Každý rok sa veľmi teším na stavanie vianočného stromčeka. Vždy je to iné. Magické a výnimočné, aspoň pre mňa. Od prababky, babky aj mojej mamky mám ozdoby, časom som dokúpila vlastné, ktoré ulahodili mojim očiam.

Do vlastného hniezdočka sme sa presťahovali v roku 2006. Postupne k nám pribudla Nelly, Bianka a Zuzanka. Tri čertice - tri princezné? Tento rok dostali ozdoby aj moje dievčatá, aby aj oni mali na stromčeku písanú históriu. Päť generácií na jednom stromčeku spolu. Tie časy sú už nenávratne preč, no aspoň takto mi pripomenú časy, keď sme boli spolu.

Dokonca v škôlke minulý rok staršia vyrábala ozdobu na stromček.

Papierové kreácie, mašle a sobíky robila moja mamka.

Ak by som mala prsteň zázračný, chcela by som aspoň na malý okamih sa stretnúť s nimi. S ľuďmi, ktorí ovplyvnili celý môj život. Som šťastná a spokojná, aký základ mi do života dali a budem sa snažiť posunúť nielen rady ale aj pomoc a skúseností mojím deťom. Deti sú to, čo po nás ostane ak nás tu už nebude. Snažím sa vychovávať najlepšie, ako viem. Už o pár dní si spoločne s rodinou zasadneme k štedrovečernému stolu a budeme spomínať na svojich blízkych. Aj na celý rok, čo nám priniesol a čo nám nedoprial, na všetky krásne okamihy a spomienky. Teším sa na tento deň. Veľmi. 

Dnes dostala dcérka list. Od Ježiška! Veľmi sa potešila, keď som jej po príchode zo školy oznámila, že jej prišla pošta. Bolo na nej vidieť hrdosť. "Mami, ja sa teraz cítim tak dospelo," skonštatovala. Celkom ma to pobavilo. Bolo to také detsky milé.  Neviem, ktorá z nás dvoch bola nedočkavejšia. Po krátkom boji s obálkou sa jej konečne podarilo ten list vytiahnuť a začala nahlas čítať. Ja som sa rozhodla doumývať riad a popritom som ju počúvala:

" Milí moji malí priatelia,

prichádza k nám ten vianočný čas,

keď oprášim svoje sane zas."

V tom momente som spozornela! To čo je za blbosť? Odkedy má Ježiško sane?  Ale nechcela som byť "mrcha mater" a dcére pokaziť radosť, preto som nič nepovedala, ale o to pozornejšie som počúvala, ako to bude pokračovať ďalej. Radšej som zastavila vodu, aby som o nič neprišla. 

"Cez hory a lesy, cez polia a lúky,

Rutina. Nepriateľ matiek na materskej. Nepriateľ vzťahov. Rival dlhoročného zamestnanca. Rutina je zvyk. Železná košeľa. Úpadok. Ľudia chcú spoznávať, zažívať, obmieňať, prosperovať, získavať, vyťažiť maximum, ísť naplno. Rutina je bežná a my chceme neobyčajný život. Akcia, zážitok, reakcia.

Asi nie som úplne človek svojej doby. Možno som len pohodlná, možno ustráchaná a možno mám trochu viac rada istoty. Keď si opäť v nedeľu uvedomím, že prešiel ďalší týždeň. Keď na jar zisťujem, že Vianoce sú akosi prirýchlo v čudu. Keď si povediem dcéru prvýkrát do škôlky a neprestanem vychádzať z údivu, kde mám tých 52 cm a 3780 g živej váhy. V tej chvíli viem, že rutina je to, čo dáva môjmu životu zvláštny ráz.

Punc istoty a pravidelnosti. Niečoho stáleho a menej prchavého ako iné okamihy. Rutinné ranné túlenie sa v posteli. Vždy tá istá šálka na kávu. Večerný Anjeličku strážničku pred spaním. Recepty od babičky. Krížik na čelo pred ďalekou cestou od mamy. Nedeľňajšie sladké raňajky. Raz za týždeň ryba na obed. Lipový čaj jedine s medom.

Je advent, pomaly sa blížia sviatky a ja vám prajem viac rutiny do týchto dní. Aby ste sa nenáhlili. Netreba zlatiť to, čo už zlatom je. Vychutnávajte. Užívajte každodennosť, jedinečnosť. Buďte pôžitkárom, labužníkom, nie len konzumentom.

Vychutnávajte si rutinné pečenie medovníkov, zahájenie sezóny vareného vína, či karamelovej pálenky. Pomarančové šupky voňajúce z horúceho radiátora. Trhy s priateľmi. Tie isté koledy, rovnaké rozprávky.

Vinše od starých otcov, pochutiny podľa starých mám. Vyšívaný obrus s fľakmi od šalátu a polievky, obitý servis so zlatým okrajom. Babkin slávnostný príbor a dedkove domáce oblátky. Medzi zladenými ozdobami na stromčeku schované srdcovky z detstva. Nebojte sa rutiny.