🕯️ Pred pár mesiacmi sme si s rodinou povedali, že každý týždeň pri večeri otvoríme jeden mýtus a pozrieme sa, ako to naozaj je. Najprv to znelo ako drobnosť. Ale viete čo? Zmenilo to atmosféru u nás doma. Jeden týždeň sme riešili: „Človek používa len 10 % mozgu.“ Na druhý: „Hádky vo vzťahu sú znamením, že niečo nie je v poriadku.“ A minule: „Ak sa bojím, nemal by som to ukazovať.“.  

💡 Deti, s ktorými rodičia pravidelne diskutujú o mýtoch a faktoch, majú o 25% lepšie rozvinuté argumentačné schopnosti a vyššie EQ. 

💡 Vyvracanie omylov v ranom veku posilňuje mozgové dráhy zodpovedné za racionálne rozhodovanie. 

💡 Takáto komunikácia vedie k nižšiemu stresu v rodinách a vyššej dôvere medzi členmi. Pochybovanie v bezpečnom prostredí (napr. doma pri stole) znižuje úzkosť a posilňuje empatiu. Rodiny, ktoré vedú „reflexívne rozhovory“, majú o 30% vyššiu emocionálnu stabilitu a dôveru medzi členmi. 

💬 Otázky pre vás: 

Kedy naposledy ste sa snažili niekoho pochopiť namiesto presviedčania? 

🔻 ,,Niekedy mám pocit, že život vyzerá presne takto: vysoké bloky povinností, nahromadené úlohy a ja balansujem na tých najvyšších.

A pritom navonok pôsobím… pokojne. “Veď to zvládam.”" Poznáte to? 

🔬 Mentálne preťaženie skresľuje realitu. Mozog pri strese preceňuje hrozby o 200–300%. 

🔬 Malé rozhodnutia tvoria najväčšiu únavu. Rozhodovacia únava spôsobuje, že ľudia konajú impulzívne. 

🔬 Vizualizácia problémov mimo seba zvyšuje ich riešiteľnosť o 42%. 

🔍 Otázky: 

💌 Od každého, koho v živote stretneme – od kolegu, partnerky, dieťaťa, aj od neznámeho človeka – si môžeme odniesť malé múdro, ktoré nás posunie ďalej. Koľko krásy a múdrosti nám uniká, keď sa nepozeráme s otvorenou mysľou? 

🔬 Otvorenosť voči novým pohľadom zvyšuje emocionálnu inteligenciu. Ľudia, ktorí aktívne kladú otázky a zaujímajú sa o názory druhých, sú vnímaní ako empatickejší a príťažlivejší a dokážu lepšie regulovať svoje emócie a zvládať konflikty.  

🔬 Neustále učenie sa z interakcií zlepšuje pamäť a mentálnu pružnosť. Mozog sa učí rýchlejšie, keď je nový poznatok spojený s emóciou alebo osobným príbehom. Rozhovory s ľuďmi mimo našej „bubliny“ zvyšujú mozgovú plasticitu. 

🔬 Zmena názoru je znakom múdrosti, nie slabosti. Ľudia, ktorí si pravidelne prehodnocujú názory, majú vyššiu mieru odolnosti a adaptability – presne to, čo dnes svet potrebuje. Väčšina úspešných lídrov má schopnosť pravidelne revidovať svoje presvedčenia. 

🧭 Otázky: 

Kedy naposledy ste sa niečo naučili od človeka, s ktorým nesúhlasíte? 

😅 Predstavte si, že sa učíte niečo nové – napríklad šoférovať, nový jazyk alebo aj len zvládať konflikty doma. Najprv urobíte chybu (ajau, nevyšlo to). Potom príde chvíľa, kedy si poviete: „Čo sa tu vlastne stalo?“ A až následne príde moment AHA: „Takto to už nabudúce urobím inak.“ 

🔬 Ľudia, ktorí si po chybe doprajú chvíľu na reflexiu, zlepšujú svoje výsledky až o 20%. Učenie je cyklus skúseností → reflexie → učenia → skúšania. Bez reflexie sa z chýb nepoučíme. 

🔄 Mozog si pamätá omyly silnejšie než úspechy. Práve chyby sú preto najlepším trénerom. 

💡 Ľudia s „rastovým nastavením“ berú chyby ako príležitosť, vďaka čomu sa učia rýchlejšie a efektívnejšie. Robíme najviac chýb práve vtedy, keď sme najbližšie k pochopeniu – teda chyby sú dôkazom rastu. 

❓ Otázky pre vás: 

Čo vám vaša posledná chyba ukazuje? 

👂 Stáva sa vám, že niekedy v hlave stále počujete slová niekoho iného – rodiča, partnera, kolegu alebo priateľa? Možno sa to deje bez toho, aby ste si to uvedomovali… A potom sa pýtate: „Prečo sa cítim tak, ako sa cítim?“ 

🧠 Kognitívna disonancia nastáva, keď sa naše presvedčenia a správanie dostanú do konfliktu. Často nám to spôsobuje úzkosť, ktorá nás vedie k tomu, že preberáme názory iných, aby sme sa vyhli stresu. 

💬 Keď sa rozhodujeme pod tlakom okolností, naše rozhodnutia sú často menej objektívne a vedú k väčšej nespokojnosti. 

🤔 Náš mozog sa zameriava na to, čo je negatívne. Tieto myšlienky môžu zasahovať do našich rozhodnutí a cítenia, aj keď to často nevieme. Presvedčenia ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ak veríte, že niečo nezvládnete, už to môže byť dôvod, prečo sa tomu vyhýbate. 

💭 Otázky na zamyslenie: 

Aké presvedčenia mátem o sebe, ktoré nie sú vaše? 

👉 Idete domov po práci. Celý deň ste sa tešili, že partner pripraví večeru. Otvoríte dvere… a v kuchyni nič. Ani hrniec, ani panvica, ani vôňa. V tej chvíli namiesto pokoja prichádza sklamanie, podráždenie či dokonca hádka. Prečo? Pretože realita nesplnila VAŠE očakávania. Neurobiológia hovorí jasne: náš mozog automaticky porovnáva to, čo sa deje, s tým, čo sme si vopred predstavili. Namiesto objektívneho pohľadu si vytvárame svoj subjektívny film. 

🧠 Dopamín – chemik „očakávania“ – sa uvoľňuje viac v momente očakávania než pri skutočnom výsledku. Očakávania fungujú ako „filter“, ktorý určuje, čo vôbec vnímame z reality. 

📊 Výskumy ukazujú, že ľudia sú spokojnejší, keď znížia očakávania a zamerajú sa na prítomný okamih. 

💡 Objektívne vnímanie reality je mýtus, cez ktorý filtrujeme naše skúsenosti a predsudky. Náš mozog reaguje silnejšie na sklamanie z nesplnených očakávaní, než na objektívnu realitu. 

❓ Otázky pre vás: 

Aké očakávania si nesiete do svojich vzťahov či práce? 

🤔 Určite ste už zažili chvíle, keď sa niekto vo vašom okolí dostal do problémov – či už v práci, vzťahoch alebo v osobnom živote. Možno ste ho “zachraňovali”, snažili sa pomôcť, ale čoskoro sa ukázalo, že ten istý problém sa stále vracal. Čo keby existoval lepší spôsob, ako pomôcť? 

👉 Naše správanie sa často zakladá na naučených vzorcoch, ktoré nevedome opakujeme, aj keď sú nefunkčné. 

👉 V prípade, že sa neustále koncentrujeme na "pomoc druhým", môže to viesť k vyčerpaniu. Psychológia empatie ukazuje, že ak ignorujeme vlastné potreby, zanedbávame svoju schopnosť podporovať iných. 

👉 Hľadanie a posilnenie našich vnútorných zdrojov, ako sú silné stránky a hodnoty, zlepšuje náš pocit pohody a úspechu. 

🧐 Otázky pre vás: 

Aké vzorce správania sa opakujú vo vašom živote? 

❗ Mnoho ľudí od detstva počúva, že sú „priemerní“ – v škole, doma, v práci. A tak tomu začali veriť aj oni sam. Nikdy si nepýtali zvýšenie platu. Nikdy nešli za tým, po čom naozaj túžili. Cítia sa neviditeľní. To, čo si myslíme o sebe, nie je fakt. Je to len príbeh, ktorý sme si opakovali príliš dlho. 

🧠 Naše mozgy milujú „potvrdzovanie“. Máme sklon hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú naše názory, a ignorovať tie opačné (confirmation bias).  

🔄 Viac ako 80 % našich denných myšlienok sú opakujúce sa myšlienky z predchádzajúcich dní. Čo si myslíte dnes, ste si mysleli aj včera… aj predvčerom. 

🔬 Presvedčenia sú často založené na emočných skúsenostiach, nie na faktoch. Až 85 % našich obmedzujúcich presvedčení nevzniklo vedome. 

❓ Otázky pre vás: 

Je to pravda? 

👉 Predstavte si, že držíte v rukách malý sprievodca ľudskou mysľou. Nie je preplnený odbornými termínmi, ale plný jednoduchých a praktických myšlienok, ktoré vám začnú zapadať do reálneho života ako puzzle. Presne taká je kniha „Psychológia: 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať“ od Adriana Furnhama.

Táto kniha vás nezahltí – naopak, zvedavo vás vtiahne. Každá kapitola je ako malá ochutnávka, ktorá vám ukáže: 

prečo robíme rozhodnutia tak, ako ich robíme; 

prečo nás emócie niekedy úplne ovládnu; 

prečo máme tendenciu veriť veciam, ktoré nemusia byť pravda. 

🔍 Zaujímavosti, ktoré si môžete odniesť do každodenného života: 

🤔 Predstavte si, že máte 85 rokov. Sedíte vo svojom obľúbenom kresle, pozeráte sa z okna a premýšľate: Žil/a som život, na ktorý môžem byť hrdý/á? Mnohí z nás sa starnutia obávajú. Bojíme sa, že stratíme energiu, vitalitu, príležitosti. Ale viete, že ľudia, ktorí majú pozitívny pohľad na starnutie, žijú v priemere o 7,5 roka dlhšie? 

1️⃣ Vaša myseľ rozhoduje o tom, ako starne vaše telo. Optimizmus znižuje riziko demencie až o 30 %. 

2️⃣ Sociálne vzťahy sú kľúčom k dlhovekosti. Osamelosť má rovnaký vplyv na zdravie ako vyfajčenie 15 cigariet denne. Nie peniaze či úspech. 

3️⃣ Nespokojnosť v práci = rýchlejšie starnutie. Ľudia, ktorí sú v strese z práce, starnú bunkovo rýchlejšie. 

💬 Otázky pre vás: 

Ak by ste dnes mali 80 rokov, na čo by ste chceli byť najviac hrdí? 

Predstavte si, že idete po ulici a stretnete známeho. Usmejete sa, pozdravíte ho, no on sa len zamračí a odíde. Čo vám prebehne hlavou? „Asi som niečo urobil zle... Možno ma nemá rád… Určite sa na mňa hnevá.“ 

A čo ak len nemal okuliare a nevidel vás? Alebo práve rieši nejaký problém? Naša myseľ miluje domýšľanie a často nás klame. Presne o tom hovorí kniha „Rozum: Návod na použitie“ od Vladimíra Čavojovej. 

🔹 Ako si sami podkopávame nohy? 

Podliehame skresleniam. Veríme, že všetko, čo si myslíme, je pravda. Ale čo ak len vidíme svet cez „filtre“ vlastných skúseností?️ 

Hľadáme potvrdenie. Keď sa rozhodneme, že niečo je pravda, všímame si len veci, ktoré to potvrdzujú – a ignorujeme ostatné fakty. 

Nadhodnocujeme svoju logiku. Myslíme si, že sa rozhodujeme racionálne, ale v skutočnosti nás často ovplyvňujú emócie a intuícia. 

🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete? 

Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty. 

👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty. 

📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“

📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.

❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami: 

🧠  🌪️ 

💡 Už ste si niekedy všimli, ako často si robíte starosti s tým, čo si o vás myslia iní? Alebo ako ľahko si prekrútite negatívnu spätnú väzbu tak, že máte pocit, že ste zlyhali? Náš mozog to s nami niekedy nehrá fér. 

➡️ Veľa prípadov sa zaujíma o to, ako riešiť situáciu, kedy dostabú spätnú väzbu od kolegov na zlepšenie svojej práce, avšak zoberú ju ako útok na svoju osobu. Potom sa cítia paralyzovaní a vyhýbajú sa akejkoľvek aktivite vyžadujúcej tímovú prácu. 

🧠 Náš mozog je totiž egocentrický. To znamená, že prirodzene obracia pozornosť na nás samých a preháňa veci – najmä negatívne. Napríklad si z 10 komplimentov zapamätáme práve tú jednu kritickú poznámku. Je to výsledok evolučného „programovania“ nášho mozgu – negatívne správy kedysi znamenali prežitie, ale dnes nás môžu brzdiť. 

1️⃣ Negativita je silnejšia ako pozitívita. Pamätáme si 4-5x viac negatívnych udalostí ako pozitívnych. Jeden nepríjemný komentár dokáže pokaziť deň, zatiaľ čo 10 pochvál akoby ani nebolo. 

2️⃣ Vaše mozgové filtre pracujú proti vám. Mozog je „lenivý“. Zvykne používať mentálne skratky (tzv. heuristiky), ktoré často vedú k skresleniam. Napríklad sa z jedného neúspechu rýchlo stane presvedčenie: „Nie som dosť dobrý.“ Mozog analyzuje situácie najmä z pohľadu "Ako sa to týka mňa?" – často prehnane. 

🧠 Nie ste to, čo si myslíte 

🙈 Máte sen, ale v hlave vám znie hlas: „Na to nemáš, čo ak zlyháš?“ Ten hlas nie ste vy. To je vaše ego, ktoré vás chce chrániť. Iróniou je, že práve tieto myšlienky nás často brzdia. 

1️⃣ Až 80 % našich denných myšlienok sú automatické, opakujú sa a väčšina z nich je negatívna. Je to naša evolučná obrana, ktorá nás chránila pred smrťou. 

2️⃣ Sebalimitujúce presvedčenia môžu ovplyvniť nielen naše rozhodnutia, ale aj to, ako nás vnímajú iní ľudia. Ľudia so silnými sebalimitujúcimi presvedčeniami majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnuť svoje ciele, pretože ich mozog predpokladá neúspech ešte skôr, ako začnú. 

3️⃣ Zrkadlenie v našich vzťahoch. Svoje obavy a presvedčenia premietame do iných ľudí, čo ovplyvňuje naše vzťahy – často si myslíme, že nás ostatní vidia tak, ako vidíme sami seba. 

➡️ Príklad z praxe: Veľmi často sa ľudia obávajú podniknúť aj ten malý krokk vytúženej zmene. Či už je to poprosiť partnera, aby vyniesol smeti, pretože cleý život bol zvyknutý nevynášať ich. Alebo venovať sa 10 minút denne štúdiu slovíčok z cudzieho jazyka. Nesmierne veľa krát sa za týmito presvedčeniami skrývajú tie drobné "podpichnutia" z detstva.