Farmakologicky aktívne zložky čučoriedok sú ich flavonoidové súčasti, konkrétne ich antokyány, ktoré pôsobia ako antioxidanty v boji proti poškodeniu voľnými radikálmi v tele. Čučoriedkové antokyány vykazujú významnú farmakologickú aktivitu, najmä pokiaľ ide o kolagénové štruktúry. Výskum preukázal pozitívny účinok pri liečbe krehkosti kapilár, rôznych encefalických cirkulačných porúch, žilovej nedostatočnosti, kŕčových žilách, zhoršenom nočnom videní a diabetickej retinopatii. Čučoriedky prispievajú k spevneniu kolagénu, a tým pomáhajú telu vytvárať silné spojivové tkanivo, čím sa zlepšuje prietok krvi v menších krvných cievach (kapilárach) a väčších krvných cievach. V dôsledku schopnosti prispieť k posilneniu kapilár, zlepšuje čučoriedka prítok okysličenej krvi do očí a preto je tento rastlinný prípravok užitočný pre zlepšenie zdravia očí a pre liečbu rôznych očných porúch.4 Pomáha sietnici (časti oka citlivej na svetlo) prispôsobiť sa tme, ako aj svetlu a zlepšuje zlé videnie spôsobené silným denným svetlom. Čučoriedka môže tiež pôsobiť ako prevencia a liečba degeneratívnych chorôb sietnice, vrátane diabetickej retinopatie a zabraňuje strate zraku u starších osôb v dôsledku vekom podmienenej degenerácie makuly (AMD), (ktorá postihuje makulu v centrálnej časti sietnice) a šedým zákalom, ktorý zapríčiňuje stratu priehľadnosti očí. Okrem toho môže čučoriedka zabrániť glaukómu, ktorý je spôsobený nadmerným tlakom v očiach. Keďže antokyány pomáhajú zlepšiť prietok krvi v kapilárach, môže byť čučoriedka tiež užitočná pre ľudí, so zhoršeným prekrvením končatín. Štúdie ukazujú, že čučoriedky môžu pomôcť liečiť menštruačné kŕče. Čučoriedka tiež preukázateľne pôsobí ako protizápalový činiteľ.  

Homocysteín v roku 1932 objavil  nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud a popísal ho ako toxickú aminokyselinu. Až v dnešnej dobe výskumy ukázali, v čom spočíva jej toxicita. V poruchovej metabolizácii homocysteínu v organizme! A čo spôsobuje, že homocysteín, ktorý sa zúčastňuje všetkých základných pochodov – hospodárenia s kyslíkom (bunečné dýchanie), v riadenej tvorbe energie, syntézy a recyklácie niektorých kľúčových metabolitov a rozmnožovania buniek – má zrazu na svedomí poruchy týchto procesov? Ukázalo sa, že vznikajú z príčin, ktorým sa doposiaľ nepripisoval väčší význam. Najmarkantnejší je dôsledok civilizačných zmien v skladbe stravy. Zmenila sa až do tej miery, že prestala zabezpečovať zásobovanie buniek dôležitými mikronutrientami. Podľa výsledkov výskumu nemeckých laboratórií pre výživu počas posledných 50 rokov ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je metabolizmus schopný fungovať tak, ako má. A s čím súvisí absencia výživných látok? Vedci sa domnievajú, že najmä s reformou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu. Upustilo sa od cyklického obhospodarovania pôdy, začali sa používať umelé hnojivá, ktoré síce ovplyvňujú objem a rast rastlín, no chýbajú im zložky potrebné pre biologickú hodnotu. Kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom rozptylu oxidu siričitého do ovzdušia, narušili rozpustnosť výživných látok v pôde. Klesla tiež výživná hodnota mäsa zvierat z veľkochovov. Navyše stratu výživných látok v našej strave ovplyvňujú tiež priemyselné postupy prípravy jedál, tepelná úprava pokrmov a ich dlhodobé uskladňovanie.

Nenahraditeľné béčka

Chýbajú nám najmä tie živiny, ktoré majú vplyv na bezporuchovú metabolizáciu homocysteínu – kyselina listová a vitamíny B6 (pyridoxín) a B12. Bez kyseliny listovej nemôže prebehnúť veľmi dôležitá „premena” homocysteínu na neškodnú látku. Zostávajúce dva vitamíny – B6 a B12 – sú kofaktory enzýmov, ktoré túto premenu zabezpečujú. Bez ich podpory enzýmy strácajú funkčnosť a klesá výkon biochemických procesov, ktoré tieto enzýmy riadia a od ktorých závisí naše zdravie a život. V prípade homocysteínu to znamená stratu schopnosti spracovať všetok homocysteín, ktorý v bunkách vzniká. Nemetabolizovaný homocysteín preniká do krvi, kde sa hromadí, usadzuje sa (podobne ako cholesterol) a začína sa jeho patologické pôsobenie. Tento stav nie je ničím iným, len chronickou intoxikáciou s ťažkými následkami.

Srdce je geniálny orgán. Dokáže to, čo nezvládne žiaden majster sveta. Vďaka nemu žijeme, ale mnohí sa k nemu správame ako k zlému susedovi. 

Vezmite si do silnejšej ruky gumenú hračku a stlačte ju 70 ráz za minútu. Len za minútu – vaše srdce to musí robiť stále. Potom si na ruku navlečte koženú rukavicu a pokus zopakujte: ide to ešte ťažšie, ruka vás bolí viac. Prečo si teda myslíte, že je v poriadku, keď vaše srdce STÁLE pracuje a vy ho napriek tomu zvonku obalíte hrubou vrstvou tuku?

Prejavte mu aspoň trochu priateľstva – napríklad tým, že nezdravé tuky nahradíte zdravšími, obmedzíte cukry a zvýšite príjem vlákniny.

Za deň urobí cez stotisíc úderov, teda viac ako 36 miliónov za rok. Dokázalo by vytlačiť krv do výšky deviatich metrov. To so svojou päťkilovou guľou nedokáže ani najlepší guliar na svete. V stave pokoja každú minútu prečerpá 5 litrov krvi. Za 70 rokov života je to toľko, že by naplnila kanál široký 1 meter, hlboký 2 metre a dlhý z Bratislavy do Trenčína. Navyše pri vašej maximálnej telesnej námahe prečerpá za minútu až 20 litrov krvi – a to je veľké iba ako vaša päsť.

Pozornosť si však zaslúžia aj cievy. Musia byť pružné, aby v nich krv nestála a netvorili sa zrazeniny. Ateroskleróza ich pružnosť oslabuje. Výživu buniek zabezpečuje 10 miliárd vlásočníc. Tie sú také tenké, že červená krvinka sa musí ohnúť, aby sa cez ne zmestila.

zdroj: http://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13562-paet-receptov-pre-zdrave-srdce/