Sedím  za stolom. Zo zvyku a dnes tak trochu aj nasilu pijem popoludňajšiu kávu. Po dlhšom čase si vychutnávam samotu. Vlastne nie tak celkom. Spoločnosť mi robí spiaci synček a rádio. Z neho už po neviem koľkýkrát počujem Táslera: ...najkrajšie Vianoce aké tu boli a každým rokom sú krajšie zas...

A mňa odrazu premáha neskutočný pocit. Cítim ho v žalúdku, na hrudi, a von sa dostáva cez trasúce sa ruky a stekajúce slzy. Je to zmes smútku, pesimizmu, hnevu, strachu, úzkosti a všetkého možného, len s tým krásnym vianočným to má pramálo spoločného. Sama neviem, čo sa to dnes so mnou deje. A prečo maodrazu začína tá pesnička tak strašne iritovať?

Pamätáš sa na tie Vianoce, končilo minulé storočie...

... a s ním aj Vianoce, aké som poznala a zbožňovala. Tak veľmi sa snažím, aby som  z nich niečo uchmatla aj pre moje deti a rodinu!  Cítim však, že aj ja sa čoraz viac nechávam strhávať davom a tlakom konzumu. Dá sa tomu ešte vôbec ubrániť? Možno áno, ak by som urobila niekoľko opatrení, napríklad:

• zrušiť doma televízor a rádio, aby na nás neútočili vianočné reklamy a pesničky už začiatkom jesene;
• odpojiť internet, aby som nevidela všetky tie krásne vianočné dekorácie a vianočné interiéry pomaly ešte pred začiatkom adventu;
• prestať chodiť do obchodov, kde som nazdobený vianočný stromček videla už v septembri, pričom vonku bolo skoro 30 nad nulou, atď.

Napríklad v nedeľu bolo pre mňa dosť zložité vysvetliť deťom vo veku 3 až 7 rokov, prečo má suseda oproti vysvietený celý dom a stromčeky pred ním (dnes pribudli už aj okná), kým my sme si zapálili iba jednu sviečku na adventnom venci. A za ten svet som im nechcela dovoliť zapáliť ďalšie! 

Vianoce sú pre mňa najkrajším dňom  v roku, keď sa zíde celá rodinka pri jednom stole. Dobroty ako kapustnica, domáci koláč, klobáska, ryby, rezne, šalát, kysnuté koláče, bobaľky s makom nesmú na vianočnom stole chýbať. Keď som bola dieťa, zbožňovala som pod stromčekom darčeky. Potešili aj maličkosti.

Každý rok si kladiem otázku: "Ako potešiť na Vianoce blízkych? Stále sa snažím niečím novým prekvapiť, nielen praktickými vecmi do domácnosti. Odkedy mám detičky, nenechávam si vianočné darčeky na poslednú chvíľu. Začínam nakupovať už v októbri, menej stresu mám v decembri. Nebaví ma čakať dlhé rady v obchodoch pre maličkosti a maloobchodom sa vyhýbam oblúkom počas tých dní. Mám neposedné deti, ktoré nebudú čakať hodinu v rade.

Rozhodla som sa, tento rok bude iný. Výnimočný. Netradičný.  Zainvestovala som do darčeka, ktorý vydrží roky. Navštívila som stránku a objednala som personalizovanú deku a vankúšik. Rozhodla som sa tak po odporúčaní a následných hodnoteniach na stránke. Neváhala som ani chvíľu a objednala som. Zatiaľ len na skúšku pre jednu dcérku. Po potvrdení objednávky som už len čakala na správu, kedy mi bude doručená. Dočítala som sa, že výroba jednej deky a vankúšika trvá 7-14dní. Vankúšik je vyrobený zo 100% organickej bavlny a navyše je aj hypoalergénny. Na výrobu sa používajú 100% prírodné priadze - bavlna a vlna pestované bez pesticídov. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky. 

Super prekvapenie, keď už na 7my deň mi bol poslaný mail, že deka spolu s vankúšikom je už na ceste ku mne. Už len čakať na kuriéra. Sms pípla, dnes sa dočkám. Jupí.

Sympatický kuriér s milým prístupom mi podal zásielku, nezabudol pritom pekne pozdraviť. Taký by mohli byť všetci. Hneď je deň krajší.

Utekám po schodoch do bytu a už vo dverách sa pokúšam otvoriť krabicu. V prvých minútach po otvorení som onemela. Nielenže bolo dokonale zabalené, ale učarovali mi hneď na prvý pohľad. Takú jemnú deku a vankúšik som nikdy ešte v rukách nedržala. Ten materiál ma úplne dostal. Krásna žiarivá farba, krajšia ako na fotke. V tej chvíli ma napadlo len to, že som mohla objednať rovno dve. Nevadí, Vianoce ešte neklopú na dvere, takže ešte stíham. Najviac pri rozhodovaní u mňa zapôsobilo to, že na výrobu deky sa používajú len 100% prírodné priadze - bavlna, vlna. Kvalita materiálov je certfikovaná a v súlade s ekologickým štandardom. Nepoužívajú sa žiadne silikónové zmäkčovadlá ani chemické látky, ktoré by mohli deťom ublížiť. Látky sú hypoalergénne a priateľské k prírode. Preto tá jemnosť a mäkkosť.

Každý rok nám so sestrou priniesol Mikuláš adventný kalendár. Lacné čokoládky v plastových formičkách schované za papierovými okienkami. Viac palmového oleja, ako čokolády. Len sa to asi tak neriešilo 🙂 Ten mikulášsky deň som mala najradšej. Mohla som vykradnúť 6 okienok naraz, aby som dobehla zameškané. Dnes je prvý december a ak nechcete taktiež vykrádať 6 okienok naraz (premyslite si to, má to svoje čaro ;-P), tak je načase nakuknúť, čo sa skrýva za číslom 1.

Ak ešte žiaden kalendár nemáte, tu je pár inšpirácií. Šikovné mamičky z Modrého koníka sa s adventnými kalendárikmi popasovali takto 🙂

@topier Môj prvý adventný kalendár. Má síce mnoho chýb, nie je vôbec dokonalý, ale ja som naň hrdá. A musela som ho urobiť dvojmo, pre obe moje zlatíčka. Riadne som sa vytrápila, som tvorivý antitalent, ale háda sa aj snaha cení 😉

@mamina123 Kalendár pre Lukáška a Kristínku 🙂

Nápaditý kalendár mamičky @zarus z toaltených roliek.

Krásny kalendár od @elyce, ktorý vytvorili spolu s dcérkou 🙂

Kam zmizli naše tradičné Vianoce?

Nedávno som bola v nákupnom centre. Prechádzam pomedzi regále a pozerám, čo potrebujem kúpiť.

V tom zazriem krásne vysvietené miesto v strede predajne,umiestnené tak,aby ho nik neprehliadol. Čo ma však zarazilo je, že napriek tomu, že žijem na Slovensku, v regáloch boli samé soby,santovia,nápisy v angličtine,blikajúce svietniky alá Amerika, nórske vzory na sviečkach či dekách s dominujúcim sobom ako symbolom Vianoc.

Nič by na tom nebolo, ak by som aspoň kúsok našla tradičný, náš alebo v slovenčine napísaný.

Ako dieťa som milovala vianočný čas. Čas, keď sme orechy balili do pozlátka, vyrábali pohľadnice,piekli sladké pečivo, ktoré sme samozrejme zjedli ešte pred Štedrým dňom. Krásu stromčeka, klasické rozprávky, domáce medovníčky, vôňu maminej kapustnice. Zišla sa rodina, poďakovala za jedlo, ocko nás požehnal, rozkrojil nám jabĺčko, podelil oblátku s medom. 

Doma sa snažím aspoň časť tradícií, ktoré som si doniesla z mojej rodiny, udržiavať.

Nechcem aby tento krátky príbeh vyznel ako vianočné klišé, no je to príbeh každodenný, príbeh z ulice...

    Sedím na obede v nákupnom centre. Okolo mňa tašky s darčekmi pre mojich blízkych. Rozhliadam sa okolo seba, premýšlam či už mám pre všetých členov rodiny balíčky, kde mali čo zlacnené, kde je výpredaj a či tých vianočných ozdôb na stromčeku bude dosť...

V tom som spozornela a nechtiac si vypočula rozhovor staršieho manželského páru, ktorý obedoval pri vedlajšom stole. Rozprávali sa o Vianočných sviatkoch o tom ako ich strávia a hlavne s kým...staršia pani asi tak vo veku 65rokov, chytila svojho zamysleného manžela za ruku a milo sa mu prihovárala: " Zavolaj mu, zavolaj...nebuď už taký tvrdohlavý...už si sa natrápil dosť. Pozvi ho na Vianoce k nám, že sa budeme nesmierne tešiť...." Starček váhal. S malou dušičkou a neistou rukou po chvíli zdvihol zo stola telefon, druhou si podoprel svoje ustarostené a zvráskavené čelo. Volal synovi, s ktorým sa roky nerozprával. Po chvíli zložil telefon. Po líci mu stekali velké slzy...slzy šťastia, lásky, dojatia...S hrčou v hrdle povedal babke: "Príde! On naozaj príde....! Držali sa za ruku po lícach im stekali slzy.... 

Mňa táto krátka chvíla dojala tak velmi, že celou cestou domov som neprehovorila ani slovo.

Toto sú tie chvíle, ktoré stoja za to, chvíle, keď sa musíme zastaviť a obzrieť...chvíle keď necheš vidieť seba ale druhých...Veď to najcennejšie a najkrajšie čo stojí za to, je čas strávený s našími blízkymi...s tými, na ktorých nám najviac záleží...

S prianím prianím KRÁSNYCH VIANOC,

Vianočnú charitatívnu dražbu handmade vecí rozširujeme na dražbu výrobkov a služieb. Ponuka tak bude najpestrejšia, aká doteraz bola.

Za posledné mesiace som dostal viacero otázok, či je možné do dražby venovať aj iné ako handmade výrobok. Doteraz to nebolo možné, ale pred Vianocami robíme výnimku. Je totiž medzi nami množstvo šikovných mamičiek, ktorých práca je krásna a hodná vydraženia 🙂

Do vianočnej dražby sa svojou prácou môžete zapojiť už dnes. Stačí v skupine Charitatívne dražby s Ďakujeme.sk zverejniť príspevok, čo do dražby venujete. Môže to byť handmade výrobok, fotenie, pečenie či iné ručné práce a služby.

Celkový počet vecí v dražbe je tentokrát neobmedzený. Jediným obmedzením je maximálny počet 5 ks vecí od jednej osoby. A najsuper na tom celom je, že Nadácia Orange po ukončení dražby zdvojnásobí každý finančný dar.

Dražba bude venovaná všetkým príbehom z Modrého koníka, ktoré budú navrhnuté cez projekt Darujte Vianoce. Požiadať o pomoc a finančný príspevok nie je možné pre seba a svoju rodinu, ale pre niekoho iného. Cieľom totiž je, aby sme si pomáhali navzájom. Príbehy je možné navrhovať do 11. novembra cez tento online systém.

Ako to bude prebiehať?

Po troch úspešných dražbách s Ďakujeme.sk pokračujeme ďalej. Tentokrát je počet príbehov neobmedzený a navrhnúť ich môžete priamo vy. Vianočnú dražbu robíme v spolupráci s Nadáciou Orange, ktorá každý finančný dar zdvojnásobí.

Mám obrovskú radosť, ako sa pomáhanie u nás rozbehlo. Už dlhodobo funguje materiálna pomoc v skupinách (oblečenie, potraviny, hračky, apod.), osobná pomoc v mestách a pridala sa aj nefinančná pomoc so Srdcom pre deti a finančná pomoc s Ďakujeme.sk. Doteraz ste darovali množstvo oblečenia či potravín a príbehom z Modrého koníka ste pomohli sumou 7998€. A pokračujeme ďalej 🙂

Pre najbližšiu vianočnú dražbu sme sa spojili s projektom Darujte Vianoce. Je grantovým programom Nadácie Orange a jeho snahou je, aby sme si pomáhali navzájom. Požiadať o pomoc a finančný príspevok teda nie je možné pre seba a svoju rodinu, ale pre niekoho iného. 

Ak chcete niekomu z Modrého koníka pomôcť, teraz je ten správny čas 🙂 Žiadosti o pomoc môžete posielať do 11. novembra 2015 (do 24:00) prostredníctvom online systému e-grant. Pri vypĺňaní žiadosti je potrebné uviesť, že navrhovaný príbeh je z Modrého koníka.

Jednotlivé žiadosti bude posudzovať hodnotiaca komisia. Následne bude od 25. 11. 2015 každý schválený príbeh umiestnený na portáli www.dakujeme.sk a zaradený do vianočnej dražby v našej skupine Charitatívne dražby s Ďakujeme.sk. A tam sa to všetko začne 🙂

To najlepšie na celej dražbe je, že hneď na začiatku venuje Nadácia Orange každému z vybraných príbehov príspevok vo výške 10–50 % požadovanej sumy ako „štartovný dar“. A okrem toho znásobí každý dar v pomere 1:1 (do výšky požadovanej sumy). Ak si teda v našej skupine vydražíte handmade výrobok v sume 20€, rodina získa 40€.