Tento článok vznikol ako moja snaha pomôcť maminkám zorientovať sa v problematike prikrmovania. Obsahuje manuál na zavádzanie potravín na jeden mesiac.

V tejto časti sa budem venovať imunologickému oknu a zavádzaniu lepku do výživy.

Imunologické okno

Jednou z funkcií imunitného systému je reakcia proti cudzorodým bielkovinám, jeho porucha môže viesť k alergii. Rovnako dôležitá je i schopnosť na cudzorodé látky nereagovať - funkcia aktívnej imunitnej tolerancie. Podľa najnovších poznatkov môže byť navodenie tolerancie kľúčové k prevencii alergie.

Popôrodný vývoj imunitnej reaktivity vymedzuje optimálne obdobie pre stretnutie sa s potravinovými antigénmi. Toto obdobie je nazývané imunitné okno a je v ňom pri kontaktu s alergénmi pravdepodobnejší vývoj tolerancie než senzibilizácie. Pre potravinové alergény je to rozmedzie medzi 4. – 6. mesiacom života. Vek 17 až 26 týždňov je k zavádzaniu nemliečnej stravy u zdravých detí podľa doterajších poznatkov najvhodnejší.

Prídavky kojenia majú postupne obsahovať múku z obilnín s lepkom, zemiaky, ryžu a mäso vrátane rýb, slepačích vajec, ovocie, zeleninu, výrobky z mlieka, arašidov, vlašských orechov a sóje  (niesú zoradené podľa poradia pri zavádzaní).

Zavedenie potravinových antigénov (vrátane lepku) v čase kojenia medzi 4 a 6 mesiacom života môže znížiť tiež riziko diabetes mellitus I. typu a celiakie, opačný postup môže riziko uvedených ochorení zvýšiť.

Zavádzajte iba jednu novú potravinu 4-5 dní po sebe v malom množstve (1-2 lyžičky, prvý deň stačí potrieť okolo pusy danou potravinou) orechy v nedusivej forme (mlieko, maslo).

Zavádzanie lepku

Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) vydala v roku 2008 nové odporúčania na zavádzanie lepku do výživy dieťaťa. Lepok sa má zaviesť medzi  ukončeným 16. týždňom (ukončený 4. mesiac) až 7. mesiacom, najlepšie pred ukončeným 6. mesiacom. Zároveň odporúčajú aby bolo dieťa v čase zavádzania lepku stále dojčené a tak bolo pod ochranným účinkom MM.

S týmito odporúčaniami však nesúhlasia pediatri. Hlavný odborník MZ SR pre pediatriu a zároveň člen Slovenskej pediatrickej spoločnosti prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc., uviedol, že podľa odporúčania ESPGHAN-u sa lepok do výživy môže zaviesť už od ukončeného 4. mesiaca, ale nemusí. Ak je dieťa plne kojené, lepok sa zavádza až po ukončenom 6. mesiaci.

Ako to vyplýva z výskumov, je dôležité aby bolo dieťa počas a aj po zavedení lepku stále kojené, znižuje sa tým riziko vzniku celiakie.

Ak však máte v rodine výskyt celiakie, buďte opatrní a o zavádzaní lepku sa poraďte s odborníkom na imunológiu a alergológiu.

V článku o zavádzaní lepku v Špeciáli časopisu Mama a ja, Výživa detí od narodenia do školského veku je uvedené nasledovné odporúčanie:

• Kojeným deťom podávame lepok po ukončenom 6. mesiaci do ukončeného 7. mesiaca,
• Deťom čiastočne kojeným a prikrmovaným UM podávame lepok po ukončenom 4. mesiaci, najlepšie medzi 5. až 7. mesiacom, pod ochranou kojenia,
• Deťom na UM podávame lepok medzi 6. a 7. mesiacom.

Ako sa teda zorientovať v týchto protichodných odporúčaniach? Jednoducho sa poraďte s pediatrom svojho dieťaťa, lebo aj tu platí čo lekár to iný názor.

Príznaky celiakie

Príznaky sa vyvíjajú postupne po zavedení lepku do výživy. Prvými známkami býva nechutenstvo, kašovité objemné stolice, mrzutosť, podráždenosť a stagnácia hmotnosti až neprospievanie.

Hlavné príznaky sú celkové a lokálne, ktoré vychádzajú z postihnutého tráviaceho systému:

• kašovité objemné zapáchajúce stolice, ktoré obsahujú nestrávený tuk, sú šedobiele s lesklým povrchom, zvracanie, pocity na zvracanie, zvýšený odchod plynov,
• veľké nafúknuté, bolestivé brucho,
• vychudnutá postava, nízky svalový tonus, bledá koža a sliznice,
• zmenená psychika – mrzutosť, podráždenosť, plachosť, úzkosť, nepokoj.

Môžu byť prítomné len niektoré príznaky, alebo žiadne (bezpríznaková celiakia ) alebo sa objavujú len celkové nešpecifické príznaky, ako sú únava, bledosť, neprospievanie, stagnácia hmotnosti.

Komplikácie celiakie:

nízky obsah vitamínov rozpustných v tukoch -  A,D,E,K; porucha imunitného systému; chudokrvnosť; oneskorený rast; úbytok hmotnosti; únava; nechutenstvo; oneskorená puberta u detí; osteoporóza (rednutie kostí z nedostatku vápnika), zápal kĺbov; rachitída u detí (krivica z nedostatku vitamínu D) ; migréna; poruchy hybnosti pre atrofiu svaloviny; afty v ústach; zubné kazy; atopický ekzém.

Ako na to?

/Ja som zavádzala lepok obilninovými kašami v tomto poradí : ryža - ovsené vločky - jačmenné vločky - ražné vločky - pšeničné vločky - špaldové vločky./

Zaradenie obilnín s obsahom lepku môže byť takéto:

ryža – ovos – pšeno – kukurica – jačmeň – špalda – raž – tritikale.

Ryža, pšeno a kukurica sú bezlepkové obilniny, ostatné lepok obsahujú v rôznom množstve (ovos najmenej, špalda najviac).

Množstvo kaše bude symbolické, 1-2 lyžičky a teda zatiaľ nebude nahrádzať plnú dávku mlieka, je to len na zoznámenie sa imunity a črievka s lepkom. Ak dieťatko bude tolerovať všetky obilniny s lepkom, tak po jeho zavedení sa zasa vrátite ku pravidelnej konzumácii bezlepkových obilnín.

Aby bola odhalená prípadná celiakia a nedošlo k jej latentnému priebehu z dôvodu nešpecifických príznakov, budete dávať plnú dávku obilniny obsahujúcu lepok (porcia kaše alebo prílohu) až po ukončenom 8. až 9. mesiaci.

U plne kojených detí  sa lepok môže zaviesť bez predchádzajúcich zeleninových príkrmov. Dieťatku dáte 1 – 2 lyžičky obilninovej kaše a potom ho nakojíte.

 Nasleduje rozpis po prvých 4 týždňoch odstavovania

Ak to dieťatko vyžaduje, dokŕmte ho na obed MM alebo UM.

RECEPTY

Postup prípravy obilninových kaší je rovnaký. Vločky opláchneme a deň vopred namočíme (bola som poučná, že je to kôli lepšej stráviteľnosti), varíme vo vode 15 – 20 min a podľa potreby dolievame vodu. Spolu s vývarom rozmixujeme na hladkú kašu.

Kaša z kukuričnej krupice – do vriacej vody nasypeme kukuričnú krupicu a za stáleho miešania varíme 5 – 10 min. Ak treba, dolievame vodu.

Pokračovanie nabudúce. #prikrmovanie #lepok #imunologicke_okno

V článku sú uvedené moje vlastné skúsenosti, recepty, a čerpala som aj z tejto literatúry:

http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2011/06/07.pdf

http://www.modrykonik.cz/zavadeni-detskych-prikrmu/

Časopis dieŤa, 7/2010, ročník XVI

Špeciál časopisu Mama a ja, Výživa detí od narodenia do školského veku.

http://www.medifera.sk/index.php?id=216

Bukovský, I. a kol. Hneď to bude anjelik, 2011

 Obrázok :

http://mladazena.maminka.cz/scripts/detail.php?id=377799

Zaujalo Vás to? Chcete vedieť viac? Radi vás uvítame v našej skupine: Navarme im zdravie, zdravé stravovanie pre detičky už od príkrmov http://www.modrykonik.sk/skupina/2327/detail/

Tento článok vznikol ako moja snaha pomôcť maminkám zorientovať sa v problematike prikrmovania. Obsahuje manuál na zavádzanie potravín a príklad odstavovania vždy na jeden mesiac.

Odstavovanie bábätka je pre každého rodiča významný moment. Stravovacie návyky, či už dobré alebo zlé, ktoré budú Vaše dieťa sprevádzať celý život, sa vytvárajú práve v tomto najútlejšom veku. Toto je ten „správny čas“, kedy môžete svoje dieťatko zoznámiť so širokou škálou nových chutí.

Článok vznikol vďaka našej skupine, do ktorej sa môžete pridať aj vy: Navarme im zdravie, zdravé stravovanie pre detičky už od príkrmov.

Kedy začať prikrmovať?

Odporúčania odborníkov sa málokedy zhodujú. Na týchto dvoch veciach sa ale zhodli skoro všetci:

• výlučné dojčenie by malo trvať najmenej do konca 4. mesiaca bábätka
• kravské mlieko nie je vhodné zaradiť pred koncom 1. roka dieťaťa

Aby sme mohli začať s prikrmovaním, musí byť na to dieťa pripravené, musí dosiahnuť určitú psychomotorickú zrelosť. Väčšina detí dosahuje tento potrebný stupeň medzi 17. a 26. týždňom života.

Spoznáme to takto:

•  dieťatko vie udržať hlavičku vzpriamene,
•  jeho pôrodná hmotnosť sa zdvojnásobila,
•  dokáže sedieť s oporou.

A k tomu sa tiež ukáže, že už po prvých pokusoch s jedlom sa dieťatko rýchlo učí a:

• vie jedlo udržať v ústach a nevyteká mu von,
• vie ukázať, že už sa cíti “plné” tým, že už nechce otvoriť ústa alebo otáča hlavu nabok,
• zaujíma sa o jedlo, keď vidí, že iní jedia.

Okrem veku pri zavádzaní príkrmov je určujúce aj:

• dieťa saje viac ako 8 – 12-krát za 24 hod. – u dojčených detí,
• je hladné aj po vypití viac ako 900 – 1000 ml UM – u nedojčených detí.

Zjednodušene sa odporúča začať s prikrmovaním u bábätka na umelom mlieku (UM) od ukončeného 4. mesiaca a u kojeného (MM) bábätka od ukončeného 6. mesiaca.

Dôležitá rada na začiatok, buďte trpezlivý. Keď začínate, aj jedna čajová lyžička je dosť veľká porcia. Každú novú potravinu dávajte 3 – 4 dni, aby ste mohli sledovať reakciu. Ak drobec nejakú potravinu odmieta, skúste inú kombináciu, tepelnú a mechanickú úpravu – platí pravidlo, že dieťa potrebuje niektoré potraviny ochutnať v rôznych formách aj 15-krát aby mu zachutili. A buďte pripravení aj na prípadné trucovanie pri stole a odmietanie príkrmov. Nechajte svoje dieťa rozhodnúť, koľko bude jesť.

Príznaky potravinovej alergie: hnačka, výrazné nafukovanie, svrbivá vyrážka, začervenanie v okolí konečníka.

Ak máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte jedlo na niekoľko týždňov. Potom ho môžete po porade s pediatrom skúsiť znova zaradiť do prikrmovania. Ak bola reakcia na jedlo veľmi silná a bolo nutné užívať lieky (antihistaminiká) potravinu už radšej nepodávajte a poraďte sa s pediatrom, príp. alergiológom.

Pripravte sa, začíname.

Ako na to?

Dieťatko na UM (ukončený 4. mesiac) + Dieťatko kojené (ukončený 6. mesiac)

Je dôležité, aby ste si pamätali, že aj v čase navykania na pevnú stravu, je najlepšie a najprirodzenejšie pre vyvíjajúce sa dieťatko stále mlieko.

Deťom do jedného roka jedlo v žiadnom prípade neprisládzajte, nesoľte a nekoreňte.

PAMÄTAJTE! Nesprávna výživa v detstve môže v neskoršom veku viesť k obezite, riziku vzniku srdcových a cievnych ochorení a alergiám.

Poloha pri kŕmení: v náručí s podopretým chrbtom, vo vajíčku /ja som preferovala tento spôsob/.

Mlieko: materské mlieko, náhrady materského mlieka.

Obilniny: ryža, naturálna ryža, jačmenne krúpy a vločky, ovsené vločky.

Zelenina: mrkva, batát (sladký zemiak), zemiak, cuketa, tekvica, brokolica (iba ružičky - nenafukujú), kaleráb.

Nezabudnite každú novú potravinu podávajte samostatne 3-4 dni na zistenie možnej potravinovej alergie.

Prikrmovať začíname vždy zeleninou. Najskôr dieťaťu ponúkneme príkrm a potom ho dokŕmime mliekom. Jednotlivé druhy zeleniny môžete po odskúšaní aj kombinovať.

Spôsoby prípravy zeleninových príkrmov:

• varenie v pare – najšetrnejšia príprava potravín z hľadiska zachovania vitamínov /ja ho uprednostňujem/ ak nemáte parný hrniec nevadí, môžete použiť naparovaciu vložku na prípravu kysnutých jedál (POZOR nie hliníkovú),
• varenie v malom množstve vody,
• pečenie v rúre.

Mechanické spracovanie potravín: mixovanie.

Tip na ušetrenie času: uvarte si väčšie množstvo zeleniny, naporciujte na 2 dni a zvyšok uskladnite vo forme na ľad v mrazničke.

Nasleduje rozpis odstavovania na 1. a 2. týždeň.

Ak dieťatko príkrm odmieta, pridajte trocha MM alebo UM k zelenine, kaši.

3. a 4. týždeň odstavovania.

Kombinácie zeleniny sú ľubovoľné, k ryžovej kaši po 3 dňoch môžete primiešať už zavedený druh zeleniny. Po týždni môžete k bielej ryži pridať naturálnu, v pomere aký vám vyhovuje, nezabudnite naturálnu ryžu deň predtým namočiť, variť dlhšie a dôkladne rozmixovať (naturálka sa horšie trávi, keď ju nerozmixujete bábo ju celú vykaká). Naturálna ryža nezapeká a obsahuje oveľa viac dôležitých látok ako biela – napr. železo a B vitamíny. K zeleninovým príkrmom a kašiam od 3. týždňa pridajte 1/4 kávovej lyžičky kvalitného za studena lisovaného oleja – slnečnicový, olivový, aby sa mohli vstrebávať vitamíny rozpustné v tukoch.

Recepty

Mrkvové pyré: mrkvu ošúpeme, umyjeme a uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varila na požadovanú hustotu. /Niektoré detičky vyžadujú riedke pyré, treba si to odsledovať./

Batátové pyré: batát ošúpeme, umyjeme a uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varil na požadovanú hustotu. Iná príprava – umyjeme a pečieme v šupke na 200°C 50 – 60 min. /musí byť mäkký ako maslo/.

Zemiakové pyré: zemiak ošúpeme, uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varil na požadovanú hustotu. Iná príprava – umyjeme a pečieme v šupke na 200°C 50 – 60 min. /musí byť mäkký ako maslo/.

Cuketové pyré: cuketu ošúpeme /kto sa nebojí neošúpe, ja som šúpala/, umyjeme a uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varila na požadovanú hustotu.

Tekvicové pyré: tekvicu ošúpeme, uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varila na požadovanú hustotu. Iná príprava – umyjeme prerežeme, vyberieme semiačka a pečieme so šupkou až pustí šťavu na 200°C 50 – 60 min. /musí byť mäkká ako maslo/.

Brokolicové pyré: ružičky brokolice dôkladne umyjeme, uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varila na požadovanú hustotu.

Kalerábové pyré: kaleráb ošúpeme, umyjeme, pokrájame na menšie hranolky a  uvaríme (v pare al. vo vode) do mäkka, pomixujeme alebo prepasírujeme, zriedime vodou v ktorej sa varil na požadovanú hustotu.

Podávanie obilnín začíname bezlepkovou ryžou. Ak bude ryža bábätkom tolerovaná, asi po dvoch “ryžových” týždňoch môžeme prejsť na obilniny s nízkym obsahom lepku (ovsené vločky, jačmeň). Môžete použiť buď hotovú instantnú ryžovú kašu, alebo si uvaríte kašu doma. Začíname bielou ryžou /pozor môže zapekať/, po týždni môžeme prejsť na naturálnu ryžu – treba ju dôkladne rozmixovať /táto nezapeká/.

Ryžová kaša:  bielu ryžu opláchneme, varíme vo vode do zmäknutia 15 - 20 min. Ryžový vývar si odložíme na rozriedenie, ryžu rozmixujeme  na hladkú kašu alebo prepasírujeme pridáme ryžový vývar na hustotu akú potrebujeme.

Kaša z naturálnej ryže: ryžu opláchneme deň vopred namočíme, varíme vo väčšom množstve vody do zmäknutia (caa 60-70 min., 35 min. v tlakovom hrnci). Ryžový vývar si odložíme na rozriedenie, ryžu rozmixujeme na hladkú kašu pridáme ryžový vývar na hustotu akú potrebujeme.

Kaša z ovsených vločiek – vločky opláchneme a deň vopred namočíme /bola som poučná, že je to kôli lepšej stráviteľnosti/, varíme vo vode 15 – 20 min. Spolu s ovseným vývarom rozmixujeme na hladkú kašu.

Zápcha /dieťatko sa nemôže vykakať/ - pripravíte si kašu z ovsených vločiek, na rýchlejší účinok sa pridáva aj vývar z ovsených vločiek (príprava ako kaša len sa dá viac vody a menej vločiek) a použijete ho na prípravu UM v pomere 1:1 (koľko ml vody, toľko ml vývaru), ovsené vločky môžete pridávať aj do zeleninového príkrmu.

PAMÄTAJTE! „Pomaly ďalej zájdete“, netreba sa ponáhľať, prispôsobte sa bábätku, berte ohľad na jeho chute a potreby. Trpezlivo skúšajte ďalej, ak dieťatko niektorý druh zeleniny odmieta.

Pokračovanie nabudúce.  #prikrmovanie

Zaujalo Vás to? Chcete vedieť viac? Radi vás uvítame v našej skupine: Navarme im zdravie, zdravé stravovanie pre detičky už od príkrmov http://www.modrykonik.sk/skupina/2327/detail/

V článku sú uvedené moje vlastné skúsenosti, recepty, a čerpala som aj z tejto literatúry:

Bukovský, I. a kol. Hneď to bude anjelik, 2011

Karmel, A. Vaříme pro kojence a batolata, 2007

Karmel, A. SuperRecepty pro kojence a nejmenší děti, 2001

Časopis Dieťa 4/2012, Ako správne zavádzať nemliečne príkrmy do stravy detí do troch rokov.

Špeciál časopisu Mama a ja, Výživa detí od narodenia do školského veku.

Obrázky :

http://najmama.aktuality.sk/clanok/224548/ked-uz-mliecko-nestaci-ako-zacat-prikrmovat/

http://baby-web.topky.sk/clanky/a3629-Masovo-zeleninove-prikrmy.aspx