Farebná záhradka - premena školského dvora MŠ Hnilecká 2013

Projekt Farebná záhradka

Ako dostáva školský dvor novú tvár.

     Pamätám si svoj prvý deň v škôlke, ako by to bolo včera, čo ma mama posadila do triedy. Sedela som chrbtom k oknu, pozerala na deti okolo seba. Mama mi dala do ruky hračku (skladacie lietadielko zo žuvačiek) a kým som sa spamätala bola fuč. Pani učiteľka Anička ma vzala na ruky a čtípancom v líci ma chcela pravdepodobne ukludniť, čo sa jej samozrejme nepodarilo.... :D   

Ak dieťa nenavštevuje škôlku, je na vás, aby ste mu pripravili taký program, ktorý umožní jeho ďalší duševný aj psychický aj fyzický rozvoj. Ideálne je striedať aktivity, ktoré podporia komunikačné, psychomotorické, kognitívne, intrapersonálne a interpersonálne kompetencie. Voľný čas svojho dieťaťa môžete vyplniť aj týmito aktivitami:

Hry 

Najmä v období predškolského veku je hra nevyhnutná pre zdravý rozvoj dieťaťa.  Stimuluje a motivuje k nadobúdaniu nových vedomostí, k zbieraniu skúseností a vzájomnému prepájaniu získaných informácií. Hrou teda dieťa nielen zisťuje nové poznatky, ale nenásilnou formou sa ich učí aplikovať v rôznych životných situáciách. "Hra je cestou k sebapoznaniu, k objavovaniu samého seba, svojich možností,vlastného správania a uvedomenia si svojho miesta v kruhu ľudí z jeho najbližšieho sveta", uvádza vo svojej štúdii prof. PhDr. Mária Podhájecká, PhD.

Konštruktívne hry
Pri výbere hry treba vždy rešpektovať vekové, ale aj individuálne osobitosti. Deti v predškolskom veku obľubujú najmä konštruktívne hry. Pri týchto činorodých hrách dieťa využíva maximum svojej mentálnej kapacity a pracuje na jej rozširovaní. Medzi konštruktívne hry patrí napríklad kreslenie a maľovanie, modelovanie z plastelíny, stavanie rôznych výtvorov z papiera, kociek či stavebníc.
Úlohou rodiča pri týchto hrách je zabrániť, aby sa hra stala stereotypnou, a tým pádom pre dieťa nezaujímavou. Je preto vhodné napríklad obmieňať jednotlivé stavebnice, využívať striedavo plastelínu a inú modelovaciu hmotu, vyberať predmety v širokej farebnej škále a podobne. Týmto jednoduchým trikom udržíte záujem dieťaťa a zároveň mu poskytnete inú skúsenosť.

Fiktívne hry

Podporiť rozvoj detskej predstavivosti môžeme aj fiktívnou hrou, ktorá nastupuje okolo druhého roku života. Táto hra obsahuje fantáziu, alebo predstieranie, kedy deti dávajú sebe alebo predmetom, s ktorými sa hrajú určitú rolu. Ide v podstate o "hru na niečo", napríklad na obchod, na kuchárov, na mamu a podobne. Tento typ hry nielen rozvíja fantáziu, ale aj výrazne napomáha rozvoju komunikačných zručností a často tiež pomáha dieťaťu ventilovať napätie či stres.  

Zase mi tak nejak po 100 rokoch prišlo, že by bolo fajn napísať nový blog. No a keď musíš, tak musíš a tak čítajte.

Asi vás neprekvapím, keď oznámim, že oficiálne sú všetky tri deti odovzdané vzdelávacím inštitúciám. Niektoré s väčším úspechom, niektoré s menším. Tým väčším deťom, ktoré sú vo vzdelávacích inštitúciách s menším úspechom sa budem venovať nabudúce. Teraz sa pozrieme na tie malé s veľkým (úspechom).

Ľudia, to je také dobré! Prestavte si, že máte vyhorenú matku po troch – nie, moment - šiestich rokoch na materskej, viete, kam deti pôjdu, viete, čo tie deti potrebujú , poznáte učiteľky, poznáte systém..no čo viac treba? Už som sa nevedela dočkať, kedy nastúpia na celý deň a desila som sa momentu, že ochorejú a budú musieť zostať doma.

Spomínam, ako som prvý krát odprevádzala do škôlky Miš. Hehe. Nenávidela som systém, ktorý mi kradol tri roky piplané bábätko, nenávidela som tie inštitúcie, ktoré ten systém zabezpečujú, dlho mi trvalo, kým som si uvedomila, že učiteľky nie sú platené za to, aby spôsobovali môjmu pokladu doživotné traumy, ale že sú vlastne úplne super a krokodílie slzy som ronila, keď som videla, že môjmu pokladu sa tam páči …!

Druhý krát pri krpcoch som ronila slzy, že aj 15.9. je zase nejaký voľný deň. Vravím, už som na tom bola zle.

Systém okolo ranného vychystávania sme si našli rýchlo. Môj rekord vo vychystávaní rodiny, trasa posteľ-auto, je niečo okolo 17 minút. Tri deti a jedna matka. No dobre, až také super to nie je – keď sa veľmi ponáhľam, nestihnem si spraviť make up.

Minule som bola v práci a Miš som stretla až večer o ôsmej, keď sa vrátila z plávania. Lietala som okolo domácnosti, dobiehala som, nadbiehala som povinnosti, pretože som mala pracovať aj nasledujúci deň. V letku som sa nestihla zamyslieť, prečo má Mišela na líci červený fľak. V rýchlosti som usúdila, že to asi má vyštípané z chlórovej vody, uložila som si vzadu v hlave poznámku „Pred spaním natrieť“ a fičala som ďalej.

Zrazu si chlap medzi rečou spomenul:„A ozaj, Mišela mala na líci fľak, keď som ju bral zo škôlky. Najprv nechcela povedať z čoho, ale potom som z nej dostal, že ‘Maťo mi dal facku.’“

„Prosím?!!“ Pozrela som sa na škvrnu inými očami. Doprdele.

Ľudia, poviem vám poučenie: Nikdy nechcite nasrať matku, ktorá má mladé. Mne sa doslova zatmelo pred očami a zdravý rozum síce niečo na mňa artikuloval, ale nič som nerozumela. Ja som nikdy nebola nejak v šťastnom tranze z faktu, že mám deti, ale biológia u mňa fungovala bezchybne, vrátane všetkých inštinktov levice.

Prvý krát som naplno prežila tento pocit, keď mala Miš tri dni a ešte v pôrodnici ju očkovali. Ja som bola prítomná. Síce som nevyškriabala tej sestričke oči, ale tisli sa mi slzy do očí z napätia ako veľmi som to chcela urobiť. (Na okraj musím poznamenať, že Mišelka cele očkovanie prespala, ani sa nezamrvila, keď ju pichli.)

Niečo podobné sa mi stalo aj teraz. Začala som pobehovať po kuchyni a nevedela kde začať. Vedela som, že v tejto chvíli to cudzie decko aj tak nerozdrapím a tak som nevedela, čo teraz.

Ahojte, nižšie som Vám s pomocou dcéry (tá mi diktovala) opísala niektoré nátierky. Robia ich v škôlkach, sú priamo opísané z noriem. Naše ich majú veľmi rady. Dobrú chuť prajem Vám a Vašim detičkám 🙂

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do vymiešaného masla pridáme prelisovaný tvaroh, postrúhaný syr, na drobno pokrájanú cibuľu a postrúhaný chren. Dochutíme horčicou, soľou a vyšľaháme.

3. Nátierka drožďová s vajcom

Projekt Farebná záhradka

Ako dostáva školský dvor novú tvár.

     Pamätám si svoj prvý deň v škôlke, ako by to bolo včera, čo ma mama posadila do triedy. Sedela som chrbtom k oknu, pozerala na deti okolo seba. Mama mi dala do ruky hračku (skladacie lietadielko zo žuvačiek) a kým som sa spamätala bola fuč. Pani učiteľka Anička ma vzala na ruky a čtípancom v líci ma chcela pravdepodobne ukludniť, čo sa jej samozrejme nepodarilo.... :D   

     Volám sa Andrea Rakovská, pracujem v SPP. Som šťastne vydatá a máme s manželom krásnu 4 a pol ročnú škôlkarku.

Školský dvor sa od mojích detských čias veľmi nezmenil.

Držím sa hesla: ,,Kto neskúsi, nemá“

Udalosti predošlých dní ma prinútili tuho sa zamyslieť nad otázkou, kedy je dieťa skutočne zrelé pre nástup do škôlky... Zdá sa totiž, že to nebude len o odložených plienkach a zručnosti trafiť si lyžicou do úst...

„Mamičká, ja nechcem ísť do škôlkýýý, niééé, nebudém!"
Dobré ráno aj tebe, miláčik. Ešte sa ti ani poriadne nepodarilo zistiť, čo to tá škôlka je, a už toľké antipatie... Čo ti tak na to povedať... Myslela som si, že sa ti bude páčiť. Že si nájdeš kamarátov, zahráš sa s takými vecami, aké doma nemáš... Dúfala som, že tá adaptácia bude mať ľahší priebeh. Že sa to bude každým dňom lepšiť. Zdá sa, že prekonávaš všetky moje očakávania.

„Čo keby si to tam ešte predsalen skúsil... Možno si tam nájdeš kamaráta... Pôjdete spolu von... Pani učiteľka ta niečo nové naučí..."
"Nie, nenaučí, nič nenájdem, nič nechcem! Mamička, tá škôlka je škaredá!"
"Čo je tam škaredé?"
Chvíľka ticha, premýšľa.
"Ale ty tam budeš so mnoooouuuu..."
Maznavo na mňa hľadí s tými obrovskými hlbokými hnedými očami. Vlasy rozkošne strapaté, zožrala by som ho láskou... Božinku, tak rýchlo narástol... Moje bábo malé...

Odlúčenie. Bolí. Bude niekedy bolieť menej? Musí sa diať všetok ten plač? Tá vyčerpávajúca hystéria za dverami škôlky?

Poznám názory mnohých mamičiek. Treba zavrieť dvere, zmiznúť z očí, a dieťa prestane plakať. Aspoň v našich ušiach. Časom si zvykne. Zaujme sa dianím v škôlke. Plač nadobro ustane.

Úprimne, som vydesená z toho, ako náš syn v škôlke reaguje. Nerobí mi dobre ten pohľad na jeho plač. Ako sa mi zdal rozumný, že si nechá vysvetliť, že chápe, prečo ráno odídeme a vrátime sa až na obed, teraz vyzerá, že to chápať nechce. Ani náhodou. A ja, že som krkavčia mať.