Cítim, ako mi pribúdajú nové vrásky. Počujem, ako šediviem. Je krátko po polnoci, čas, keď za normálnych okolností spím, ale dnes v noci nejde o normálne okolnosti. Dnes v noci je moja najkrajšia dcérenka vonku. Prvýkrát. 

Prišli za ňou kamaráti až z ďalekého východu. Z Bardejóva. Bola tam pred vyše mesiacom, teraz chcú oni spoznať kúsok hlavného mesta. Hlavne nejakého clubu. Poznám ich zopár, ale predstava, že by mala niektorý z nich navštíviť, ma vôbec neteší. Podobne dilema, či ju pustiť s dvoma neznámymi teenagermi, mi zobrala kus predchádzajúcej noci. Čiastočne ma upokojilo, keď s nimi prišla ešte aj ich spolužiačka.

"Dobrý deň, teta," slušne pozdravili. Teta!!! No nič. Vyhladovaní boli, aj keď sa hrdinsky tvárili, že tá osušená bageta vo vlaku im stačila. Chlapci zhltli za plný tanier, radosť pozerať! Zdupľovaná faktom, že ich nemusím živiť denne. Vyzerajú na slušných ľudí, gymnazisti, s plánmi do budúcna - VŠMU, žurnalistika a environmentalistika, hlavne to posledné mi do žíl vlieva nádej, že to s tými dnešnými mladými nebude až také zlé a planéta Zem bude zachránená. 

Kde budú spať, ešte nevedia, mysleli, že nájdu ubytovňu, ale všetko je plné alebo drahé, no veď môžu byť aj do rána vonku, Blava (Blava!!!) je predsa taká zaujímavá... Predstava, ako sa moje dievčatko túla po tmavých chladných bratislavských uliciach a doma ju čaká teplá posteľ, mi drása materinské srdce. Veď kamaráti môžu prespať u nás.  snáď to moja kožená sedačka v obývačke prežije bez ujmy. 

S plnými bruchami sa poberú smer UFO, Hrad a potomsauvidí. V duchu si vravím, že do polnoci sú doma, vonku je zima, cestovali v noci, a vlastne čo už by robili tak dlho vonku? Veď tam nie je nič, čo by za tú nepohodu stálo.

Je 00:35 a počet ľudí v našej domácnosti sa nezmenil. Vrásčitiem a šediviem. Za normálnych okolností by som už spala. No dnes sa o spánok ani nepokúšam. Hlavu mám totál naspeedovanú, mohla by som ožehliť tú kopu, čo ju už tri dni ignorujem, alebo by som mohla upiecť nejaký dobrý koláčik na raňajky, alebo by som si mohla upratať v skrini. Možností je veľa, no telo s hlavou nespolupracuje a je v hybernácii. A tak sa hlava zamestnáva vlastným programom a ponúka nespočetne veľa katastrofických scenárov. Sú v nich davy násilníkov, únoscov, nehody, havárie, drogy namiešané v zatvorenej fľaške coly, plač, zúfalstvo, beznádej, polícia, hluché telefóny... Hotový americký film. 

Poškuľujem na mobil - volať? Nevolať? Sa zbláznim, keď nezdvihne. Na sms neodpisuje. Sorry, dievčatko moje, je mi jedno, či ťa starostlivá matka strápni. Veselý hlas v telefóne mi oznámi, že už si zavolali taxík, lebo "nííč, v meste je to nuda". Vďaka ti, nudné mesto!

Myslím na moju mamu. Tiež som mala šestnásť. Neboli mobily, nemohla mi zavolať. Nebol internet, nemohla písať blog. Stála na balkóne a čakala ma. Lebo o desiatej som už musela byť doma. No mne ušiel autobus a prišla som o pol hodiny neskôr. Veď sa nič také nestalo! Nechápala som ju. Tak, ako som nechápala, keď mi - potiacej sa nad prebaľovaním uvrešťaného maličkého balíčka povedala, že malé deti, malé starosti... Čo môže byť horšie, ako keď nevieš utíšiť svoje plačúce bábätko? Veľké deti. Veľké starosti. Mama má vždy pravdu. Niečo o tom už viem! Však som mama!

V zámku zaštrkotali kľúče. Zrazu som strašne unavená. A spokojná. Zem sa opäť točí správnym smerom. Aspoň na pár hodín. Ráno moje dievčatko cestuje do Košíc.

Foto: pixabay

Ahojte maminky, chcem vás poprosiť o pomoc. Nabrala som odvahu, pozbierala všetky úspory  a vrhla som sa do bažín podnikania. Inšpirovaná a tiež odradená niektorými "natur" mamičkami som sa rozhodla vzdelávať mladé rodiny, ale moderným spôsobom.

Každý nám vraví aké je rodičovstvo dôležité, ako sa máme naň pripraviť...ale kto nás to učí? Naozaj sa stačí správať len intuitívne, dáko bolo , dáko bude? Sme v 21storočí...pripravujeme sa na vodičák, pripravujeme sa na skúšky i do zamestnania. A čo rodičovstvo? Načo sa učiť na vlastných chybách, keď sa im dá vyhnúť a dajú sa robiť lepšie, efektívnejšie?

V Košicich vznikol Kurz pre MODERNÝCH RODIČOV. Chcem vám prezradiť informácie, ktoré nepovie lekár, mama robila inak a kamarátka nemá čas vám ich vysvetľovať.

Chcem vám povedať o možnostiach napr. aké môžete dostať príspevky od štátu, ako nájsť spôsob aby bola materská vyššia než je minimum, ako ušetriť na kúpe výbavičky. Prakticky si môže mamička vyskúšať akoby sa správala pri horúčke (nácvik zvládnutia horúčky, koliky, keď je mamička pod tlakom a dieťatko neustále plače). Za pomoci moderných pomôcok si prakticky vyskúšate techniku dojčenia či správneho nosenia detí. 

Hlavnou vychytávkou je učenie podľa H.Karpa, amerického pediatra celebrít - Ako mať pokojné a šťastné bábätko. Naučím vás ako predlžiť spánok dieťatka a utíšiť plač za 10sekund.

Neviem či som urobila správne, ale nazbierala som odvahu urobiť aj so svojím životom zmenu a za pomoci dalších skvelých ľudí, ktorí majú chuť robiť veci moderne a posúvať hranice tradičnej rodiny, vznikol v Košicich kurz Moderní rodičia. 

Jedná sa o Intenzívny zážitkový tréning v rozsahu 10hodín (Košice) počas jedného týždňa. 

Pre moderných rodičov, ktorí sa chcú aktíne pripraviť na príchod dieťatka do rodiny a nie sú z okolia Koších, sme pripravili jedinečné spojenie relaxu a romantiky s aktívnym tréningom:  Víkendový zážitkový tréning Moderní rodičia- ubytovanie v úplnom centre metropoly východu, kde môžete zažiť večernú romantiku potulkami historickými uličkami mesta Košice, ochutnať zážitkovú gastronómiu a popri tom sa pripraviť na príchod dieťatka do rodiny.

Neviem čo poviete na tento nápad a či sa stretne s pozitívnou odozvou, ale skúsim to! Verím, že roky štúdia ale i samoštúdia zúročím správnym spôsobom a niekomu to uľahčí či spríjemní život.... 
Držte mi palce,
Miška (Roka17 / Moderni rodicia)

Milé moderné maminky z modrého koníka, i Vám ďakujem za inšpirácie a podporu.

PS: nabudúce Vám predstavím projekt:

A: Moderná mama - štýlová dáma

B: Moderná mama a kariéra