Dnes dostala dcérka list. Od Ježiška! Veľmi sa potešila, keď som jej po príchode zo školy oznámila, že jej prišla pošta. Bolo na nej vidieť hrdosť. "Mami, ja sa teraz cítim tak dospelo," skonštatovala. Celkom ma to pobavilo. Bolo to také detsky milé.  Neviem, ktorá z nás dvoch bola nedočkavejšia. Po krátkom boji s obálkou sa jej konečne podarilo ten list vytiahnuť a začala nahlas čítať. Ja som sa rozhodla doumývať riad a popritom som ju počúvala:

" Milí moji malí priatelia,

prichádza k nám ten vianočný čas,

keď oprášim svoje sane zas."

V tom momente som spozornela! To čo je za blbosť? Odkedy má Ježiško sane?  Ale nechcela som byť "mrcha mater" a dcére pokaziť radosť, preto som nič nepovedala, ale o to pozornejšie som počúvala, ako to bude pokračovať ďalej. Radšej som zastavila vodu, aby som o nič neprišla. 

"Cez hory a lesy, cez polia a lúky,

natiahnem palčiaky, aby ma neoziabali ruky."

To som už stála za dcérou a s vypleštenými očami som jej cez plece nazerala na ten list. 

"Sobíkov mojich poriadne nakŕmim,

na cestu ďalekú v koči si prikúrim."

Tuším som po tejto pasáži pomyselne odpadla.  Už som sa nezdržala a opýtala som sa dcérky, či sa jej nezdá ten list trošku divný. "Kajka, to Ti naozaj odpísal Ježiško? Mne sa to akosi nezdá." A dcéra ma nesklamala: "No veď aj ja som sa čudovala, že odkedy má Ježiško soby." Huráááá! Všimlo si to teda aj to malé sedemročné dieťa! Nehovoriac o tom, že Ježiško najskôr vytiahne SANE a potom si prikúri v KOČI. Nuž, ale to by sa ako-tak dalo vysvetliť tým, že Ježiško predsa dokáže robiť zázraky!

"S Perinbabkou sa rozlúčim,

o sneh ju požiadam, ..."

Teraz som si už ale musela sadnúť. Ešte stále som sa relatívne celkom držala, len som si musela pomáhať predýchavaním a počítaním aspoň do desať. 

"Moji malí trpaslíci,

mi celý čas pomáhali, ..."

Toto som už nezvládla! A moja dcéra tiež nie. Po prečítaní tejto vety sa na mňa nechápavo a so slzami v očiach pozrela: "Mami, a prečo už Ježiško nemá anjelikov?" Popravde, ani si už nepamätám, čo som jej vlastne odpovedala. Úplne ma dostali tie zaslzené oči. Veď toto mal byť list, ktorý má deti potešiť a nie rozplakať! Bolo mi jej ľúto a mňa premáhal neskutočný hnev. Chcelo sa mi kričať: " To ste sa už naozaj všetci celkom zbláznili!?" 

Je mi úplne jasné, že týmto článkom pravdepodobne rozdúcham mnohé vášne, ale nemôžem inak, hoc ma tu roznesiete aj na kopytách!  Neviem, čím to je, ale tento rok akosi mimoriadne pociťujem, a aj osobne zažívam totálny zmätok okolo Vianoc. Najskôr "vianočný advent" a teraz zase list od Ježiška plný nezmyslov! Čo sa to deje? Kam to vlastne všetko smeruje? To sme na tom tak zle, že už nedokážeme rozlišovať? Prečo robíme z Vianoc miešaný šalát?! Deťom rozprávame, že darčeky prinesie Ježiško, no z každej reklamy a z výkladov na ne vyskakuje Santa Claus. Prečo sa tak ľahko vzdávame svojej viery či tradícií? Toho, čo je skutočne naše, v čom sme boli my, naši rodičia, starí rodičia, či prarodičia vychovávaní! Vari sa máme za čo hanbiť?! 

Pre mnoho rodičov môže byť ťažké ísť proti prúdu, keďže v "západoeurópskych" krajinách je Santa „veľká hviezda“. A ako sledujem, vlastne už aj u nás. Malé deti si Ježiška často spájajú skôr s fúzatým dedkom v červenom obleku.

Vianoce sú na SLOVENSKU od začiatku kresťanstva spojené s oslavou narodenia Syna Božieho – Ježiša Krista. Pamätám si však na obdobie, kedy k nám bol nasilu ako jeho konkurencia dosadený "Dedo Mráz" so šarmantnou Snehulienkou. Tých sme viac-menej úspešne, a veru aj s veľkou radosťou vyhostili. Pre mnohých boli totiž symbolom všetkého možného, len nie skutočných Vianoc. Tie ozajstné boli s Ježiškom - v tichosti, radosti a často aj v skrytosti.

Pre niektorých Ježiško bol, a možno aj stále je iba rozprávkou, príbehom o chudobnom diaťati, ktorému dobrí ľudia začali nosiť dary a teraz zas on nosí darčeky dobrým deťom. Či tak akosi. Aj keď mnohí v neho neveria, napriek tomu od neho tie darčeky očakávajú. Pre veriace rodiny sú Vianoce dňom Ježišovho narodenia. Narodil sa v meste Betleheme Márii a tesárovi Jozefovi. Hádam sa nenájde nikto, kto by nepoznal tento príbeh starý už viac ako 2000 rokov.

A možno to je dôvod! V dnešnom svete, kde sa staroba "nenosí", kde domovy dôchodcov a kontá plastických chirurgov či kozmetických spoločností praskajú vo švíkoch, tam "starý" Ježiško už nemá miesto. Je potrebné ho vymeniť za niečo trendy či "in", skrátka za "mladší" model! Potichu, nenápadne, aby si to nikto nevšimol. Možno aj takouto cestou. Veď keď dieťaťu niečo napíše Ježiško, tak to musí byť pravda! A ty, rodič, zariaď sa, ako chceš! Je len na tvojej šikovnosti a fantázii, ako sa z tejto skrumáže dostaneš!

Je len na nás, milí rodičia, pre koho sa rozhodneme. V konečnom dôsledku pre dieťa ani nie je tak podstatné, kto tie darčeky nosí, ako to, že je tu niekto, komu na nich záleží, kto ich chce potešiť, kto ich chce obdarovať. Pravý zmysel je niekde hlbšie. Ale aby som stále len nekritizovala, v liste bolo aj niečo, čo sa mi páčilo a s čím sa s vami rozlúčim:

" Posielam Vám lásku, pokoj, svetlo vianočné,

nech sú tieto sviatky pre Vás všetkých zázračné."

P.S.

V susednom Česku niekoľko mladých ľudí iniciovalo začiatkom decembra 2008 Petíciu za záchranu Ježiška a ďalších vianočných tradícií. Išlo o súčasť projektu, ktorý chce do detských myslí vrátiť českého Ježiška a Santu Clausa poslať späť, kam patrí – do Ameriky. Ako by takáto iniciatíva dopadla u nás? 

Foto: Twitter

Sedím  za stolom. Zo zvyku a dnes tak trochu aj nasilu pijem popoludňajšiu kávu. Po dlhšom čase si vychutnávam samotu. Vlastne nie tak celkom. Spoločnosť mi robí spiaci synček a rádio. Z neho už po neviem koľkýkrát počujem Táslera: ...najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú krajšie zas...

A mňa odrazu premáha neskutočný pocit. Cítim ho v žalúdku, na hrudi, a von sa dostáva cez trasúce sa ruky a stekajúce slzy. Je to zmes smútku, pesimizmu, hnevu, strachu, úzkosti a všetkého možného, len s tým krásnym vianočným to má pramálo spoločného. Sama neviem, čo sa to dnes so mnou deje. A prečo maodrazu začína tá pesnička tak strašne iritovať?

Pamätáš sa na tie Vianoce, končilo minulé storočie...

... a s ním aj Vianoce, aké som poznala a zbožňovala. Tak veľmi sa snažím, aby som  z nich niečo uchmatla aj pre moje deti a rodinu!  Cítim však, že aj ja sa čoraz viac nechávam strhávať davom a tlakom konzumu. Dá sa tomu ešte vôbec ubrániť? Možno áno, ak by som urobila niekoľko opatrení, napríklad:

• zrušiť doma televízor a rádio, aby na nás neútočili vianočné reklamy a pesničky už začiatkom jesene;
• odpojiť internet, aby som nevidela všetky tie krásne vianočné dekorácie a vianočné interiéry pomaly ešte pred začiatkom adventu;
• prestať chodiť do obchodov, kde som nazdobený vianočný stromček videla už v septembri, pričom vonku bolo skoro 30 nad nulou, atď.

Napríklad v nedeľu bolo pre mňa dosť zložité vysvetliť deťom vo veku 3 až 7 rokov, prečo má suseda oproti vysvietený celý dom a stromčeky pred ním (dnes pribudli už aj okná), kým my sme si zapálili iba jednu sviečku na adventnom venci. A za ten svet som im nechcela dovoliť zapáliť ďalšie! 

Ešte zložitejšie je ísť do obchodu cca týždeň-dva pred Vianocami v domnení, že teraz je ten správny čas na nákup či doplnenie vianočných ozdôb. No skoro som minulý rok okoktavela, keď mi predavačka oznámila, že: "Mali ste prísť tak začiatkom novembra. Vtedy sme toho mali fúru." Slušne som jej povedala, že vtedy som bola "na hroboch" a tam mi vianočné ozdoby nebolo treba. Či? No, podľa postupujúceho trendu na budúci rok možno na cintorín budeme nosiť namiesto chryzantém vianočné gule. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

A tak rozmýšľam ... možno by bolo dobré zaktualizovať text spomínanej piesne: ... najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú VČAŠŠIE zas.

Verím, že nikoho nemusím presviedčať o význame Vianoc. Ani o tom, že všetko, čo je významné, potrebuje primeranú prípravu. A časom prípravy na Vianoce by mal byť advent. Ja mám ale pocit, akoby tento rok splynul spolu s Vianocami.  Prišiel nový trend - "vianočný advent"!

Keď som pri zapaľovaní adventného venca počula spievať koledy, bolo mi tak trošku... zvláštne. A úplne nepochopiteľne na mňa pôsobí aj adventný veniec s prvou zažatou sviecou a ozdobený vianočný stromček spolu v jednej miestnosti. To je ako počas tehotenstva chodiť namiesto do gynekologickej rovno do detskej poradne. Neviem, čo by mi povedala "detskárka", keby som ju silou-mocou presviedčali o tom, že som tam správne. Pravdepodobne by mi dala odporúčanie k inému odborníkovi, ale gynekológ by to asi nebol. 

Nie, nechcem sa nikoho dotknúť, nechápte ma zle! Dokonca ticho závidím tým z vás, ktoré majú už tak krásne všetko nazdobené. A verte, že mám čo robiť so sebou, aby som sa do toho nepustila už aj ja! Veď v dnešnej dobe, keď odvšadiaľ na nás číhajú samé negatívne veci, je vytvorenie si peknej a sviatočnej atmosféry priam balzam na dušu. Len akosi mi stále kdesi v podvedomí bliká kontrolka, možno pozostatok z detstva: Veď ešte nie je zapálená štvrtá adventná svieca! Vtedy som vedela, že už budú o chvíľu Vianoce, stromček, svetielka, darčeky, vzácne banány, pomaranče a filé... a veľmi som sa na to tešila! Zdá sa mi, že akosi inak som to prežívala. Preto mi bolo troškú ľúto, keď som sa asi pred dvomi rokmi dala strhnúť a urobili sme s deťmi stromček tuším týždeň dopredu. Radosť z neho im vydržla asi tak 2 dni a na Štedrý deň ich už vlastne ani nezaujímal. Nuž, ale koľko ľudí, toľko chutí a názorov. Prajem vám všetkým ešte pekný advent.

Advent je už tu a šikovné žienky na Koníku sa pochválili svojimi originálnymi adventnými vencami či svietnikmi. Niektoré z nich sú už aj v albume na našom facebooku. 

Zdobí aj váš domov vlastnoručne vyrobený adventný veniec? Pochváľte sa ním! Stačí, ak pod zverejnenú fotku vložíte do komentára @miskabiska, a naša adminka pridá vašu fotku do facebookového albumu. Možno práve váš výtvor bude inšpiráciou pre ostatných 🙂

Celý album si môžete pozrieť TU >>

TIP: 

Chystáte sa adventný veniec ešte len vyrobiť? Pošlite nám FOTOnávod a váš článok sa môže dostať do koníkovského Magazínu! 

Foto 1:  andreapik
Foto 2: stefinka49