Práve som sa rozčúlila ako už dávno. Ako môže jedna matka chorého dieťaťa napísať druhej keď jej dieťa zomrie že keby bola pri nej a držala ju za ruku tak nemusela zomrieť. Lebo vraj láska robí divy. Ty kokso. Tlak mam nemerateľný. Podotýkam že dieťa bolo s otcom a nebolo teda samé. Ako keby ona a jej dieťa mali už boj vyhratý a to sa už vrátili na oddelenie 3x.
Ja som to nezažila s dieťatkom,ale s vlastnou maminou.ked bola v kritickom stave,cele dni som bola pri nej v nemocnici od rána do večera,ležala na klinike kde pracujem,ale posledných 5.dní pred smrťou som to už psychický nezvládala,ten pohľad naňu ma zabijak a poviem pravdu,zomierala som snou,kto to neprežije nepochopí,nezvladla som chodiť zanou,bola som v 5.mes.tehuotná.Zomrela v nedelu a naposledy som bola pri nej v stredu,viac som nemohla,jednoducho nešlo to,niekto do zvladne ale ja som to nezvládla byť pri nej až do konca.A popri tom mohla som,ale nezvladala som to.A to pracujem s chorými,umierajúcimi.
@zanet1304 nechcem odsudzovať niekoho koho nepoznám,ale ludia v ziali a smútku robia a hovoria rôzne nepochopiteľné veci ( veď to bohužiaľ poznáš sama a tým nechcem povedať ze si to aj ty robila ale častokrát si mozno ani nevnimala co hovoríš) .Mozno to tá mamička ani tak nemyslela ako to vyznelo resp.povedala....
Nad takym sa nezastavuj moja . Staci ak tvoji blizky i ja viem ze za to nemozes a nikto nemoze za to co nam zivot prinesie .