😶 Sedíte na gauči a večer čo večer si hovoríte, že by ste mali začať cvičiť a schudnúť, možno by ste mali zmeniť prácu kvôli nepriíjemným situáciám a aj tú rodinu akosi zanedbávate. A potom? NIČ. Týždne bežia. Mesiace utekajú. A vy sa cítite... otupene. Nie ste ani šťastní, ani nešťastní. Len tak prežívate. A čím viac to trvá, tým menej máte chuť niečo zmeniť. 

📄 Pasivita stáva zvykom – čím dlhšie nekonáme, tým ťažšie je sa rozhýbať. Aktívni ľudia (v práci, vo vzťahoch, v sebarozvoji) majú vyššiu hladinu dopamínu – hormónu radosti. Tí pasívni častejšie upadajú do frustrácie a depresie. 

🧠 Čím menej robíme, tým menej dopamínu mozog produkuje, čo vedie k strate motivácie a pocitu „mŕtveho bodu“. Nlhodobá pasivita oslabuje prepojenia v mozgu, ktoré súvisia s motiváciou a rozhodovaním. 

🏫 Kto neriskuje, o všetko prichádza. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú novým výzvam, nielenže stagnujú, ale často prichádzajú o príležitosti, ktoré by im mohli zmeniť život. 

⚠️ Otázky na zamyslenie: 

Čo odkladáte už príliš dlho? 

🔄 Stalo sa vám niekedy, že vás niečo tak veľmi trápilo, že ste sa stiahli do úzadia? Možno problém v práci, vo vzťahu alebo len ťažké obdobie. A tak ste prestali odpovedať na správy, rušili ste stretnutia a radšej zostali sami. 

🔹 Samota v ťažkých chvíľach môže prehlbovať stres a úzkosť. Sociálna izolácia aktivuje v mozgu rovnaké centrá bolesti ako fyzické zranenie. 

🔹 Čakanie na „lepší pocit“ je pasca. Keď sa vyhýbame interakciám, náš mozog si posilňuje vzorec izolácie, čo môže viesť k dlhodobému zhoršeniu nálady. 

🔹 Aj drobné kontakty pomáhajú. Už len krátky rozhovor s blízkym alebo úsmev od cudzieho človeka môžu znížiť hladinu kortizolu (stresového hormónu). Čím viac sociálnej opory máme, tým lepšie vieme zvládnuť stres. 

💬 Položte si tieto otázky: 

Čo by som poradil/a kamarátovi v rovnakej situácii? 

Predstavte si, že vzťah je ako nádoba. Každý deň do nej niečo pridávate – pozornosť, láskavosť, spoločný čas. Ale čo ak do nej dávaš niečo, čo ten druhý vôbec nepotrebuje? A naopak – vaša nádoba ostáva prázdna? 

Harley v publikácii odhaľuje, prečo sa ľudia vo vzťahoch míňajú – a hlavne, ako to napraviť. Jeho myšlienky sú jednoduché, ale prevratné. Každý z nás má emocionálny bankový účet – a ak doňho nič nevkladáme, skôr či neskôr z neho nebude čo vyberať.

💡 Čo si z knihy môžete odniesť do bežného života?

- Naučíte sa, prečo muži a ženy často túžia po odlišných veciach – a ako sa v tom nezamotať.

- Zistíte, že dobrý vzťah nie je o veľkých gestách, ale o malých, pravidelných vkladoch do emocionálneho konta.

- Dozviete sa, ako si s partnerom nastaviť vzťah tak, aby ste sa obaja cítili milovaní a pochopení.

🏠 Po náročnom dni sa vrátite domov, unavení, podráždení… a stačí drobnosť – nevynesené smeti, zabudnutá správa – a už to letí: ,,Ty nikdy…!" ,,Ty vždy…!" A namiesto podpory máme tichú domácnosť. Napätie. Odcudzenie. A možno aj hádka, ktorú ste vôbec nechceli. 

😡 Emócie sú nákazlivé. Negatívne emócie sa šíria ako vírus. Ak ste nahnevaní, vaša rodina či partner to podvedome preberajú. 

📉 Nálada mení vnímanie reality. Keď máme zlú náladu, viac si všímame chyby druhých a menej si ceníme dobré veci. Negatívne emócie oslabujú našu schopnosť empatie – v strese vidíme blízkych skôr ako „hrozbu“, než ako podporu. Chronický stres doslova "vypína" empatiu. 

😞 Až 70 % vzťahových problémov je spôsobených nie reálnymi problémami, ale reakciami na stres a zlú náladu. 

❓ Zamyslite sa nad týmito otázkami: 

Ako často vaša zlá nálada ovplyvňuje vzťahy s blízkymi? 

🔄 Spomínate si na okamih z detstva, ktorý vás ovplyvnil viac, než ste si doteraz uvedomovali? Niektoré momenty vyvolajú smiech, iné dojatie… A potom sú tu tie, ktoré formovali, kým ste dnes. Ktoré to boli u vás? 

👉 Mozog si pamätá emočne silné momenty oveľa intenzívnejšie – najmä tie do 7. roku života. Kľúčové spomienky z detstva určujú 70 % našich rozhodnutí v dospelosti. Často podvedome opakujeme vzorce správania, ktoré sme zažili doma. 

👉 Štýl, akým s nami rodičia komunikovali, ovplyvňuje náš vnútorný dialóg – kritický rodič = kritický vnútorný hlas. Deti si pamätajú viac emocionálny význam udalostí ako ich detaily. To znamená, že pocit odmietnutia, úspechu či podpory pretrváva dlhšie ako konkrétny moment. 

👉 Nespracované zážitky z detstva môžu spôsobovať sebabotáž – napr. odkladanie rozhodnutí alebo strach zo zlyhania. Ale ak si spomínate na chvíľu, keď ste prekonali strach alebo dosiahli niečo veľké, posilňuje to vašu sebadôveru dodnes. 

❓ Otázky pre vás: 

Ktorá spomienka z detstva vás dodnes ovplyvňuje? 

👉 Každý deň pijete kávu z toho istého hrnčeka. Roky ho beriete do ruky bez premýšľania. Až jedného dňa spadne na zem… a je po ňom. Vtedy si uvedomíte, že práve tento hrnček mal pre vás skutočnú hodnotu. Bol súčasťou vašich rán, spomienok, rituálov. Možno ste si neuvedomili, ako veľmi pre vás bolo dôležité ranné objatie od partnera, pokiaľ sa nevytratilo. Možno ste zanedbali svoje zdravie, až kým telo nezačalo kričať. Možno ste stratili sen, pretože ste ho stále odkladali na „raz“. 

🔥 „Až keď ma manžel opustil, uvedomila som si, ako veľa pre mňa znamenal." 

„Ja som sa vždy snažil v rámci svojich možností, ona všetko skritizovala a opravila podľa seba, nedala mi už šancu nijak pomôcť a ja som sa cítil ako malé dieťa." 

Láska neodchádza náhle, ale stratíme ju, keď ju prestaneme vidieť. 

📌 Ľudský mozog má sklon prehliadať to, čo považuje za samozrejmé. Vďaka hedonickej adaptácii postupne prestáva vnímať pozitívne aspekty nášho života. Predvídame svoje pocity z budúcnosti nepresne – podceňujeme, ako veľmi nám bude niečo chýbať. Na dobré veci si tak zvykneme, že si ich prestaneme vážiť. 

📌 Negatívne emócie oslabujú schopnosť robiť múdre rozhodnutia. Stres a smútok vedú k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré neskôr ľutujeme. 

😩 Predstavte si, že máte za sebou ťažký deň. V práci ste dostali nepríjemný e-mail, v obchode vám niekto vyfúkol posledný kus vášho obľúbeného pečiva a doma na vás čaká len kopa nevypratého prádla. V tejto nálade sa rozhodujete, či večer pôjdete cvičiť alebo si pustíte seriál s balíčkom čipsov. Čo vyhráva? 

🔄 Ak ste zvolili seriál a čipsy, vedzte, že za vás možno rozhodla nie vaša skutočná voľba, ale momentálna nálada. Totiž negatívne emócie zužujú naše vnímanie a tlačia nás do rozhodnutí, ktoré len prehlbujú náš zlý stav. 

👉 Negatívne emócie ovplyvňujú našu schopnosť vidieť nové možnosti. Keď sme v strese, mozog sa sústredí iba na známe riešenia – aj keď sú nesprávne. Situácie hodnotíme pesimistickejšie a vyberáme si menej výhodné riešenia. 

👉 Pod vplyvom negatívnych emócií máme tendenciu preceňovať riziká a vyhýbať sa zmenám. Keď sme v strese alebo smútku, naša vôľa je vyčerpaná, a preto siahneme po prvom riešení, ktoré nevyžaduje veľa úsilia – často však nesprávnom. 

👉 Zlou náladou oslabujeme prefrontálny kortex – časť mozgu zodpovednú za logické myslenie. To znamená, že naše rozhodnutia sú viac impulzívne a menej premyslené. Negatívne emócie znižujú schopnosť vidieť nové možnosti, a teda nás nútia krútiť sa v kruhu rovnakých rozhodnutí.  

🧐 OTÁZKY NA ZAMYSLENIE: 

🌀 Niekedy je toho skrátka priveľa. Povinnosti, tlak, očakávania… A zrazu máte pocit, akoby vám realita bola o číslo menšia. Stiesnená, dusivá. Hľadáte, kam uniknúť, ale všetky cesty vedú len k ďalšiemu stresu. Poznáte to? 

✅ Mozog potrebuje „mikro-úniky“ – krátke momenty, ktoré mu umožnia vypnúť a regenerovať sa. 

✅ Kvalitný oddych zvyšuje produktivitu – pravidelné prestávky môžu zvýšiť sústredenie a kreativitu až o 40 %. 

✅ Jasné hranice = menej stresu – ľudia, ktorí si vedome chránia osobný čas, zažívajú nižšiu mieru vyhorenia o 33 %. 

✔️ Zadefinujte si, ako sa chce cítiť. ✔️ Zistite, čo vás v skutočnosti vyčerpáva. ✔️ Nájdite nové možnosti, ktoré vám dodajú energiu. 

❓ Otázky na zamyslenie:

Predstavte si, že sedíte pri rodinnom stole. Vzduchom lietajú výčitky, mlčanie je husté ako hmla a vy si hovoríte: „Prečo to u nás takto funguje?“ 🤔

Presne na tieto otázky odpovedá kniha Rodina a jak v ní zůstat naživu od Johna Cleesea (slávny komik) a Robina Skynnera (psychoterapeut). Spoločne rozoberajú, prečo niektoré rodiny šťastne fungujú a iné sú plné napätia. A to všetko vtipne, jasne a bez zbytočných omáčok.

🔎 Čo sa v nej dozviete?

👉 Prečo opakujeme chyby našich rodičov (aj keď nechceme)?

👉 Čo majú spoločné zdravé rodiny?

👉 Ako zlepšiť vzťahy, aj keď ste vyrástli v nefunkčnom prostredí?

… 

📢 Prídete domov, zavriete dvere a nastane… ticho. Žiadna televízia, žiadny podcast, žiadne scrollovanie. Len vy a vaše myšlienky. A práve vtedy začnú byť neodbytne hlasné. „Keď zostanem sám, mám pocit, že ma moje myšlienky zožerú. Preto stále pracujem, stále niečo počúvam, stále niečo robím.“ Poznáte ten pocit? Mnohí z nás sa boja ticha, pretože v ňom číhajú myšlienky, pred ktorými unikáme. 

🧠 Mozog v pokoji neodpočíva, ale spracúva podvedomé témy. Keď sme sami a v tichu, aktivuje sa tzv. default mode network (DMN) – oblasť mozgu zodpovedná za sebauvedomenie a riešenie vnútorných konfliktov. Aaž 47% času myslíme na niečo iné, než čo práve robíme – a často sú to negatívne myšlienky. 

🧘‍♀️ Ľudia, ktorí si denne doprajú vedomé osamotenie, sú kreatívnejší a psychicky odolnejší. Krátke momenty samoty znižujú stres a podporujú emocionálnu stabilitu. Náš mozog filtruje, na čo sa sústredíme. Ak sa naučíme vedome ovládať svoju pozornosť, môžeme oslabovať negatívne myšlienky a posilňovať pozitívne. 

👶 Strach zo samoty súvisí s hlboko zakorenenými presvedčeniami z detstva. Ak sme sa v minulosti naučili, že „byť sám“ znamená „byť odmietnutý“, môžeme sa samoty podvedome báť aj v dospelosti. 

📈 Chcete sa zbaviť vtieravých myšlienok? Skúste si odpovedať na tieto otázky: 

Predstavte si, že sedíte v kaviarni s niekým, kto vás rozosmeje, prinúti zamyslieť sa a ešte vám aj pomôže pochopiť, prečo sa vo vzťahoch správame tak, ako sa správame. Presne taký je pocit z knihy Život a jak v něm zůstat naživu od Johna Cleesea (áno, toho Monty Pythona!) a psychoterapeuta Robina Skynnera.

🔍 Čo sa v nej dozviete?

👉 Prečo sa nám stále opakujú tie isté vzťahové problémy?

👉 Ako vzniká naša osobnosť a čo s tým majú naši rodičia?

👉 Prečo niektoré rodiny fungujú harmonicky a iné sa stále hádajú?

John Cleese v knihe kladie otázky, ktoré by ste sa možno báli opýtať terapeuta, a Skynner mu na ne odpovedá jasne, vtipne a priamo. Výsledkom je nielen múdra, ale aj zábavná kniha o tom, ako lepšie rozumieť sebe, svojim blízkym a vytvárať zdravšie vzťahy.

🔍 Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli. 

📖 Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede. 

📖 Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať. 

📖 Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“. 

❓ otázky pre Vás:

Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť? 

💭 Píšete správu priateľovi a vidíte, že si ju prečítal… ale neodpísal. Hneď vám hlavou preblesne: "Ignoruje ma!" alebo "Určite som povedal niečo zle." A zrazu cítite stres, smútok či hnev. Mávame strach zo spätnej väzby a z hodnotení. Okamžite si myslíme, že sme urobili niečo zlé. Alebo také prosté a liečivé ticho v miestnosti plnej ľudí si vzťahujeme na seba a myslíme si, že to spôsobuje naša neželaná prítomnosť. 🧠 Mozog je nastavený na rýchle rozhodnutia, nie na pravdu.Aby šetril energiu, často volí skratky, ktoré nám dávajú pocit istoty, no nie vždy odrážajú realitu. To môže viesť k mylným záverom, zbytočnému stresu a unáhleným rozhodnutiam. 👉 80 % automatických myšlienok je negatívnych. Náš mozog je nastavený na negatívnu zaujatosť, aby nás chránil pred nebezpečenstvom – ale dnes to skôr škodí. 👉 Mozog miluje rýchle odpovede. Preto často uveríme prvej myšlienke, hoci môže byť úplne nesprávna. Až 60 % našich spomienok je upravených našimi očakávaniami. 👉 Až 95 % myšlienok sa nám denne opakuje. Ak veríte chybným myšlienkam, budú sa len upevňovať. 💡 Chcete sa oslobodiť od nepravdivých myšlienok? Skúste tieto otázky:Čo ak môj mozog len rýchlo vyvodzuje závery? Je táto myšlienka fakt, alebo len moja interpretácia? Aké dôkazy ju potvrdzujú? A aké ju vyvracajú? Ako by som sa cítil/a, keby som tejto myšlienke neveril/a? Ak by túto situáciu videl niekto iný, ako by ju vnímal? Čo iné by mohlo byť pravdou? ✔️ Spochybňujte myšlienky: Máte na to dôkazy?✔️ Hľadajte alternatívy: Aké iné vysvetlenie existuje?✔️ Zmeňte perspektívu: Čo by na to povedal váš najlepší priateľ? 📌 Pravidlo: Neverte všetkému, čo vám váš mozog hovorí ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/1KYGP5eXfN/#sebarozvoj #pozitivnemyslenie #koučing #osobnyrast #myšlienkyNieSúFakty #mindset #mentálnaOdolnosť #pozitívneMyslenie #psychologia #cestavpred #zmenamyslenia

🚗 Predstavte si, že sedíte v zápche, pred vami kolóna áut, ponáhľate sa. Ako zareagujete?

😡 Nahneváte sa, začnete vytrubovať, budete si v duchu nadávať a celý deň sa vám pokazí? 

🎶 Alebo si pustíte obľúbenú hudbu, poviete si, že máte chvíľu pre seba, a vychutnáte si moment? 

🧠 Neurálne siete sa menia podľa toho, na čo sa sústredíme. Čím viac sa zaoberáme negatívnymi myšlienkami, tým silnejšie sa tieto vzorce zakorenia v našom mozgu. 

🤔 Vnímanie reality ovplyvňuje naše emócie. Interpretácia udalostí je dôležitejšia ako samotné udalosti. Inými slovami – nie je dôležité, čo sa stane, ale ako si to vysvetlíme!

✨ Vedome riadené myšlienky môžu zlepšiť náladu. PĽudia, ktorí si zapisovali veci, za ktoré sú vďační, zlepšili psychickú pohodu až o 25 %.  

🤯 Poznáte ten pocit, keď sa niečo nepodarí, a vy si hneď poviete: „Som úplne neschopná!“ alebo „Toto nikdy nedám!“? Alebo keď niekto nesplní vaše očakávania, okamžite ho odpíšete? 

Toto je čierno-biele myslenie – spôsob, akým sa naša myseľ snaží urobiť svet jednoduchším, keď sme pod stresom. Dáva nám falošný pocit istoty. 

👉 Keď sme v strese, mozog hľadá istoty. 

📌 Keď sme v strese, naša amygdala (časť mozgu zodpovedná za strach) prevezme kontrolu a núti nás myslieť extrémne. Výsledkom je, že strácame schopnosť vidieť realitu objektívne. Stres oslabuje našu schopnosť vidieť nuansy – keď sa bojíme, mozog zapína režim prežitia a všetko zjednodušuje na „dobré“ alebo „zlé“

📌 Ľudia s čierno-bielym myslením sú náchylnejší na úzkosti a depresie, pretože nevidia strednú cestu a často sa cítia bezmocní. 📌 Myšlienkový vzorec „všetko alebo nič“ súvisí s prokrastináciou – ak niečo nevieme urobiť dokonale, radšej to neurobíme vôbec. Zároveň je to obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha vyrovnať sa s neistotou, no zároveň nám bráni vidieť riešenia.

❓ Pomocou techniky „Reframing” (preformulovanie myslenia) zastavte svoje extrémne myšlienky a nahraďte ich otázkami: 

👁️ Predstavte si, že kráčate lesom. Ticho, len šepot vetra a zvuky prírody. A zrazu – pred vami sa objaví toto zvláštne stvorenie. Akoby pochádzalo z iného sveta. Je strážcom dávnych tajomstiev? Symbolom vnútornej premeny? Alebo poslom, ktorý vám chce niečo dôležité povedať? 

🌀 Každý obraz, ktorý nás osloví, v sebe nesie odkaz pre našu myseľ a dušu. Psychológia dnes potvrdzuje, že symboly a archetypy dokážu aktivovať hlboké vrstvy nášho podvedomia a otvoriť nám cestu k odpovediam, ktoré si nosíme v sebe. 

📌 Intuícia je reálna a dokázateľná. Naše podvedomie vie správnu odpoveď skôr, ako si ju vedome uvedomíme. Preto sa niekedy "len tak cítime", že niečo je správne. 

📌 Symboly menia náš mozog. Symboly a metafory aktivujú oblasti mozgu spojené s emóciami a rozhodovaním. Preto nás mystické obrazy tak priťahujú. Vnímanie mystických obrazov aktivuje časti mozgu spojené s intuíciou a hlbším pochopením seba samého. 

📌 Sebapoznanie = silnejšie mentálne zdravie. Ľudia, ktorí si kladú otázky o svojom vnútri, zvládajú stres a neistotu omnoho lepšie. 

✍ Odpovedzte si na tieto otázky: 

😵‍ Predstavte si, že kráčate po ulici a hľadáte kaviareň. Ostatné obchody akoby zmizli – vidíte len vývesky kaviarní. Alebo si kúpite nové auto a zrazu ho vidíte všade. ALEBO: Dvaja ľudia kráčajú po tej istej ulici. Jeden vidí neporiadok, znechutených ľudí a dopravnú zápchu. Druhý si všimne vôňu čerstvej kávy z kaviarne, úsmev dieťaťa a krásny západ slnka. Kto z nich vidí realitu? 

😞 „Všetci muži sú rovnakí. Každý vzťah skončí rovnako.“ Po dvoch neúspešných vzťahoch si jej mozog vytvoril filter „mužom sa nedá veriť“. Keď stretla niekoho nového, podvedome si všímala len signály, ktoré potvrdzovali jej presvedčenie a ignorovala tie pozitívne. Výsledkom bolo, že sabotovala vzťahy skôr, než mohli mať šancu. Aj taéto príbehy prináša prax. 

✅ Existuje tzv. potvrdzovacie skreslenie, ktoré hovorí o tom, že ľudia vyhľadávajú a pamätajú si hlavne tie informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia. To, čo s nami neladí, vnímame ako „hrozbu“ a automaticky odmietame. 

✅ Retikulárny aktivačný systém (RAS) je tá časť mozgu, ktorá rozhoduje, čomu venujeme pozornosť. Ak veríme, že "všetci sú proti nám", budeme si všímať hlavne znaky odmietania. 

✅ Emocionálna investícia nám zasa hovorí, že čím viac emócií máme spojených s nejakým presvedčením, tým ťažšie ho zmeníme, aj keď sú pred nami jasné dôkazy. Až 95 % našich rozhodnutí sa deje podvedome – na základe predchádzajúcich skúseností a presvedčení. 

💬 Koučovacie otázky na zamyslenie: 

😡 Stalo sa vám už, že vás niekto rozčúlil, lebo sa nesprával podľa „zdravého rozumu“? Možno sused, čo parkuje presne na tom mieste, kde „by mal vedieť“, že tam parkujete vy. Alebo stojíte v rade v obchode. Vy čakáte trpezlivo, ale niekto sa jednoducho predbehne! 

👉 Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že ten človek možno vyrastal v prostredí, kde sa dôraz kládol na rýchlosť a efektivitu, nie na čakanie v radoch? Možno v jeho kultúre alebo rodine toto správanie nebolo vnímané ako neslušné. 

🔹 Očakávame, že sa iní budú riadiť rovnakými pravidlami a hodnotami ako my.

🔹 Keď to nerobia, cítime sa dotknutí, rozčúlení alebo sklamaní. 

🧠 Každý žije vo svojom mentálnom modeli sveta. Ľudia si vytvárajú vlastné pravidlá na základe svojich skúseností. To, čo je pre vás „jasné“, môže byť pre iného človeka neviditeľné. Aaž 85 % morálnych presvedčení získavame v detstve a automaticky predpokladáme, že sú „správne“ pre všetkých. 

🧐 Mozog automaticky vyhľadáva potvrdenie našich presvedčení. Potvrdzovacie skreslenie spôsobuje, že ak veríme, že sa ľudia „majú správať určitým spôsobom“, budeme si všímať hlavne prípady, keď to nerobia – a ignorovať dôkazy o opaku. Keď niekto koná v rozpore s našimi presvedčeniami, aktivuje sa amygdala – centrum stresu a hnevu.

👉 Kvôli pracovným a osobným problémom sa začala hrdinka nášho príbehu uzatvárať do seba. Jej pohľad na svet sa zúžil – prestala načúvať názorom iných, videla len to, čo jej stres diktoval. Keď jej kolega navrhol iné riešenie problému, reagovala odmietavo: „To nebude fungovať. Nikto ma nechápe.“ Hovorila, že „mužom sa nedá veriť“ a že „šťastie je len ilúzia“. Všetko videla cez optiku sklamania a rezignovane. Bolo to ako svietiť si baterkou v prašnej miestnosti, kde nič nevidíte. Svetlo svieti na veľmi krátku vzdialenosť. S našim vnímaním sveta je to rovnako. 

Keď sme pod stresom, náš mozog sa prepína do „módu prežitia“. 

✅ Stres spôsobuje selektívne zúženie pozornosti – vidíme len to, čo považujeme za bezprostredne dôležité, pričom ignorujeme širší kontext. Strácame schopnosť vnímať iné názory a prepadávame čierno-bielemu videniu. 

✅ Pri vysokom strese sa aktivuje tzv. tunelové videnie – náš mozog potláča periférne informácie, čo ovplyvňuje aj schopnosť vnímať iné názory. Pod stresom sa spoliehame na rýchle, emočné rozhodnutia, namiesto logického uvažovania. 

✅ Dlhodobý stres oslabuje schopnosť mozgu spracovávať nové informácie a byť flexibilný. 

💡 Skúste si položiť tieto otázky:

🎭 Predstavte si, že kráčate po lane… pod vami priepasť neistoty, no vy idete ďalej. Prečo? Lebo veríte, že udržíte balans. Lebo sa spoliehate na seba – alebo na tím, ktorý vás istí. 

🔹 ,,Práca, deti, vzťahy, domácnosť – všetko je na mojich pleciach.“ Bojíte sa delegovať úlohy a povedať ,,nie". 

1️⃣ Mozog uprednostňuje stabilitu. Keď žijeme v harmónii medzi prácou, vzťahmi a sebou samými, znižuje sa stres a zvyšuje psychická odolnosť. Mozog spracováva neisté situácie podobne ako fyzickú bolesť – preto je zmena taká náročná. 

2️⃣ Podpora tímu znižuje strach. Ľudia, ktorí majú dôverný vzťah k svojmu tímu alebo blízkym, sa odvážia riskovať a dosahujú lepšie výsledky. Navyše, riešia problémy o 33% rýchlejšie. 

3️⃣ Odvaha je sval, ktorý sa dá trénovať. Keď si vedome nastavíme myslenie na riešenie výziev, náš mozog posilňuje vzorce sebadôvery. 

🛤 Položte si otázky: 

Kdo jsem a co tady dělám? od Rostislava Honusa. Táto kniha nie je len o hľadaní odpovedí na otázky, ktoré si často kladieme, ale aj o tom, ako sa tieto odpovede dajú preniesť do našich každodenných životov. Ak sa cítite niekedy zmätení a neviete, čo ďalej, táto kniha vám môže ponúknuť cenné nástroje.

📚 Zaujímavé myšlienky z knihy:

Honus sa v knihe zaoberá otázkami, ktoré si kladieme na začiatku svojej životnej cesty: "Kto som?" a "Čo tu vlastne robím?" Čo je ale zaujímavé, nie je to len filozofické zamyslenie. Autor nám ukazuje, že odpovede na tieto otázky nám môžu pomôcť lepšie pochopiť, čo nás v živote motivuje, čo nás napĺňa a ako sa dostať k našim cieľom.

💡 Ako to môžete využiť v bežnom živote?

Jedna z najväčších výziev, ktoré prináša kniha, je objaviť svoju vlastnú identitu. Uvedomíte si, že nie je dôležité, čo od nás očakávajú ostatní, ale čo chceme my sami. Keď sa zamyslíme nad tým, čo naozaj chceme dosiahnuť a aké hodnoty chceme v živote napĺňať, naše rozhodnutia sa stanú jasnejšími. A to je kľúčové, či už sa rozhodujete, čo robiť po škole, alebo akú kariéru si vybrať.

🔑 Kniha vám ukáže, ako žiť autenticky

☁️ „Zase to bude hrozné.“ „Nemám na to energiu.“ „Toľko povinností, to nezvládnem.“ Čo sa stane? Cítite sa ešte horšie. Vaše telo reaguje napätím, správanie sa mení – ste podráždení, nemáte chuť do ničoho. A kruh sa uzatvára… 

🌀 Čo sa stalo? „Keď nestíham, tak sa cítim zle a správam sa podráždene. Keď sa správam podráždene, dostávam od ľudí zlé reakcie. A tie ma len utvrdzujú v tom, že mám dôvod cítiť sa zle. Premýšľam nad tým, kto mi čo povedal, čo som mohla urobiť inak a zasa nestíham.“ Vidíte ten bludný kruh?  

🔬 Myšlienky menia chémiu mozgu. Vedomé preformulovanie myšlienok aktivuje pozitívne centrá mozgu a znižuje stres. 

🚶‍♀️ Telo ovplyvňuje psychiku. Dynamický postoj tela („power pose“) znižuje stresový hormón kortizol až o 25 % a zvyšuje sebavedomie. 

😊 Emócie sú nákazlivé. Ak ste v blízkosti negatívnych ľudí, do 15 minút sa Vaša nálada zhorší. Ale funguje to aj opačne – obklopte sa pozitívnymi ľuďmi a „nakazíte“ sa optimizmom!  

✅ Preformulujte negatívne myšlienky. Pýtajte sa sami seba: Môžem sa na túto situáciu pozrieť inak? ❌ „Prečo je môj život taký ťažký?“ ➡️ „Čo môžem urobiť, aby bol môj deň lepší?“ 

Čo pre vás znamená táto karta v aktuálnej životnej situácii? 

💡 Možno váš život pripomína nekonenčé bojisko. Práca a rodina, ambície a oddych, sebadisciplína a túžba po slobode – všetko akoby sa bilo proti sebe. 

Život je ako tanec dvoch protikladov – svetla a tmy. 🌞🌚 Nie vždy je všetko jednoduché. Niekedy sa cítime na vrchole sveta, inokedy nám pod nohami chýba pevná pôda. Ale práve v spájaní týchto dvoch strán našej reality dokážeme nájsť harmóniu. 

🎯 Položte si tieto otázky: 

Kde vo svojom živote cítite boj medzi dvoma protikladmi?

Čo by sa stalo, keby ste oba prijali ako prirodzené časti seba? 

🌀 Ráno sa zobudíte unavení, premýšľate, čo všetko dnes „zasa“ nestihnete. Cítite sa pod tlakom, možno aj frustrovaní. A tie myšlienky? Ony len zosilňujú tie emócie. 

☕ Veľmi obľúbenou technikou z praxe je, že každé ráno si ľudia zapísujú 3 veci, na ktoré sa tešia, hoci len drobnosti (ranná káva, úsmev dieťaťa, 5 minút osamote na toalete). Najúčinnejšia je však zmena pohľadu na situáciu. Čo mi táto situácia prináša? alebo Čo je to najmenšie, čo môžem urobiť, aby som sa cítil/a lepšie? 

1️⃣ Emócie formujú náš mozog. Pozitívne emócie rozširujú naše myslenie. Zrazu vidíme viac možností, sme kreatívnejší a máme väčší nadhľad. 

2️⃣ Stres a úzkosť zužujú perspektívu. Keď sme v strese, náš mozog aktivuje "boj alebo útek" a nedovolí nám sústrediť sa na riešenia. Len sa "točíme v kruhu." V strese sa sústredíme len na problém, nie na riešenia. 

3️⃣ Malé zmeny robia zázraky. Už len 5 minút denného písania (alebo premýšľania) vďačnosti ale príjemných udalostí dňa dokáže zlepšiť náladu a znížiť stres – a tým aj kvalitu vašich myšlienok. 

🤔 Skúste si odpovedať na tieto otázky: 

🌈 Predstavme si matku dvoch detí, ktorá počas dňa vníma, že je výbušná a cíti sa preťažená. Už u svojej matky videla vzorec správania, podľa ktorého, keď všetko zvládla sama, cítila sa plnohodnotne, avšak počúvala na seba negatívnu spätnú väzbu, ako nemá čas na rodinu, venuje sa iba domácnosti. Jej mozog si tieto nepríjemné skúsenosti „zapamätal“. 

👉 Mozog za vás neustále analyzuje všetko, čo sa deje – vaše myšlienky, telo, okolnosti, spomienky... A na základe toho sa rozhodne, akú emóciu „vyprodukuje“. Mozog sa snaží prísť na to, čo sa deje a ako na to reagovať. Niekedy sa však môže „pomýliť“ – napríklad, ak si spája situácie s minulými skúsenosťami, ktoré už dnes nemusia byť relevantné. 

1️⃣ Mozgu trvá len 0,2 sekundy, aby vyhodnotil podnet a vyvolal prvú emóciu. Ak túto reakciu „nezachytíme“, môže nás úplne ovládnuť. 

2️⃣ Pamäť hrá veľkú rolu. Emócie aktivujú časti mozgu spojené so spomienkami – vaše telo tak reaguje podobne ako v minulosti. 

3️⃣ Správne zvládanie stresu mení štruktúru mozgu. Mindfulness techniky dokážu posilniť prefrontálnu kôru, ktorá pomáha regulovať reakcie na stres. 

🎭 Praktické otázky na zamyslenie: