Rozliepam oči, slniečko sa práve zobudilo, podľa zvukových prejavov vyhladované na smrť. Pri papaní bábätko prechádza metamorfózou a stáva sa z neho zúrivé šteniatko. Myká sa, myká, trhá, vrčí, nemať toľko trpezlivosti vzdám to už skôr ako po 10minútach. Nechceš? Tak skúsime neskôr.

Ukladám ho vedľa seba na vankúš, pripravená zabávať mrzutenca. Hľadám hračku vhodnú k danej situácii. Prichádza rana ako z dela. No synček môj, nakoniec si predsa len niečo aj po ockovi podedil. Blažený úsmev od ucha k uchu, príčina zúrivého vyčíňania odhalená. Skúšam núkať mliečko znova. Hm, mokrý chrbátik. Dvíham dieťa, vankúšik má akúsi inú farbu, otáčam ho, farebné dupačky podozrivo sfarbené do žlta. Ou yes. Operácia očista zahájená.

Vyzliekam dupky, vyzliekam plienku, odkladám vlhčené, na toto treba iný kaliber. Beriem mydlo, uterák, znečistené dieťa a naberám smer kúpeľňa. Otáčam kohútik, tečie studená. Čakám. Tečie studená. Čakám. Stále tečie studená. Z dieťaťom v jednej ruke, zapínam rýchlovarnú kanvicu, nech ho aspoň v lavóriku ošpliecha. Zrazu sa cítim podozrivo mokrá. Kukám doľava, doprava voda odnikadiaľ nešpliecha. Pozriem na dieťa, vyškiera sa na mňa bezzubým úsmevom, v očiach jednoznačná správa. Áno mami, ocikal som ťa. V komplet mokrej nočnej košeli dokončujem proces očisty, obliekam dieťa, zisťujem, že môj dvojmesačný syn práve vyrástol veľkosť na 0-3 mesiace. Ej, akého mám veľkého a šikovného chlapčeka.

Oblečeného vo fungl novom overale veľkosti 68 ukladám anjelika do postieľky. Zároveň s tým ako sa hlava dotýka matraca, spúšťa sa opäť rev. Bleskovo sa prezliekam, prepieram v rukách dupačky, vankúš, uterák, prebaľovaciu podložku, nočnú košeľu. Dieťa nepoľavuje. Utieram dlážku, okolie umývadla, chodbu. Synáčik stále pokračuje v protestoch. Vo finále pribieham k postieľke, strkám do úst dudel a v momente ako dávam plienku na tváričku plač zázrakom ustal. Nádych, výdych, konečne sa vypol. No po takom výkone sa ani nedivým.

Konečne obliekam aj seba, sadám na gauč, pijem svoju studenú kávu a dojedám instantnú kašu. Pozerám na hodinky. 7:30. Krásne ráno vám prajem mamičky

Milé mamičky, dovoľte aby som vám priblížila náš deň, keď sa Jakubko necíti dobre. Som mamina 3 synov a s najmladším Jakubkom som na materskej dovolenke. Chcela by som vám opísať naše pocity a ako to prežívame.

6.50 ráno vstávam, hoc unavená, ale predsa, pretože moje 9-ročné ja ide do školy a to už z postele Jakubko sa dožaduje o svoje mliečko.
7.30 začína moje upratovanie každý den vysávač, prach a bežné veci. Poznáte to, je to režim alergika.
8.00 lieky ako každý deň, len s tým rozdielom, že beriem atb. Musíme silné dávky, máme zápal plúc.
8.30 plač a bolesť bruška, som uplakaný, len na ruky chcem. Tak len sedíme a hladíme bruško a pozeráme pri tom rozprávky.
9.15 chcel by som sa hrať, ale sa bojím. Prečo? No bojím sa všetkého, a tak si vyžadujem maminu. Autíčka, kocky, nič ma nezaujíma a len jedna vec - buď sedieť na rukách, alebo idem vysávať. Nie som vo svojej koži.
12.00 idem hajkať a len stonám zo spánku. Mamka rýchlo varí obed. Keď je čas, som na koníku.
13.15 už som hore, ale hore je aj moja teplota a mám ju cez 40C. Môj stále najhorší čas je obed na teploty.
14.15 konečne sme striasli aspon dačo a už by sme pred ďalšími liekmi mali aj niečo spapať, ale to velmi nejde. Nechcem jesť, ale ani piť. Tak po striekačkách mi mamka dáva. Som statočný od 3 mesiacov bojujem s takými teplotami.
15.25 už je braček doma a sa aj trošku pohráme, ale potom sa musíme učit a pripraviť knihy do školy.
17.00 zas bojujeme, zábaly, sprcha a lieky. Som zmorený a mamka so mnou plače.
18.15 pozeráme ešte rozprávku s bračekom.
20.00 do pyžamka a spať, no náš deň nekončí, ešte to len začína.
22.30 mam 40,7 teplotu a mamka sa o mňa bojí, no musíme dávať zábaly a bojovať. Ráno sa pôjde  smer pohotovosť alebo príjem.
Nespíme len ležíme a dávam obklady na hlávku. Bojím sa spať, no som unavená. Nemá ma kto vystriedať. Žiaden tatik tu nie je, ani nebol, keď som bol v perinke. Vzdal sa ešte keď som bol v brušku. To nevadí, mamka ma veľmi ľúbi.
Sú 3 hodiny ráno, mám cez 40C, je to zlé, no zas bojujeme. Slzy tečú a nik tu pri nás nie je.
5.00 ráno zaspávame, konečne to jak tak kleslo.
7.00 sme hore a sa obliekame na pohotovosť.
Na druhý deň ráno diagnostikované už na naše dosť boľavé plúca zápal. Nič to, musíme ísť vpred a tešiť sa, že kedy sa zas budeme vonku hrať. Život spoza okna je veľmi smutný. Monika

...aj žena!  A žena ich dokonca prežíva všetky naraz! 

1.   Život ženy -  častokrát prežitý v istom kolobehu, v ktorom každá z nás spoznáva dennodenne radosť aj šťastie, smútok aj plač.

2.   Život matky - ktorá porodí a vychováva svoje najkrajšie deti na svete, chráni ich a stráži ako šelma, ktorá by bola ochotná pre ne aj vraždiť.

3.   Život dieťaťa - pretože aj napriek veku sme niečie dieťa a naši rodičia nás milujú po celý náš život v ktoromkoľvek období dospievania. 

4.   Život manželky - priateľky - ktorý je nielen o láske a porozumení, ale aj o starostlivosti. Sme našim polovičkám oporou, láskou, no neklamme si, aj matkou. Po čase sa nám otvoria a sú ako deti, ktoré treba maznať a ťuťuškať To oni radi, že?  

5.   Život kuchárky - áno áno áno, kuchynka, hrnce, olej, cibuľa rozpražená na panvici, zemiaky, špinavé riady, deti hladné, muži hladní, viac netreba dodať, že? 

Do Vybrali sme - #magazin - sme pridali už dva články zaznamenávajúce denný režim mamičiek. Je to stručný záznam jedného dňa, ktorý viac predstaví konkrétnu mamičku a hlavne ukáže ostatným aj iný svet, ktorý má s detičkami každý odlišný. Ukážte aj vy ten svoj

Výber z existujúcich denných režimov:

• 3.00 mám prvý budíček. Rianka si pýta mliečko. Ach jaj, akurát sa mi sníval krásny sen - o dovolenke pri mori so všetkými deťmi. Dávam mliečko a zaspávam.

• 12.15 Rianka sa opäť vracia do detskej izby. Stíha bratovi vyjesť čokoládu, ktorú si schoval pod posteľ. Ona všetko nájde.

• 18.30 prichádza konečne domov manžel, zasa narobený.

• 23.30 zasa budíček. Ach nie, Rianka chce opäť mliečko, tak sa mi nechce vstávať, ale musím. Ešteže jej šmakuje a vypije ho za 5 minút. Zaspáva a ja tiež.

Volám sa Andrea, mám krásnych 40rokov a som vydatá, už neuveriteľných 21 rokov, stále za toho istého muža Juraja. Máme krásných 5 detí a 1 anjelika, našu milovanú Dianku. Moje deti sú v rôznom veku. Najstarší je Juraj a má už 21, potom bola naša Dianka, ale od nás odišla do nebíčka ako 4-mesačná - mala by už 18 rokov. Ďalší je Šimon a má 17 rokov, Matúš má 14 rokov, Sindy má 6rokov a najmenšie slniečko bude mať 9.4.2015 tretirôčik.

Približne takto vyzerajú naše dni:

3.00 mám prvý budíček, Rianka si pýta mliečko. Ach jaj, akurát sa mi sníval krásny sen - o dovolenke pri mori so všetkými deťmi. Dávam mliečko a zaspávam.

6.15 zvoní na mobile budíček. Skúšam vypnúť nemôžem musím zobudiť Šimona, mus=im mu spraviť desiatu a raňajky

6.45 zvoní druhýkrát. Škoda, musim zobudiť aj Matusa a Sindusku, opat sa im nechce vstávať

7.00 frmol v kúpelke, všetci chcú byť prví, tlačenica, strkanica, hádky.