O tom ako chlapec s modrými očami hľadal svoje "nebo"

Vzdy som si myslela,ze ked chlapca s modrymi ocami konecne uvidim hned budem vediet ze je to on.Drzala som ho v naruci cele hodiny a hladela mu do jeho modrych oci,no zrazu som nevedela ci je to ten chlapec z mojho srdca.Raz,este v porodnici sa moj chlapcek pozrel na mna tak ze mi az srdce poskocilo,tolko lasky a nehy v jednom pohlade som od babetka necakala.Vtedy moje srdce vedelo ze je to on,moj chlapec s modrymi ocami ale hlava si to este priznat nechcela lebo to, ze by to bol on by znamenalo aj to, ze nieje zdravy.

Nasledoval moj nepokoj,moje hladanie toho kto vlastne moj syn je.Isla som s mojim dietatom v naruci za tymi mudrymi ludmi v bielych plastoch a chcela poznat odpoved,no zrazu to oni uz vediet nepotrebovali,zrazu bolo jedno ci je zdravy a ci chory ked uz je tu...Hladela som mu do jeho modrych oci a srdce mi zasa vravelo ze je to on,chlapec s modrymi ocami.No pre mna bolo tazke uverit aj preto ze v ociach svojich blizkych som videla stale tu nadej ze to nieje on,chlapec s modrymi ocami.

Plynuli dni,no kazdym dnom ktory uplynul bolo mne jasnejsie ze je to on,kazdym zdravotnym problemom som si bola istejsia.Zrutil sa mi svet.Ano,zrutil aj napriek tomu ze som svojho chlapca s modrymi ocami ocakavala.Spomenula som si na slub ktory som mu dala a mienila som ho dodrzat,vravela som si ze s tou velkou laskou ktoru k sebe uz dlho citime dokazem vsetko.Chodili sme od bieleho plastu k dalsiemu a dalsiemu,no kazdou navstevou som bola smutnejsia a smutnejsia.No bojovala som,bola som silna az som bola sama zo seba prekvapena.

No s chlapcom s modrymi ocami to bolo horsie a horsie.Bojovali sme s komplikaciami,bojovali sme s lekarmi...obcas som mala pocit ze nic ine nerobim len bojujem.No bolo to zo dna na den tazsie,boli dni ked som bojovat uz nevladala no sila lasky k mojmu chlapcovi ma vzdy postavila na nohy aj ked som uz nevladala ist dalej.Jedneho dna som v ociach mojho chlapca zbadala sklamanie,mala som pocit ze som zlyhala a neplnim svoj slub.Kazdym takym dnom sa moje srdce znova a znova lamalo,chlapec s modrymi ocami sa neusmieval.

Vedela som ze musim nieco urobit.Ludia v bielych plastoch nepomahali a v ociach mojich blizkych sa zrkadlilo sklamanie.Mala som pocit, ze chlapca s modrymi ocami tu nikto nechce,ja som tomu nerozumela ale bodalo mi to do duše.Jedneho tazkeho dna mi niekto,koho mam rada povedal, ze som vinná. Dovolila som chlapcovi s modrymi ocami aby sa narodil a som vinna za vsetko co sa v jeho zivote deje,som vinna za slzy a bolest...

Prečo tvrdne hladkaním tehotnej žene bruško a je dieťa počas spania dole? Nový týždeň zo života mamičiek je rovnako vtipný ako všetky doterajšie 🙂

• Nakladám práčku v kúpeľni, Matúš sa hrá v obývačke. Zrazu počujem: "Mamináá, kako." Utekám za ním, skoro som si nohu zlámala. Dojdem a on sedí na nočníku a kaká. Samozrejme, cez tepláky. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Samozrejme som ho pochválila, že kaká, kam má 🙂

• Stískame a mojkáme sa s Rebekou na gauči a ja jej hovorím, že by som ju najradšej zjedla zo samej lásky a jej odpoveď? "Mamka, ale veď ja nie som koláčik." 😀

• Ešteže mám len 2 deti (syn 2,5 roka, dcára 1 rok). Bývame v činžiaku, kočík si nechávam v pivnici - resp. v "predpivnici". V bytovke nemáme výťah, tak musíme chodiť na 3. poschodie pešo. Syn už chodí sám po schodoch, dcéru beriem na rukách. Prichádzame do činžiaku - syn ide hore sám, kočík zaparkujem v tmavej predpivnici, beriem kočíkovú tašku + 2 igelitky z nákupu. Už som na prvom poschodí a rozmýšľam, že mi DAČO chýba. Hmmm. A v tom si spomeniem, ze dcéru som nechala v kočíku v tej tme, ale ona ani nepípla 🙂

• Stretla som sa so synovou učiteľkou náhodou v meste a troška sme sa zakecali. A zrazu mi ona vraví: "Nemôžem zabudnúť na toho vášho malého, keď som dala deťom otázku, ako sa pripravujú do školy a po jednom sa stavali a odpovedali mi. No a ten váš mi povedal, že: "Ja sa učím väčšinou sám, lebo tomu chápem, potom mame čítam, potom sa ideme hrať, potom jesť, potom spať, ráno zasa do školy a mama mi vždy opakuje: "Ľúbim ťa, počúvaj pani učiteľku, nestrať peňaženu a dávaj si pozor." 🙂

• Mami, keď spím, tak som dole? Ako to myslíš, že dole? No lebo keď nespím, hovoríš, že som hore. Tak keď spím, som dole? Milujem túto detskú logiku 🙂

Stať sa maminou v sedemnástich prináša so sebou mnoho vecí, ktoré staršie mamičky neokúsia.

Nikto vám negratuluje k pozitívnemu testu, skôr vidíte šokované pohľady, žiadne zverejňovanie testov na modrý koník a už vôbec nie na facebook, už dlho som bola na tejto stránke, písala si so žienkami, ale svoj vek som priznala až oveľa neskôr. Musím však povedať, že Moniku milujeme od prvého okamihu, odkedy sme sa o nej dozvedeli. Je však ťažké, že sa to netýka len vás dvoch (troch) ale všetkých, s ktorými žijete a vonkoncom na to nie sú pripravení. Táto príprava a zmierenie trvá mesiace, ale po nej prichádza zvedavosť, či je zdravé, čo to bude a s pozitívnymi informáciami radosť.  To by bolo poriešené. Čo sa mňa týka, nikdy ma ani nenapadlo fintiť sa, aby som bola krásna tehuľa. Ani raz. Hoci som sa už veľmi tešila z každého kopnutia, najradšej som nosila čo najvoľnejšie veci, pokiaľ to šlo (a to sa rada pekne obliekam aj maľujem).

Ani so svadbou to nie je jednoduché. Veľmi sme sa chceli vziať, obaja dodnes cítime, že sme urobili správne, keď sme sa rozhodli podať žiadosť na súd, aby nám to vôbec bolo umožnené pred narodením našej milovanej krásavice. To nám vyšlo a pán farár bol zhovievavý. Svadba nebola obrovská, ani biele šaty (ktoré som ani nechcela, chcela som modré ako nebo). Ale bola nádherná. Počas pôrodu všetci tí, čo boli predtým šokovaní a sklamaní vyvolávali každú hodinu, či už je to zlatíčko na svete. Prišla 🙂. Nevedela som ju ani správne nakojiť a už vôbec prebaliť. Pri odgrcnutí si mlieka som utekala za sestričkou, že malá zvracia 😀. Všetko sme sa spolu naučili. Bola s nami v našo prvom byte v podnájme. Bola tam, keď som sa učila pustiť práčku a žehliť.

Keď muž chodil na týždňovky, nikdy som nebola sama. Oslávila so mnou osemnástku, devätnástku aj dvadsiatku. S tatíkom zas 19,20 a 21.Dnes je z nej škôlkarka. Všetci ju milujeme a ona nám dáva toľko lásky, koľko by som vôbec od dvaapólročného dievčatka vôbec nečakala.Dnes po škôlke nám obom bolo zle, ona zvracala, ale potom už v poriadku  ja mám žalúdočné kŕče doteraz, Tatík šiel svokrovcom pomáhať s oknami a príde zajtra, tak sme spolu ležali v posteli a ona mi hovorí, že bude dobre, nebude ťa už bolieť bruško a hladká ma. Čo krajšie ma mohlo v živote stretnúť?

Ja viem, že to bolo náročné a nie len pre nás, ale to, že teraz v dvadsiatke mám dcérku, ktorá ma vie utešiť, opísať mi deň, povedať, že nás ľúbi a vie o čom hovorí je to najkrajšie, o čom sa mi kedy mohlo snívať.Možno som tento článok napísala preto, aby som vyjadrila svoje myšlienky, možno preto, aby aj ostatné mamičky videli, aké to má nevýhody a výhody a možno preto, aby si to raz moja dcérka prečítala a vedela, že hoci nebola plánovaná, bola veľmi milovaná a aj chcená 🙂

P.S. Pozdravujem všetky starostlivé mladé maminky zo skupiny Mladé maminky (16-20 rokov), plus @norikk, ktorá v nej síce neviem prečo nie je, ale je to moja kamarátka a starostlivá mladá maminka aj tak 😀

Čo robí chlapec, keď si lepí vložku na slipky a prečo chce byť dieťa pornoherečkou? Zabavte sa 🙂

• Večer sme lažali s malou na posteli a naraz malá spustí. "Mami, keď budem veľká, chcem byť pornoherečka." Baby, skoro som vystrelila na mesiac. "Prosíííím?!" "No poronoherečka. Mišo tvrdí, že sú to tety, čo robia ľudom na okolí radosť. A ja chcem robiť každému radosť." Nezmohla som sa na slovo 😀 Snáď si to ešte rozmyslí.

• Rozhovor s Lili. Ja: "No čo Lili, už máš aj frajera v škôlke?" Ona: úškrn a že: "Áno, Jalka (Jarka)." A ja že áno, no fíha a už si mu aj niečo pekne povedala? Ona: zasa uškrn a: "Áno, povedala, že mi tleba kakať." Moje dieťa je romantik 🙂

• Bola som na pošte, malú som malá na rukách a ona im tam čmajzla los. Vravím, Adelka, to memôžeš brať, daj, dáme naspäť. A také revy spustila, tak vravím, zarátajte mi tam aj ten los. V aute ho šmarila na zem, tak že ho apoň vyšrabkám, a tak som sa treskla o kapotu že 50€, veď toľko som jakživ ja na lose nevyhrala. Á už som aj letela do obchodu z hračkami kúpiť jej dákeho maca 🙂

• Zobral vložku, odlepil, nalepil na slipky a vytiahol si ich hore. Tak sa ho pýtam: "Maťko a načo ti to bude?" "Mamka, to na chlapské veci." "Maťko a to sú aké tie chlapské veci?" "Mamka, ešte neviem, ale potom ti poviem." "Teraz leží a čakáme na tie chlapské veci. Snáď sa dočkáme 🙂

• "Mami, keď spím, tak som dole?" "Ako to myslíš, že dole?" "No lebo keď nespím, hovoríš, že som hore. Tak keď spím, som dole?" 😀 Milujem túto detskú logiku 🙂

        2. cast Moja láska a strach

Nic nebolo cierne. Nic nebolo biele, no zrazu mi ostal len ten strach. Je ine nosit dieta ukryte v srdci a ine ho nosit pod srdcom.

Plynuli dni a tyzdne, plynul moj strach a aj vedomie, ze vo mne rastie chlapec. Ten chlapec z mojho srdca. Stale ma objimal, stale som citila, ako ma miluje. Moja laska vsak bola zaslepena strachom o maleho tvora, ktory uz nemal len malu dusicku ukrytu v mojom srdci, ale bol skutocny a bol tu.

Obcas som si klamala. Obcas som aj chlapca s modrymi ocami presviedcala, ze to nie je on. A potom prisli mudri ludia v bielych plastoch, ktori chceli vediet, ci je to on. Vraveli, ze taky chlapci s modrymi ocami sem nepatria, ze musia vediet, ake dieta sa vo mne ukryva. Mne krvacalo srdce pri vedomi, ze chlapca s modrymi ocami by bez vahania zabili len preto, ze je iny. Od tej doby som bojovala. Za seba, za svoje rozhodnutie, za pravo na zivot pre chlapca s modrymi ocami.

Obcas som citila len lasku, velku, snad vacsiu ako cely svet. Obcas som bola silna a pripravena na vsetko. No obcas ma ten strach ovladol a nedalo sa ujst, len hrdo kracat vpred s vedomim, ze vsetko je tak, ako ma byt.

Ten maly chlapcek vo mne rastol. S kazdym jeho skutocnym pohybom rastla moja laska k nemu. Kratko predtym ako uzrel svetlo tohto sveta sa rozplynul vsetok strach. Bol prec a ostalo mi len odhodlanie a viera v samu seba.

Ženy vyhodnotlii tento príbeh ako príbeh minulého roka 🙂

"Milý Bože, chodím každý deň do práce a driem 8 hodín, zatiaľ čo moja žena si pekne sedí doma. Chcem, aby vedela, čo musím vydržať, tak ťa prosím, dovoľ, aby jej telo bolo prehodené na jeden deň s mojím. Amen."

Boh, vo svojej nekonečnej múdrosti, splnil mužovo prianie. Nasledujúce ráno, sa muž prebudil ako žena. 

1. Vstal, urobil rýchle raňajky pre svoju manželku, nakŕmil psa a mačku, prebudil deti, pripravil im šaty do školy, dal im raňajky, zabalil obedy a odviezol ich autom do školy. 
2. Prišiel domov, zobral veci na čistenie, vzal ich do čistiarne a zastavil sa v banke, aby uložil peniaze.
3. Išiel na nákup - ovocie, zeleninu, k mäsiarovi a po mlieko, maslo, jogurty, potom išiel domov, vyložil nákup, zaplatil účty a zapísal všetko do účtovnej knihy. 
4. Vyčistil debničku na mačacie výkaly a vykúpal psa. 
5. To už bola 1 hodina a on sa ponáhľal, aby ustlal postele, vypral, povysával prach, zamietol a vytrel podlahu v kuchyni. 
6. Bežal do školy vyzdvihnúť deti a po ceste domov sa s nimi pohádal. 
7. Pripravil im mlieko a sušienky a postaral sa, aby si urobili domáce úlohy. 
8. Potom vybral dosku na žehlenie a pri žehlení sa pozeral na televíziu. 
9. O 16.30 začal čistiť zemiaky a chystať zeleninu na šalát, obalil bravčové rezne a nakrájal čerstvú fazuľu a pripravil večeru, prestrel pre manželku a deti. 
10. Po večeri nakŕmil psa a mačku, vyčistil kuchyňu, pustil umývačku na riad, poskladal prádlo, vykúpal deti, uložil ich do postele a prečítal im rozprávky. 
11. O 22.00 bol vyčerpaný, ale jeho každodenné povinnosti sa ešte neskončili. Išiel do postele, kde sa od neho očakávala súlož, čo zvládol, bez toho aby sa posťažoval. 
Ďalšie ráno sa sotva prebudil, pokľakol pri posteli a povedal... 

"Bože, nechápem, čo som si predstavoval. Ako som sa mýlil, keď som závidel svojej žene, že si môže byť celý deň doma. Prosím, veľmi pekne ťa prosím, mohol by si to vrátiť späť?" 

Boh vo svojej nekonečnej múdrosti odpovedal: "Môj synu, vidím, že si si vzal ponaučenie a veľmi rád by som všetko zmenil, tak ako to bolo, musíš ale počkať deväť mesiacov. Včera v noci si totiž otehotnel."

Maličké, nevinné, no občas do toho celkom vidia, veď posúďte sami 🙂

Čo v skutočnosti znamená manželstvo?

- Manželstvo je, keď si môžeš nechať svoje dievča a nemusíš ju vrátiť späť jej rodičom. | Eric, 6

Ako sa rozhodnúť, koho si zobrať?

- Hodíte si mincou. Hlava znamená, že s ním zostanete, a orol znamená, že skúsite ďalšieho. | Kally, 9

- Moja mama hovorí, že si mám hľadať muža, ktorý je milý. Presne to spravím. Nájdem si niekoho, kto je milý, vysoký a krásny. | Carolyn, 8

V máji tohto roka, keď som bola v 25. týždni tehotenstva, sme sa aj s budúcim oteckom nášho prvého dieťatka začali obzerať po vhodnej pôrodnici. Od konca prvého trimestra som s radosťou chodila na hodiny gravidjogy s dulou Katkou a taktiež sme u nej absolvovali veľmi príjemný kurz hypnopôrodu, ktorý nás inšpiroval k tomu, aby sme sa nevzdávali myšlienky na krásne a prirodzené narodenie dcérky. Keďže však obaja stojíme nohami pevne na zemi, vedeli sme, že úplne jednoduché to nebude. A v konečnom dôsledku ani lacné.

Zašli sme na Deň otvorených dverí do dedinskej nemocnice v Hainburgu a dohodli sme si stretnutie s pôrodnou asistentkou (Hebamme). Po prvom rozhovore s Ingrid bolo rozhodnuté. Jej odpoveď na naše nesmelé otázky, či bude pri pôrode možné to či ono, bola: „Môžete robiť čokoľvek. A plne podporujeme bonding a dojčenie.“ Tak sme od 38.tt začali chodiť na pravidelné kontroly ctg a utz. Ingrid sa ma zakaždým pýtala: „Tak čo, ako sa cítiš?“ a ja na to: „Normálne, nič sa nedeje.“ A ona: „Ty si taká krásna žena, máš veľmi pekné vlasy, super ofinu,“ a k môjmu drahému: „Dúfam, že ju často fotíš!“ Takto prebiehali naše kontroly a vždy sme sa dobre nasmiali.

Až prišiel deň oficiálneho termínu pôrodu, ktorý vyrátala moja gynekologička podľa prvého ultrazvuku, a bol tri dni pred termínom, ktorý som si vyrátala ja podľa dátumu ovulácie. Ingrid sa spýtala: „Tak čo, stále nič?“ – „Nič Ingrid, nič, ja asi ani tehotná nie som.“ – „Aaa, ale ja tu vidím kontrakcie na ctg, už ťa vyšetrím, dobre?“ Ingrid ma neskutočne jemne vyšetrila a tvár sa jej rozžiarila: „Jéj, ty si na prst otvorená, tak už sa to pohlo, super!“ Medzitým vedľa rodila žena a vydávala také kvílivé zvuky, až mi nebolo všetko jedno. Drahý hovorí: „To budú isto dvojičky, keď to tak dlho trvá.“ Zasmiali sme sa a šli sme domov s tým, že o dva dni kontrola a určite si vezmem kufor. Ak dovtedy neporodím.

Na druhý deň som mala obrovskú fyzickú námahu, keďže som bola okolnosťami donútená chytro upratať celý byt po robotníkoch, ktorí nám na poslednú chvíľu niečo dorábali v kúpeľni. V noci po veľkom upratovaní som prvý raz pocítila, čo sú to poslíčkovia, cielene som ich predýchavala a snažila som sa, aby som nezobudila spiacu polovičku.

Ráno som si umyla vlasy a hovorím drahému: „Vieš čo, kašlime na ten kufor, ja sa na skorý pôrod necítim, nič mi nie je...“ (O poslíčkoch som sa nezmienila, do rána ustali.) Prišli sme do pôrodnice a Ingrid sa pýta: „Prosím ťa, už niečo cítiš?“ – „Ale hej, niečo.“ – „No hurá!“ CTG sa jej však nezdalo kvôli malej, a tak ma poslala na utz za lekárom. Pozrel si záznam a vraví: „Tak toto je určite na hospitalizáciu, ešte vás vyšetrím a uvidíme.“ Vošla Ingrid, akurát v momente, keď ma vyšetroval, vykríkol: „Meine liebe, na tri prsty – nič vás nebolí? Do rána porodíte!“ Ingrid sa náramne potešila, začala výskať a tlieskať, úsmev od ucha k uchu: „To je supeeer, ty rodíš a nemusíme tomu nijako pomáhať. Paráda, teším sa!“ no nechápali sme s drahým absolútne, že až takýto empatický môže byť personál pôrodnice, každopádne bolo to veľmi príjemné a povzbudivé. Len ja som si v duchu vravela celá začudovaná, že sotva do rána porodím. Lekár ešte skonštatoval, že maličká sa narodí s hmotnosťou maximálne 2,6 kg.

Tak si ma tam nechali a drahý šiel domov po kufor. Vypísali sme formality a prišlo na príjemnejšiu časť – výber jedla. Hebamme Jarka mi poradila, čo je najchutnejšie, donútila ma objednať si aj krupicovú kašu ako dezert po večeri a odvelila ma na izbu. Spolubývajúca bola ozrutná rakúska ženština, asi dva metre vysoká a trojnásobne ťažšia ako ja, vyvolávali jej pôrod v 38.tt, lebo jej dieťatko už bolo takmer päťkilové. Presný opak mňa.

Veľa príbehov, ešte viac príbehov a dnes úplne najviac príbehov. Vychutnajte si, je naozaj čo čítať 🙂

• Dcérka si kreslí a zrazu kričí: "Mamííí, poď sa pozrieť, aké pekné princezné som nakreslila." Kuknem a tam taký kruh alebo také niečo. A reku: "Čo to je?" A ona: "No veď to sú princezné, na nich ležia princovia a sú prikrytí touto veľkou perinou tak dobre, že ich ani ja ani ty nevidíme." A pýtam sa: "Čo tam spolu robia?" A ona že: "No predsa spia, tak buďme tichúčko!" Fúúúú, ešteže tak 😀

• V deň narodenín sedela moja princezna za stolom, pred ňou tortička a zapálené sviečky. Vravím jej: "Kristínka, želaj si niečo." Na chvľlku sa zamyslela, prižmurila oči a povedala: "Prajem si, aby sme boli navždy všetci spolu." Skoro som sa rozplakala od dojatia. Môže byť 5-ročné dieťa takto múdre? Som na ňu veľmi pyšná.

• Kto ma nájde???

• Pred pár týždňami som porodila dcérku na chodbe nemocnice, pretože ma nestihli odviezť na sálu. Sestrička sa ma snažila upokojiť, že sú aj horšie prípady. Pred dvoma rokmi vraj jedna žena porodila už na parkovisku. To som bola tiež ja. :D

• Tak čo som dnes zažila. Boli sme na poliklinike. Malá samozrejme v kočíku. Ideme k výťahu. Tam už čakala "tlupa" podľa môjho názoru 13-14-ročných pubertiakov. Postavím sa za nich, prišiel výťah. Zrazu bez akéhokoľvek slova mi spravili "uličku" do výťahu a že: "Poďte, nech sa páči" a podržali mi dvere. Skoro mi padla sánka  Išla som vystúpiť, otvorili a podržali mi dvere. Tak som im povedala, samozrejme, že ďakujem, že sú milí. A jeden mi na to: "Nemáte za čo, však mi možno frajerku chováte." Tak som vybuchla smiechom 😀 Nič to na tom, ale dôležité je, že hrádocké maminky vychovávajú mladých gentlemanov 😀

Čo pripraví muž, keď hovorí o dobrej večeri a ako vie potešiť ženu aj po 11 rokoch manželstva? 🙂 Pozrite si posledný týždeň zo života mamičiek.

• Drahý mi hovorí: "Láska, choď si napustiť vaňu, ja spravím niečo dobré na večeru." Super, tak som trošku zrelaxovala vo vani. Z kuchyne som zacítila vôňu. Prídem do obývačky vykupkaná, Duri sedí na gauči vysmiaty a na stolíku dve misky s vifon polievkami. Môj kuchtík 😀

• Dva dni som muža doma nemala, dnes večer mal prísť z práce a po toľkých rokoch manželstva mi chýbal, ako keby sme spolu ešte len chodili. Tak som nachystala večeru, dala deti spať a išla rýchlo do sprchy, že si spravíme pekný večer, aj keď som vedela, že zvyčajne chodí stašne uťahaný a to tak, že sa naje, osprchuje, kukne telku a pri nej väčšinou aj zaspí. No ale dnes večer to ani neviem napísať, jak z telenovely, no proste to nie je jeho štýl. Prišiel, položil na stôl víno a vraví mi: "V robote som rozmýšľal, ako si doma s deťmi stále len sama, tak poď otvoríme si vínko a urobíme si pekný večer, aj keď som uťahaný jak sviňa. Neboj sa, myslím na teba, aj keď si ty už myslíš, že nie a možno ešte viacej ako ty. No a neľúb takéhoto chlapa aj po 11 rokoch manželstva 🙂

• Milujem ranné budenie detí. Ten pocit, keď dcérka v polospánku položí ruky okolo môjho hrdla a povie mi: "Ahoj mami, už je rano." Ten pocit, keď sa synček s ešte zavretými očkami ku mne pritisne a povie: "Mami, ľahni si ku mne, kým sa zobudím, dobre?" Ten pocit, keď to naše najmenšie vtáčatko teplúčke a voňavé nahodí ten svoj čarovný úsmev a zapiští od radosti, že sa zobudil a že ma vidí. A je úplne jedno, že je to o pol šiestej ráno. Nikdy si tieto prvé minúty dňa nenechám újsť 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Môj prvý článoček. A to som na Modrom koníku už nejakú tú dobu 🙂

Viem, že sa to bude zdať jednoduché, ale možno o takejto možnosti liečby / doplnku liečby neviete a ak máte niekto s dieťatkom taký problém ako my, možno Vám to pomôže.

Náš hlavný problém spočíval v tom, že Lilinka bola v zime chorá, mala vysoké horúčky a potom nasledovali donekonečna sa opakujúce ťažkosti s dýchacími cestami. Vďaka nesprávne nasadenej liečbe všetkými možnými sirupmi a inými vymoženosťami dnešnej doby, ktoré sú dostupné v lekárňach a tak veľmi podporované farmaceutickými spoločnosťami sa Lilinkin stav stále nelepšil (vravím o týždňoch až mesiacoch). Práve naopak. 

Predchádzajúca choroba a úžasné sirupčeky jej zničili v dýchacích cestách tie brvičky, čo pomáhajú pri čistení dýchacích ciest a vykašliavaní a prvú vrstvu buniek a odkryli jemnučké nervové zakončenia. Uzlinky na krku v jednom kuse s niečím bojovali a spracovávali niečo, čo im očividne dávalo dosť zabrať. Dva týždne liečený chripot a kašeľ opäť vystriedalo chrapľavé zahuhňané hrdielko, opuch dýchacích ciest, zatekajúce soplíky, plný noštek, problém s papaním, odsávanie a pod. a s tým spojená nervozita a obavy o zdravie našej Bublinky. Riešili sme to, konzultovali so známymi, hľadali riešenie, zmenili doktorku. Nechcem to zakríknuť, pretože sa blíži ďalšie obdobie spojované s podobnými zdravotnými ťažkosťami, ale možno je riešením na pohľad celkom jednoduchá schéma.

Základom je diéta, ktorá v preklade znamená odkyslenie organizmu, čiže dieťatko by nemalo jesť nič, čo prekysluje alebo zahlieňuje organizmus, žiadne mlieko, kravské ani umelé, žiadne sladké, obmedziť pečivko, ovocíčko iba povarené a určite nie exotické (južné, citrusové). Cukor / sacharidy sú vo všetkom a treba ich v maximálnej miere kontroľovať a vylúčiť. Aspoň dva mesiace. Ono to trvá, kým sa tie dýchacie cestičky zregenerujú a dorastie v nich to, čo tam chýba. V súvislosti s týmto nám náš nový pán doktor povedal, že vývar je snáď to najlepšie, čo jej môžeme dať spapať. Hneď som si pomyslela, že jasnačka, ale potom mi povedal, no viete, taký poriadny vývar a ja som celkom nechápala, čo tým myslí, veď ja robím poriadny vývar. A tak ma pán doktor učil, ako urobiť naozaj poriady vývar 🙂 No naozaj som to nevedela.

Najprv sa majú 15-20 min. vyvariť odrezky a vňate zo zeleniny, petržlenová, mrkvová, zelerová vňať, kalerábové listy, odrezky, čo ostanú pri čistení zeleniny (samozrejme, že najvhodnejšia by bola zo záhradky od babičky), potom v tomto vývare variť zeleninku, mäsko, urobiť z neho ryžu a tak. Jedno také varenie som si trochu nafotila. 

Príbeh je z knihy Slepačia polievka pre dušu - Čerstve mamičky. Každá, ktorá má dieťa sa v tom príbehu, či už s menšími alebo väčšími obmenami 100%-ne nájde 😀

Bola som, stručne a jednoducho povedané, na smrť uťahaná. Ako mladá mamička starajúca sa o domácnosť so štyrmi čulými drobcami, ktorých som priviedla na svet v šesťročnom časovom rozpätí, som mala pocit, akoby na mňa zrazu v jednu bezútešnú nedeľu všetko padalo.

"Potrebujem si pospať," posťažovala som sa manželovi. "Spánok ma uzdraví. Túžim po ňom. Potrebujem ho. Zaslúžim si ho. Chcem si len dobre a dlho..."

"Tvoje prianie je mi rozkazom," vyhlásil.

"...neprerušovane pospať."

Nadvihol obočie, zatiaľ čo sarkasticky vrhol pohľad smerom na dvor, na ktorom buchotali naše deti.

Je nám ľúto, ale akcia srdiečka nie je prítomná. Prosím? Šok, slzy, strach a bezmocnosť.

Zrazu prázdna hlava a pocit, že ste umreli. Kto to nezažil asi ťažko pochopí. Zamĺknutý potrat alebo aj missed abort je bohužiaľ v dnešnej dobe veľmi bežný.

Poviete si, toto sa mňa netýka, som predsa úplne zdravá, nikdy som nemala žiadne problémy. Verte, bohužiaľ, týka sa to každej jednej ženy. Je úplne jedno, či má žena 20, 30 alebo 40 a viac rokov. Stres a dnešná uponáhlaná doba bohužiaľ nepraje pokojnému priebehu tehotenstva u každej ženy. Nejdem teraz rozpisovať o tejto dobe, to je iná téma. Je pravdou, že o tejto téme sa nehovorilo ani kedysi a ani teraz nie je v "móde" rozoberať nepríjemné veci vo veľkej miere. Na rovinu, v koľkých ženských časopisoch sa tejto nie veľmi príjemnej téme venujú? Ako často? Minimálne a aj to vačšinou len vtedy aj sa niečo podobné stane nejakej "celebrite". Ale ako veľmi by si ženy, ktoré týmto peklom prešli radi prečítali, ako to zvládli iné ženy. Čo pomohlo im, aby prekonali ten prázdny pocit v sebe a aby vôbec vedeli, že missed abort je v spoločnosti bohužiaľ úplne bežný jav najmä pri prvých tehotenstvách.

Podľa lekárov až 80% všetkých tehotenstiev neskončí úspešne. Polovica z tohto percenta tehotenstiev skončí ešte skôr ako si žena stihne uvedomiť, že je tehontá. Stačí pár dní meškajúca menštruácia, čo môže byť následok, že vajíčko sa síce oplodnilo, pár dní niekde blúdilo a aj sa usadilo, ale jednoducho sa nedokázalo udržať. Väčšinou potom žena dostane silnejšiu menštruáciu, zárodok sa odlúči a "vyčistí" sa sama. To sú tie lepšie prípady (aj keď pri takejto téme rozporuplné čo je lepšie). Horšie, či už pre telo alebo psychiku, je, ak žena už vie, že tehotná je, všetko prebieha normálne, žiadne komplikácie. Dokonca prvykrát počujete srdiečko- neskutočný pocit, ktorý dostane aj tu naodolnejšiu osobu. A potom to príde. Pri bežnej kontrole z úst lekára si vypočujete tie mrazivé slová. Srdiečko prestalo biť. Od toho momentu už nič nie je ako bolo. Svoj život akosi automaticky rozdelíte na obdobie pred a po.

Je to pocit, ktorý asi ťažko plnohodnotne opísať, aby aj tí, čo to našťastie nezažili pochopili. Nedá sa to. Je to toľká bezmocnosť a smútok, aké si človek len ťažko vie predstaviť. Rozbehne sa kolotoč vybavovania a nasleduje "dlhá" cesta v ústrety operačnému zákroku, pri ktorom sa definitívne všetko ukončí.

Je málo žien, ktoré si toto peklo prežili a dokážu sa o tom  rozprávať. Ja sama to ešte furt spracovávam. Lebo sú dni, kedy si poviem fajn, stalo sa, idem ďalej a sú dni, kedy na pohľad na tehotné kamarátky alebo obyčajný kočík dokážu zraziť na kolená a mne sa oči zaplnia slzami. A neviem s tým nič urobiť. Proste asi to chce čas, nech sa hrany bolesti a smútku trošku obrúsia. Je veľká škoda, že takýto problém, ktorý skôr prežiť ako opak je bežné a je ešte stále tabu.

Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A dokonca už aj vtedy, keď vidí //. Prečítajte si nový týždeň zo života mamičiek 🙂

• Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: Vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec? Vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače? Vieš, že by si nemala šoférovať? Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: Vieš, že ho obliekaš príliš teplo? Vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré? Vieš, že...? Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku... Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým. Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu. Lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala.

• Všimla som si, že posledné týždne ľudia na ulici na mňa veľmi zvláštne pozerajú. Vždy som sa skontrolovala, či nie som špinavá, nemám na sebe niečo priesvitné, roztrhané alebo nedoladené, či mi náhodou niekde niečo netrčí, čo by trčať nemalo a nikdy som nič na sebe nenašla. Posledné dni sa k tým divným pohľadom pridalo aj stránenie sa a prechádzanie na druhú stranu ulice a mňa to začalo štvať. Pred chvíľou mi dovolala kamoška a hovorí, že na mňa dobrých 10 minút na ulici kričala a ja som s niekým asi po telefóne viedla veľmi družnú debatu o zmrzline a kremešoch. No neexistuje, mobil mám vybitý a s nikým som nešla a... v tom mi to celé došlo. S bambulkou sa rozprávam od kedy bola len // na teste. Najprv to bolo potichúčky v súkromí, ale odkedy mi "odpovedá" tou svojou kopkadielkovou morseovkou, rozprávam s ňou vždy, všade a nahlas. Hovorím jej kam ideme, čo budeme robiť, pýtam sa jej čo si prosí papať, ako sa cíti, spievame spolu s rádiom či CDčkom, sťažujem sa jej a aj sa jej so všetkým chválim a s intenzitou jej"odpovedí" pridávam k rozhovoru patričnú miminku a gestikuláciu. Dnes som jej napríklad vravela (to čo kamoška počula), že je horúco, tak si kúpime zmrzku a kúpime aj tatinkovi kremeše, ktorých zoberieme viac a možno keď povrtí večer pekne riťulou, tak jej tatino jeden kremeš dá, aj keď je skupáň skupánsky na sladké. Pridajte k tomu zopár pohybov rúk a divné výrazy tváre, žiaden mobil a ani kábel a je úplne jasné, prečo boli všetky tie divné pohľady. Ak teda zbadáte na ulici malú, blonďavú tehulku, ktorá rozpráva sama so sebou, nebojte sa. To som len ja a moja krásna Žabka a práve diskutujeme o niečom veľmi dôležitom, čo rozhodne do pôrodu nepočká. Sme proste baby ukecané. Krásny dník všetkým tehulkám a ich bábätkám v brušku 🙂

• Dnes s Hanulkou u lekára. Príde mamička asi s 2-3r. chlapčekom. Chlapček sa pýta: "prečo to bábätko nemá topánky?" a mamka mu odpovedá: "lebo nechodí, tak ich nepotrebuje". A chlapček pohotovo: "tak načo má potom nohy?"

• Ružový koník, verzia pre dievčatká 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.­
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:

Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.

Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"­
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.

Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"­
Tak bez seba od radosti,­
začnem plniť povinnosti.

V ruke nočník, v druhej plienka:­
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."

Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,­
cestou otvárajú skrine.

Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.

Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!

Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.

"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.

V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.

Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.

Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.

Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.

Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."

Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.

Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.

Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,

Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.

Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.

Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.

O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,

NECH PREŽIJEM ĎALŠÍ DEŇ! 🙂

Tento pribeh je skutocny. Stal sa v skutocnom svete a skutocnym ludom. Je to pribeh o tom, ako prisiel na tento svet jeden neobycajny chlapec. Pribeh o obycajnej mame a jej neutichajucej laske v srdci.

            l. cast Ako sa zrodil chlapec s modrymi ocami v mojom srdci

Nestalo sa to davno pradavno ani za siedmimi horami ci dolami. Stalo sa to v mojom zivote a ten pribeh stale plynie a plynut bude, pokym nas smrt nerozdeli.

Ten maly chlapec v mojom srdci byval uz dlho. Dostal sa tam asi vtedy, ked sa narodil moj maly brat. Vtedy, ked som brata zacala lubit a v kazdej myslienke ho chranit. Chranit preto, lebo nebol zdravy - mal geneticke ochorenie. Vtedy zacal v mojom srdci rast maly chlapec s modrymi ocami.

Brat rastol a vyrastol. Bola som pri nom a videla jeho radost aj zial, jeho vitazstva aj pady. Kazdym takym dnom ten chlapec v mojom srdci rastol tak, ako moja laska k nemu.

Ubehlo vela casu a ja som stretla muza. Toho, co bol druhou polovicou mna, castou mojej duse. A chlapec s modrymi ocami v mojom srdci sa usmieval.

Rozliepam oči, slniečko sa práve zobudilo, podľa zvukových prejavov vyhladované na smrť. Pri papaní bábätko prechádza metamorfózou a stáva sa z neho zúrivé šteniatko. Myká sa, myká, trhá, vrčí, nemať toľko trpezlivosti vzdám to už skôr ako po 10minútach. Nechceš? Tak skúsime neskôr.

Ukladám ho vedľa seba na vankúš, pripravená zabávať mrzutenca. Hľadám hračku vhodnú k danej situácii. Prichádza rana ako z dela. No synček môj, nakoniec si predsa len niečo aj po ockovi podedil. Blažený úsmev od ucha k uchu, príčina zúrivého vyčíňania odhalená. Skúšam núkať mliečko znova. Hm, mokrý chrbátik. Dvíham dieťa, vankúšik má akúsi inú farbu, otáčam ho, farebné dupačky podozrivo sfarbené do žlta. Ou yes. Operácia očista zahájená.

Vyzliekam dupky, vyzliekam plienku, odkladám vlhčené, na toto treba iný kaliber. Beriem mydlo, uterák, znečistené dieťa a naberám smer kúpeľňa. Otáčam kohútik, tečie studená. Čakám. Tečie studená. Čakám. Stále tečie studená. Z dieťaťom v jednej ruke, zapínam rýchlovarnú kanvicu, nech ho aspoň v lavóriku ošpliecha. Zrazu sa cítim podozrivo mokrá. Kukám doľava, doprava voda odnikadiaľ nešpliecha. Pozriem na dieťa, vyškiera sa na mňa bezzubým úsmevom, v očiach jednoznačná správa. Áno mami, ocikal som ťa. V komplet mokrej nočnej košeli dokončujem proces očisty, obliekam dieťa, zisťujem, že môj dvojmesačný syn práve vyrástol veľkosť na 0-3 mesiace. Ej, akého mám veľkého a šikovného chlapčeka.

Oblečeného vo fungl novom overale veľkosti 68 ukladám anjelika do postieľky. Zároveň s tým ako sa hlava dotýka matraca, spúšťa sa opäť rev. Bleskovo sa prezliekam, prepieram v rukách dupačky, vankúš, uterák, prebaľovaciu podložku, nočnú košeľu. Dieťa nepoľavuje. Utieram dlážku, okolie umývadla, chodbu. Synáčik stále pokračuje v protestoch. Vo finále pribieham k postieľke, strkám do úst dudel a v momente ako dávam plienku na tváričku plač zázrakom ustal. Nádych, výdych, konečne sa vypol. No po takom výkone sa ani nedivým.

Konečne obliekam aj seba, sadám na gauč, pijem svoju studenú kávu a dojedám instantnú kašu. Pozerám na hodinky. 7:30. Krásne ráno vám prajem mamičky 😉

Čo robí mužov sexy a kam odíde dcérka, keď ju pošlete ku telke? Čítajte príbehy zo života mamičiek 🙂

• Dneska sa mi Lili plietla popod nohy, keď som nám chystala raňajky, tak jej vravím: "Choď si sadnúť KU TELKE. Keď spravím jesť, tak ťa zavolám." Po chvíľke kuk do obývačky a malá nikde. Zakričím a nič a tak zájdem aj do kúpelky a tam Lili posadená na vani. Reku: "Ty tu čo robíš?" "No mami, veď ty si mi kázala sadnúť si v KÚPELKE"

• Odpozorované na kúpalisku. Čo robí niektorých mužov tak neodolateľne sexy? Ak si myslíte, že vyšportovaná postava, tetovanie, naducaná peňaženka, značkový outfit, super účes, dokonalé opálenie, tak sa mýlite. Sexy mužom je ten muž, ktorého sexy robí vidieľný krásny vzťah ku svojim detičkám, taký ten nefalšovaný tatinkovský, čo sa vie absolútne priblížiť do sveta svojich drobcov a je úplne jedno, že takýto muž má bruško, je biely ako krieda, nemá na sebe kopec zlata. On ho má totiž v sebe. Vzdávam hold takýmto mužom, sú jednoducho naozaj sexy.

• Sono za nami -110 dní do pôrodu 623 g a pohlavie? Verte či nie! Nôžky tesne pri sebe a keď ich dalo od seba na sekundičku, tak tam doktorka nevidela ani pysky a ani vajká - to naše bábatko bude asi obojživelník.  Ale inak sme tip top zdravučkí 🙂

• Dnes som si obliekla tričko, čo mi voľakedy bolo riadne voľné. Teraz už voľné nie je. Keď som sa postažovala mužíčkovi, povedal mi: "Poprvé, je to "dojčiace" bruško a som na teba nesmierne hrdý, že aj keď od začiatku bojuješ o každú kvapku mliečka, nevzdala si to. A podruhé, po toľkych praniach sa určite riadne zrazilo. 🙂

• Šoférujem si po meste 40-tkou, okno dokorán stiahnuté, zaostrím pohľadom na milého chlapíka, ktorý hádže na mňa vyjavený výraz, ako keby videl mimozemšťana. Rozmýšľam, či som učesaná, či mám rozmazaný make-up... A potom mi došlo! Na plné hrdlo dávam spolu s rádiom: "Čížiček, čížiček, vtáčik maličký..." 😀 Ospravedlňujem sa sympatický neznámy, dúfam som nespôsobila doživotnú traumu zo žien, ale materská piatym rokom robí svoje :-P

Týždeň za týždňom a príbeh za príbehom. Zabavte sa pri novom týždni mamičiek.

• Dnes som si uvedomila, že potrebujem namiesto materskej dovolenky jednu poriadnu dovolenku ako sa patrí 🙂 Konečne som uspala malú a dostala sa k chladničke, zohrejem si dnešný obedík, sadnem k telke a potom si uvedomím, že som si pokrájala mäso na mini-kocočky a v tanieri mám pichnutú hello kitty lyžičku 😀

• Zojka sa ma dnes pýta, že kde bola Zivka, keď ona bola v brušku, tak som jej vysvetlila, že najskôr sa narodila ona a potom Zivka bola v brušku a ona že aha, tak ona bola zatiať na chrbte 🙂

• Pri plienke reve, vrieska. Na nočníku sedieť nechce, o tom, že by sa sám pýtal niet ešte tak skoro ani chýru ani slychu. A tak tu lieta s holým zadkom a ja s handrou za nim. Úžasný deň toto 😀

• Nevyspatá, s teplotou, zasa raz chytený prsník, úplne odpísaná v posteli... A deti? Už je Maxovi konečne lepšie a nosí mi džús, ktorý Saška spraví v odšťavovači, chlebík, čo mi Saška natrie, Benjiho prebalili, nosia mu cumlík, Saška mu dokonca spieva, že musí spinkať, aby mohla aj maminka. Milujem ich najviac na svete za to, že sú, akí sú 🙂

• Život na malej dedine má v lete svoje svojské čaro. Malá môže behať po záhrade a kúpať sa v bazéne s holou riťulkou - nehrozí nebezpečenstvo: z ulice nič nevidno a odzadu bývajú starí ľudia, ktorí sú radi, ak si vidia ešte do taniera. Ráno vás zobudí dedinský rozhlas 5 dní v týždni nejakým dôležitým oznamom - najprv zahrajú nejakú ľudovku a potom vám oznámia, že nepotečie voda od-do, alebo že v kulturáku dneska bude ochotnícke divadlo zložené z dedinčanov hrať nejakú hru. Suseda je stará, nemá pre koho zavárať a má nadúrodu ovocia - tak zavolá na pevnú linku (samozrejmosť na dedine), aby ste si došli nazbierať. Ráno otvoríte bránku a na nej zavesená igelitka so zeleným odpadom pre zajace. Poobede zazvoní sused a v hrnci nesie zbytky od obeda pre nášho psa. Pozor - obeduje sa v nedeľu presne o 12:00 a pravidelne polievka + druhé mäsité jedlo. V nedeľu sa nič nesmie robiť - maximálne sedieť na záhradke a grilovať a babky z večernej omše prechádzajúce okolo vášho plota pekne pozdravia: Pochválen Ježiš, odpočívate, odpočívate? A odpoveď aj XY-krát za sebou: Pochválen - odpočívame, odpočívame. Som rada, že toto má možnosť poznať aspoň moja najmenšia dcérka 🙂

Bola som s deťmi na kúpalisku. Nechcelo sa mi ísť do vody, tak som stála len na kraji bazéna, aby som lepšie dokázala ustrážiť 4 hlavy nad hladinou vody. Nechcela som sa ani namočiť, ale okoloskákajúce deti to videli inak.

Stislo mi každý sval od ľadovej vody a v duchu som si povedala: "Oh, tie skákajúce a všade špliechajúce deti..." Hneď som však svoje myšlienky stopla, pretože... Hááálóoo, milosť pani, tu nie si v nóbl reštaurácii, ale na kúpalisku. Tu nie si na izolačke, ale na verejnom kúpalisku. Sú tu deti, dospelí... ľudia, ktorí sem prišli kvôli vode, plávať, skákať, šaliť sa, hrať sa s loptou.

Oproti mne sedel na deke mladý pár, taký moderný. Mladý tata mal na sebe veľké slnečné okuliare, mamička vyfúkané vlasy, dieťa správne biele nahrubo natreté, všetko bolo tak dokonale umelé, keď tu... v tomto dokonalom momente vyskočila z bazéna lopta a dotkla sa nohy mladého muža. Ten v záchvate nespravodlivého dotyku loptu vzal a dieťa, ktoré omylom loptu vyhodilo z bazéna, sa potešilo a dvíhajúc ruky k lopte zakričalo: "Séém, séém, ďakujem."

Mladík mal ale problémy s orientáciou a loptu miesto smerom k dieťaťu prehodil cez zábradlie kúpaliska a lopta dopadla ďaleko od bazéna, do miestnej vodnej nádrže. Mladík bol so sebou spokojný. ON predsa prišiel na kúpalisko. ON predsa prišiel, aby si nasadil veľké štýlové okuliare. ON predsa prišiel, aby... aby bol medzi ľuďmi? Na čo vlaste prišiel? Čakal, že tam bude sám, alebo, že sa okolo neho vytvorí vákuum, ktoré neprepustí kvapky vody, lietajúce lopty, hluk, slnečné lúče a ani ten odporný hmyz, ktorý je tu vlastne "doma"? 

***

Včera sme sa boli s dievčatami fotiť. Fotili sme sa pri jazere, v lese. Mali sme vybraté šaty, dookola nikoho. Moja neter ležala na zemi, na koreni stromu vo veľmi nepohodlnej póze, no pre fotografiu vydrží stáť aj na nitke. Išli okolo ľudia a tak sme museli nepohodlnú pózu zrušiť a uhnúť sa náhodným okoloidúcim. Nebol žiaden problém, prešli, no pani si neodpustila poznámku: "Tak postavia sa tam, ako trúbky, človek nevie prejsť." Ale pani, ja som Vás to počula hovoriť, keď ste boli od nás už asi na 5 metrov, z čoho mi vyplýva, že ste teda "cez nás" prejsť museli. Gratulujem k výkonu, prekonali ste sa, pretože ste splnili niečo, podľa Vás nesplniteľné... nedá sa prejsť a vy ste to dokázali. 

Nasledovala druhá dávka oxytocínu, už som bola mierne "omámená", čo bolo vtedy možno aj dobre, lebo som už začínala cítiť, že to také ľahké nebude. Premáhal ma akýsi smútok, nevládala som. Nechápala som, ako ja, silná žena, zrazu môžem byť taká slabá. Zrazu začal monitor opäť vydávať tie hrozné zvuky, ktoré nechceme nikdy počuť, ale tentokrát neprestávali. Všetci okolo sa začali pohybovať ako pomocou zrýchlenia - "rewind" na páske a ja som počula len "ukončíme pôrod sekciou". Bola som zlomená. Lekár sa ku mne naklonil a hovorí mi: "Lenka, vy ste nezlyhali, nie je to vaša chyba."..To mi veľmi pomohlo. Potom si pamatám len veľký šum, okamžite sa musela uvoľniť operačná sála, na ktorú ma sprevádzal pohľad skupinky medikov na chodbe. Posledné slová,ktoré si pamätám, boli od milej anesteziologičky: "Ako sa bude volať synček?"  "Tobias."

Nikdy predtým som v plnej narkóze nebola, a dúfam, že už ani nebudem. To prázdno a ničota, ktoré si uvedomíte až spätne... Paradoxne, prvé som počula opäť meno - svoje. Lenka, vstávajte...videla som setričky, lekárov, chodbu, izbu...kde je moje bábätko? Pýtala som sa uslintaná nejakého zdravotného brata,  ktorý vyplašene na mňa pozeral. Po príchode na izbu som si  necítila polovicu tela, ale cítila som, že som mama. A bola som. Od 9:48. Chvíľu trvalo, kým mi moje kozliatko prinesli. (Taký mal plač - niečo medzi kozliatkom a mačiatkom.)

Poobede sa manželovi nejak podario prísť až ku mne. Viem, že ma miluje, ale toľko lásky som v jeho očiach ešte nevidela. Ako neskôr vyšlo najavo, náš drobec dostal skóre 10 z 10. Skvelé. A? Lekár vraj povedal, že zásadne nepije, ale že dnes si dá. Za to, že sa rozhodol pre sekciu. Keď štupla vytiahli, zistili, že má asi 20 cm pupočnú šnúru.  Viete, aká je priemerná dĺžka. Viete, čo by sa stalo, keby ma veľmi trendovo, tlačil do prirodzeného pôrodu? Nevieme, lebo to mi nepovie intuícia, takto ex post. Podľa lekára by sa roztrhla buď šnúra, alebo čast maternice... Buď - alebo. Vykrvácali by sme obaja, alebo jeden z nás, alebo by ortoéd bábätko vybral otvorením lonovej kosti, ale to by sa zrejme nestihlo. Srdiečko reagovalo zle teda práve na oxytocín, ktorý sa ho snažil "vypudiť", ale on nemohol - šnúra už bola napnutá na maximum.

Pozerám na môjho zdravého synčeka a ďakujem za šťastné konce.

Ďakujem môjmu anjelovi strážnemu, ktorý mi dal život a nemôže si popestovať prvé vnúča, ale mohol byť pri mne tých pár minút "medzi nebom a zemou".

Ženská intuícia je prastará a silná zbraň. Ak jej vieme načúvať, všeličo sa dozvieme. Alebo aj nie. Tak som aj ja vedela, že som tehotná ešte prv, ako som to vobec mohla vedieť, idúc hore schodmi k môjmu openspacu sa mi tak rozbúchalo srdce, že to by počul aj hluchý... rovnako, 80 percentné dievčatko, podľa môjho prvého gynekológa a okolia, som v sne videla jasne ako chlapčeka. A tak aj bolo. Moje tehotenstvo prebiehalo ukážkovo. Srdiečko bilo, žiadna cukrovka, pribrala som dovedna 10 kg. Snáď krvných doštičiek by mohlo byť viac, ale ber to čert, dopĺňala som vitamínmi. 

Potom som z praktických dôvodov musela gynekológa vymeniť, a hneď po svadobnej ceste na 3D videl nášho Tobiaska. Poznáte to, mamičky, keď čakáte na výsledky tripple, keď čakáte na to, čo vám povie lekár pri ultrazvuku. Nepovedal nič, usmieval sa, bol spokojný. Čas bežal, rástli sme, priberali, pripravovali sa na den "p". Zvládli sme tehotní svadbu, kúpu bytu, sťahovanie, tak toto snáď dáme,nie? Zvažovali sme zazmluvnenie a epidurál, otecko mal byť pri pôrode tak ako tak. Nakoniec sme sa rozhodli pre všetky tri z možností, napriek rôznym radám a názorom. 

Bol utorok 23. októbra, týždeň pred termínom pôrodu. Bolela ma chrblica, tak som sa trošku natiahla do vane. Asi o tretej popoludní mi začala odtekať voda, či to s tým nejak súviselo, neviem. O piatej ma prijali v pôrodnici a ja som nečakane šla na čakačku. Samozrejme, že sa ešte na poslednú chvíľu doťahovali papiere, lebo sme nerátali s tým, že to príde takto skoro. Na tú noc na čakačke nezabudnem. Najprv kontrakcie, ale nič sa nedialo, ani o 8, ani o 1, ani o 4.... Nekonečné čakanie, sprevádzané neskutočným revom, výkrikmi a vulgarizmami mladej budúcej mamičky istej etnickej skupiny. Bože, hovorím si, len nech ma to takto nebolí, len nech nemusím ísť až na dno...Pochopiteľne, nespala som. Azda hodinku nadránom. A od tej noci som sa už nevyspala...

O pol šiestej prišiel môj lekár, zobral si ma do svojej vyšetrovne, vraj otvorená na 1cm. Hm. Vyšetrenie spustilo kontrakcie. Už pri ňom som cítila bolesť, čo lekár absolútne nechápal, čo ma môže bolieť.  O hodinu už som bola na boxe a môj manžel na ceste ku mne. Keďže sa stále nič nedialo, a bábätko bolo už pridlho bez ochrannej plodovej vody, šli sme na oxytocín. Kontrakcie silneli a boleli viac a viac, ale žiadne otváranie. Všimla som si, že po dávke oxytocínu vydával na chvílu monitor iný zvuk a všetci spozorneli, ale čakalo sa ďalej. Medzitým som dostala epidurál a mne sa neskutočne uľavilo. Tlak bol, ale bolesť nie. Už som začala byť dosť vyčerpaná, ale príchod manžela mi veľmi pomohol. Bolo niečo okolo ôsmej ráno.

Posledný týždeň zo života mamičiek vyzeral takto. Úsmevne a pekne 🙂

• Moja trojročná dcéra pozerala telku a práve bola reklama na nové auto ww golf. Úplne zapozeraná zrazu povie: "Mami, keď zomrie naša Mazda, kúpime si toto krásne autíčko?" Zlatá bola, dobre má pobavila 🙂

• Môj syn ma dnes prekvapil. Zatiaľ čo som varila, on sa hral (aspoň som si myslela), zrazu prišiel ku mne, potiahol ma za kraťasy a vraví: "Ebo kaka". Pozerám, on s holou riťulou, no kde má plienku? Myslela som, že sa pýta na nočník, houby, on sa už do nočníka vykakal, pozerám dupa takmer čistá, pýtam sa manžela: "Utieral si mu zadok po kakaní?" Manžel na to, že nie, tak idem hľadať, kde je pravda. Pri koši so špinavým prádlom 4 okakané uteráky. Áno, on si riťulu utrel sám a na každé utretie nový uterák. Šikovný.

• Včera pri CTG - vyšetrení, keď nám lekár povedal, že ozvy sú slabé, som si uvedomila, aké banálne a nezmyselné veci sme riešili. Vôbec nezáleží na tom, koľko a aké značky oblečenia kúpime, či bude mať moderné, slovenské alebo zahraničné meno, či bude mať kočík za 100 alebo 1000 €. V tej chvíli mi tieto veci prišli celkom zbytočné a nepodstatné, lebo stačí sekunda a to všetko by sme už nemali komu dať. Až v takýchto chvíľach človek zistí, že najdôležitejšie zo všetkého je ZDRAVIE!

• Gúľam sa z obchodu s vakom na chrbte (ideálna nákupná taška na môj boľaví chrbát), v obyčajných žabkách (jediná vhodná obuv na moje unavené opuchnuté nohy), teplákových kraťasoch, ľahkom trochu vyťahanom tričku (nech je Žabkin domček čo najmenej zohrievaný), so stiahnutými vlasmi (však je horúco), bez make-upu (nech si môj zhoršený klaunovský ekzém trochu oddýchne od chcemikálií), no s hrdosťou, šťastím v srdci a pyšná ako páv, že čochvíľa mi bude patriť najkrajší titul na svete - MAMA. Stretnem známu, vyparádenú kočku, vyfénovanú, vymaľovanú, v šatách známej značky a štekličkách. Cmuk, cmuk a spustila: "Preboha, to ako vyzeráš, veď niečo so sebou rob, namaľuj sa, učeš sa. To tak v tehotenstve napuchnem? A tie žilky čo ti popraskali, fuj, to je hnus. A ešte ťa čakajú strie a budeš strašne tučná." V tom príde ku mne malý chlapček, pohladká mi bruško a hovorí: "Tam je bábätko? Ty si taká pekná guľatá teta." A jeho babka: "Celá žiarite, to robí ten anjelik v brušku." Malá spokojne kopká a na to mi ešte prišla sms od muža: MILUJEM ŤA. A mne je v tej chvíle tej úbohej a povrchnej modelečky tak strašne ľúto. Objímem ju a spokojne odchádzam. Snáď raz aj ona pochopí, čo má v živote skutočnú cenu. Dnes proste bude opäť nádherný deň.

• Rovnaký úmysel - rovnaké pomôcky - rovnaké potreby a predsa iný výsledok.

Moju Mišelku učím na nočník a ona, prosím pekne, včera čo mi len "vyviedla" 🙂 Tak bola v pieskovisku, vravím jej:

"Miši, tam je nočník, tam potom cikaj."  Kukla a ja som odbehla po prádlo, chcela som ho vyvešať.

Prídem nazad, kukám a ona na čom to sedí 🙂 Neviem či lenivá, či pre istotu, či čo. Sadla na hrnček, čo mala v pieskovisku. No vynašla sa potvora jedna!