Až polovica jednorodičovských rodín s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi žije na hranici chudoby a pandémia väčšinu z nich doslova zrazila na kolená. Mesiac čo mesiac sa potýkajú s tým, ako zaplatiť nájom, jedlo, lieky, či školské potreby. Deti žijúce v takýchto rodinách sú často osamelé, vylúčené zo svojich kolektívov, lebo sa nemôžu zúčastňovať mimoškolských aktivít a krúžkov. Trpia úzkosťami a strachom, trápia sa starosťami dospelých. 

Napriek tomu sú jednorodičovské rodiny na Slovensku častokrát akoby neviditeľné. Prepadajú sociálnym systémom a väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje, aké to majú v skutočnosti ťažké. Preto sa Hodina deťom od tohto roka zameria práve na pomoc deťom žijúcim v jednorodičovských rodinách. V tomto roku dokonca po prvýkrát otvorila grantový program aj pre individuálnych žiadateľov.

Počas pandémie uplynulých mesiacov sa na Hodinu deťom mimoriadne často obracali rodičia detí, ktorí ich vychovávajú sami a o pomoc požiadalo viac ako 800 takýchto rodín. Ukázalo sa, že tieto rodiny to majú na Slovensku mimoriadne náročné.

„ V Hodine deťom sa dlhodobo snažíme reagovať na aktuálne potreby detí. Život jednorodičovských rodín je mimoriadne ťažký, posledný rok pandémie Covidu ale naplno obnažil, že čelia mnohým bariéram, ktoré im neumožňujú vymeniť sa zo zlej situácie. Preto im chceme ponúknuť aspoň malú pomoc“, hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.

Všetci, ktorým táto téma nie je ľahostajná, môžu podporiť jednorodičovské rodiny prostredníctvom Hodiny deťom. Urobiť tak môžu kedykoľvek online na www.hodinadetom.sk, alebo zaslaním prázdnej SMS v hodnote 4 Eur na číslo 800. Rovnako je možné vhodiť svoj príspevok do žltej pokladničky počas tradičnej zbierky v uliciach, ktorú Hodina deťom v tomto roku organizuje 21. októbra na celom Slovensku.

„V Hodine deťom sme vždy otvárali témy, ktoré sú naliehavé a dôležité. Život detí v jednorodičovských rodinách je určite jednou z nich a nevyhnutne si zaslúži našu pozornosť. Mnohé z nich žijú na hranici alebo za hranicou chudoby a aj zdanlivo malá finančná podpora im môže výrazne pomôcť“, dodáva Ondrej Gallo.

Každý deň na Slovensku ochorejú na rakovinu krčka maternice 2 ženy, pričom každý tretí prípad končí tragicky, a vo väčšine prípadov je príčinou neskorá diagnostika. Tá by nemusela byť, ak by ženy pravidelne chodili na preventívne prehliadky ku gynekológovi. Keďže pri väčšine abnormálnych zmien na krčku maternice žena spočiatku nepociťuje výrazné zdravotné ťažkosti, je včasné odhalenie rakoviny krčka maternice bez pravidelných preventívnych alebo skríningových prehliadok a sledovania takmer nemožné. 

Rakovina krčka maternice je jedným z mála zhubných ochorení, pri ktorom je známy bezprostredný vyvolávateľ. Dá sa proti nej efektívne chrániť očkovaním proti HPV, keďže až 99 % prípadov rakoviny krčka maternice spôsobuje vírus HPV (Human Papilomavirus, ľudský papilomavírus). S týmto typom infekcie sa stretne prakticky každá žena v pohlavne aktívnom veku, ale imunitný systém sa s tým vo väčšine prípadov vie vysporiadať sám.

ČO JE SKRÍNING RAKOVINY KRČKA MATERNICE?

Plošný organizovaný program pre ženy za účelom včasného záchytu rakoviny krčka maternice v predrakovinových štádiách alebo včasných štádiách rakoviny krčka maternice, kedy je toto ochorenie dobre liečiteľné až vyliečiteľné.

Každá žena vo veku 23 a viac rokov môže aj z vlastnej iniciatívy požiadať gynekológa o absolvovanie skríningu (oportúnny skríning).

ČO TREBA VEDIEŤ?

Peter práve vychádzal z nemocnice k svojmu autu. Čas, ktorý strávil so Sebastianom pri spomienkach na Zuzku ho upokojil. Nostalgia mu však zvláštnym spôsobom obmývala srdce. Veľmi chcel vedieť ako to všetko Zuzka zvláda. A tak sa rozhodol a zavolal Tomášovi. Zaznela však odkazová služba. Tak mu zanechal krátku správu, v ktorej ho prosil, aby mu dal vedieť ako sa Zuzka má. Zamyslene zložil a s nádejou dúfal, že Tomáš Zuzke vytvorí to, čo potrebuje.

"Ahoj Peter." vyrušil ho neistý Veronikin hlas. Peter sa otočil a pokojne sa usmial.

"Veronika, nepočul som ťa prichádzať." Veronika sa tiež usmiala a nervózne si pošúchala ruku.

"Kráčam potichu. Dnes som ťa zazrela v bufete so Sebastianom, nechcela som vás však rušiť. Zdali ste sa byť veľmi zaujatý do rozhovoru." snažila sa o rozhovor Veronika. Peter si ticho vzdychol a prikývol.

"Sebastian prechádza ťažším obdobím. Chcel som ho trošku potešiť a rozprával som mu o spoločnom detstve so Zuzkou." vyznal sa priamo. Veronika prekvapene zdvihla obočie a vzápätí sklonila tvár. Nechcela, aby videl jej sklamanie.

"Chápem." vyslovila ticho. Peter si ju všímavo prezeral.

Každý deň na Slovensku ochorejú na rakovinu krčka maternice 2 ženy, pričom každý tretí prípad končí tragicky, a vo väčšine prípadov je príčinou neskorá diagnostika. Tá by nemusela byť, ak by ženy pravidelne chodili na preventívne prehliadky ku gynekológovi. Keďže pri väčšine abnormálnych zmien na krčku maternice žena spočiatku nepociťuje výrazné zdravotné ťažkosti, je včasné odhalenie rakoviny krčka maternice bez pravidelných preventívnych alebo skríningových prehliadok a sledovania takmer nemožné. 

Rakovina krčka maternice je jedným z mála zhubných ochorení, pri ktorom je známy bezprostredný vyvolávateľ. Dá sa proti nej efektívne chrániť očkovaním proti HPV, keďže až 99 % prípadov rakoviny krčka maternice spôsobuje vírus HPV (Human Papilomavirus, ľudský papilomavírus). S týmto typom infekcie sa stretne prakticky každá žena v pohlavne aktívnom veku, ale imunitný systém sa s tým vo väčšine prípadov vie vysporiadať sám.

ČO JE SKRÍNING RAKOVINY KRČKA MATERNICE?

Plošný organizovaný program pre ženy za účelom včasného záchytu rakoviny krčka maternice v predrakovinových štádiách alebo včasných štádiách rakoviny krčka maternice, kedy je toto ochorenie dobre liečiteľné až vyliečiteľné.

Každá žena vo veku 23 a viac rokov môže aj z vlastnej iniciatívy požiadať gynekológa o absolvovanie skríningu (oportúnny skríning).

ČO TREBA VEDIEŤ?

Zatiaľ čo Tomáš pripravoval niečo vnútri, Zuzka sa rozhodla ísť za zvukom zurčajúceho potoka, ktorý ju vábil. Po krátkej cestičke, ktorá viedla smerom nadol sa jej podarilo nájsť miesto, kde si mohla sadnúť a v kľude pozorovať vodu, ako si prúdi svojim tempom. Pohľad jej padol na jeden kameň, ktorý nepohnuto stál na mieste a voda z potoka ho obmývala v neprestávajúcej naliehavosti. V Zuzkinej mysli sa okamžite objavili slová, ktorými chcela vyspievať to, čo cítila, keď sa smela pokojne nadýchnuť z tohto neobyčajného miesta:

Som ako kameň,

Ktorý obmytý je vodami, medzi horami, 

Ktorý obmytý je vodami, medzi horami, 

Tvojej lásky.

Ty si tečieš a

Pre vaše dieťatko nemusí byť prechod k príkrmom z plného dojčenia, alebo kŕmenia umelým mliekom vždy najjednoduchšií. Predstava, že dieťa zje všetko, čo mu naservírujete je lákavá, ale skutočnosť býva v mnohých prípadoch iná. Máme pre vás ale hneď niekoľko tipov, ako zavádzanie príkrmov uľahčiť. 

AKO ROZPOZNÁTE SIGNÁLY, ŽE JE VAŠE DIEŤÁTKO ZRELÉ NA PRÍKRMY?

Vaše dieťatko síce ešte nevie rozprávať, ale v jeho správaní je možné spozorovať signály, ktorými vám naznačuje, že už je pripravené na svoju prvú lyžičku. Ako to poznáte? Všímajte si najmä, kedy:

• chce viac dojčiť ako obvykle alebo vyžaduje viac mlieka s fľaštičky
• si cmúľa ručičku alebo si strká hračky častejšie do pusy
• intenzívne mľaská alebo robí hryzavé pohyby
• vás so záujmom sleduje pri jedle
• sa často budí, aj keď už predtým spalo celú noc.

Najlepšie je poradiť sa s pediatrom, ktorý zhodnotí fyziologický vývoj vášho dieťatka.

NOVÉ HAMI BIO, CHUŤ KTORÁ PREKVAPÍ 

Peter sedel v bufete a zamyslene sledoval displej mobilu. Pevne dúfal, že Tomášovi sa podarilo to, čo on nedokázal. Zvieralo mu srdce, keď si spomenul ako tam Zuzku nechával samú. Boli to však skôr pocity starosti ako tej posadnutosti, ktorú mal celý čas, keď sem prišiel. Zamyslene sa zahĺbil do spomienok na okamih, keď zažil ten hlboký Boží dotyk. Verím Ti, Bože. Ty si svojich verných poznáš. Buď, prosím, pri Zuzke. To je moja tichá modlitba. Iba o to ťa prosím. Dnu zrazu pomaly vošiel Sebastian, ktorý cielene prešiel k pokladni a objednal si jednu kávu. Ihneď ako sa otočil, uvidel Petra, ktorý zamyslene upieral pohľad do neznáma. Staršia pani za pokladňou sa ho spýtala, kde si sadne a ponúkla sa mu, že mu kávu prinesie až k stolu. Sebastian sa poďakoval a ukázal, že si prisadne k Petrovi. Ihneď ako sa postavil k jeho stolu, Peter sa strhol zo zamyslenia a s úsmevom sa postavil, aby Sebastiana pozdravil. Keď si všimol jeho vážnu a ustaranú tvár, stiahol obočie.

"Priateľ môj, je všetko v poriadku?" spýtal sa neisto Peter. Sebastian sa posadil a keď mu žena priniesla to, čo si objednal, položil palice a oprel ich o stenu vedľa seba. Chvíľu mlčal a nostalgicky sledoval hrnček, v ktorom rozvoniavala čerstvo urobená káva.

"Asi by som klamal, keby som povedal, že áno. Ak by som však veci prijímal povrchne, zdali by sa neriešiteľné. Zo skúseností, ktoré som však v živote s Bohom zažil viem, že práve v takých okamihoch, v ktorých sa zdá, že neexistuje riešenie, dokáže On vytvoriť niečo neopísateľne krásne. Takže jediné, čo mi ostáva je vytrvať, byť trpezlivý a obrniť sa dôverou v Neho." vyznal sa Sebastian pokojne. Jeho vnútro horelo túžbou utekať za svojou dcérou. Na druhej strane vedel, že to, čo sa dozvedela potrebuje spracovať podľa seba. Po rozhovore s Alenkou pochopil, že vždy, keď riešila niečo závažné, potrebovala priestor na to, aby si to mohla v tichu premyslieť.

"Veľmi múdre slová. Vedel by som ti v tom čakaní nejak pomôcť?" spýtal sa Peter zaujato. Sebastian na neho uprel pohľad, v očiach sa mu zaleskla vďačnosť. Zároveň si všimol, že Petrove oči sú niečím iné.

"Poprosil by som ťa za modlitbu, za moju dcéru." povedal ticho. 

"Ty máš dcéru?" šokovane na neho Peter zdvihol obočie. Sebastian ticho prikývol a pomaly si odpil z kávy.

Tomáš sedel v aute a ticho sledoval mobil vo svojich rukách. Práve ukončil telefonát s Alenkou, ktorá mu sčasti objasnila, čo sa vlastne so Zuzkou stalo. Smutne otočil pohľad na otvorené dvere ku schodisku na miesto, kde vedel, že Zuzka bude. Rázne zovrel sánku, vystúpil von a zavrel dvere. Pár sekúnd zhlboka dýchal a v tichu prosil svojho Darcu múdrosti, aby správne vedel, ako má Zuzke pomôcť v tejto ťažkej situácii. Pomalými krokmi prešiel ku schodom a každým jedným krokom sa mu v srdci zhmotňovala bolesť, ktorá musela obsiahnuť jeho milovanú, keď sa dozvedela slová, ktoré mu Alenka prezradila. Keď vyšiel úplne hore, okamžite mu pohľad padol na jej smutnú tvár. Sedela na hojdačke, ktorá visela na strome a zamyslene upierala pohľad do diaľky. Po chvíli mu oči padli na jej kolená, na ktorých si pridŕžala kožený notes, ktorý jej daroval. Zhlboka sa nadýchol, jemne vydýchol a potichu urobil niekoľko krokov jej smerom. Vôbec sa k nemu neotočila. Stále sledovala to isté miesto. Tomáš si potichu sadol na lavičku, kúsok od nej a sledoval jazero, ktoré ich vítalo pokojom. 

"Moja milovaná. Ako sa cítiš?" rozhodol sa prerušiť ticho. Zuzka si jemne vzdychla a privrela oči. Dosť dlhý čas mlčala. Tomášovi sa už zdalo, že sa nedozvie odpoveď a Zuzka sa do seba vtiahla natoľko, že ani on sám, so svojou láskou, nebude schopný jej pomôcť. 

"Zmätene. Skrz môj pohľad sa vytvorili dva obrovské mraky. Jeden mi dáva výživný dážď a cítim sa požehnane a druhý, ktorý ho v mnohom zatieňuje, mi kradne pokoj a obsiahol ma strachom." zaznel jej tichý, neistý hlas. Tomáš sa strhol a s úzkostným pohľadom ju sledoval. Potom sa postavil a podišiel bližšie k nej. Chytil jej ruku a ľahko ju pohladil tak, ako to robil vždy, keď cítil, že potrebuje povzbudiť. Teraz to však bolo ťažšie. Bolesť, ktorá ju obsiahla, sa týkala jej identity a ona mala pocit, že slovami, ktoré jej mali objasniť pravdu o jej pôvode, bolo narušené všetko v čo verila, že je. Tomáš sa sklonil k jej nohám a druhou rukou pohladil prsty aj na ruke, ktorú mala položenú na stehne. 

"Čo sa stane, ak pútnik na svojej ceste hlbokým lesom stratí svoju svieceň? Ak ju dá do rúk niekomu nesprávnemu, kto ho povedie inou cestou, ako má byť jeho cieľ? Má pocit, že je stratený. Ale, čo v prípade, ak sa objaví niekto, kto mu tú svieceň opäť prinavráti a on sa bude môcť vrátiť na cestu, ktorá mu prináleží? Nepozerá sa späť, moja milovaná, ale kráča za svojím cieľom, pretože vie, čo a hlavne kto ho tam čaká. Skúška, ktorá na teba doľahla nie je ľahká. Sám neviem, čo by som robil, keby som sa dozvedel to, čo ty. Ja ťa však milujem natoľko, že ťa v tej tme nechcem ponechať. Na tejto ceste nie si sama. Ak si stratila svetlo, tma nebude silnejšia, pretože ja budem ten, kto ti ukáže jeho opätovný Zdroj." vyslovil nežným hlasom. Zuzka otvorila oči a odhodlala sa pozrieť jeho smerom. Keď uvidela jeho nástojčivý, zamilovaný pohľad, dojato stiahla obočie a do očí sa jej opäť nahromadili slzy. 

"Ak by sa moja mama pre mňa nerozhodla, nikdy by som sa nenarodila." vyslovila so stiahnutým hlasom a skryla si tvár do dlaní. V tichých vzlykoch sa pomaly zošuchla z hojdačky, až k Tomášovým nohám. Ten okamžite otvoril náruč a ukryl ju hlboko v nej. 

"Ty si sa musela narodiť, Zuzka. Taký bol plán odzačiatku. Bol to Boží plán tvojho nádherného a požehnaného života. Bez teba by som nemohol byť ani ja úplný a Boh to vedel. Všetko sa to muselo stať, aby to bolo presne tak, ako je to teraz. Milujem ťa a pre mňa si tá najkrajšia časť môjho života. Každý okamih s tebou." tíšil ju sebaistým, pokojným hlasom. Zuzkine vzlyky prestali. Započúvala sa do jeho upokojujúceho hlasu a nechala sa ukolísať jeho nežnými dotykmi. Na tráve, ktorá jemne hladila jej odhalenú pokožku na nohách, keď kľačala ukrytá v náručí muža, ktorý odzačiatku presne vedel ako ju viesť hlbšie do Božej náruče. A zrazu to prišlo. To temné, čo sa jej zdalo ako silnejšie, zmizlo a jej srdce sa naplnilo ľahkosťou. Presne tak, ako na to bola zvyknutá. Presne v tom, v čom jej srdce dokázalo zhlboka dýchať. V láske. Ešte hlbšie sa pritúlila k Tomášovmu srdcu. Mal pravdu. Jej identitu nenabúra neistota, ktorá ju postretla. Jej identitu vytváral predsa celý čas jej dobrý Pastier. Aj teraz ju viedol a dokonca bol taký dobrý, že jej poslal Tomáša, aby sa v tých neistých vodách, kde sa ocitla, nezdržiavala príliš dlho. 

Zrazu ju Sebastian stiahol k sebe a pomalým krokom, opierajúc sa o jednu palicu ju vyviedol von. Vilma si neprítomne sadla na stoličku a sledovala stenu oproti. Jej matka je mŕtva? 

"Vilma, počuješ ma?" snažil sa ju vrátiť do reality Sebastian. Zrazu sa strhla a nechápavo na neho pozrela. "Tvoja matka bude v poriadku, neboj sa." povedal s pokojným pohľadom. Vilma zvesila plecia a bez ďalšieho premýšľania sa k nemu privinula. Sebastian ju vtiahol do objatia a utišujúco jej hladil vlasy. Po niekoľkých minútach von vyšiel lekár s vážnym pohľadom. Vilma sa ihneď postavila a čakala na jeho slová. 

"Vašu matku sa nám podarilo opäť stabilizovať. Už však neodporúčam, aby bola vystavená takej návšteve, aká tu bola. Urobil som výnimku len preto, že ona naliehala a vy ste s tým ako riaditeľka nemocnice a jej dcéra, súhlasili." vyslovil profesionálne, letmo pozrel na Sebastiana a bez ďalšieho slova sa otočil na odchod. 

"Ďakujem veľmi pekne, pán doktor." stihla ešte dodať Vilma. Doktor zastal, otočil sa k Vilme a ticho povedal:

"Je to moje poslanie. Tak mi ho prosím nesťažujte, ak chcete, aby vaša matka žila." Vilma ticho prikývla a posadila sa naspäť k Sebastianovi, ktorý zamyslene pozeral na svoje dlane. Vilma si ticho vzdychla. 

"Ako to všetko vnímaš?" spýtala sa citlivo. Sebastian otočil pohľad k nej. Modrá farba jeho očí ju úplne zaplavila. 

Zuzka sa strhla. Mala pocit, že zle počula. Pár sekúnd na neho nechápavo hľadela. Sebastian pohľadom neuhýbal. Opäť sa jej oči zaplavili slzami. Začínala mať pocit, že už nevládze. Jej srdce sa postupne lámalo na drobné kúsky. A to zakaždým, keď uvidela Sebastianov priamy pohľad alebo intenzívny, ľútostivý pohľad Vilmy. Zuzkin dych sa prehĺbil, vnútro sa jej stiahlo a so slzami v očiach vybehla von. Chvíľu utekala bez toho, aby premýšľala nad čímkoľvek. Proste sa chcela čo najrýchlejšie vzdialiť z miestnosti, ktorá sa jej zdala príliš úzka na to, aby tam dokázalo dýchať toľko zranení. Postupne spomalila v behu a rýchlym krokom prechádzala cez dlhú chodbu až k bufetu. Na chvíľu zastavila, oprela sa o stenu a snažila sa dýchať. Naliehavosť, ktorá sa vkrádala do jej sĺz ju úplne pohltila. A ona sa rozplakala. Bez toho, aby premýšľala, kde je a či ju niekto uvidí. Pomalými krokmi sa snažila dostať k východu. Hĺbka vzlykov sa zvyšovala každou myšlienkou, ktorá sa u nej objavila. Muž, ktorý sa jej zdal taký blízky, bol vlastne jej otec. A žena, ktorej syn si získal jej srdce svojou detskou úprimnosťou, je jej biologická matka, ktorá ju nikdy nechcela. A keby nebolo Alenky, nikdy by sa nenarodila. Čoraz viac sa jej myseľ strácala v pocitoch, ktoré ju ochromili. Bum. Odrazu narazila do mužskej postavy. 

"Zuzka, si v poriadku?" zaznel k nej Petrov ustaraný hlas. Zuzka na neho zdvihla pohľad. Slzy z jej očí ju ešte viac zaplavili. Bez slova pokývala hlavou, že nie. Peter ju objal a v tichosti ju vyviedol von na parkovisko, až k svojmu autu. Tam jej otvoril dvere a keď si nasadla, posadil sa vedľa nej. Mlčky sledoval, ako bojovala sama so sebou. Bolel ho pohľad, ktorý u nej videl. 

"Chceš sa o tom porozprávať?" snažil sa ju vytrhnúť z letargie, v ktorej sa ocitla. Zuzka si pretrela tvár. Snažila sa upokojiť svoj dych. Po pár minútach Petrovej trpezlivosti sa na neho pozrela červenými očami. 

"Môžeš ma prosím niekam odviezť?" spýtala sa so smutným pohľadom a potom sa otočila bez ďalšieho slova do okna. Peter ju chvíľu sledoval a zhlboka sa nadýchol. Potom naštartoval. Keď sa opäť Zuzka odhodlala prehovoriť, ozrejmila mu miesto, kde sa potrebuje dostať. Peter ju mlčky počúvol. Nepýtal sa ďalej, hoci ho zraňovalo, keď videl, v akom je stave. Vycítil, že teraz je pre ňu ticho lepším liekom ako slová. 

Petrove auto zaparkovalo pri reštaurácii v blízkosti jazera. Bolo to presne to isté miesto, kde mali s Tomášom pred dvomi dňami svadbu. Okamžite ako vypol motor, Zuzka vystúpila von a opierajúc sa o dvere auta sa zahľadela do diaľky. Myšlienky v nej boli ešte stále intenzívne, pocity sa však postupne upokojovali. Zuzka zavrela dvere a pomalým krokom prešla ku svojmu známemu schodisku. Posadila sa naň a s tichým povzdychom sledovala vlnky z jazera, ktoré dorážali na breh. Peter k nej pomaly pristúpil. Sklonil sa oproti nej a sledoval jej tvár. 

"Chceš, aby som tu ostal s tebou?" spýtal sa jemným hlasom. Starosť v jeho očiach hladila celú jej tvár. Zuzka sa zhlboka nadýchla a otočila sa k nemu. Chvíľu skúmala jeho oči. Zaplavila ju sebaľútosť a opäť sa jej do očí nahromadili slzy. Otočila tvár a prstami sa snažila prekryť si oči. 

"Ako to myslíte?" odhodlala sa položiť otázku Zuzka. 

"Vyrastali sme v rovnakej rodine. Ja a tvoja mama. Obklopené rovnakou láskou. Alenka bola tá, ktorá bola vždy dokonalá. A ja som bola tá, ktorá bola presný opak. Vtedy som to ešte nevedela pomenovať. Teraz už viem, že žiarlivosť vo vzťahu je ako pomalý jed. Ničí všetko a hlavne pomaly. Keď sme vyrástli, moja sebeckosť naberala na intenzite. Neskutočne som sa potešila, keď som sa dozvedela, že som tehotná s mužom, ktorý bol veľmi bohatý. Tým som si ho k sebe pritiahla dostatočne silno a on si ma musel vziať. Vlastne zo začiatku to vyzeralo tak, že ma miluje. Postupne som ho však svojou sebeckosťou a panovačnosťou od seba odohnala. Našiel si mladšiu a hlavne, chápavejšiu. Ja som však mala niečo omnoho väčšie. Mala som dieťa, zatiaľ čo moja sestra po dieťati iba túžila. A to ma tešilo, že som mala navrh. Teraz ma bolí, priznať tú pravdu nahlas, ale ja som svoje dieťa skutočne nemilovala, mala som ju iba na to, aby som si plnila svoje ciele." Silvia sa odmlčala a smutne stiahla pery. Vilma na ňu bolestivo upierala pohľad. Nikdy to takto nahlas nepočula, vždy si to iba myslela. Keď sa však teraz tie slová zhmotnili, mala pocit, že padá. Alenka na ňu uprela ľútostivý pohľad. Vilma sklonila hlavu, cítila ako ju začínajú páliť slzy v očiach. Zuzka pocítila v srdci bolesť aj za Vilmu. Zamyslene sa zahľadela do neznáma a z oka jej vypadla svojvoľne jedna slza. Počuť niečo také z úst niečej matky ju ranilo. Zuzka sa jemne strhla, keď Silvia pokračovala v rozprávaní: "Svojej dcére som vytvorila dokonalý život. Bol to taký môj sebecký spôsob vyjadrenia lásky k nej. Keď sa zoznámila s mužom, ktorý nebol z bohatej vrstvy, hnevala som sa. Myslela som si však, že je to iba také poblúznenie, z ktorého vytriezvie. Keď som však prišla na to, že je tehotná, strašne ma rozhnevala." Silvia sa opäť odmlčala a snažila sa zhlboka dýchať. Potichu poprosila Alenku, aby jej podala pohár vody. Zuzka nechápavo sledovala pomalé mamine pohyby. Potom vážne zovrela sánku a zahľadela sa na Vilmu, ktorá stála nepohnuto so sklonenou tvárou. Po pár sekundách jej zovrelo srdce. Spomenula si na rozhovor Vilmy so Silviou na Matúškovej oslave. O odloženom dieťati. Bolestivo sa jej stiahlo vnútro, akoby ju doň niekto veľmi silno udrel. 

"Moja biologická matka je Vilma?" spýtala sa Zuzka, upierajúc bolestivý pohľad na Silviu. Vilma sa strhla a nástojčivo k nej otočila tvár. Ľútostivo stiahla obočie. O pár sekúnd na to sa k nej upriamili aj oči Alenky a Silvie. Nikto však neodpovedal. "Preto ste začali celý ten príbeh? Vaša dcéra je moja matka?" spýtala sa opäť Zuzka. Silvia sa pozrela na Vilmu ako sleduje Zuzkinu tvár. Potom sa otočila naspäť k Zuzke a ticho prikývla. Vilma si chytila ústa a ticho zalapala po dychu. Uprela prosebný pohľad na Alenku. Tá sa zhlboka nadýchla a pomaly sa posadila na stoličku. Zuzka sa zachytila o posteľ a neprítomne hľadela do prázdna. Chcela byť pripravená na pravdu o jej rodičoch, ale toto ju prevalcovalo. Jej biologická mama je neter jej adoptívnej mamy. Srdce sa jej stiahlo v trpkej chuti úzkosti. Oči sa jej zaliali slzami. Opäť zaznel Silviin tichý hlas:

"Keď som sa dozvedela, že je tehotná, nemohla som jej dovoliť, aby si to dieťa nechala pri sebe. Čakala ju skvelá kariéra a jej otec by ju nepodporoval, keby zistil, čo sa jej stalo. Mala som dve možnosti. Buď ju poslať na potrat, čo som nechcela alebo zariadiť, aby sa o tom nikto nedozvedel. Moja sestra mi napadla ihneď. Obzvlášť, keď som vedela ako veľmi túži po dieťati. Bola zhrozená, keď som za ňou s tým návrhom prišla, napokon rozhodol tvoj adoptívny otec." Zuzkin pohľad na Silviu sa úplne stratil v jej slzách. Už ich nedokázala udržať. To, čo počula bolo pre ňu zdrvujúce. Jej srdce sa zlomilo v pravde, ktorú počula. Vilma k nej spravila dva nesmelé kroky. Zuzka si pretrela oči a zdvihla ruku, aby chvíľu počkala. 

"Čo by sa stalo, keby vaša sestra odmietla?" spýtala sa Zuzka Silvie a letmo pozrela na Alenku. Uvidela jej ľútostivý pohľad plný lásky. 

"Poslala by som Vilmu na potrat." vyslovila úprimne Silvia. Zuzke sa srdce stiahlo v ešte väčšej bolesti. Otočila pohľad k Vilme. Chvíľu ju mlčky sledovala a potom sa odhodlala spýtať jej:

Zuzka práve sedela na parkovisku vedľa Tomáša. On jej v tichu a láske obdivne pozeral do očí a ona sa spokojne usmievala, hlboko skrytá v jeho pohľade. 

"Naozaj nechceš, aby som s tebou išiel? K babičke môžeme ísť potom spolu." spýtal sa Tomáš nežne. Tesne predtým, než sa chystali odísť mu totiž zavolala babička, že je u nej mama so sestrou a radi by ich videli. Tomáš sa ospravedlnil, že dnes to nebude možné, ale Zuzka ho nakoniec presvedčila, aby išiel aspoň on. Tomáš chcel ísť k riaditeľke spolu s ňou, ale Zuzka nástojčivo trvala na tom, že bude lepšie, keď pri tom rozhovore bude len ona sama. 

"Drahý, neboj sa, zavolám ti hneď, keď zistím, čo dôležité pre mňa riaditeľka pripravila. Možno sa to nakoniec nebude týkať mojich rodičov a iba mi bude chcieť zvýšiť plat." hravo sa usmiala. Tomáš sa pobavene uškrnul a pobozkal jej ruku. "Aspoň budem mať možnosť povedať jej o našom odchode. Budem v poriadku, som predsa dospelá." ubezpečila ho ešte raz a Tomáš vážne prikývol. 

"Samozrejme. Nepochybujem o tom, že si dospelá. A Bohu veľmi milá. Zavolaj mi hneď, ako to bude možné. Milujem ťa." nahol sa k jej tvári a pobozkal ju na pery. Keď sa odtiahol, Zuzka ešte zotrvala chvíľku s privretými očami. Potom sa jemne usmiala a oči otvorila. 

"Milujem tvoje bozky, môj sladký manžel." vyslovila s túžbou. Pri každom jeho bozku sa jej okamžite vrátili spomienky na ich spoločné dve manželské noci. Tomáš sa veselo usmial a skryl ju do náručia. Potom ju pobozkal do vlasov. 

"Môj voňavý, pestrofarebný kvet. Lupene tvojich bozkov si bezstarostne lietajú v mojom vnútri." pomaly sa odtiahol a nežne jej vošiel do vlasov. Zamilovane, s pohľadom plným túžby, si prezeral jej tvár. "Noci s tebou sú ako príliv a odliv, počas mesačnej žiarivej noci. Ako more hladí piesok, tak ja túžim cítiť dotyky týchto dlaní." vzal jej ruky do svojich a s láskou k nim priblížil svoje pery. Zuzka sa zhlboka nadýchla. Pri jeho bozkoch sa jej okamžite stiahlo vnútro a s privretými očami sa nechala vtiahnuť do jeho hlasu. "Moja najsladšia, krehká, stvorená pre moje bozky. Holubica môjho pokoja. Ľúbezný tón mojej piesne. Strhujúca víchrica mojej túžby." Zuzka opäť privrela oči a tvár jej zvážnela. Pri jeho hlbokom hlase okamžite zabudla, že už pár minút mala byť dávno u riaditeľky. Tomáš sa opäť zmocnil jej pier a bozkom ju vtiahol do ich súkromného sveta. Zrazu medzi nich vošiel Barras a položil si smutne hlavu medzi nich. Okamžite sa od seba odtiahli a veselo sa na neho usmiali. Zuzka ho s láskou pohladila na jeho obľúbenom mieste a keď uvidela na hodinách, že mešká, okamžite zvážnela. 

"Čo je to za vec?" spýtala sa Vilma neisto. 

"Si v kontakte s biologickým otcom tvojej dcéry?" spýtala sa Silvia vážne. Vilma na ňu uprela zaskočený výraz. "Je to dôležité." dodala Silvia ticho. Vilma sa zhlboka nadýchla a zamyslene sa zahľadela do neznáma. Pár minút nereagovala. Potom si ticho vzdychla a prikývla. 

"Áno, som so Sebastianom v kontakte." vyznala sa Vilma úprimne. Silvia sa zhlboka nadýchla a uvoľnene vzdychla.

"Vďaka Bohu. Môžem ťa poprosiť, ak je to aspoň trochu možné, aby si ho ku mne zavolala. Ak sa dá čo najskôr." vyslovila Silvia vážne. Vilma ju chvíľu uprene sledovala. Začínala si byť viac ako istá, že svoje volanie po pokání myslí naozaj vážne. 

"Skúsim niečo urobiť." šepla so stiahnutým obočím Vilma. Silvia sa ticho poďakovala, pohladila Vilmu po ruke a opäť privrela unavene oči. Vilma na ňu upierala nechápavý pohľad. Mala pocit, že  žena, ktorá oproti nej leží, je zrazu niekto iný. Pár minút sledovala, ako prerývane dýcha a potom sa zdvihla. Pomalými krokmi vyšla von. Zastala pri stoličke v čakárni a oprela sa rukou o operadlo. Bola všetkým taká zaskočená, že si ani nevšimla, kedy k nej pristúpila Alenka. 

"Si v poriadku?" spýtala sa Alenka nežne. Vilma zovrela tvár, privrela oči a ticho pokývala hlavou, že nie. 

Vošla dnu, kde ju s prekvapením privítala Veronika. 

"Alenka? Teda, veľmi rada ťa vidím, iba som nečakala, že sa tu objavíš. Asi ideš za pani riaditeľkou, však?" milo sa prihovorila Veronika a ihneď k nej pristúpila, aby ju objala. Alenka ju nežne pohladila a prikývla. 

"Môžem vojsť?" spýtala sa pokorne. Veronika prikývla a opäť sa usadila za svoj stôl. 

Vilma práve telefonovala, keď sa Alenka odhodlala vojsť dnu. Vilma k nej uprela pohľad a očami ju povzbudila, aby sa posadila. Alenka ju počúvla a zaujato sledovala Vilmin vážny výraz pri telefonovaní. Bola sebaistá a rázna. Vyznela úplne inak, ako keď spolu telefonovali a informovala ju o stave svojej matky. Teraz sa jej zdalo, že je z nej  iná žena. Jediné, čo ju prezrádzalo boli jej oči. Plné smútku a únavy. Okamžite ako Vilma skončila hovor, vypla si mobil a položila ho na stôl. 

"Prepáč Alenka, ale včera sme mali stretnutie s investormi a zisťujem ešte nejaké maličkosti. Nemocnica totiž potrebuje dostatočnú finančnú injekciu." ospravedlňujúco sa snažila vysvetliť Vilma svoj nečakaný hovor. 

"To je v poriadku. Si predsa v práci." chápavo sa na ňu usmiala Alenka. 

Ahojte,

dnes dávam do pozornosti vynovený Petite&Mars Street+ Oak 2021.
Jedným z nových doplnkov modelu, je madlo a rukoväť z hnedej dizajnovej eko-kože.

Viac nájdete v Kočíkopédií 🙂

"A prečo mi to nepoviete teraz?" odvážila sa spýtať s tým jasným modrým pohľadom, ktorý Vilme vyrážal dych. Akoby sa jej do srdca nasťahovala ešte väčšia dávka výčitiek, než mala. Vilma sklopila pohľad a sústredene dýchala. Snažila sa nájsť tie správne slová, ktorými by túto situáciu správne vysvetlila. 

"Nie je na to vhodný čas ani priestor." odpovedala ticho, so stále sklopeným pohľadom. Zuzka na ňu uprene hľadela s nechápavým výrazom. Potom otočila hlavu k Tomášovi. Pri jeho pohľade jej oči zjemneli. S nehou ho pohladila a s jemnými gestami v tvári sa mu snažila ozrejmiť, že zajtrajšok budú musieť odložiť. Tomáš sa s láskou usmial, priložil si svoju ruku na jej a chápavo prikývol. Po pár minútach, kedy sa Vilma odvážila opäť zdvihnúť hlavu k Zuzke, sa otočila na ňu a ticho si vzdychla. 

"V poriadku, zajtra prídem." vyslovila pokojne. Vilma pokorne prikývla, ticho sa poďakovala a s prianím príjemného zvyšku večera sa stratila v dave. 

Zuzka sa otočila k Tomášovi a ľútostivo stiahla obočie. 

"Nevadí ti moje rozhodnutie, za nás oboch, že ten víkend na chate odložíme?" spýtala sa Zuzka s úprimným pohľadom. Tomáš sa zamilovane usmial a nahol sa k jej perám. 

"Kdeže, moja láska. Máme na také chvíle celý život. Viem, že akékoľvek rozhodnutie urobíš, bude správne. Máme predsa rovnaký Zdroj múdrosti." vyslovil s láskou a nežne sa dotkol jej pier. Zuzka sa spokojne usmiala a preplietla si s ním prsty. Jeho pohľad ju ťahal tam, kde neexistovali neistota ani pochybnosti. S rovnakým hravým úsmevom ako mal on sám, sa ním nechala odviesť až k autu, aby spoločne mohli odísť domov. 

Peter otočil pohľad na druhú stranu, kde uvidel Tomáša. Na malý okamih zvážnel. V jeho vnútri zaznel intenzívny pocit, aby za ním išiel. Zhlboka sa nadýchol a spomenul si na to, ako hlboko sa až Boh k nemu dostal. Ako mu rozostril pohľad do jeho duše. Zovrel tvár, ospravedlnil sa ostatným, že musí pozdraviť priateľa a pomalým krokom sa rozhodol k Tomášovi priblížiť. On si ho však nevšimol a keď skončil rozhovor s profesorom, chystal sa vrátiť k Zuzke. 

"Ahoj Tomáš." zastavil ho Peter neistým hlasom. Tomáš sa otočil a uprel pohľad do Petrových očí. Nečakal, že sa odhodlá osloviť ho ešte aj na večierku. 

"Peter." pokývol hlavou Tomáš a vážne zovrel pery. Očakával opäť nejaký útok z jeho strany. Keď však k nemu Peter priateľsky vystrel ruku, začudovane zdvihol obočie. 

"Prichádzam v mieri. Môžeme sa chvíľu porozprávať?" spýtal sa Peter so stále neistým pohľadom. Svoju ruku nechával vystretú. Tomáš sa otočil k Zuzke. Tá sa s úsmevom zhovárala s Veronikou. "Sľubujem, že ťa nezdržím." dodal Peter, keď uvidel jeho pohľad, ktorý smeroval za seba. Vedel, že patril Zuzke. Žiarlivosť, ktorú očakával, že príde, však tentoraz jeho srdce neovládla. Všetko pre neho bolo úplne nové. Napriek tomu, že ho srdce zabolelo, keď zazrel Zuzku, láska v jeho srdci bola silnejšia. Tomáš prijal jeho ruku, ale po pár sekundách ju stiahol naspäť k sebe. 

"Počúvam ťa." vyslovil vážne a upieral na neho hlboký pohľad. Peter si ticho vzdychol. Bol si vedomý chýb, ktoré urobil. Cítil, že je ten správny čas, aby sa tomu postavil čelom. 

"Chcel som ťa poprosiť o odpustenie. Mal si pravdu, vo všetkom, čo si hovoril." Peter sa odmlčal, zahľadel sa na Zuzku a jemne sa usmial. "Moja láska k Zuzke nebola skutočná. Teda, vtedy som si myslel, že bola. Až v Ježišovej podstate som pochopil ako plytko som uvažoval. V každom smere. Veľmi ma mrzí ako som sa správal, k tebe, aj k nej. Veľmi som na teba žiarlil a až teraz mám možnosť všetko chápať lepšie. Ty ju spravíš skutočne šťastnou. Vidím jej to na očiach. A môžem úprimne povedať, že sa z toho veľmi teším a prajem vám to." snažil sa Peter vyberať tie správne slová. Tomáš chvíľu na neho nechápavo hľadel. Mal pocit, že sa s ním snáď ani Peter nerozpráva. Po chvíli mu to však všetko došlo a priateľsky sa na neho usmial. 

"Dobrý podvečer, Tomáš. Rád ťa tu vidím." zaznel hlas staršieho muža, ktorý sa postavil vedľa nich. "Máš nádherný doprovod." uklonil sa jemne hlavou k Zuzke a gentlemansky sa usmial. Zuzka mu ihneď opätovala úsmev. Do očí jej vošlo nadšenie, z jeho galantného vystupovania. 

"Pán profesor, aj vy ste tu? To som nečakal. Rád vás opäť vidím." postavil sa Tomáš a okamžite ho srdečne objal. Muž ho priateľsky potlapkal po chrbte a spokojne sa usmial. 

"Majú mi tu odovzdať nejakú cenu za moju prácu. Nie som moc na takéto večierky, ale moja žena, ktorá je niekde tam," otočil sa a pohľad uprel na ženu, ktorá sa veselo rozprávala s inou ženou, "ma presviedčala, že, aby som išiel. A roky v manželstve ma naučili, že ak chceš, aby tvoja žena kvitla, je dobré súhlasiť s jej názormi. Vyhneš sa tak zbytočným konfliktom." nahol sa bližšie k Tomášovi a ľahko sa usmial. Tomáš sa otočil k Zuzke, ktorá pobavene zdvihla obočie a potom s úsmevom prikývol. 

"Budem si to do budúcna pamätať. Aby aj moja manželka mohla kvitnúť tak ako tá vaša." povedal priateľsky. Profesor prekvapene zdvihol obočie a nahol hlavu k Zuzke. 

"Takže si sa oženil? Gratulujem, úžasná správa." potľapkal Tomáša hrdo po pleci a potom vystrel ruku k Zuzke. "Veľmi ma teší, pani Izakovičová?" láskavo sa usmial a keď mu Zuzka podávala ruku, galantne ju otočil a pobozkal. 

"Kľudne mi hovorte menom. Volám sa Zuzana." povedala milo a tiež sa na neho usmiala. 

"Daj si pozor na ústa. Zuzka nie je len taká obyčajná sestrička, s ktorou mám chuť neviazane si užívať." vyslovil vážnym hlasom. Bernard sa uškrnul a letmo si Zuzku opäť prehliadol. 

"Musím uznať, že máš vkus. Ale bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá, je bezvýznamná. Čím by sa ti mohla rovnať?" Zuzke do vnútra vošla bolesť. Pohľad, ktorým Tomášov otec vnímal ľudí, ju zraňoval. 

"To ty nikdy nepochopíš otec. Aj keby som ti dal milión argumentov, nepochopíš nič. Tvoje vnímanie je až príliš plytké. Ale jedno ti musí stačiť nato, aby si okamžite prestal a Zuzke sa ospravedlnil. Ale chápem, že niečoho takého, vážený pán Izakovič nie je schopný." vyslovil prísne Tomáš. Bernard stiahol obočie. Prezrel si Tomáša a Zuzku vážnym pohladom. 

"Ale prosím ťa. Kvôli čomu by som sa mal ospravedlňovať obyčajnej sestričke?" spýtal sa posmešne. 

"Bernard, ale už by si mohol prestať." pridala sa Vilma rázne. Bernard sa zamračil a prekvapene na ňu pozrel. 

"A ak nie?" spýtal sa dôležito.