Môj prvý článoček. A to som na Modrom koníku už nejakú tú dobu 🙂

Viem, že sa to bude zdať jednoduché, ale možno o takejto možnosti liečby / doplnku liečby neviete a ak máte niekto s dieťatkom taký problém ako my, možno Vám to pomôže.

Náš hlavný problém spočíval v tom, že Lilinka bola v zime chorá, mala vysoké horúčky a potom nasledovali donekonečna sa opakujúce ťažkosti s dýchacími cestami. Vďaka nesprávne nasadenej liečbe všetkými možnými sirupmi a inými vymoženosťami dnešnej doby, ktoré sú dostupné v lekárňach a tak veľmi podporované farmaceutickými spoločnosťami sa Lilinkin stav stále nelepšil (vravím o týždňoch až mesiacoch). Práve naopak. 

Predchádzajúca choroba a úžasné sirupčeky jej zničili v dýchacích cestách tie brvičky, čo pomáhajú pri čistení dýchacích ciest a vykašliavaní a prvú vrstvu buniek a odkryli jemnučké nervové zakončenia. Uzlinky na krku v jednom kuse s niečím bojovali a spracovávali niečo, čo im očividne dávalo dosť zabrať. Dva týždne liečený chripot a kašeľ opäť vystriedalo chrapľavé zahuhňané hrdielko, opuch dýchacích ciest, zatekajúce soplíky, plný noštek, problém s papaním, odsávanie a pod. a s tým spojená nervozita a obavy o zdravie našej Bublinky. Riešili sme to, konzultovali so známymi, hľadali riešenie, zmenili doktorku. Nechcem to zakríknuť, pretože sa blíži ďalšie obdobie spojované s podobnými zdravotnými ťažkosťami, ale možno je riešením na pohľad celkom jednoduchá schéma.

Základom je diéta, ktorá v preklade znamená odkyslenie organizmu, čiže dieťatko by nemalo jesť nič, čo prekysluje alebo zahlieňuje organizmus, žiadne mlieko, kravské ani umelé, žiadne sladké, obmedziť pečivko, ovocíčko iba povarené a určite nie exotické (južné, citrusové). Cukor / sacharidy sú vo všetkom a treba ich v maximálnej miere kontroľovať a vylúčiť. Aspoň dva mesiace. Ono to trvá, kým sa tie dýchacie cestičky zregenerujú a dorastie v nich to, čo tam chýba. V súvislosti s týmto nám náš nový pán doktor povedal, že vývar je snáď to najlepšie, čo jej môžeme dať spapať. Hneď som si pomyslela, že jasnačka, ale potom mi povedal, no viete, taký poriadny vývar a ja som celkom nechápala, čo tým myslí, veď ja robím poriadny vývar. A tak ma pán doktor učil, ako urobiť naozaj poriady vývar 🙂 No naozaj som to nevedela.

Najprv sa majú 15-20 min. vyvariť odrezky a vňate zo zeleniny, petržlenová, mrkvová, zelerová vňať, kalerábové listy, odrezky, čo ostanú pri čistení zeleniny (samozrejme, že najvhodnejšia by bola zo záhradky od babičky), potom v tomto vývare variť zeleninku, mäsko, urobiť z neho ryžu a tak. Jedno také varenie som si trochu nafotila. 

Uvarila som to podľa doktorkových rád so zapojením vlastných schopností, ale hlavne s láskou a tak, ako som najlepšie vedela 🙂 Chutilo. A ja dúfam, že splnilo aj ten zdravotný účel. Lilinka rada piije polievočku(samotnú šťavičku aj z pohárika, slamkou, lyžičkou z tanierika.

Najprv som dala variť tie vňate a listy spolu už aj s kuracími krídelkami, lebo veď mäsku to trvá dlhšie (áno viem, chrbátiky by boli lepšie, ale ja som mala zrovna iba krídelká a Lilinka ľúbi to mäsko z nich). 

Ja vegetím, ale tou podravkou bez glutamánu a dosoľujem hymalájskou soľou. Ale táto polievočka bude krásna žltučká aj bez vegetky a bude oveľa krajšie voňať, uvidíte. Variť treba pomalinky, aby sa polievočka z mäska nezakalila, čiže malý oheň. Potom som vňaťky vybrala a polievočku scedila, pretože keď v nej plávajú tie kúsky sušenej zeleninky z vegety, to mi vadí.

Do hrnca som dala očistenú, nakrájanú zeleninku a zaliala scedeným vývarom. Mäsko sa môže variť ďalej.

Do toho som uvarila superské domáce cestovinky (niťovky). Bez toho ja osobne nemôžem existovať 🙂 Podotýkam, že domáce sú doma robené, tzn. nie z obchodu. Má to svoje čaro. My máme to šťastie, že máme zdroj 🙂

Polievočku som varila, kým sa mäsko nerozpadávalo tak fajn samo a kým nebola zeleninka takpovediac akurát. 

No a potom už len podávať a papať 🙂 Dobrú chuť.

Rada by som zdôraznila, že polievočka nie je to jediné, nenahradí liečbu. Ale nie vždy sú najlepšie lieky, sirupčeky alebo skrátka medicínky z lekárne. A nie vždy je dobré svojmu lekárovi (pediatrovi / zdravotnému systému) slepo dôverovať. Naša prvá pani doktorka nezvolila práve najšťastnejší spôsob liečby. Zmenili sme doktora. Bolo tam viac dôvôdov. Lilinka dostala od nášho nového pána doktora bylinky v kvapkách, konkrétne deväť síl, sladké drievko a čiernu ríbezľu ... a diétu. (Najlepšie je mať babu bylinkárku, čo už dnes nie je tak bežne vidno. My máme babu bylinkárku 2v1 v našom pánovi doktorovi.) Podávali sme poctivo. Teraz je to fajn, všetko ok (len sa bojím, aby som to nezakríkla) a ja dúfam, že takéto dlhodobé ozdravné procedúry už nebude treba.

Šmolinka moja, prajem ti (a aj nám všetkým), aby si už bola len zdravučká 🙂 Milujem ťa.

Jaj a super je natierať hrudníček a chrbátik tymiánovou mastičkou. Poprípade aj chodidielka a tie uzlinky na krku. Ale opatrne, je to véééľmi aromatické.

No, ak by som si ešte na niečo dôležité spomenula, doplním 🙂 Verím, že tento článok si prečíta ten, komu by mohol pomôcť a zároveň dúfam, že nebude príliš často potrebné využiť informácie v ňom obsiahnuté. Ono to nie je vôbec sranda ustriehnuť dieťa, tatinka a okolie, keď kam sa pohnete by niekto rád niečo ponúkol pod zub. A hlavne deťom. Prečo keď chce niekto urobiť dieťaťu radosť, dá mu do ruky čokoládku, cukríček, keksíček, piškotku a podobne? Veď to vôbec nie je pre ne vhodné. A vlastne pre nikoho.

No, oki doki, to by bolo asi vsjo. Tak pá a buďte zdraví.

Tent príbeh je venovaný všetkým mamičkám, ktore bojujú o mliečko alebo pritom aj dokrmujú svoje detičky. 

Ako sa to všetko začalo

11.3.2013 som porodila svoju nádhernú dcérku Emmu. Už v nemocnici som si prežila malý šok, keď mi druhý deň po pôrode vyťahala krv z prsníka a skončila cez noc na JIS-ke, keďže som ešte nemala mliečko a prikladala som si ju dlhšie ako by sa malo. To sa však už nezopakovalo, lebo už v ten večer mi mliečko začalo tiecť prúdom.

Začiatky kojenia boli síce krásne, ale tažké - bradavky ubolené, dotrhané - plakala som pri každom začiatku kojenia (každá mamička asi vie o čom hovorím). Po týždni mi detská sestrička odporúčila ochranné klobúčiky na kojenie, aby sa mi bradavky zahojili. Dalo sa to (no dnes už ľutujem, že som ich kúpila). No aj tak ako každá maminka som sa vytešovala, že všetko postupuje ako má a ja budem svoju Emmku šťastne kojiť aspoň do 3 rokov :D

Tento sen sa mi začal rozplývať, keď Emmka mala 2 a pol týždňa a mňa si akútne odniesla sanitka do nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Ani vám nehovorím o mojích zmiešaných pocitoch (keďže žijem v Budapešti a nanešťastie maďarsky nerozumiem), takže okrem toho, že musím opustiť moje malé bábätko, som sa obávala aj toho, ako zvládnem túto situáciu bez manžela, ktorý mi vždy všetko tlmočil a musel ostať doma s maličkou.

Operácia prebehla rýchlo, bezproblémovo, no vďaka silným antibiotikám som nemohla Emmku kojiť. Mliečko som si aspoň odsávala, aby som oňho neprišla a tak ma na 3. deň ubolenú pustili z nemocnice, že už môžem kľudne ďalej kojiť. Medzitým bola moja maličká dokrmvaná s Milumil (Nutrilon). Moje myšlienky sa neustále točili okolo toho, že sme sa pekne zabehali v kojení a takto to muselo dopadnúť. Z každej strany som počúvala rady, že ak chcem kojiť, tak fľašku musím hneď vylúčiť a iba kojiť, kojiť a kojiť. Myslela som si, že ako sa to ľahko povie, ale napriek tomu som sa celý deň snažila iba kojiť. Večerný boj som už vzdala a dala fľašku s mliečkom. Obhájila som si to tým, že jej to dám preto, aby sa dobre vyspinkala s plným bruškom. Škoda však bola, že kojiť som musela cez ochranné klubúčiky, keďže Emmka sa nechcela (nevedela) prisať kvôli fľaši. Našťastie s postupom času sme dokrmovanie vylúčili úplne (v podstate do 5 dní sme to zvládli) a prišiel na rad výber stehov.

Stále ubolená som prišla do nemocnice (čím skôr som chcela aj odísť, aby som si mohla nakojiť moju malu krásku), no čakanie bolo nekonečné a tak sme sa dohodli so sestričkou, že pokiaľ je primár na operačke (ktorý mi mal vybrať stehy), tak odbehnem do hodiny domov a naspať, aby som nakojila. To bolo však posledné kojenie ☹

V ten deň si ma tam aj nechali kvôli neustupujúcim bolestiam brucha a podozreniu na rozširený zápal (zápal podbrušnice). Nasledujúci deň ma opäť operovali (presne týždeň po prvej operácií - čiže Emmka mala 3 a pol týžňa) a moje sny o kojení sa úplne rozplynuli, keďže z nemocnice ma neplánovali pustiť akôr ako o týždeň. Opäť nasadené silné antibiotiká a moje mliečko každým dňom ubúdalo (ubolená po druhej operácií som sa snažila aspoň 1x denne odsávať mliečko).

Vrátila som sa domov, keď mala Emmka presne 1. mesiac (po týždni v nemocnici), no tento návrat bol ešte ťažší. Plakala som pri každom kojení spolu s Emmkou a neustále rozmýšľala nad tým "Prečo sa to stalo práve mne?" Neverila som tomu, že kojenie musím za jeden mesiac už 3x rozbiehať nanovo. Priznám sa, váhala som, či sa to ešte oplatí, či sa po takej dlhej dobe oplatí znova rozbiehať kojenie - namala som na to síl. Zhodnotila som situáciu a povedala si, že aj keby som mala len pol dňa kojiť a potom dokrmvať, tak aj to bude lepšie ako keby sme zostali len na umelom mliečku.

Môj štartovací bod kojenia: odsávačkou som odsala 10ml z každého prsníka.

Opäť som začala brať homeopatiká - Ricinus Communis 5CH (3x denne po 5 guličiek), mliečko sa trošku viac rozbehlo, ale dokrmovať sme museli naďalej. Dokúpila som si k tomu Senovku grécku (Grécke seno), z čoho som si robila odvar (aj to malo lepší vplyv na mliečko), no aj napriek tomu sme pri každom kojení rozrobili aspoň 30ml a dokrmovali, aby nebol plač. Jedine v noci sa mi pomaly začali nalievať prsniky viac a viac mliečkom, takže akurát nočné kojenie sme boli oslobodení od rozrábania mliečka. Vytešovala som sa z každej maličkosti spojenej s kojením - postupne mi začalo mliečko tiecť už len keď zamrnčala (hurááá dobré znamenia) - no aj tak sme stále dokrmovali.

Asi mesiac po 3. začatí s kojením som konečne sekla s kojením s klobúčikmi - aj napriek tomu, že predtým sa nechcela prisať, tak som dovtedy jej núkala prsník, kým si to nerozmyslela 🙂 Hurá, ďalší dobrý krok v kojení (a pokoj s večným vyváraním po každom kojení). Mliečko sa stále naštastie tvorilo a tak 2 týždne na to som si uvedomila, že sme Emmku dokrmovali iba 1x, aj to večer pred spaním.

To bol pre mňa impulz - "NEVZDÁVAJ TO A VYSKÚŠAJ IBA KOJIŤ!"

Ďalších 5 dní sme museli ešte dokrmovať 2-3x denne (nedarilo sa výlučne kojiť), až 7.6. som po dlhom večernom boji pri kojení znova podľahla Emmkinemu plaču a rozrobila mliečko na dokrmenie pred spaním - vypila však len 10ml a pvedala som si STOP - ďalší deň som jej už nerozrobila mliečko 🙂

A tak hrdo môžem dodať, že od 8.6.2013, skoro po 2 mesiacoch boja - OPAŤ IBA PLNE KOJÍM.

Dodatočne som si ešte na pomoc objednala kapsule: Benedikt lekársky a Senovku grécku - 90 kapsulí na 10 dní (3x3 kapsule denne - z oboch). Homeopatiká: Agnus Castus 5CH (podobné ako Ricinus Communis 5CH), ale pomáhajú odbúrať blok v hlave mamičky, že ma málo mliečka.

POMOHLO - mliečko sa spustilo, prsia sa nalievali a boli ako kameň - do tretice hurááá 🙂

Celá šťastná som pár dní dozadu (8.7.2013) oslavila 1. mesiac kojenia (do tretice zvládnutého) a nemienim sa ho tak skoro vzdať 🙂

Týmto mojím príbehom som chcela poukázať, že kojenie sa dá rozbehnúť, hoc aj na 3x 🙂 Viem, že niektoré mamičky mali zdravotný problém a o mliečko prišli ☹ čo mi je ľúto, ale pokiaľ kojíte a dokrmujete, NEVZDÁVAJTE SA SVOJHO MLIEČKA, ktoré je to naj, čo pre svoje detičky máme kedykoľvek a kdekoľvek ihneď k dispozícii. My sme si prešli krmením z fľaše cca 2 a pol mesiaca a taktiež kojením cez ochranným klobúčik a aj napriek tomu sa nám to podarilo.

Všetkým mamičkám, ktoré mi dali cenné rady k opätovnému kojeniu, VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM 🙂

8.8. - sme oslávili 2. mesiac, čo sa odznova plne kojíme (hrdo hlásim)

Pár rád a skúseností pri nosení dieťatka.

Noste dieťa podľa jeho potreby.

U novorodencov bude interval nosenia najdlhší, postupne s jeho psychomotorickým rozvojom sa bude skracovať.

Striedajte nosenie s chvíľami, kedy sa dieťa hrá samé a pozoruje svet.

Doprajte svojmu dieťaťu priestor pre rozvoj vlastných aktivít (pretáčanie, plazenie, lozenie).

Dieťa môžete nosiť od narodenia až do veku 5 rokov.

U staršieho dieťaťa oceníte možnosť nosenia hlavne pri prerezávaní zubov, návaloch hnevu, chorobe, náhlej únave a pod.

Pri nosení očakávajú hlavne novorodenci že sa budete pohybovať alebo aspoň pohojdávať. Tento rytmický pohyb poznajú ešte z pobytu v maminom brušku.

Pri nosení striedajte strany nosenia, prípadne úväzy tak, aby ste nepreťažovali jednostranne svalstvo svojho tela.

Nezabudnite na primerané obliekanie, pretože dieťa hrejete svojim telom. V zime nezabudnite na najochladzovanejšie časti tela, ktorými sú nožičky (odporúčame používať návleky na nôžky) a pri vertikálnom nosení aj chrbátik.

Šatka na nosenie Vám poslúži nielen na nosenie, ale zároveň aj ako prikrývka, podložka na prebaľovanie, tienidlo pred prudkým slnkom, ...

Pri nosení dieťaťa dbajte na bezpečnosť. Nosenie detí nie je vhodné spájať so športovými aktivitami ako jazda na korčuliach, bicyklovanie, jazda na koni, lyžovanie a pod.

Pri domácich činnostiach buďte tiež opatrní – v kuchyni nevarte pri sporáku, nemanipulujte s horúcimi nápojmi, ostrými nožmi a pod.

Nikdy nenoste dieťa ak ste pod vplyvom alkoholu, liekov, alebo ste chorí. Všetky tieto faktory môžu ovplyvniť Vašu rovnováhu a prirodzené reflexy.

Pri nosení dieťaťa dodržujte rady a návody výrobcu. Šatku viažte tesne k telu, nosič dotiahnite podľa potreby.

Zdroj: www.mamaja.cz

Viac tu: www.nosmesa.eu/news/prakticke-rady-na-nosenie/

Toto sú základné predpoklady, z ktorých pri písaní tohto článku vychádzam:

• Deti sa chcú nosiť. 
• Matky chcú deti nosiť. 
• Nosenie je pre deti prospešné.

Každá matka chce napĺňať potreby dieťaťa, ale zároveň je úplne prirodzené, že si chce starostlivosť o dieťa čo najviac zjednodušiť. Preto často siaha po pomôckach na nosenie detí. Prvou a najrozšírenejšou voľbou býva práve klokanka. Napriek tomu, že výrobcovia deklarujú zdravotnú nezávadnosť klokaniek, nemusí to byť tak úplne pravda. 

Pod pojmom klokanka často označujú súhrnne všetky detské nosiče. Presne však toto označenie zahŕňa len neergonomické pomôcky na nosenie detí s úzkou sedacou časťou a vystuženou chrbtovou opierkou. Klokanky sú u nás bežne dostupné a používané, napriek tomu, že na nosenie detí nie sú vhodné.

Z pohľadu dieťaťa:

Klokanky neumožňujú dieťatku zaujať prirodzenú schúlenú polohu v klbku, kedy by nemalo namáhaný chrbátik. V klokankách dieťa visí za rozkrok, čo je nielen nepohodlné, ale u chlapcov môže viesť aj k vážnejším zdravotným problémom.

Bedrové kĺby nie sú v správnom postavení a nadmerne trpia, nožičky visia nadol a pri dlhom nosení môžu tŕpnuť. Rovnako aj chrbtica je predčasne vertikalizovaná a preťažovaná. Dieťa sa v klokanke prehýba do luku, chrbtica je v neprirodzenom záklone, ručičky su vykrútené v ramienkach a visia dozadu. Ťažká hlavička nemá oporu a jej váha zaťažuje krčnú chrbticu.

Klokanky umožňujú aj nosenie tvárou vpred ale ani táto poloha nie je vyhovujúca z fyziologického ani psychologického hľadiska. V klokankách dieťa nemôže spať, lebo nemá podopretú hlavičku a krčnú chrbticu. Boli už aj prípady, keď dieťatko po túre strávenej v klokanke muselo byť hospitalizované z dôvodu zaseknutia nervu a čiastočnej paralýzy. Je to síce extrém, ktorý pri 15 minútovom ponosení určite nehrozí, ale stalo sa...

Z pohľadu rodiča:

Ani pre nosiča nie sú klokanky také pohodlné, ako by sa mohlo zdať. Sú vybavené len úzkymi ramennými popruhmi a celá váha dieťaťa je prenášaná na plecia nosiaceho. Následkom takéhoto nosenia sú bolesti v krčnej chrbtici. Dieťatko sa v klokanke nedá pritiahnuť tesne k telu nosiacej osoby, teda ťažisko dieťaťa je ďaleko a tento fakt nosenie značne zťažuje. Matka musí vzdialené ťažisko regulovať záklonom a tým sa namáha chrbtica v oblasti krížov.

Pri používaní klokaniek je takmer nemožné vykonávať nejakú inú činnosť alebo pracovať, pretože dieťa nie je tesne pri tele nosiča a vykláňa sa do strán podľa polohy, akú nosiaca osoba aktuálne zaujme. Pri pohybe je potrebné dieťa neustále podopierať rukami, predklon s klokankou bez pomoci rúk je úplne nemožný. Častokrát je nosenie v klokankách ešte náročnejšie ako samotné nosenie na rukách. Navyše aj nosnosť klokaniek je veľmi obmedzená a väčšina z nich je vhodná len do 8-9 kg, čiže približne do pol roka veku dieťatka. Zrejme jedinou výhodou klokaniek je ich nízka cena v porovnaní s inými nosičmi.

Z pohľadu výrobcov:

V poslednej dobe nastal medzi výrobcami klokaniek pozitívny trend a začali produkovať výrobky, ktoré zvyšujú pohodlie nosenia pre dieťa aj rodiča. Tieto typy detských nosičov kombinujú prvky tradičných klokaniek a ergonomických nosičov, majú regulovateľnú šírku sedacej časti, vystužené ramenné popruhy, bedrový pás a vyššiu nosnosť. Stále si však zachovávajú jeden spoločný prvok a to je možnosť nosenia dieťaťa tvárou dopredu.

Z môjho pohľadu:

Akýkoľvek výrobok, ktorý umožňuje nosenie tvárou vpred je na nosenie dieťaťa nevhodný. Je mi jasné, že deťom sa výhľad páči, ale je to za cenu možných zdravotných rizík v dôsledku nesprávnej polohy. Rozhľad dieťaťa pri nosení sa dá dosiahnuť aj inými spôsobmi ako len nosením tvárou vpred. Napríklad je možné používať na nosenie babyšatku alebo ergonomický nosič, ktorý umožňuje aj nosenie na boku alebo na chrbte. Tieto nosiče sú oveľa pohodlnejšie pre rodiča a zabezpečia dieťaťu vhodnú polohu.

Ja nosím moju dcérku denne a dlho. Obom nám to vyhovuje. Preto som sa rozhodla pre ergonomické nosenie a nepoužívam klokanky.

Viac o nosení a nosičoch v skupine: http://www.modrykonik.sk/skupina/1862/

Pri novorodencoch a malých deťoch môže byť babyšatka alebo vhodný nosič  na nezaplatenie. Niektoré deti (a nie je ich málo) vyžadujú časté a dlhotrvajúce nosenie na rukách, prípadne neznášajú kočík,veľa plačú, trápi ich bruško alebo majú ťažkosti s dojčením či zaspávaním... K riešeniu všetkých týchto problémov môžu byť nápomocné vhodné pomôcky na nosenie dieťaťa. Ako si však vybrať to pravé orechové, tak aby ste boli spokojní obaja, matka aj dieťa??

Dieťa sa dá nosiť v rôznych šatkách a nosičoch. Nie všetky sú vhodné na nosenie detí a niektoré môžu byť príčinou rôznych zdravotných komplikácií. Pri výbere nosiacej pomôcky treba brať ohľad najmä na vek dieťaťa, ktoré chceme začať nosiť. Tiež si treba zvážiť či budeme nosiť len doma alebo aj na prechádzkach, či budeme nosič používať aj na uspávanie a spánok, či bude nosiť len matka alebo aj otecko, či chceme nosiť len pár mesiacov alebo plánujeme nosiť aj batoľa...

Vo všeobecnosti môžeme nosiace pomôcy rozdeliť na ergonomické a neergonomické. Tie druhé sa na nosenie detí neodporúčajú.

 Ergonomické pomôcky – vhodné na nosenie

 Babyšatky - Sú to pruhy elastickej alebo neelastickej látky dlhej 2-5 metrov, ktorou sa upevňuje dieťa tesne na telo nosiaceho. Babyšatky umožňujú ergonomické nosenie. V babyšatkách je možné nosiť v polohe kolíska a v zvislých polohách na bruchu, na boku aj na chrbte. Možné sú symetrické aj asymetrické úväzy (cez jedno rameno). Babyšatky bývajú elastické a pevné. Elastické šatky sú NAJLEPŠOU voľbou pre novorodencov a maminky, ktoré nemajú žiadne skúsenosti s viazaním. Pružná látka dokonale obopne telo dieťaťa, viazanie je veľmi jednoduché. Pohodlne sa v nich dajú nosiť deti približne do 8-9kg, závisí od výrobcu šatky. Cena elastických šatiek je približne v rozmedzí 40-80 eur. Pevné šatky sú tiež vhodné od narodenia ale vyžadujú trochu viac zručnosti a trpezlivosti pri viazaní. Najčastejšie sa vyrábajú zo 100% bavlny ale predávajú sa aj modely s prímesami ľanu, hodvábu, bambusu, konope a ďalších prírodných alebo syntetických materiálov. Pevné šatky sú NAJUNIVERZÁLNEJŠÍM nosičom pre dieťa. Dá sa v nich viazať na mnoho spôsobov a unesú dieťa až do 3 rokov. Pevné šatky sa dajú kúpiť od 50 do 150 eur.

 Ergonomické nosiče (ergonosiče) - Nosiče inšpirované tradičnými ázijskými nosičmi. Majú širokú chrbtovú opierku, robustný bedrový pás, polstrované ramenné popruhy a upínanie na pracky. Na rozdiel od klokaniek zabezpečujú zdravú ergonomickú polohu pri nosení. Ergonosiče sú VEĽMI POHODLNÉ pre rodiča, váhu dieťaťa rozkladajú rovnomerne na plecia a bedrá nosiaceho. Nevyžadujú žiadnu viazačskú zručnosť. Dajú sa používať na vertikálne nosenie vpredu a na chrbte ale vždy LEN TVÁROU K nosiacemu. Niektoré druhy umožňujú aj nosenie na boku. Ergonomické nosiče sú vhodné od 3-4 mesiacov, keď si vie dieťa samostatne držať hlavičku. Ergonosiče sa vo všeobecnosti nedajú používať od narodenia, pokiaľ nie sú vybavené špeciálnym zmenšovacím patentom na nosenie novorodencov. Ergonosiče radi nosia aj oteckovia, kvoli ich športovému vzhľadu a jednoduchému spôsobu nasadzovania. Pre dieťa sú pohodlné približne do 2 rokov (alebo do výšky 90cm). Pre väčšie deti sa vyrábajú tzv. batoľacie nosiče, ktoré sú veľkosťou prispôsobené batoľatám a predškolákom. Tieto sú veľmi dobrou alternatívou k turistickým nosičom a krosnám. Cena ergonosičov je približne od 70 do 150 eur.

 Mei-tai - Nosiče, ktoré sa tradične používajú v Ázii. Ide o jednoduchý látkový nosič obdĺžnikového tvaru s ramennými a bedrovými popruhmi, ktoré sa zaväzujú na tele nosiaceho. Niektoré moderné verzie majú polstrovanie na ramenách pre pohodlnejšie nosenie. Použitie je rovnaké ako u ergonosičov. Sú vhodné približne do 12-15kg, pri vyššej váhe už ramenné popruhy môžu rezať do ramien. Výhodou je nižšia cena oproti ergonosičom, približne 40-60 eur. Tento typ nosiča si môžete vyskúšať ušiť aj doma s minimálnymi nákladmi.

 Babyvaky - Jednoduchý látkový nosič cez jedno rameno do ktorého sa vkladá dieťa. Umožňuje nosenie predovšetkým v kolískových polohách na bruchu alebo zvislo na boku. Pre rodiča je menej pohodlný, lebo celá váha dieťaťa je len na jednom ramene. Z toho dôvodu babyvaky nie sú vhodné na dlhé nosenie a na prechádzky. V polohe kolíska je možné nosiť v babyvaku už novorodenca. Výhodou babyvaku je jednoduché a rýchle nasadzovanie, bez viazania a doťahovania. Nízka cena oproti iným nosičom: 30-50 eur.

 Ring Sling - Krátke babyšatky so všitým párom hliníkových krúžkov. Nosia sa cez jedno rameno, v kolískach alebo zvislo na bruchu, na boku, prípadne na chrbte. Krúžky slúžia na presné dotiahnutie úväzu. Nie sú vhodné na dlhodobé nosenie lebo zaťažujú len jedno rameno. Dieťa sa v nich dá lepšie napolohovať ako v babyvakoch. Cena: 40-80 eur.

Neergonomické nosiče

 Klokanky - V našich podmienkach najpoužívanejšie pomôcky na nosenie. Chrbtová opierka klokaniek je tvarovaná, úzka a vystužená. Nosia sa na bruchu tvárou k nosiacemu alebo tvárou von. Niektoré typy sa dajú nastaviť na nosenie v horizontálnej polohe. Nezabezpečujú ergonomickú polohu dieťaťa pri nosení a NIE SÚ VHODNÉ na nosenie. Dieťa sa v nich nosí  v záklone a neprirodzene vystreté. V klokankách dieťa prakticky visí za rozkrok, preťažuje sa jeho chrbtica a bedrové kĺbiky. Chrbtica je predčasne vertikalizovaná, musí niesť celú váhu ťažkej hlavičky čo môže mať za následok neskoršie problémy. Klokanky nie sú pohodlné ani pre dieťa ani pre nosiaceho. Klokanky prenášajú váhu dieťaťa len na ramená nosiaceho a už krátkodobé nosenie môže mať za následok bolesti krížov a krčnej chrbtice. Nízka cena: od 15eur.

 Turistické nosiče a krosny - Sú to prakticky stoličky pre deti, ktoré sa dajú nosiť len na chrbte podobne ako ruksak. Používajú sa pri deťoch, ktoré už vedia samostatne sedieť. Pre malé dieťa môže byť dlhotvajúce sedenie veľkou záťažou, najmä keď si v nosiči nemôže pohodlne pospať. Ak sa tieto nosiče používajú správne, neohrozujú vývoj dieťaťa ale pre nosiaceho nie sú veľmi pohodlné. Nevýhodou je ich vysoká hmotnosť, čiže okrem váhy dieťaťa je treba niesť aj ťažký nosič. Ťažisko dieťaťa sa nachádza ďaleko od tela nosiaceho a to ešte viac  znepríjemňuje celé nosenie, hlavne ak sa dieťa hýbe. Pri niektorých starších typoch krosničiek hrozí, že dieťa môže z nosiča vypadnúť. Vysoká cena: 80-200 eur.

Iné

 Na trhu je veľa ďalších druhov pomôcok na nosenie, ktoré kombinujú vlastnosti predchádzajúcich uvedených pomôcok. Do tejto skupiny možeme zaradiť nosiče Hipseat, Tonga, K´tan, asymetrické ergonosiče, kombinované klokanky, predviazané šatky, tričká na nosenie a ďalšie.

Na otázky ohľadom nosenia radi odpovieme v skupine Nosíme naše deti http://www.modrykonik.sk/skupina/1862/

Rozhodla som sa napísať tento článok na pomoc rodičom, ktorí neberú bezpečnosť svojich detí na ľahkú váhu a chcú autosedačku vybrať zodpovedne.

Kritéria pre postup detí do väčších autosedačiek nie sú mnohým známe, a tak sa zvyknú riadiť len hmotnostnou kategóriou. Tá však nie je jediná smerodatná.

Takisto vám v tomto članku poradím aj konkrétne druhy najbezpečnejších autosedačiek na základe vyhodnotenia nemeckých ADAC testov bezpečnosti. Hodnotí sa bezpečnosť autosedačky pri priamom a bočnom náraze, bezpečnosť použitých materiálov a v neposlednom rade aj manipulácia s autosedačkou, keďže správne pripútanie je pri náraze podstatné. Preto sa autosedačky s isofixom všeobecne odporúčajú ako najbezpečnejsie.

Pri kúpe autosedačky z bazáru treba brať do úvahy, že nepoznáte minulosť autosedačky. Bezpečnosť autosedačky je podstatne znížená po havárií, aj v prípade, že navonok nie je poznať žiadne poškodenie. Stačí pád z výšky viac ako jeden meter, aby bola autosedačka znehodnotená. Ďalším dôležitým faktorom je aj vek autosedačky. Plasty starnú a krehnú, preto sa neodporúča používať autosedačky staršie ako 5 rokov. Takisto by som nekupovala autosedačku, ktorá bola dlhodobo vystavená vo výklade a svietilo na ňu slnko.

Ešte jedna dôležitá rada na záver: je vždy dobré pred kúpou autosedačky odskúšať ako sa v nej bude dieťaťu sedieť, a takisto ju skúšobne namontovať v aute pod dohľadom predajcu - aby ste mali istotu, že to robíte správne a aby ste videli, či je dĺžka pásov vo vašom aute dostačujúca.

Kategória 0-13 kg, tzv. vajíčko

Tieto autosedačky patria jednoznačne medzi najbezpečnejsie, a to hlavne z dôvodu, že sa pútajú v protismere. Je to 5-krát bezpečnejšie než vozenie detí v smere jazdy. Preto je vhodné vyberať čo najväčšie vajíčko, aby tam dieťa dlho vydržalo.

Čas na kúpu novej autosedačky poznáme podľa toho, že dieťaťu siahajú pásy pod ramená, alebo presahuje hlavička ponad horný okraj autosedačky. Nožičky trčať môžu, hlava v žiadnom prípade.

Upozornenie na záver: vajíčko môžeme voziť aj na sedadle spolujazdca, ale airbag musí byť deaktivovaný.

Najbezpečnejšie autosedačky v tejto kategórii:

• Romer Baby Safe plus Isofix
• Romer Baby Safe plus II isofix
• Maxi Cosi Cabriofix isofix
• Bez isofixu napr. Cybex Aton 2

Kategória 9-18 kg

Dieťa je možné umiestniť do autosedačky v tejto kategórii, pokiaľ spĺňa nasledovné podmienky:

• váha minimálne 9 kg
• vek minimálne 9 mesiacov
• samostatný sed (dieťa sa posadí samo z polohy na štyroch)

Mnoho rodičov však tieto podmienky nepozná a deťom kupuje autosedačky v tejto kategórií predčasne, čím nevedomky ohrozujú ich bezpečnosť.

Autosedačku je vhodné vymeniť za väčšiu pokiaľ dieťaťu presahuje hlava zo sedačky na úrovni očí, alebo pokiaľ siahajú pásy pod ramená.

V tejto kategórií dopadli najlepšie nasledovné autosedačky:

• Romer Safefix plus
• Romer Trifix
• Romer Duo plus
• Chicco X Pace isofix
• Cybex Juno Fix
• Maxi Cosi Pearl so základňou Family Fix
• Besafe IZI Comfort X3 Isofix
• Maxi Cosi Priorifix

Z tých bez isofixu:

• Romer King plus
• BeSafe IZI Comfort X3
• Maxi Cosi Tobi

Kategória 15-36 kg

Toto je posledná kategória autosedačiek, ktorú budete kupovať. Mala by vydržať dieťaťu až do veku, kedy autosedačku potrebovať nebude (minimálne 150 cm alebo váha 36 kg).

Podmienky pre prechod do tejto kategórie sú nasledovné:

• váha minimálne 15 kg
• vek minimálne 2,5 roka
• minimálna výška 94-100 cm (podľa konkrétnej autosedačky)

Medzi najbezpečnejšie autosedačky v tejto kategórií patria:

• Romer Kidfix Sicts
• Romer Kidfix
• Cybex Solution X- FIX
• Concord Transformer XT a T

Bez isofixu:

• Romer Kid
• Cybex Solution X
• BeSafe IZI Up
• Maxi Cosi Rodi XR
• Concord Lift Evo

Predchádzajúce kategórie autosedačiek patria medzi hlavné a každé dieťa by malo prejsť cez každú z nich. Nasledujúce kategórie patria medzi najmenej bezpečné a je lepšie sa im vyhnúť.  

Kategória 0-18 kg

Tieto autosedačky patria medzi málo využívané, je to hybridná kategória pre deti, ktoré sa už nezmestia do vajíčka, ale súčasne ešte nespĺňajú podmienky pre prechod do kategórie 9-18 kg.

Ich hybridnosť spočíva v možnosti inštalácie do smeru jazdy, aj proti smeru jazdy. Bývajú polohovateľné, takže dieťa sa v nich pohodlne vyspí. Z tých, ktoré majú pomene veľký sklon ľahu je najbezpečnejšia Britax Romer First Class. Všeobecne v tejto kategórii vyhráva BeSafe Izi Combi X3 - existuje verzia s isofixom, aj bez.

Odporúčam mať autosedačku nainštalovanú čo najdlhšie v protismere jazdy, do smeru jazdy sa môže otočiť až po splnení podmienok - 9 kg, 9 mesiacov, samostatný sed.

Kategória 9-25 kg a 9-36 kg

Tieto kategórie autosedačiek zriedka spĺňajú bezpečnostné normy práve kvôli veľkému hmotnostnému rozpätiu. Len ťažko si predstaviť vyhovujúcu sedačku pre ročné dieťa a súčasne pre 12-ročné dieťa. Avšak aj v tejto kategórií sa nájde pár bezpečných sedačiek, i keď to pohodlie pre dieťa nie je nikdy také ako v sedačkách v menšom hmotnostnom rozpätí.

Najlepšie v ADAC testoch z týchto autosedačiek dopadli:

• Concord Transformers Pro Isofix
• Kiddy Guardian Fix Pre 2 isofix
• Z tých bez isofixu:
• Cybex Pallas 2

Podsedák

Absolútne nevhodný, nebezpečný, žiadna ochrana proti bočnému nárazu, nepohodlný pre dieťa.

• Crash test s autosedačkou: http://www.youtube.com/watch?v=D_WgsFcyuE8
• Crash test s podsedákom: http://www.youtube.com/watch?v=dobVBDOod6A

Informácie som zosumarizovala z nasledujúcich stránok:

http://www.autosedacky.estranky.cz/clanky/crash-testy-a-videa.html

http://www.adac.de/infotestrat/tests/kindersicherung/kindersitz-test/default.aspx?ComponentId=29903&SourcePageId=31900

http://www.emimino.cz/poradny/autosedacky/

Prehľad testov autosedačiek vo všetkých kategóriach za roky 2007-2010

http://www.adac.de/infotestrat/tests/kindersicherung/kindersitz-test/default.aspx?tabid=tab5

Prehľad testov autosedačiek všetkých kategórií za roky 2011-2012

http://www.adac.de/infotestrat/tests/kindersicherung/kindersitz-test/default.aspx?tabid=tab1

Dúfam, že sa vám článok páčil a že vám pomôže k správnemu výberu autosedačky a spoločne prispejeme k zníženiu detskej úmrtnosti na cestách.

Clanok som sa rozhodla napisat z dovodu, ze stale vidim, kolko mamiciek ani len netusi, ze uz nemusi Next objednavat cez sprostredkovatelov za kurzy, ktore mne osobne dost vyrazaju dych:-/

S novou kolekciou prisiel nextdirect.com aj s novou cenovou politikou nizsich cien, ktore po porovnani s uk strankou sa daju preratavat cca kurzom 1,4 co je vsak dolezite, pri obejdnavke nad 20€ je to bez postovneho a zasielane kurierskou spolocnostou az priamo k vasim dveram, do cca 5 pracovnych dni!!

AKO NA TO:

Potrebujete na zaciatok dve veci aby ste mohli uspesne nakupovat cez nextdirect.com

1. emailova adresa

2. karta Visa, Mastercard, Diners alebo American expres, akceptuju tiez platbu cez PayPal, s touto katou MUSITE vediet nakupovat cez net, teda musi mat karta tuto funkciu. Ak mate kreditnu kartu, isto sa s nou bude dat nakupovat (kazda embosova karta sa da pouzit na nakup cez internet) Horsie to je s kartami debetnymi, ktore mate k uctom, tam sa treba informovat v banke, ci je mozne tuto sluzbu ku karte spojazdnit.

Da sa platit aj pay palom, ako na to najdete na nete je mnozstvo navodov, staci zadat heslo ako platit cez paypal

Ked ste splnili prve dve poziadavky, huraaa na registraciu🙂

1. otvorte si stranku www.nextdirect.com/sk (v hornom pravom rohu musite mat slovensku vlajku)

2. zadajte si na horne casti obrazovky My Account, nasledne po nabehnuti noveho okna, kliknite napravo na Register your details

3. po otvoreni noveho okna zadajte povinne udaje oznacene hviezdickou: titul, meno, priezvisko,datum narodenia a telefonne cislo (cast promocode vynechajte), zadajte svoje prihlasovacie udaje, teda emailovu adresu a dva krat to iste heslo!

4. kliknite napravo na Step 2 kde bude potrebne vypnit adresu, kam vam budu zasielky chodit (UPOZORNUJEM, ZE TATO ADRESA MUSI BYT TOTOZNA S ADRESOU, NA KTORU MATE REGISTROVANU KREDITNU KARTU!!!! ak nezadate zhodne udaje, platbu kartou vam nebudu musiet akceptovat)

5. prekontrolujte si ci su vsetky udaje spravne a dokoncite registraciu

6. mozete nabehnut do onlineshopu a smelo vyberat tovar

7.ked sa rozhodnete nakup ukoncit a konecne oplieskat tu zlatu kreditku co kazda vlastnime🙂)))) nezabudnite, ze nextdirect vam neda sancu na nijaku spatnu kontrolu a ked raz natukate cislo katry a zadate security code (teda trojmiestne cislo zo zadnej strany karty ako sa podpisujeme) a odoslete tieto udaje,  tak mate objednavku urobenu a mali by ste obdrzat mail s potvrdujucou informaciou o vykonani objednavky. Mne sa vsak stalo par krat, ze peniazky stiahli a objednavka nebola mailovo potvrdena, tovar vsak aj napriek tomu prisiel.

Prirucka v slovencine, ak by bolo este nieco nejasne http://cdn.clikhosting.com/nextdirect/slovak2012/

Snad bude tento clanok aspon malicko napomocny pre kazdu next maniacku aj nemaniacku🙂

Toto je príbeh o cumlíku od mojej kamarátky - tu pod nickom elinka27 (súhlasila s jeho uverejnením).

Tento článok nebol písaný s cieľom použiť ho ako návod na odučenie dieťata od cumlíka, ani ako návod k dojčeniu pri používaní cumlíka. Píšem ho ako výstrahu a poučenie pre mamičky, ktoré dojčia a uvažujú nad jeho používaním. Isto sa nájdú aj mamičky, ktoré budú argumentovať, že cumlík používali popri dojčení bez obtiaží. K tomu len podotknem, že moje kamarátky, ktoré ho používali, dnes už nedojčia. Každé dieťatko je iné a naozaj, čo platí pre jedno, nemusí pre druhé.

Keď sa narodila dcérka, bola presne ten typ bábätka ako jej starší brat, niektorí by ju nazvali „náročné dieťa“. Neustále si vyžadovala moju pozornosť a blízkosť a kedže aj ja som jej blízkosť potrebovala, snažila som sa nájsť riešenie ako to skĺbiť, aby som sa mohla venovať aj synovi a byť aj jemu na blízku.

V tomto nám pomohla šatka na nosenie, kde sa dcérka ukľudnila, spala a ja som mala voľné ruky. Problém však nastal v tom, že nevedela zaspať bez prsníka, a tak to u nás niekedy vyzeralo tak, že na prsníku bola každú chvíľu a kedže bola v šatke tak to nebola prekážka. Odmietala však spávať v kočíku.

Nebudem zachádzať do podrobností, výsledok bol nakoniec ten, že som podľahla tlaku blízkej rodiny a tiež odporúčania pediatričky, kedže dcérka pribrala za prvý mesiac viac ako 1,5 kg a tento prírastok sa jej zdal vysoký, a cumlík začala používať. Zrazu vedela spať omnoho dlhšie, a dokonca aj v kočíku.

Síce sa po takom dlhom spánku budila s obrovským plačom, ale pripisovala som to tomu, že keď si dobre pospala tak jej dobre vytrávilo. Mliečka bolo dosť, tak som ju vždy nadojčila a ukľudnila sa. Takto sme fungovali krásne niekoľko týždňov a naozaj bez obtiaží. Ja som sa vnútorne ukľudnila a utvrdila v tom, že cumlík nemôže byť až taký problém.

Že následky jeho používania nemusia byť ihneď videteľné, na to som prišla neskôr.

Na najbližšej poradni, po prevážení nastal šok, dcéra pribrala za 6 týždnov minimum, čiže skoro vôbec. Nikdy som sa neriadila rastovými tabuľkami, ale nevedela som si vysvetliť, kde by mohol byť problém. Nakontaktovala som sa na poradkyňu pri dojčení, ktorá bola u nás aj na začiatku, a jednoznačne odporučila vylúčiť cumlík.

Predlžovali nám intervaly medzi dojčením, a tak dostávala naprsník keď už bola veľmi hladná. Dokonca som sa párkrát pristihla, hlavne v noci, keď som bola ospalá, že keď zamrčala, tak som jej ho hneď vložila do úst, aby spala ďaľej.

Klesla mi tvorba mlieka, kedže nebola prikladaná na prsník podľa jej potrieb. Neverila som, že dieťa, ak je hladné, dá sa oklamať cumlíkom, veď predsa musí vedieť, že z neho netečie. A tak som aj naďaľej používala cumlík, zvýšila si podpornými prostriedkami tvorbu mlieka, a na nasledujúcej poradni už krásne pribrala.

Čo ma však trápilo, bolo to, že po krátkom čase začala prsník odmietať, hoci bola evidentne hladná. Myslela som, že nemám mlieko, pretože inak by sa predsa najedla. No ona bola tak hladná a nervózna, že sa odmietala prisať. Musela som jej mlieko najprv vstreknúť do úst, a potom ked sa trochu nasýtila, dokázala sa prisať. Súčasne som pociťovaľa bolesť pri dojčení, bradavky boli akoby ošľahané vetrom, zodraté a svrbeli.

Začala som cumlíky častejšie sterilizovať, natierať bradavky a užívať výživové doplnky na liečbu mykózy. Poradkyňa opäť odporučila vylúčiť používanie cumlíka. Teraz som sa už aj ja pevne rozhodla, že cumlík zrušíme, vedela byť bez neho na začiatku, bude vedieť aj teraz. Aké však bolo moje sklamanie, keď som zistila, že aj keď je nadojčená, je pri mne a nosí sa v šatke, nevie bez cumlíka zaspať. Snažila som sa jej cumlík nahradiť prsníkom, ale kedže bradavky neboli ešte zahojené bolo nemysliteľné, aby bola častejšie na prsníku. A ona toto aj odmietala, na spanie a ukľudnenie jednoducho prsník neakceptovala. Dojčenie bolo pre ňu čisto len na nakŕmenie sa.

Keď liečba začala zaberať, už som to prestala riešiť a rozhodla sa, že ak cumlík mať musí, budem ich častejšie meniť a viac sterilizovať, aby sa infekcia nevrátila. Obmedzila som cumlík len na spanie, ale kedykoľvek bola zlá a nedalo sa to s ňou vydržať, znervóznela som, lebo som situáciu nevedela inak riešiť a dostala cumlík.

Aj babky boli naprogramované na cumlík. Začala plakať, dostala cumlík, čo na tom, že občas padol na dlážku, v rámci testovania imunity to nebola prekážka, čo na tom, že osoba, ktorá jej ho podáva do úst nemá čisté ruky, alebo práve dofajčila cigaretu. Poznáte to? Dieťa vyhodí cumlík von z kočíka, keď ste práve na prechádzke a náhradný nemáte, voda poruke nie je, čo urobí mamička? 🙂

Keď v noci spíte a dieťa vedľa vás mrnčí a vy chcete, aby spalo ďaľej, a ani za svet ako na potvoru neviete nájsť, kam zapadol cumlík, aby ste mu ho dali a mohli spať ďaľej. Potrebovala utíšiť, alebo si len hlasnejšie pokričať, alebo len popestovať sa, bola umlčaná cumlíkom, pretože ten bol na ukľudnenie sa. Že som tým potláčala jej potreby som si uvedomila až dnes.

Po pár týždňoch sa mykóza vrátila. Teraz  som už mala také bolesti, že som vládala dojčiť, len so zaťatými zubami do plienky. Samozrejme, že tu bola možnosť číslo dva – prestať dojčiť, ja som si však vybrala tú prvú. Aby sme sa odučili od cumlíka, museli sme sa odučiť všetci - dcérka, aby ho prestala potrebovať, čiže po preliečení, ktoré tentokrát už bolo omnoho náročnejšie som jej cumlík nahradila prsníkom, a momenty hnevu a umrnčanosti, predtým „cumlíkové“, sme sa naučili zvládať inak.

Neuveriteľné ako matka musí byť v tomto prípade kreatívna. Ja, aby som jej ho nedala, keď už som si s ňou nevedela rady, a manžel, aby mi nekričal „daj jej cumeľ, zlá je".

Všetky sme vyhodili, doma neostal ani jeden, žiadna poistka ani zadné dvierka pre každý prípad. A ostatní? Keď nebudeme mať so sebou žiadny cumlík, žiadny jej nevypadne a žiadny jej nedajú. V noci žiadny nehľadáme, nestresujeme sa, či sme ho nezabudli doma, ak sa niekam ponáhľame.

Ona to zvádla dokonca lepšie ako ja, zaspí bez neho, a ukľudní sa tiež, stačí jej prsníka. Nemusí byť na ňom stále ako som sa obávala, že sa to skončí, keď jej cumlík zoberieme. Noci sú v tomto ešte náročné, ale verím, že to chce čas a aj toto prekonáme. Dôležité je, že sme sa to naučili zvládať bez cumlíka, aj keď jeden následok nám ostal. Pri saní naprázdno nepoužíva jazyk, drží ho vzadu, akoby sala cumlík, čo mi spôsobuje svrbenie, ale pri pití sa to zlepšilo a jazýček je nad spodnou perou, čím sa zlepšilo aj prisatie, čomu sa veľmi tešia aj moje bradavky.

Informácia: Články používateľky @strapco13 vznikli v minulosti a je ich celkovo sedem. Do Vybrali sme ich pridávame postupne a na povolenie autorky, ktorá už na stránke Modrý koník nepôsobí.

Mám 28-mesačného synčeka a 8-mesačnú dcérku. Obe deti sú dojčené na požiadanie a budú dojčené, kým budú chcieť.  Aj keď sa už priplietol nejaký ten soplík, našťastie sme všetko zvládli bez antibiotík, proste na domácej liečbe. Dojčenie totiž neznamená, že dieťa žije v nejakej bubline, kde baktérie a vírusy nemajú prístup, ale pomáha dieťatku ich útok zvládnuť.

A že je to tak, sme sa presvedčili, keď sa nám priplietla do života črevná chrípka. To vyčerpá nielen choré dieťa, ale aj zdravých rodičov. Pozerať sa na dieťatko ako trpí a nevedieť pomôcť, to je pre každého rodiča nočná mora.

Synček išiel večer spať ako zdravé dieťatko, nič nenasvedčovalo tomu, že nás čaká zlá noc. Po polnoci ma manžel zobudil (spím s malinkou v inej izbe), že synček strašne vracká. Stáli sme s ním nad umývadlom, držali ho, hladkali, tíšili... V duchu som rozoberala, kde sme boli, z čoho to môže mať, či sa „len“ prejedol, alebo niekde niečo chytil. Teplotu nemal. Synček bol roztrasený, zľaknutý. Pýtal si piť. Ale z vodičky ho znova naplo. Sadla som si s ním do obývačky a nadojčila ho, najprv nechcel ležať, bolelo ho bruško, krútil sa, ale potom sa prisal a pil. Určite sa mu uľavilo, lebo sa ukľudnil, prestal mať taký vystrašený pohľad v očkách.

Noc sme prežili v kolotoči vracania a dojčenia. Cez deň sa pridali vysoké teploty a hnačka. Synček, ktorý je inak dobrý papkáč, odmietal jesť, pil menej, ale našťastie sa chcel dojčiť a to skoro stále. Keďže som dojčila aj dcérku, po chvíli mi prišli na um myšlienka, či budem mať dosť mliečka pre oboch. Keďže som dojčila skoro stále, prsia boli mäkké, na pocit úplne prázdne, necítila som spúšťajúci reflex, mliečko nestriekalo, ale deti stále prehĺtali, nebolo to len také dudlanie. Aj keď zrejme to dudlanie synček tiež veľmi potreboval, pretože nielenže sa častejšie dojčil ako obvykle, ale ostával na prsníku teraz oveľa dlhšie ako zvykol a nechcel sa pustiť a dudlal a dudlal. Sanie na prsníku pomáhalo udržať obsah žalúdka tam, kde má byť, nedovolilo mu toľko zvracať.

Ďalšiu noc zas nepokojne spal, bolelo ho bruško, našťastie zvrackal oveľa menej, teploty ešte boli, ale už nižšie. Dojčila som takmer neustále, rovnako aj cez deň. Tuhú stravu odmietal rovnako aj iné tekutiny, pretože po prvých dňoch, kedy ho po všetkom naplo, sa zľakol a všetko odmietol so slovkom grc, jedine prsník neodmietal, jedine nadojčení nezvracal. Tá otázka, či mám dosť mlieka, ma stále strašila. Ale malinká sa netvárila nespokojne, bola pri a po dojčení kľudná, spokojná a videla som, že pije. Tak som sa snažila na to nemyslieť a riadila som sa deťmi.

Ďalšia noc už bola bez zvracania, teplota a hnačky ustúpili. Synček sa prestal dojčiť tak často a ja som hneď pri prvej dlhšej pauze cítila, ako mám naliate prsia, dokonca viac ako pred ochorením a keď syn potom po nadojčení vystrájal (teda sa vrátil konečne do normálu) a zas skúšal, či mi mlieko strieka (jeho obľúbená zábavka) a miesto obvyklých troch prúdikov mlieka, vytlačil asi desať a aká bola jeho radosť, že mliečko strieka aj po tom, ako ho vypil, tak v tej chvíli tá otázka, či je dosť mliečka zmizla v nenávratne. Proste sa tvorba mliečka prispôsobila potrebám mojich detí. Potrebovali viac mliečka, tak sa viac dojčili, tak sa ho tvorilo viac. Napriek pocitu prázdnych pŕs bolo mliečka dostatok, ba dokonca viac ako deti potrebovali.

Ale najdôležitejšie bolo, že synček úplne vyzdravel a dcérku mliečko ochránilo od ochorenia. Pretože tým, že som dojčila chorého synčeka, mliečko reagovalo tvorbou protilátok a tak dcérka dostávala tú najlepšiu ochranu. A viem, že aj vďaka dojčeniu bol priebeh choroby u synčeka pomerne ľahký, mal dostatok tekutín a živín, aj keď tuhú stravu nejedol a nepil iné tekutiny, len mliečko odo mňa a preto to zvládol a nehrozila nám nemocnica. Nebyť dojčenia, tak by sme skončili v nemocnici na infúziach pre dehydratáciu, kedže synček okrem môjho mliečka nič nejedol a nepil a odmietal akékoľvek pokusy dostať do neho niečo iné. Takto sme to zvládli bez komplikácií. Je pravda, že týždeň výlučného dojčenia dvoch detí naraz mi dal zabrať, bola som unavená, ale myslím si, že hospitalizácia synčeka a jeho odlúčenie odo mňa (lebo pochybujem, žeby ma prijali aj s dcérkou, lebo to by ju mohlo ohroziť), by bolo oveľa únavnejšie a oveľa väčší zaberák na psychiku.

Dojčenie a materské mliečko je proste zázrak, ktorý sa nedá ničím nahradiť. Ale nielen o tom je náš príbeh. Chcela som poukázať aj na to, že dojčením na požiadanie sa tvorba mliečka prispôsobuje potrebám dieťatka, že pocit prázdnych a mäkkých pŕs neznamená hneď nedostatok mlieka. Že sa treba riadiť potrebami a správaním dieťatka. 

Informácia: Články používateľky @strapco13 vznikli v minulosti a je ich celkovo sedem. Do Vybrali sme ich pridávame postupne a na povolenie autorky, ktorá už na stránke Modrý koník nepôsobí.

Nosná mandľa (nosohltanová mandľa, adenoidné vegetácie) je lymfatické tkanivo v nosohltane, ktoré má svoju úlohu v budovaní imunity dieťaťa. V puberte prestáva túto svoju úlohu plniť a postupne atrofuje, čiže sa zmenšuje.

Spôsobuje choroby

Na každý infekt (ktorý sa môže, ale aj nemusí prejaviť) reaguje zväčšením a produkciou látok a buniek pomáhajúcich imunite. Po odoznení infektu sa stiahne. Pokiaľ je ale s infektami v častom kontakte, tak sa postupne po prekonaní infektu zmenšuje menej a menej, až nakoniec ostane zväčšená. A začne robiť problémy.

Tým, že blokuje čiastočne alebo úplne nosohltan, zhoršuje až zabraňuje dýchaniu cez nos. A teda vyradí z funkcie čistiacu stanicu tela - nos, lebo pri dýchani nosom sa vzduch v nose a prínosových dutinách oteplí, očistí a zvlhčí. Pokial nos nefunguje tak ako má, tak dýchame ústami studený, neočistený a suchý vzduch, čo sa môže postupom času prejavovať zápalmi hrdla a priedušiek, čiže deti bývajú často choré. A rodičia sa sťažujú, že dieťa vydrží v škôlke maximalne týžden a zase je choré.

Zväčšená nosná mandľa sa môže prejavovať aj dlhotrvajúcim kašlom. Buď zo zatekajúcich hlienov z nosohltana, ktoré dráždia hrdlo a dieťa sa ich snaží vykašlať. Alebo je to spôsobené tým, že dieťa dýcha ústami, zadná stena hrdielka sa vysuší a to dráždi na suchý záchvatovitý kašel, ktorý je najsilnejší vačšinou ráno. Ale najčastejšie je to kombinácia oboch prípadov, čiže suché hrdielko a zatekajúce hlieny.

Dýchanie nosom podporuje rast prínosových dutín, dýchame aj nimi, čiže sa zväčšuje priestor na dýchanie a je to dokopy veľká čistiaca stanica. A je tým aj ovplyvnený náš výzor. Ústna dutina nemá takú kapacitu ako nos s prínosovými dutinami a preto, aby sa zväčšila veľkosť nádychu ústami, tak sa mení tvar podnebia z pekného plochého na tzv. gotické  - má vysokú klenbu, čo vplýva na tvar zuboradia a rôzne zubné problémy (predkus, zlý zkus a pod.). Zároveň so zvyšovanim klenby tvrdého podnebia sa toto podnebie vtláča do nosových dutín a zmenšuje ich priestor. Dieťa dýcha otvorenými ústami, čo okrem iného má za následok, že dieťa vyzerá "prihluplo".

Správne je teda dýchať nosom, pokiaľ dýchame ústami, nedostáva telo toľko kyslíka ako by malo. 

Následky nedostatočného dýchania

Jeden z následkov nedostatočného dýchania je aj chrápanie, nočné nepokojné spanie - dieťa putuje po posteli, prehadzuje sa, budí sa, škrípe zubami, mrnčí, lebo telo si podvedome hľadá polohu, v ktorej sa mu lepšie dýcha. Dieťa môže byť cez deň pre nedostatočne kvalitný a pokojný spánok nervózne, podráždené, unavené, niekedy napriek únave je paradoxne hyperaktívne, neposedné, na nič sa nevie sústrediť, lebo mozog si v noci dostatočne neoddýchol.

Ďalšia podstatná vec je, že v nosohltane je vyústenie vnútorných sluchových trubíc (Eustachova trubica), čo je prepojenie medzi nosom a stredným uškom. Toto prepojenie zabezpečuje odtekanie sekrétu, ktorý sa tvorí v strednom ušku (ako na každej sliznici, žiadna zdravá sliznica nie je suchá), zabezpečuje vyrovnanie tlakových pomerov v strednom uchu.

Pokiaľ stojí hlien (sopeľ) na nosnej mandli, môže tento hlien (kedže nevie ztiecť dole, kedže je tam zväčšená nosná mandľa) prejsť cez tú sluchovú trubicu do stredného ucha a je na svete zápal stredného ucha. Viac o mechanizme vzniku a možnosti liečby zápalu stredného ucha je v mojom ďalšom článku.

Príznaky choroby

Ak nosná mandľa tlačí na to prepojenie, tak sa zastaví ventilovanie stredného ucha, vznikne podtlak, blana bubienka sa vpáči. Následkom toho môže byť, že dieťa udáva buď bolesť uška, alebo zhoršený sluch (alebo si to všimnú najbližší, že dieťa nereaguje na prvé oslovenie, púšťa si hlasno telku, opakovane sa pýta na to isté, robí chyby vo vyslovovaní slov, nerozumie dobre a pod.). Pri dlhotrvajúcom podtlaku sa začne nasávať tekutina z okolia a hromadí sa v uchu (kedže nemá ako odtiecť cez sluchovú trubicu, ktorá je blokovaná zväčšenou nosnou mandľou), tým sa zhorší sluch (zvuk sa horšie prenáša cez tekutinu ako vzduchom), môže dojsť k porušeniu hybnosti sluchových kostičiek, a znovu môžu byť bolesti ucha.

Niektoré deti sú odoslané na vyšetrenie logopédom pre poruchy reči, problémy s vyslovovaním niektorých hlások. Často je to následok poruchy sluchu, čiže dieťa nevie rozoznať niektoré hlásky, mýli si ich a nepočuje samo seba dobre pri ich vyslovovaní.

Medzi menej časté príznaky patrí aj nočné pomočovanie. Súvisí to pravdepodobne s nekvalitným spánkom. Tu treba okrem nosnej mandle vylúčiť príčinu v infekte močovych ciest či v nevhodnom režime.

Nie každé dieťa reaguje na zväčšenie nosnej mandle častými infektami, niektoré deti majú "len" poruchu sluchu, niektoré "len" chrápu a preto nie sú dostatočne odpočinuté a nevedia sa nič sústrediť (a ani ich rodičia), niektoré majú "len" zápaly ušiek. A niektoré deti majú všetko naraz.

Diagnostika

Diagnózu zväčšenej mandle musí vysloviť Otorhinolaryngológ (ORL, ušno-nosno-krčný doktor) na základe vyšetrenia dieťaťa. Mal by vyšetriť pohľadom uši, nos, ústnu dutinu a prehmatať  krk, či nie sú zväčšené krčné uzlinky. To je základné vyšetrenie pri každej návšteve ORL.

Samotná nosná mandľa nie je viditeľna pri otvorení úst, pokiaľ teda nie je enormne zväčšená. Preto ju musí vyšetriť endoskopicky. Endoskop je opticky prístroj, taká "rúrka" so svetielkom, cez ktorú lekár pozerá, alebo je napojená na monitor a tam sa zobrazuje vyšetrovaná oblasť. Môže sa vyšetrovať cez nosnú dutinu alebo cez ústa. Pri oboch spôsoboch je nutná aspoň trošku spolupráca dieťaťa. Ani jeden spôsob nie je bolestivý, ale deti sa ich boja, čo je ale pochopiteľné.

Pri vyšetrovaní cez nos sa môžu pred vyšetrenim naložiť do nosa vložky s lokálnou anestézou, ktoré nosnú dutinu znecitlivejú, ale zároveň to spôsobí odpuchnutie nosovej sliznice, čo môže viesť k tomu, že sa napr. nediagnostikuje alergický opuch sliznoce v nose.

Pri vyšetrovaní cez ústa by dieťa malo byť uvoľnené, nemalo by sa napínať, malo by dýchať otvorenými ústami, ale nie rýchlo, normálne pokojne si dýchať. Pokiaľ dieťa nedýcha ústami pri vyšetreni, je veľmi výrazný napínací reflex, čím sa uzavrie nosohltan a nosná mandľa sa nedá dobre vyšetriť.

Nosná mandľa sa dá ešte vyšetriť zrkadielkom cez ústa. Rovnako si dieťa dýcha ústami ako pri endoskopickom vyšetrení. Zrkadielko je ale nutné pred vyšetrením nahriať na telesnú teplotu, aby sa nezarosovalo. Je dobré dieťa na to pripraviť, aby sa nezľaklo, hlavne keď má ambulancia staršie vybavenie a nahrieva sa nad kahanom. Lekár vždy skúša či je zrkadielko teplé tak akurát, takže popálenie dieťaťa určite nehrozí.

Pri extrémne nespolupracujúcom dieťati (či už pre vek, alebo strach) sa dá nosná mandľa vyšetriť aj pohmatom. Lekár prstom cez ústa nahmatá nosnú mandľu a tak posúdi jej veľkosť.

Vyšetrovanie sluchu dieťaťa

Pri problémoch s uškami treba vyšetriť uši pod mikroskopom, treba vyšetriť sluch dieťaťa - šeptom, audiometricky, tympanometricky. Audiometria sa robí u spolupracujúcich detí, ktoré už chápu, čo sa od nich vyžaduje (stlačiť tlačítko, keď počujú zvuk), zistíme tak o akú poruchu sluchu sa jedná (teda či je postihnuté stredné alebo vnútorné ucho) a vieme určiť veľkosť poruchy. Tymanometriou zistíme, ako sa prenáša zvuk cez stredné uško, či je alebo nie je v strednom ušku tekutina.

Ďalšie možné vyšetrenia podľa problémov dieťaťa a nálezu pri vyšetrení sú - výter z krčných mandlí, nosa, nosohltana. U starších detí v ramci pátrania po ložisku infekcie rentgen prínosovych dutín.

Liečba

Pokiaľ je nosná mandľa hraničnej veľkosti, je možné skúsiť ju zmenšiť medikamentózne. Dôkladnou toaletou nosa (pozri môj druhý článok), povzbudením inunity (otužovanie, vitamíny, bylinky, lieky na imunitu, či už voľnopredajné alebo na predpis), prevencia ochorení, adekvátne preliečenie infektov a môžu sa použiť lieky antihistaminiká a do nosa lokálny kortikoid alebo lokálne antihistaminikum. Tieto pomáhajú odpuchnúť sliznice, nielen pri alergickom podklade, lieky ale treba nechať zatiecť do nosohltanu, čiže po ich aplikácii treba záklon hlavy. Pokiaľ býva dieťa často choré, bolo by dobré spraviť výteri aspoň u najbližšej rodiny, či niekto nie je bacilonosič.

Táto liečba môže ale nemusí pomôcť zmenšiť nosnú mandľu, mala by trvať aspoň mesiac a potom zhodnotiť efekt liečby.

Pokiaľ liečba nezaberá alebo je nosná mandľa veľmi veľká, tak je potom doporučená operačná liečba.

Operačná liečba

 Pokiaľ lekar zistí, že je nosná mandľa zväčšená a robí problémy, tak ju treba operačne zmenšiť. Operačný zákrok sa nazýva Adenotómia. Nakoľko nosná mandľa nemá svoj vlastný obal (ako majú krčné madle), tak sa nedá odstrániť úplne (vždy je riziko, že tam nejaká bunka ostane) a teda je určité riziko znovudorastenia.

Predoperačné vyšetrenie zahŕňa odber krvi, čiže krvný obraz, základná biochémia, zrážanie krvi, kompletné pediatrické vyšetrenie a ak je v pláne operácia v celkovej narkóze, tak je potrebné aj predanesteziologicke vyšetrenie (čiže vyšetrenie lekárom, ktorý uspáva dieťa). Tento lekár zároveň aj určí, či treba dieťa nejako špeciálne pripraviť na operáciu (lieky, či treba nejaké podať - to závisí už na ostatných ochoreniach dieťatka - alergia, srdiečko a pod.). Tieto vyšetrenia môžu byť maximálne 14 dní staré. Presne ale všetko vysvetlí konkrétne zdravotnícke zariadenie, kde sa operácia vykoná, každá nemocnica má svoj vlastný systém.

Dieťa musí byť na zákrok aspoň 2 týždne zdravé (bez akútnych, nových ochorení) a bez antibiotík (pokiaľ sa nejedná o dlhodobú liečbu). Lieky, ktoré berie dieťa dlhodobo nie je potrebne vysadiť, ale upresni to predoperačné vyšetrenie.

Na zákrok, či už v celkovej alebo lokálnej enestéze, treba byť aspoň 4 hodiny nalačno.

Operácia prebieha v lokálnej alebo celkovej anestéze.

Lokálna anestéza

Lokálna anestéza, čiže dieťa nespí a je pri vedomí, ale je pod vplyvom sedatív, "oblbovákov", aby dieťa veľmi nevnímalo, čo sa s ním deje. A veľmi dobrý účinok týchto liekov je, že vo vačšine prípadov spôsobujú krátkodobý výpadok pamäti, čiže dieťatko si na zákrok nepamätá.

Po podaní lieku dieťatku (sirup, tabletka, injekcia) je dieťatko sledované a pri vrchole účinku (niektoré deti plačú, iné su vysmiate, niekedy je prechodné dvojité videnie, niekedy sú deti hyperaktívne, niektoré deti su take omámené akoby "pripité") sa dieťatko odvedie na operčnú sálu, kde sa prevedie zakrok.

Ten sa robí cez ústa, dieťa sedí, je pevne držané zdravotníckym personálom, aby sa nemyklo. Zákrok je rýchly, potom dieťatko povyplúva a vyfúka krvičku (ako pri každej operácii aj tu to sprevádza krvácanie). Po skontrolovaní úst, či krv už nezateká z nosa do úst ide dieťatko k rodičom (alebo k sprevadzajúcej osobe). Naďalej môže vyplúvať a fúkať z nosa ešte krv, ale nesmie toho byť veľa. Dieťa je priebežne sledované zdravotníckym personálom. Krvácanie väčšinou velmi rýchlo prestane.

Dieťa po chvíli zaspí alebo účinok oblbováku plynule odoznie. Hodinu po zákroku, pokiaľ dieťa nespí alebo nekrváca, sa môže skúsiť napiť, najprv málo, pokiaľ nezvracia tak može po malých dúškoch piť. Jesť najskôr po troch hodinách.

Výhody lokálnej anestézy: rýchly zákrok, pri podaní "oblbovákov" strata pamäti na obdobie zákroku, minimum liekov (hlavne žiadne anestetiká).

Nevýhody: tým, že sa zákrok robí "naslepo" (čiže operatér nevidí miesto operácie) je väčšie riziko ponechania zvyšku tkaniva a teda väčšie riziko dorastania, cielene sa nedá zastaviť krvácanie, je riziko, že oblbovák nezaberie a teda dieťa si bude pamätať celý zákrok. Nedajú sa ošetriť ušká, ak sú postihnuté.

Celková anestéza

Dieťatko po príprave, ktorú urči anesteziológ, je úplne uspaté, jeho životné funkcie sú monitorované, dýchanie riadi stroj. Po uvedení dieťatka do anestézy sa zákrok robí cez ústa pod kontrolou optiky, čiže operatér vidí celé operačné pole a teda vie odstrániť takmer celú nosnu mandľu, vie cielene zastaviť krvácanie, vie ošetriť ústie sluchových trubíc. Dieťatko sa z anestézy budí až keď je zákrok ukončený, krvácanie zastavené.

Po zobudení, keď už má dieťatko reflexy, je pri vedomí a ako-tak spolupracuje (odpovedá na základne otázky, alebo aspoň adekvátne prikivuje) a ide na svoju izbičku. Po zákroku je sledované zdravotníckym personálom. Dieťa môže vyfúkat ružový soplik, alebo vypľuť ružové sliny, ale nie čerstvú krv. To treba hlásiť hneď zdravotníckemu personálu.

Výhody celkovej anestézy: zákrok sa robí pod kontrolou zraku, čiže je menšie riziko ponechania zvyšku tkaniva a teda menšie riziko dorastania, cielene sa dá zastaviť krvácanie, dajú sa ošetriť sluchové trubice a ušká (viď môj článok o zápale stredného ucha), dieťa si určite zákrok nepamäta

Nevýhody: lieky pri celkovej anestéze a rizika celkovej anestézy, zákrok trvá dlhšie (ale väčšinou do hodiny), možný pooperačný opuch mäkkého podnebia a uvuly (to je ten čapíl, čo visí v ústach) a teda huhňavy hlas a sťažene prehĺtanie, môžu byť väčšie bolesti (ale stačia bežné lieky na bolesť).

Celkovo je vo svete trend robiť tento zákrok v celkovej anestéze, lokálka ostáva pre veľmi malé detičky - tam, kde je celková anestéza veľké riziko, pokiaľ je problém len s dychaním, či na žiadosť rodiča. Pokiaľ sa jedná o opakovaný zákrok, alebo ak sú problémy s uškami, tak je doporučená celková anestéza.

Rekonvalescencia - zotavenie sa zo zákroku

Deti znášajú tento zákrok vačšinou veľmi dobre. Môžu byť bolesti, ktoré treba tlmiť liekmi na bolesť, väčšinou zaberaju bežné lieky na bolesť -- ale nesmie sa acylpyrín.

Zhojenie sliznice (je jedno či po lokálke alebo po celkovej) trvá tých 14 dní, pričom väčšinou po 7 dňoch je sliznica takmer zahojená. Rana sa hojí slizničnou chrastou, akoby povlakom. Niekedy, ak je povlak hrubší, môže z úst zapáchať, nejedná sa o infekciu. Po zákroku sa môžu uvoľniť z nosa hlieny a stekať dole do hrdielka. Môže pomôcť preplach nosa, ale treba najprv skúsiť, či neštípe, predsa len rana a soľ.

Po operácii je dôležitý pitný režim. Nedoporučuje sa horúce, bublinkové, kyslé a príliš sladké nápoje. Strava má byť mäkšia, aby dieťa nemuselo veľmi žúvať, tiež nie horúca, ale v podstate môže jesť skoro všetko. Treba dodržať kľudový režim aspoň týždeň (čo je veľmi náročné, pretože väčšina detí nemá žiadne ťažkosti a teda nechápe, prečo nesmie von, behať a pod.) a nesmie sa chodiť ani na slnko. Teplo rožširuje cievy a teda môžu krvácať. Čiže sa nedoporučuje ani kúpanie a pozor tiež na umývanie vlasov v predklone.

Minimálne týždeň by dieťa nemalo ísť do kolektívu.

Po adenotómii sa u detí, najmä u menších, spontánne obnoví dýchanie cez nos. Je ale dôležité si uvedomiť, že deti, ktoré dlhodobo dýchajú cez ústa, sa odnaučia pri dýchaní používať nos a po určitom čase sa u nich vyvinie tzv. habituálne dýchanie cez ústa, ktoré bude trvať aj po vybratí mandle. Tento problém netreba podceňovať, lebo ak má dieťa vytvorený pevný návyk dýchania cez ústa, sám sa nevyrieši a takéto dýchanie môže pretrvávať aj v dospelosti. Preto dieťaťu treba pomôcť.

Je veľmi dôležité, aby si po operácii rodičia všímali, ako dieťa dýcha. Ak stále dýcha cez ústa, treba ho opakovane upozorňovať, aby si ústa zavrelo a samo si uvedomilo, že nos je už voľný. To však často nestačí. Je dobré hravou formou dieťa nútiť, aby nos začalo používať. Dá sa to napríklad tak, že si rodičia po stole fúkajú pomocou nosa kúsky vaty a triafajú ich do bránok alebo deti rozfúkávajú nosom plastové vrtuľky (také, ako dostať na kolotočoch). Veľmi dôležité je aj to, aby vedeli deti správne smrkať. Trénujeme aj techniku dýchania, viackrát za sebou sa nadýchneme a následne pomaly vydýchneme cez nos oboma dierkami, potom striedame jednu a druhú nosovú dierku. Tieto cvičenia opakujeme každý deň, až kým dieťa nenadobudne znova správne dýchacie návyky.

Pooperačné komplikácie

Našťastie nie sú časté.

TEPLOTY - každá operácia je stres a pri strese deťom veľmi rýchlo môže stúpnuť teplota. Treba zvýšiť pitný režim. Pri výstupe teploty nad 38 st. podavame lieky na zniženie teploty. Treba vylúčiť infekciu, ktorá by teploty spôsobila a preliečiť ju.

INFEKCIA  - každá operácia je zásahom do imunity, pretože telo je operáciou oslabené a vydáva veľa síl na hojenie, teda je náchylnejšie na infekcie. Treba každú infekciu dôkladne a adekvátne preliečiť. Nie vždy sú nutné antibiotiká. Infekcia predlžuje čas hojenia.

KRVÁCANIE  - akonáhle dieťaťko po operácii krváca, treba isť do nemocnice (aj so správou  o zákroku), najlepšie na ORKL pracovisko. Lekár dieťa vyšetrí a podľa krvácania určí, či stačia lieky na zastavenie krvácania, tamponáda alebo treba zopakovať zákrok. Niekedy je nutná hospitalizácia, málokedy je krvácanie tak závažné, že je nutná transfúzia.

Opuch v hrdle niekedy spôsobí, že po prehltnutí ide potrava alebo tekutiny von nosom. Je to prechodné a po ústupe opuchu to zmizne.

Zápach z hrdla je spôsobený povlakom na rane. Treba preplachovať nos ale aj vylúčit infekt.

Ďalšou komplikáciou po adenotómii môže byť otvorená rinolália-fufňavá reč. Ak po adenotómii zostane veľký priestor v nosohltane, táto komplikácía sa rieši foniatrickou rehabilitáciou mäkkého podnebia.

Zriedka môže po adenotómii vzniknúť Griselov syndróm - zápal kĺbu prvých krčných stavcov  (C1-2 atlantoepistrofický kĺb), ktorý vzniká prestupom infekcie z rany. Pri tomto syndróme má dieťa naklonenú hlavu na jednu stranu a liečba spočíva v podaní antibiotik a následnej rehabilitácii.

Kontraindikácie chirurgického výkonu

Adenotómia sa nesmie vykonávať u pacientov s poruchou zrážania krvi, respektíve treba ich pripraviť hematológom na zákrok, a u pacientov s vývojovou poruchou mäkkého podnebia, k tomuto sa má vyjadriť špecializované pracovisko.

Informácia: Články používateľky @strapco13 vznikli v minulosti a je ich celkovo sedem. Do Vybrali sme ich pridávame postupne a na povolenie autorky, ktorá už na stránke Modrý koník nepôsobí.

Zápal stredného ucha u detí vo väčšine prípadov vzniká ako následok nepriechodnosti nosa a nosohltana. Čiže liečba sa odvíja od uvoľnenia nosa a nosohltana.

Príznaky zápalu ucha

Dieťa sa sťažuje na bolesti ucha, poruchu sluchu, bolesti hlavy. Môže udávať, že počuje zvuky ako tlkot srdca, pískanie, poprípade ozvenu svojho hlasu. Môže byť zvýšená teplota až horúčky. Dieťa je nepokojné až plačlive. U menších detí môžu byť prítomné trhavé pohyby hlavou, škrabance okolo ucha, dieťa si nervozne chytá uško. Typické pre zápal stredného ucha je, že bolesti a teplota sú vyraznejšie v noci, často je dieťa cez deň úplne kľudné a v noci nespí, preplače celú noc.

Môže byť prítomný výtok z ucha. Často dieťa povie, že ucho už nebolí, keď začne výtok. Je to tým, že tlak v ušku povolil, bolesti ustúpili. Môže aj klesnúť teplota po vytečení hnisu z uška.

Príčiny nepriechodnosti nosa a nosohltana 

Akútna nádcha - pri akútnej nádche sa zdurí sliznica nosa a nosohltana, čím sa upchá vyústenie vnútornej sluchovej trubice (Eustachova trubica). Následkom je vznik podtlaku v strednom ušku, vpáči sa blana bubienka. Teplota môže byť zvýšená, bolesti nie sú stále. Pri dlhšietrvajúcom podtlaku alebo rýchlom priebehu sa do stredného uška začne nasávať tekutina z okolia. Teplota stúpa, bolesti sú výraznejšie. Cez nos a nosohltan sa do ucha može dostať infekcia, vtedy sa v strednom uchu hromadí hnis. Teploty môžu byť veľmi vysoké, dieťa sa sťažuje na veľmi silné neustále bolesti ucha.

Alergická nádcha - príčina je tiež v opuchu nosa a nosohltana. Nakoľko v nose nie je infekcia, tak sa v strednom uchu nehromadí hnis. Teploty nebývajú take vysoké. Priebeh je miernejší. Často bolesti ucha chýbajú, skôr je prítomná porucha sluchu.

Zväčšená nosná mandľa (vegetationes adenoidae) - jednak blokuje ústia sluchovych trubíc v nosohltane, jednak je zdrojom infekcie. Môže spôsobovať akútny alebo chronický zápal stredného ucha. Pri akútnom je priebeh rovnaký ako pri akútnej nádche. Pri chronickom zápale ucha chýbajú teploty, bolesti nemusia byť také výrazné, dominuje skôr porucha sluchu a to buď z dôvodu podtlaku v uchu, čim sa blana bubienka vpáči, nie je taká pohyblivá a preto neprenáša dobre zvuky, alebo sa z dlhotrvajúceho podtlaku vytvorí v strednom uchu sekrét až rôsol, ktorý zabraňuje pohybu sluchových kostiček. Tento stav môže, pokiaľ sa nerieši, vážne ohroziť sluch dieťaťa. Hrozí až hluchota.

Liečba zápalu stredného ucha.

Prvé, čo može rodič urobiť, je tlmiť bolesť a teploty, čiže vhodne veku podáme paralen, nurofen, brufen a pod.

Nedoporučujem kvapkať nič svojvoľne do ucha a to preto, lebo jednak rodič dnu nevidí a teda nevie, aký typ zápalu tam je, ale hlavne preto, že problém je za blanou bubienka a tam sa kvapky nedostanú, pokiaľ je blana bubienka neporušená. Pokiaľ je prerušená, tak kvapky vytečú spolu s výtokom, čiže sa dajú zbytočne a keď aj uško netečie, tak nevhodne zvolené kvapky, ak sa dostanú do stredného ucha, môžu spôsobiť točenie hlavy, napínanie na zvracanie, až urputné zvracanie.

Treba odtrániť príčinu nepriechodnosti nosa a nosohltna.

Ak je prítomná alergia, treba ju liečiť - antihistaminiká, prípadne lokálne kortikoidy vo forme nosových sprejov až celkové kortikoidy.

Pri akútnej nádche treba uvoľniť nos, očistiť sliznicu od hlienov, spriechodniť Eustachovu trubicu a odstrániť (ak je) sekrét zo stredného ucha.

Dôležitá je správna toaleta nosa (viď môj iný článok) a to preplachy nosa roztokmi minerálnych a morských solí (kúpenými alebo doma pripravenými). Do takto očisteného nosa, dáme nosné kvapky (Nasivin, Olnynth, trivin a pod.) a to tak, že dieťatko dáme ľahnúť, hlava ide do záklonu a nakloníme na boľavé uško. Ak bolí pravé, otočíme hlávku vpravo a nakvapkáme do pravej nosnej dierky 2-3 kvapky Nasivinu alebo ineho prípravku. Necháme (držime dieťa v tejto polohe aspoň 5, lepšie 10 min., potom to isté zopakujeme na ľavú stranu). Ak bolí, alebo je zistený zápal, je možné podať antihistaminikum, ktoré pomôže uvoľniť nos, nosohltan a Eustachovu trubicu.

Pokiaľ je veľmi vysoká teplota, silné bolesti a výrazna porucha sluchu je potrebné naštíviť ORL lekára (ušno-nosno-krčného). Ten po vyšetrení určí, či je alebo nie je potrebné prepichnúť blanu bubienka, čiže či je hnis v strednom ušku a treba ho vypustiť - tzv. paracentéza. Jedná sa o rýchly zákrok, kde sa urobí špeciálnou ihlou dierka do blany bubienka, a tak je umožnený odtok hnisu. Zákrok sa môže urobiť s alebo bez lokálnej anestézy.

Bez anestézy - lekár rýchlo pichne blanu bubienka, samotné ucho bolí viac ako zákrok a je po zákroku. Bohužial dieťa pri zákroku plače. Jednak ho bolí uško, jednak sa bojí a jednak to pichnutie bolí.

Pri lokálnej anestéze sa do ucha aplikuje lokálne anestetikum vo forme kvapiek, ktoré by malo znecitlivieť blanu bubienka. Problém može byť v tom, že do silne zapáleného tkaniva lokálne anestetikum nepreniká dobre, čiže kvapky nemusia zaúčinkovať a zákrok teda bude bolieť. A niektorých pacientov kvapky môžu po začiatku štípať. Musí sa počkať cca 1-20 min (podľa druhu kvapiek), kým zaúčinkujú. Potom je ich potrebné odsať alebo vyčisť uško od nich, aby bola viditeľná a prístupna blana bubienka. Dieťa však rovnako plače aj pri lokálnej anestéze, lebo strach a samotnú bolesť ucha anestéza neodstráni, navyše dieťa plače pri ich aplikácii (aj ked sa len kvapkajú do uška), potom plače pri ich odstráňovaní a potom aj keď sa už ide uško pichnúť.

Preto u menších alebo horšie spolupracujúcich detí je z hľadiska psychiky dieťaťa (a aj rodiča) pichnúť uško bez anestézy, nech má dieťatko čo najskôr po zákroku. U starších a spolupracujúcich detí je vhodnejšie aplikovať lokálnu anestézu.

Pri zvačšenej nosnej mandli je potrebné jej operačne zmešenie. Pri problémoch s uškami je vhodnejšia celková anestéza, kedy sa zákrok robí pri úplnom uspatí dieťaťa. Operačné pole je prístupnejšie, dajú sa lepšie ošetriť aj ústia sluchových trubíc, čo pri lokálnej anestéze nemusí byť úplné. Pokiaľ je potvrdený chronický zápal ucha, tak sa počas operácie najprv kontrolujú ušká, ak je prítomný obsah v strednom ušku, tak sa vykoná paracentéza a do blany bubienka sa zasunie drenážna rúrka (grometa, stipula). Potom sa zmenší nosná mandľa. Drenážna rúrka ostáva v ušku dlhodobo, od mesiaca až po rok, kým ju ucho spontánne nevylúči alebo kým ju nie je potrebné vybrať.

Informácia: Články používateľky @strapco13 vznikli v minulosti a je ich celkovo sedem. Do Vybrali sme ich pridávame postupne a na povolenie autorky, ktorá už na stránke Modrý koník nepôsobí.

U detičiek ako aj u dospelých je dôležita toaleta nosa a hlavne jej správne vykonanie. Robí sa to vo forme preplachov. Možno niekto povie, že nám ako deťom žiaden preplach nikto nerobil. Ale vtedy nebolo také znečistené prostredie ako dnes.

Prečo je preplach dôležitý?

Nos je očistná stanica v tele. Prechádza ňou prijímany vzduch. Ten je studený, suchý, znečistený. Nos ho očistí, zvlhčí, upravi na potrebnú teplotu.

Keď sa nosná sliznica očistí od nečistôt a hlienov (soplíkov), jednak je menšie riziko infekcie (kde nie sú hlieny, tam nie sú bacily) a jednak sa zbaví sliznica možných alergénov a iných nečistot, čiže znova je menšie riziko infektu a alergie. A zároveň sa vzduch upravi tak, aby nebol škodlivý na priedušky, preto je dôležité dýchať nosom a nie ústami.

Ako správne vykonať očistu nosa?

V lekárni je dostať na voľnopredaj rôzne prípravky. Sú to roztoky morských a minerálnych solí, ktoré sú fyziologické pre naše telo. Tieto prípravky sú buď vo forme kvapiek, alebo sprejov s rôznou silou (juniorky a "dospelácke"), pre rôzne vekové kategórie - od narodenia po starobu. Sú to prípravky ako Libenar, Physiomer, Mar plus, Sterimar, Vincentka a podobne. Na výber je veľa podľa ceny či balenia. Je jedno, ktorý si zvolíte.

Tieto pípravky sa dajú nahradiť domácimi receptami: na 1 liter vody 1 čajovú lyžičku soli, najlepšie morskej. Rovnako sa dá roztok na preplach spraviť aj z bylinných vyťažkov - šalvia, repík, kamilky.

Pokiaľ aplikujeme roztok malému dieťaťu vo forme kvapiek, tak ho dáme ľahnúť, hlava môže ísť jemne do záklonu a nakvapkáme 2-3 kvapky do každej nosnej dierky, necháme pôsobit aspoň 5 minút. Za ten čas sa hlieny zriedia, dajú sa potom ľahšie odsať, alebo ich dieťatko vyfúka, poprípade stečú do úst a dieťatko ich prehltne, nakoľko sú zriedené, nehrozia tráviace ťažkosti.

Pri aplikácii sprejov dieťa stojí, sedí alebo ho pridržiavame v tejto polohe a nastriekamie jednu dávku do každej nosnej dierky, následne dáme ľahnúť, alebo aspon sadnúť so zaklonenou hlavou. Opäť necháme pôsobiť aspoň tých 5 minút. Potom odsajeme, alebo vyfúkame nos.

Odsávanie, ako na to?

Na trhu sú rôzne odsávačky. Ručné, ústne, na vysávač, na baterky. Silnejšie a výkonnejšie sú tie na vysávač a na baterky.

Po zriedení hlienov odsajeme nosík. Pokiaľ nevidno voľným okom v nosíku žiadne hlieny a dieťatko dýcha dobre, tak odsávať ani nie je potrebné.

Odsávať stačí 2-3x denne, častejšie odsávanie môže podráždiť sliznicu a tá môže krvácať. Ak je dieťatko zdravé, tak odsávanie nie je potrebné, stačí preplach, je šetrnejší k sliznici, nevytvára podtlak.  

 Čo robiť, ak začne nos krvácať?

Stlačiť mäkkú časť nosa, nie pri koreni nosa (ako keď si chceme upchať nos pri potápaní), čím stlačíme tú cievku. Hlavu dáme mierne do predklonu, čím sa krv bude hromadiť v nose a vytvorená zrazeninka nám upchá cievu. Potom dobre vyfúkame nos, alebo prepláchneme. Môžeme aplikovať nosné kvapky (Nasivin, Olynth, Otrivin a iné), ktoré stiahnu krvácajúcu cievu. Následne ošetríme nos mastičkou alebo olejovými kvapkami. Biela vazelina alebo iné z lekárne, ktoré sú na tento účel (Nisita, Coldastop, Pinosol a pod) a necháme pôsobiť.

Hlavu nedávame do záklonu. Lebo pri záklone do zadu jednak krv zateká do hrdla, pacient má pocit dusenia, čo je stres, tým sa zvyšuje krvný tlak a preto to viac krváca, jednak zatekajúca krv dráždi na kašeľ, čím sa zvyšuje tlak v cievach a tie preto viac krvácajú a pokiaľ tú krv dieťatko pohltá, tak môže začať zvracať, čo tiež vyvolá zvýšenie tlaku v cievach, čo zastaveniu krvacánia neprospieva

Pri pocite na odpadnutie môžeme dať studenú vreckovku na krk. Pokiaľ krvácanie neustane, vyhľadáme lekára.

Ako postupovať pri akútnej nádche?

Akútna nádcha ide s opuchom sliznice, jej prekrvením a so zvýšenou sekréciou.

Pri opuchu sliznice aplikujeme nosné kvapky alebo spreje proti opuchu (Nasivin, Olynth, Sanorin a iné). Aplikujeme v ležiacej polohe so zaklonenou hlavou, nakvapkáme alebo nastriekame a necháme pôsobiť. Nosné kvapky a spreje sa začínajú vstrebávať do sliznice až po 5 minutách. Ak by sme si dovtedy vyfúkali alebo odsali nos, tak by sme veľkú časť roztoku odstránili z nosa. Čiže musíme vydržať.

Na očistenie sliznice od hlienov používame roztoky na preplach nosa, postup je rovnaký ako pri bežnej toalete nosa.

Nos pri nádche nikdy neodsávame bez použitia nosných kvapiek proti opuchu. Hrozí krvácanie.

Pokiaľ sú hlieny bledé, tak sa jedná o vírusovú infekciu a nie je potrebná liečba antibiotikami. Pokiaľ hlieny zozelenejú, jedná sa už o bakteriálnu infekciu a je potrebná aj liečba antibiotikami. Preplachneme nos, dáme nosné kvapky proti opuchu, nos odsajeme a následne možeme aplikovať lokálne antibiotické kvapky, ale tie už sú na predpis lekára. Lebo takto sa antibiotiká dostanú priamo na sliznicu a nie do hlienov, čiže môžu pôsobiť.

Informácia: Články používateľky @strapco13 vznikli v minulosti a je ich celkovo sedem. Do Vybrali sme ich pridávame postupne a na povolenie autorky, ktorá už na stránke Modrý koník nepôsobí.