Tento článok je reakciou na pár ekologických komentárov pod jedným z mojich ambasádorských príspevkov. Vlastne som začala písať odpoveď v komentári, ale potom som si uvedomila, že je toho viac a k tejto téme sa chcem vyjadriť článkom.
Keďže som si vedomá (nie len vďaka ambasádorovaniu pre #pampers), že MK je plný ekologičiek, vopred prosím, položte si svoje bio-kamene vedľa seba, a skôr ako ma budete kameňovať za môj názor (podložený faktami), skúste dočítať do konca.
Porovnávať finálny produkt bavlnená vs. jednorázová plienka nikdy neprinesie férové argumenty, či jednoznačného víťaza - takže sa na celú problematiku “ekológie plienok” pozrime optikou celku. To znamená: od výroby jednotlivých plienok, cez používanie, až po odpadové hospodárstvo.

(Info čerpané z www.washingtonpost.com - celý článok tu: https://www.washingtonpost.com/opinions/why-cloth-diapers-might-not-be-the-greener-choice-after-all/2015/05/08/32b2d8dc-f43a-11e4-bcc4-e8141e5eb0c9_story.html?noredirect=on&utm_term=.6d0c67f10fae )
Prvá, klasická, bavlnená plienka bola hromadne vyrábaná od roku 1887. Po necelých 60 rokoch existencie čisto bavlnených plienok, sa Victor Mills, americký technológ, pracujúci pre P&G rozhodol, že uľahčí život mamičkám a pre svoje vnúčatá (na ktorých jednorázové prvotiny začal testovať) vytvoril v 50.rokoch prototyp prvej jednorázovej plienky.
Odvtedy bavlnená plienka bojovala proti prekonaniu svojho pohodlnejšieho (a agresívnejšie predávaného) jednorázového konkurenta. Do roku 1990 viac ako 70 % amerických detí používalo jednorázovú plienku, v súčasnosti je to viac ako 95 %.
Možno to mnohé z Vás (nemilo) prekvapí, ale pokiaľ ide o životné prostredie, údaje týkajúce sa bavlny (z ktorej sa látkové plienky vyrábajú), nie sú až tak priaznivé v prospech životného prostredia. Vychádzajúc z vyššie spomínaného článku vyberám najzásadnejšie fakty v danej problematike:
> hnojivá používané pri pestovaní bavlny sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov v hospodárstve
> Stephanie Hansonová, riaditeľka pre politiku komunikácie vo Washingtonskej ekologickej neziskovej organizácii hovorí o využívaní vody v spojitosti s plienkami na pranie: Bavlna je plodina mimoriadne náročná na vodu. Zhruba 30 látkových plienok poslúži miesto 4 000 jednorázových, avšak spotreba vody z tkaniny je takmer deväťnásobkom alternatívy. Pri 30tich bavlnených plienok odhaduje spotrebu 1 221 metrov kubických vody pri zavlažovaní plodín, spracovaní, tkaní, výrobe a následne ich 2,5 rokov prania. Medzitým sa voda na výrobu týchto 4 000 jednorázových plienok dodáva na pomerne skromných 141 metrov kubických
> bavlnu treba nie len vypestovať, ale aj prepraviť na spracovanie, častokrát do viacerých závodov
> bavlna je jedna z najväčšmi pesticídmi pestovanou plodinou na svete, čo má za následok znečistenie podzemnej vody v krajinách s vysokou produkciou bavlny, ako je Čína, India, USA atď.
Dnešné jednorázové plienky sa vyrábajú predovšetkým z plastov a zo superabsorpčných polymérov, a práve tento fakt im znižuje skóre v enviromentálnom dopade - napriek tomu, nedávne zlepšenia štandardných spotrebných materiálov posúvajú ekologickú rovnováhu v prospech jednorázových plienok. Spoločnosti drasticky znížili množstvo ropných produktov a borovicovej buničiny v jednorazových plienkach, znížili používanie lesných produktov a objem skládok. Agentúry pre ochranu životného prostredia konvertujú metán na energiu a palivo na približne tretine národných skládok, spolu s plánmi na ďalšie zlepšenie. Okrem toho výrobcovia Pampers a Huggies získavajú všetky svoje stromy z certifikovaných, zodpovedne spravovaných lesov. Pampers znížil výrobný odpad o 78 percent, emisie CO2 o 9 percent, spotrebu energie o 8 percent a spotrebu vody o 4 percentá za posledných päť rokov, podľa Heather Valento, hovorkyňa materskej spoločnosti Procter & Gamble.

(O enviromentálnom programe spoločnosti Pampers, som už písala tu: https://www.modrykonik.sk/blog/wayfarer/article/ako-pampers-znizuje-dopad-na-zivotne-pro-az0wb6/ )
Pranie
Na Slovensku veľmi pravdepodobne perie vaša domácnosť v pitnej vode. Viete prečo Slovenská vodárenská spoločnosť odporúča ľuďom zo Záhoria prať prevažne v týždni? (> len na zamyslenie: https://zahorak.sk/5370/sucho-moze-ohrozit-dodavky-pitnej-vody-na-zahori/ )
Na rovinu: Sama som bola presvedčená látkarka a pri mojom prvom synovi som oduševne látkovala 1,5 roka, ...až kým som si nespočítala následne (neodborne): Pri priemernej spotrebe 7 ks plienok za deň som musela prať látkové plienky každý druhý deň - pri spotrebe mojej práčky cca 50 litrov na jedno pranie + 20 litrov dodatočné plákanie to pri 182 praniach do roka, robilo spolu 12 740 litrov pitnej vody ročne - bola som naozaj taká ekologická?
Na férovku: Váha jednomesačného balenia Pampers Acitve Baby Dry veľkosť 3, je podľa informácií uvedených k výrobku 5,3 kg - čo je spolu necelých 64 kg odpadu ročne (nepočítam váhu použitých plienok, keďže váha použitej plienky je síce vyššia, ale doplnená čisto o biologický odpad 😉 A tým odpadom premostím na ďalší bod článku.
Odpadové hospodárstvo
Skúsme tých (zakroúhlene 13tis litrov pitnej vody postaviť pred Somálčana spolu so 70kg odpadu. Na férovku - rovnako toto množstvo postavme pred napr. Nemca - viete, ktorá kôpka bude pre koho vzácnejšia? Prekvapím Vás keď poviem, že obaja budú preferovať tú pitnú vodu? Vedeli ste, že v Nemecku končí 100% komunálneho odpadu v spaľovni? Že v tej spaľovni sa odpad premieňa na dodatočnú energiu? A viete, čo presne to znamená pre planétu Zem? Čítaj ďalej:
Pokiaľ ako “látkarka” argumentujete vyprodukovaným odpadom, ktorý sa v prírode rozkladá 400-450 rokov - opäť, argumentujme férovo - áno, vo voľnej prírode by sa toľko rozkladala. (Vy vyhadzujete odpad voľne do prírody?) Celková téma odpadového hospodárstva je komplikovaná a štát od štátu na úplne inej úrovni. Koho však zaujíma, ako približne končí tých 70kg plienkového odpadu na Slovensku odporúčam tento článok (rozhovor s generálnym riaditeľom KOSITu Mariánom Christenkom: https://www.etrend.sk/ekonomika/palivo-zahrabavame-na-skladkach.html )
V skratke k odporúčanému článku: Slovensko je na rebríčku EÚ krajín v skládkovaní - problém teda nie až tak v samotnej plienke, ale v našom úbohom národnom “triedení odpadu” a jeho následnej schopnosti odpad moderne spáliť (= zlikvidovať), a následne zúžitkovať na premenu energie. Takže zatiaľ čo Nemec (v Nemecku je 100% zákaz skládkovania), tých 70kg jednorázových plienok (teda 100% plienkového odpadu) spáli, dodatočne toto spálenie ešte využije na premenu energie, ktorou si na pár % dohreje napr. domácnosť. Na Slovensku je táto ekologická prognóza odpadového hospodárstva reálna niekedy v roku 2030.
Na záver
Viete aký je najekologickejší krok od človeka voči životnému prostrediu?
Teraz hlboký nádych - výdych, správna odpoveď je:
NEMAŤ DETI - ja mám dve a mala som ich s vedomím, že neprinášam na svet len lásky môjho života, ale aj ľudské bytosti, ktoré budú okupovať planétu Zem, cca 100 rokov (priemerný vek sa predlžuje) - to znamená, budú chcieť 100 rokov jesť, šatiť sa, bývať, cestovať a rovnako, 100 rokov produkovať odpad…

Takže skôr ako sa tu na koníku budeme uštipačne komentovať, úzkostlivo zachraňovať prírodu nenávistnými komentármi a ohadzovať sa navzájom plnými plienkami, s rukou na srdci, skúsME si odpovedať na pár otázok:
Je naša domácnosť ZEROwaste? (Nie, tým nemyslím, že triedime plasty, sklo a papier od zvyšku odpadu - ale to, že naša viacčlenná domácnosť, plasty separovať nemusí, lebo ich takmer neprodukuje)
Máme doma autá na fialkový pohon?
Chodievame na dovolenky? Letecky? (Vedeli ste, že let lietadlom na vzdialenosť 1500km (Bratislava - Kréta) spotrebuje približne 30 000kg paliva a vyprodukuje zhruba 100 ton CO2?)
Sprchujeme sa denne? Kratšie ako 5 minút?
Kupujeme potravinové výrobky výhradne iba s certifikovaným BIO označením? Bez pridania palmového oleja? Kupujeme iba domáce bio ovocie a zeleninu? Kupujeme iba prírodnú kozmetiku a ekologické čistiace výrobky? Máme doma oblečenie iba z organickej bavlny? A čo klímu? Anglický trávnik, bazén…? Majú naše deti LEN drevené hračky?
Dodatočne pre ženy látkarky, používate počas vášho každomesačného cyklu pracie bavlnené vložky, alebo menštruačné kalíšky?

A takto by som sa vedela pýtať ešte veľa - na zamyslenie pre každú jednu z nás. Takže pokiaľ minimálne na každú vyššie položenú otázku nedokážeme odpovedať 100% v prospech životného prostredia, upracme si svoje ekologické superegá, a skúsme sa zbaviť toho sebavedomia, ktoré nám dáva odvahu vyjadrovať nespokojný názor k jednej téme, keď v druhej sme “pohodlní” rovnako: v neprospech prírody.
(Pokiaľ ste sa v slede posledných otázok klasifikovali ako superekologická a organická matka, bez akéhokoľvek sarkazmu z mojej strany, prihláste sa v komentári pod článkom, ja vám dám rada svoj virtuálny “follow” a budem si vás vážiť a považovať za svoj žijúci “vzor”.)
Takže to zhrniem, asi takto: či už si ako matky vyberieme látkové alebo jednorazové plienky, ani jedným rozhodnutím nerobíme prírode službu. Môžme sa pretekať a argumentovať do aleluja, porovnávať organickú bavlnu s plienkovou korporáciou bez ekologického programu, alebo sledovať zrod Pampersky od výroby až po jej zánik v spaľovni. Alebo sa proste začneme ako matky navzájom rešpektovať, a celkovú ekológiu životného prostredia nezačneme brať ako moderný trend v jednej veci, ale životnú filozofiu a celkový spôsob života.




Tak tomu, ze si bola predtym latkarka a teraz si zaryta pampersacka asi neuverim 😂. A tym ze ja pouzivam latkove plienky a latkove vlozky asi nezachránim svet, ale dobry pocit mam urcite.