ženy. 

A tak od mája 2022 malými, no istými krôčikmi postupujeme vpred a píšeme svoj vlastný príbeh, ktorého ste neodlúčiteľnou súčasťou. Každé prečítanie, každé zdieľanie, každá reakcia dáva tomuto projektu zmysel.

Aké je naše poslanie?