Môj prvý článoček. A to som na Modrom koníku už nejakú tú dobu 🙂

Viem, že sa to bude zdať jednoduché, ale možno o takejto možnosti liečby / doplnku liečby neviete a ak máte niekto s dieťatkom taký problém ako my, možno Vám to pomôže.

Náš hlavný problém spočíval v tom, že Lilinka bola v zime chorá, mala vysoké horúčky a potom nasledovali donekonečna sa opakujúce ťažkosti s dýchacími cestami. Vďaka nesprávne nasadenej liečbe všetkými možnými sirupmi a inými vymoženosťami dnešnej doby, ktoré sú dostupné v lekárňach a tak veľmi podporované farmaceutickými spoločnosťami sa Lilinkin stav stále nelepšil (vravím o týždňoch až mesiacoch). Práve naopak. 

Predchádzajúca choroba a úžasné sirupčeky jej zničili v dýchacích cestách tie brvičky, čo pomáhajú pri čistení dýchacích ciest a vykašliavaní a prvú vrstvu buniek a odkryli jemnučké nervové zakončenia. Uzlinky na krku v jednom kuse s niečím bojovali a spracovávali niečo, čo im očividne dávalo dosť zabrať. Dva týždne liečený chripot a kašeľ opäť vystriedalo chrapľavé zahuhňané hrdielko, opuch dýchacích ciest, zatekajúce soplíky, plný noštek, problém s papaním, odsávanie a pod. a s tým spojená nervozita a obavy o zdravie našej Bublinky. Riešili sme to, konzultovali so známymi, hľadali riešenie, zmenili doktorku. Nechcem to zakríknuť, pretože sa blíži ďalšie obdobie spojované s podobnými zdravotnými ťažkosťami, ale možno je riešením na pohľad celkom jednoduchá schéma.

Základom je diéta, ktorá v preklade znamená odkyslenie organizmu, čiže dieťatko by nemalo jesť nič, čo prekysluje alebo zahlieňuje organizmus, žiadne mlieko, kravské ani umelé, žiadne sladké, obmedziť pečivko, ovocíčko iba povarené a určite nie exotické (južné, citrusové). Cukor / sacharidy sú vo všetkom a treba ich v maximálnej miere kontroľovať a vylúčiť. Aspoň dva mesiace. Ono to trvá, kým sa tie dýchacie cestičky zregenerujú a dorastie v nich to, čo tam chýba. V súvislosti s týmto nám náš nový pán doktor povedal, že vývar je snáď to najlepšie, čo jej môžeme dať spapať. Hneď som si pomyslela, že jasnačka, ale potom mi povedal, no viete, taký poriadny vývar a ja som celkom nechápala, čo tým myslí, veď ja robím poriadny vývar. A tak ma pán doktor učil, ako urobiť naozaj poriady vývar 🙂 No naozaj som to nevedela.

Najprv sa majú 15-20 min. vyvariť odrezky a vňate zo zeleniny, petržlenová, mrkvová, zelerová vňať, kalerábové listy, odrezky, čo ostanú pri čistení zeleniny (samozrejme, že najvhodnejšia by bola zo záhradky od babičky), potom v tomto vývare variť zeleninku, mäsko, urobiť z neho ryžu a tak. Jedno také varenie som si trochu nafotila. 

Tent príbeh je venovaný všetkým mamičkám, ktore bojujú o mliečko alebo pritom aj dokrmujú svoje detičky. 

Ako sa to všetko začalo

11.3.2013 som porodila svoju nádhernú dcérku Emmu. Už v nemocnici som si prežila malý šok, keď mi druhý deň po pôrode vyťahala krv z prsníka a skončila cez noc na JIS-ke, keďže som ešte nemala mliečko a prikladala som si ju dlhšie ako by sa malo. To sa však už nezopakovalo, lebo už v ten večer mi mliečko začalo tiecť prúdom.

Začiatky kojenia boli síce krásne, ale tažké - bradavky ubolené, dotrhané - plakala som pri každom začiatku kojenia (každá mamička asi vie o čom hovorím). Po týždni mi detská sestrička odporúčila ochranné klobúčiky na kojenie, aby sa mi bradavky zahojili. Dalo sa to (no dnes už ľutujem, že som ich kúpila). No aj tak ako každá maminka som sa vytešovala, že všetko postupuje ako má a ja budem svoju Emmku šťastne kojiť aspoň do 3 rokov :D

Tento sen sa mi začal rozplývať, keď Emmka mala 2 a pol týždňa a mňa si akútne odniesla sanitka do nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Ani vám nehovorím o mojích zmiešaných pocitoch (keďže žijem v Budapešti a nanešťastie maďarsky nerozumiem), takže okrem toho, že musím opustiť moje malé bábätko, som sa obávala aj toho, ako zvládnem túto situáciu bez manžela, ktorý mi vždy všetko tlmočil a musel ostať doma s maličkou.

Operácia prebehla rýchlo, bezproblémovo, no vďaka silným antibiotikám som nemohla Emmku kojiť. Mliečko som si aspoň odsávala, aby som oňho neprišla a tak ma na 3. deň ubolenú pustili z nemocnice, že už môžem kľudne ďalej kojiť. Medzitým bola moja maličká dokrmvaná s Milumil (Nutrilon). Moje myšlienky sa neustále točili okolo toho, že sme sa pekne zabehali v kojení a takto to muselo dopadnúť. Z každej strany som počúvala rady, že ak chcem kojiť, tak fľašku musím hneď vylúčiť a iba kojiť, kojiť a kojiť. Myslela som si, že ako sa to ľahko povie, ale napriek tomu som sa celý deň snažila iba kojiť. Večerný boj som už vzdala a dala fľašku s mliečkom. Obhájila som si to tým, že jej to dám preto, aby sa dobre vyspinkala s plným bruškom. Škoda však bola, že kojiť som musela cez ochranné klubúčiky, keďže Emmka sa nechcela (nevedela) prisať kvôli fľaši. Našťastie s postupom času sme dokrmovanie vylúčili úplne (v podstate do 5 dní sme to zvládli) a prišiel na rad výber stehov.

Pár rád a skúseností pri nosení dieťatka.

Noste dieťa podľa jeho potreby.

U novorodencov bude interval nosenia najdlhší, postupne s jeho psychomotorickým rozvojom sa bude skracovať.

Striedajte nosenie s chvíľami, kedy sa dieťa hrá samé a pozoruje svet.

Doprajte svojmu dieťaťu priestor pre rozvoj vlastných aktivít (pretáčanie, plazenie, lozenie).

Dieťa môžete nosiť od narodenia až do veku 5 rokov.

Toto sú základné predpoklady, z ktorých pri písaní tohto článku vychádzam:

• Deti sa chcú nosiť. 
• Matky chcú deti nosiť. 
• Nosenie je pre deti prospešné.

Každá matka chce napĺňať potreby dieťaťa, ale zároveň je úplne prirodzené, že si chce starostlivosť o dieťa čo najviac zjednodušiť. Preto často siaha po pomôckach na nosenie detí. Prvou a najrozšírenejšou voľbou býva práve klokanka. Napriek tomu, že výrobcovia deklarujú zdravotnú nezávadnosť klokaniek, nemusí to byť tak úplne pravda. 

Pod pojmom klokanka často označujú súhrnne všetky detské nosiče. Presne však toto označenie zahŕňa len neergonomické pomôcky na nosenie detí s úzkou sedacou časťou a vystuženou chrbtovou opierkou. Klokanky sú u nás bežne dostupné a používané, napriek tomu, že na nosenie detí nie sú vhodné.

Z pohľadu dieťaťa:

Klokanky neumožňujú dieťatku zaujať prirodzenú schúlenú polohu v klbku, kedy by nemalo namáhaný chrbátik. V klokankách dieťa visí za rozkrok, čo je nielen nepohodlné, ale u chlapcov môže viesť aj k vážnejším zdravotným problémom.

Pri novorodencoch a malých deťoch môže byť babyšatka alebo vhodný nosič  na nezaplatenie. Niektoré deti (a nie je ich málo) vyžadujú časté a dlhotrvajúce nosenie na rukách, prípadne neznášajú kočík,veľa plačú, trápi ich bruško alebo majú ťažkosti s dojčením či zaspávaním... K riešeniu všetkých týchto problémov môžu byť nápomocné vhodné pomôcky na nosenie dieťaťa. Ako si však vybrať to pravé orechové, tak aby ste boli spokojní obaja, matka aj dieťa??

Dieťa sa dá nosiť v rôznych šatkách a nosičoch. Nie všetky sú vhodné na nosenie detí a niektoré môžu byť príčinou rôznych zdravotných komplikácií. Pri výbere nosiacej pomôcky treba brať ohľad najmä na vek dieťaťa, ktoré chceme začať nosiť. Tiež si treba zvážiť či budeme nosiť len doma alebo aj na prechádzkach, či budeme nosič používať aj na uspávanie a spánok, či bude nosiť len matka alebo aj otecko, či chceme nosiť len pár mesiacov alebo plánujeme nosiť aj batoľa...

Vo všeobecnosti môžeme nosiace pomôcy rozdeliť na ergonomické a neergonomické. Tie druhé sa na nosenie detí neodporúčajú.

 Ergonomické pomôcky – vhodné na nosenie

 Babyšatky - Sú to pruhy elastickej alebo neelastickej látky dlhej 2-5 metrov, ktorou sa upevňuje dieťa tesne na telo nosiaceho. Babyšatky umožňujú ergonomické nosenie. V babyšatkách je možné nosiť v polohe kolíska a v zvislých polohách na bruchu, na boku aj na chrbte. Možné sú symetrické aj asymetrické úväzy (cez jedno rameno). Babyšatky bývajú elastické a pevné. Elastické šatky sú NAJLEPŠOU voľbou pre novorodencov a maminky, ktoré nemajú žiadne skúsenosti s viazaním. Pružná látka dokonale obopne telo dieťaťa, viazanie je veľmi jednoduché. Pohodlne sa v nich dajú nosiť deti približne do 8-9kg, závisí od výrobcu šatky. Cena elastických šatiek je približne v rozmedzí 40-80 eur. Pevné šatky sú tiež vhodné od narodenia ale vyžadujú trochu viac zručnosti a trpezlivosti pri viazaní. Najčastejšie sa vyrábajú zo 100% bavlny ale predávajú sa aj modely s prímesami ľanu, hodvábu, bambusu, konope a ďalších prírodných alebo syntetických materiálov. Pevné šatky sú NAJUNIVERZÁLNEJŠÍM nosičom pre dieťa. Dá sa v nich viazať na mnoho spôsobov a unesú dieťa až do 3 rokov. Pevné šatky sa dajú kúpiť od 50 do 150 eur.

 Ergonomické nosiče (ergonosiče) - Nosiče inšpirované tradičnými ázijskými nosičmi. Majú širokú chrbtovú opierku, robustný bedrový pás, polstrované ramenné popruhy a upínanie na pracky. Na rozdiel od klokaniek zabezpečujú zdravú ergonomickú polohu pri nosení. Ergonosiče sú VEĽMI POHODLNÉ pre rodiča, váhu dieťaťa rozkladajú rovnomerne na plecia a bedrá nosiaceho. Nevyžadujú žiadnu viazačskú zručnosť. Dajú sa používať na vertikálne nosenie vpredu a na chrbte ale vždy LEN TVÁROU K nosiacemu. Niektoré druhy umožňujú aj nosenie na boku. Ergonomické nosiče sú vhodné od 3-4 mesiacov, keď si vie dieťa samostatne držať hlavičku. Ergonosiče sa vo všeobecnosti nedajú používať od narodenia, pokiaľ nie sú vybavené špeciálnym zmenšovacím patentom na nosenie novorodencov. Ergonosiče radi nosia aj oteckovia, kvoli ich športovému vzhľadu a jednoduchému spôsobu nasadzovania. Pre dieťa sú pohodlné približne do 2 rokov (alebo do výšky 90cm). Pre väčšie deti sa vyrábajú tzv. batoľacie nosiče, ktoré sú veľkosťou prispôsobené batoľatám a predškolákom. Tieto sú veľmi dobrou alternatívou k turistickým nosičom a krosnám. Cena ergonosičov je približne od 70 do 150 eur.

Rozhodla som sa napísať tento článok na pomoc rodičom, ktorí neberú bezpečnosť svojich detí na ľahkú váhu a chcú autosedačku vybrať zodpovedne.

Kritéria pre postup detí do väčších autosedačiek nie sú mnohým známe, a tak sa zvyknú riadiť len hmotnostnou kategóriou. Tá však nie je jediná smerodatná.

Takisto vám v tomto članku poradím aj konkrétne druhy najbezpečnejších autosedačiek na základe vyhodnotenia nemeckých ADAC testov bezpečnosti. Hodnotí sa bezpečnosť autosedačky pri priamom a bočnom náraze, bezpečnosť použitých materiálov a v neposlednom rade aj manipulácia s autosedačkou, keďže správne pripútanie je pri náraze podstatné. Preto sa autosedačky s isofixom všeobecne odporúčajú ako najbezpečnejsie.

Pri kúpe autosedačky z bazáru treba brať do úvahy, že nepoznáte minulosť autosedačky. Bezpečnosť autosedačky je podstatne znížená po havárií, aj v prípade, že navonok nie je poznať žiadne poškodenie. Stačí pád z výšky viac ako jeden meter, aby bola autosedačka znehodnotená. Ďalším dôležitým faktorom je aj vek autosedačky. Plasty starnú a krehnú, preto sa neodporúča používať autosedačky staršie ako 5 rokov. Takisto by som nekupovala autosedačku, ktorá bola dlhodobo vystavená vo výklade a svietilo na ňu slnko.

Ešte jedna dôležitá rada na záver: je vždy dobré pred kúpou autosedačky odskúšať ako sa v nej bude dieťaťu sedieť, a takisto ju skúšobne namontovať v aute pod dohľadom predajcu - aby ste mali istotu, že to robíte správne a aby ste videli, či je dĺžka pásov vo vašom aute dostačujúca.

Kategória 0-13 kg, tzv. vajíčko

Clanok som sa rozhodla napisat z dovodu, ze stale vidim, kolko mamiciek ani len netusi, ze uz nemusi Next objednavat cez sprostredkovatelov za kurzy, ktore mne osobne dost vyrazaju dych:-/

S novou kolekciou prisiel nextdirect.com aj s novou cenovou politikou nizsich cien, ktore po porovnani s uk strankou sa daju preratavat cca kurzom 1,4 co je vsak dolezite, pri obejdnavke nad 20€ je to bez postovneho a zasielane kurierskou spolocnostou az priamo k vasim dveram, do cca 5 pracovnych dni!!

AKO NA TO:

Potrebujete na zaciatok dve veci aby ste mohli uspesne nakupovat cez nextdirect.com

1. emailova adresa

2. karta Visa, Mastercard, Diners alebo American expres, akceptuju tiez platbu cez PayPal, s touto katou MUSITE vediet nakupovat cez net, teda musi mat karta tuto funkciu. Ak mate kreditnu kartu, isto sa s nou bude dat nakupovat (kazda embosova karta sa da pouzit na nakup cez internet) Horsie to je s kartami debetnymi, ktore mate k uctom, tam sa treba informovat v banke, ci je mozne tuto sluzbu ku karte spojazdnit.

Toto je príbeh o cumlíku od mojej kamarátky - tu pod nickom elinka27 (súhlasila s jeho uverejnením).

Tento článok nebol písaný s cieľom použiť ho ako návod na odučenie dieťata od cumlíka, ani ako návod k dojčeniu pri používaní cumlíka. Píšem ho ako výstrahu a poučenie pre mamičky, ktoré dojčia a uvažujú nad jeho používaním. Isto sa nájdú aj mamičky, ktoré budú argumentovať, že cumlík používali popri dojčení bez obtiaží. K tomu len podotknem, že moje kamarátky, ktoré ho používali, dnes už nedojčia. Každé dieťatko je iné a naozaj, čo platí pre jedno, nemusí pre druhé.

Keď sa narodila dcérka, bola presne ten typ bábätka ako jej starší brat, niektorí by ju nazvali „náročné dieťa“. Neustále si vyžadovala moju pozornosť a blízkosť a kedže aj ja som jej blízkosť potrebovala, snažila som sa nájsť riešenie ako to skĺbiť, aby som sa mohla venovať aj synovi a byť aj jemu na blízku.

V tomto nám pomohla šatka na nosenie, kde sa dcérka ukľudnila, spala a ja som mala voľné ruky. Problém však nastal v tom, že nevedela zaspať bez prsníka, a tak to u nás niekedy vyzeralo tak, že na prsníku bola každú chvíľu a kedže bola v šatke tak to nebola prekážka. Odmietala však spávať v kočíku.

Nebudem zachádzať do podrobností, výsledok bol nakoniec ten, že som podľahla tlaku blízkej rodiny a tiež odporúčania pediatričky, kedže dcérka pribrala za prvý mesiac viac ako 1,5 kg a tento prírastok sa jej zdal vysoký, a cumlík začala používať. Zrazu vedela spať omnoho dlhšie, a dokonca aj v kočíku.

Síce sa po takom dlhom spánku budila s obrovským plačom, ale pripisovala som to tomu, že keď si dobre pospala tak jej dobre vytrávilo. Mliečka bolo dosť, tak som ju vždy nadojčila a ukľudnila sa. Takto sme fungovali krásne niekoľko týždňov a naozaj bez obtiaží. Ja som sa vnútorne ukľudnila a utvrdila v tom, že cumlík nemôže byť až taký problém.

Mám 28-mesačného synčeka a 8-mesačnú dcérku. Obe deti sú dojčené na požiadanie a budú dojčené, kým budú chcieť.  Aj keď sa už priplietol nejaký ten soplík, našťastie sme všetko zvládli bez antibiotík, proste na domácej liečbe. Dojčenie totiž neznamená, že dieťa žije v nejakej bubline, kde baktérie a vírusy nemajú prístup, ale pomáha dieťatku ich útok zvládnuť.

A že je to tak, sme sa presvedčili, keď sa nám priplietla do života črevná chrípka. To vyčerpá nielen choré dieťa, ale aj zdravých rodičov. Pozerať sa na dieťatko ako trpí a nevedieť pomôcť, to je pre každého rodiča nočná mora.

Synček išiel večer spať ako zdravé dieťatko, nič nenasvedčovalo tomu, že nás čaká zlá noc. Po polnoci ma manžel zobudil (spím s malinkou v inej izbe), že synček strašne vracká. Stáli sme s ním nad umývadlom, držali ho, hladkali, tíšili... V duchu som rozoberala, kde sme boli, z čoho to môže mať, či sa „len“ prejedol, alebo niekde niečo chytil. Teplotu nemal. Synček bol roztrasený, zľaknutý. Pýtal si piť. Ale z vodičky ho znova naplo. Sadla som si s ním do obývačky a nadojčila ho, najprv nechcel ležať, bolelo ho bruško, krútil sa, ale potom sa prisal a pil. Určite sa mu uľavilo, lebo sa ukľudnil, prestal mať taký vystrašený pohľad v očkách.

Noc sme prežili v kolotoči vracania a dojčenia. Cez deň sa pridali vysoké teploty a hnačka. Synček, ktorý je inak dobrý papkáč, odmietal jesť, pil menej, ale našťastie sa chcel dojčiť a to skoro stále. Keďže som dojčila aj dcérku, po chvíli mi prišli na um myšlienka, či budem mať dosť mliečka pre oboch. Keďže som dojčila skoro stále, prsia boli mäkké, na pocit úplne prázdne, necítila som spúšťajúci reflex, mliečko nestriekalo, ale deti stále prehĺtali, nebolo to len také dudlanie. Aj keď zrejme to dudlanie synček tiež veľmi potreboval, pretože nielenže sa častejšie dojčil ako obvykle, ale ostával na prsníku teraz oveľa dlhšie ako zvykol a nechcel sa pustiť a dudlal a dudlal. Sanie na prsníku pomáhalo udržať obsah žalúdka tam, kde má byť, nedovolilo mu toľko zvracať.

Ďalšiu noc zas nepokojne spal, bolelo ho bruško, našťastie zvrackal oveľa menej, teploty ešte boli, ale už nižšie. Dojčila som takmer neustále, rovnako aj cez deň. Tuhú stravu odmietal rovnako aj iné tekutiny, pretože po prvých dňoch, kedy ho po všetkom naplo, sa zľakol a všetko odmietol so slovkom grc, jedine prsník neodmietal, jedine nadojčení nezvracal. Tá otázka, či mám dosť mlieka, ma stále strašila. Ale malinká sa netvárila nespokojne, bola pri a po dojčení kľudná, spokojná a videla som, že pije. Tak som sa snažila na to nemyslieť a riadila som sa deťmi.

Ďalšia noc už bola bez zvracania, teplota a hnačky ustúpili. Synček sa prestal dojčiť tak často a ja som hneď pri prvej dlhšej pauze cítila, ako mám naliate prsia, dokonca viac ako pred ochorením a keď syn potom po nadojčení vystrájal (teda sa vrátil konečne do normálu) a zas skúšal, či mi mlieko strieka (jeho obľúbená zábavka) a miesto obvyklých troch prúdikov mlieka, vytlačil asi desať a aká bola jeho radosť, že mliečko strieka aj po tom, ako ho vypil, tak v tej chvíli tá otázka, či je dosť mliečka zmizla v nenávratne. Proste sa tvorba mliečka prispôsobila potrebám mojich detí. Potrebovali viac mliečka, tak sa viac dojčili, tak sa ho tvorilo viac. Napriek pocitu prázdnych pŕs bolo mliečka dostatok, ba dokonca viac ako deti potrebovali.

Nosná mandľa (nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie) je lymfatické tkanivo v nosohltane, ktoré má svoju úlohu v budovaní imunity dieťaťa. V puberte prestáva túto svoju úlohu plniť a postupne atrofuje, čiže sa zmenšuje.

Spôsobuje choroby

Na každý infekt (ktorý sa môže, ale aj nemusí prejaviť) reaguje zväčšením a produkciou látok a buniek pomáhajúcich imunite. Po odoznení infektu sa stiahne. Pokiaľ je ale s infektami v častom kontakte, tak sa postupne po prekonaní infektu zmenšuje menej a menej, až nakoniec ostane zväčšená. A začne robiť problémy.

Tým, že blokuje čiastočne alebo úplne nosohltan, zhoršuje až zabraňuje dýchaniu cez nos. A teda vyradí z funkcie čistiacu stanicu tela - nos, lebo pri dýchani nosom sa vzduch v nose a prínosových dutinách oteplí, očistí a zvlhčí. Pokial nos nefunguje tak ako má, tak dýchame ústami studený, neočistený a suchý vzduch, čo sa môže postupom času prejavovať zápalmi hrdla a priedušiek, čiže deti bývajú často choré. A rodičia sa sťažujú, že dieťa vydrží v škôlke maximalne týžden a zase je choré.

Zväčšená nosná mandľa sa môže prejavovať aj dlhotrvajúcim kašlom. Buď zo zatekajúcich hlienov z nosohltana, ktoré dráždia hrdlo a dieťa sa ich snaží vykašlať. Alebo je to spôsobené tým, že dieťa dýcha ústami, zadná stena hrdielka sa vysuší a to dráždi na suchý záchvatovitý kašel, ktorý je najsilnejší vačšinou ráno. Ale najčastejšie je to kombinácia oboch prípadov, čiže suché hrdielko a zatekajúce hlieny.

Dýchanie nosom podporuje rast prínosových dutín, dýchame aj nimi, čiže sa zväčšuje priestor na dýchanie a je to dokopy veľká čistiaca stanica. A je tým aj ovplyvnený náš výzor. Ústna dutina nemá takú kapacitu ako nos s prínosovými dutinami a preto, aby sa zväčšila veľkosť nádychu ústami, tak sa mení tvar podnebia z pekného plochého na tzv. gotické  - má vysokú klenbu, čo vplýva na tvar zuboradia a rôzne zubné problémy (predkus, zlý zkus a pod.). Zároveň so zvyšovanim klenby tvrdého podnebia sa toto podnebie vtláča do nosových dutín a zmenšuje ich priestor. Dieťa dýcha otvorenými ústami, čo okrem iného má za následok, že dieťa vyzerá "prihluplo".

Zápal stredného ucha u detí vo väčšine prípadov vzniká ako následok nepriechodnosti nosa a nosohltana. Čiže liečba sa odvíja od uvoľnenia nosa a nosohltana.

Príznaky zápalu ucha

Dieťa sa sťažuje na bolesti ucha, poruchu sluchu, bolesti hlavy. Môže udávať, že počuje zvuky ako tlkot srdca, pískanie, poprípade ozvenu svojho hlasu. Môže byť zvýšená teplota až horúčky. Dieťa je nepokojné až plačlive. U menších detí môžu byť prítomné trhavé pohyby hlavou, škrabance okolo ucha, dieťa si nervozne chytá uško. Typické pre zápal stredného ucha je, že bolesti a teplota sú vyraznejšie v noci, často je dieťa cez deň úplne kľudné a v noci nespí, preplače celú noc.

Môže byť prítomný výtok z ucha. Často dieťa povie, že ucho už nebolí, keď začne výtok. Je to tým, že tlak v ušku povolil, bolesti ustúpili. Môže aj klesnúť teplota po vytečení hnisu z uška.

Príčiny nepriechodnosti nosa a nosohltana 

Akútna nádcha - pri akútnej nádche sa zdurí sliznica nosa a nosohltana, čím sa upchá vyústenie vnútornej sluchovej trubice (Eustachova trubica). Následkom je vznik podtlaku v strednom ušku, vpáči sa blana bubienka. Teplota môže byť zvýšená, bolesti nie sú stále. Pri dlhšietrvajúcom podtlaku alebo rýchlom priebehu sa do stredného uška začne nasávať tekutina z okolia. Teplota stúpa, bolesti sú výraznejšie. Cez nos a nosohltan sa do ucha može dostať infekcia, vtedy sa v strednom uchu hromadí hnis. Teploty môžu byť veľmi vysoké, dieťa sa sťažuje na veľmi silné neustále bolesti ucha.

U detičiek ako aj u dospelých je dôležita toaleta nosa a hlavne jej správne vykonanie. Robí sa to vo forme preplachov. Možno niekto povie, že nám ako deťom žiaden preplach nikto nerobil. Ale vtedy nebolo také znečistené prostredie ako dnes.

Prečo je preplach dôležitý?

Nos je očistná stanica v tele. Prechádza ňou prijímany vzduch. Ten je studený, suchý, znečistený. Nos ho očistí, zvlhčí, upravi na potrebnú teplotu.

Keď sa nosná sliznica očistí od nečistôt a hlienov (soplíkov), jednak je menšie riziko infekcie (kde nie sú hlieny, tam nie sú bacily) a jednak sa zbaví sliznica možných alergénov a iných nečistot, čiže znova je menšie riziko infektu a alergie. A zároveň sa vzduch upravi tak, aby nebol škodlivý na priedušky, preto je dôležité dýchať nosom a nie ústami.

Ako správne vykonať očistu nosa?

V lekárni je dostať na voľnopredaj rôzne prípravky. Sú to roztoky morských a minerálnych solí, ktoré sú fyziologické pre naše telo. Tieto prípravky sú buď vo forme kvapiek, alebo sprejov s rôznou silou (juniorky a "dospelácke"), pre rôzne vekové kategórie - od narodenia po starobu. Sú to prípravky ako Libenar, Physiomer, Mar plus, Sterimar, Vincentka a podobne. Na výber je veľa podľa ceny či balenia. Je jedno, ktorý si zvolíte.