Doobedie ubehlo rýchlo, aj vďaka tomu, že mala Zuzka stále niečo na robote. K pacientom sa zatiaľ dostávala pomenej, skôr len asistovala Tanji a Inke. Bola však natoľko šikovná, že jej to všetko išlo od ruky. Keď nastala obedňajšia prestávka, kolegyne jej ukázali nemocničný bufet, kde celkom obstojne varili teplé jedlá. Taňja jej potom potajme šepla, že o tridsať minút by sa mohla dostať do izby jej obľúbenca. Zuzke sa nadšením rozžiarila celá tvár a takmer aj zabudla na hlad. Rýchlo vybehla do prezliekacej miestnosti a zo skrinky vytiahla malú krabičku. Chvíľu sa na ňu s úsmevom pozerala a potom si ju vložila do vrecka lekárskej blúzky. Nástojčivo sledovala hodiny na stene oproti a hypnotizovala ručičku, aby sa už posunula o pol hodinu dopredu. Keď sa tak stalo, s obrovským očakávaním v podbrušku prešla po chodbe až k dverám, kde svietilo číslo 10. Potichu zaklopala a jemne pootvorila dvere. V posteli sa nakúkal malý Matúško a keď uvidel Zuzkinu usmiatu tvár nadšene skríkol. 

"Jej, ty si prišla? To je skvelé. Poď. Nevedel som sa dočkať, kedy si už konečne zahráme tú hru, čo si sľúbila. Snívalo sa mi o tebe." povedal natešene. Zuzka zavrela dvere a prisadla si k nemu. 

"Naozaj? A o čom bol ten sen?" spýtala sa zvedavo. Matúško sa šibalsky usmial a chytil ju za ruku. 

"Že si ma držala za ruku, keď som sa bál." povedal smelo. 

"Fíha a ty sa azda niečoho bojíš?" spýtala sa neveriacky. 

"Mamka hovorí, že každý sa niečoho bojí. A ty sa čoho bojíš?" spýtal sa priamo. Zuzka na neho zdvihla obočie. Zamyslela sa nad jeho otázkou. 

"Nie, to nerobte. Je strašne háklivý na dotyk od cudzích ľudí." skríkla. Chlapček otvoril oči a pozrel sa na Zuzku. Jeho pohľad bol vážny. Skúmali ju hnedé smutné oči. Akoby Zuzka vycítila jeho bolesť a venovala mu nežný úsmev. Jemne ho palcom pohladila po chrbte ruky. Neuhýbal a stále skúmal jej oči. Po chvíli sa mu pohol jeden kútik do jemného úsmevu. Vilma na nich šokovane pozerala. Za celé týždne ho nevidela ani raz sa usmiať. Keď teraz uvidela jeho jemný úsmev, srdce sa jej zachvelo dojatím. Mlčky sledovala ich zvláštny rozhovor očí. Nepovedali ani slovo. Stačili iba dotyky a pohľady a videla, že niečo v jej synovi sa zmenilo. 

"Kto si?" spýtal sa po dlhom tichu Matúško Zuzky. 

"Ja som Zuzana." povedala priateľsky. Opäť sa na ňu usmial. 

"Máš nádherné oči. Presne ako z môjho sna." povedal úprimne a vážne pozrel na Vilmu. Tá prekvapene zažmurkala a posadila sa na kraj synovej postele. 

"Ako sa cítiš, synček?" spýtala sa Vilma ustarane. Matúško sa opäť pozrel do Zuzkiných belasých očí. 

"Dobre." povedal ticho. 

Prvé dni boli pre Zuzku veľmi ťažké. Zakaždým, keď išla s Haxom na prechádzku, predstavovala si ako jej Peter prichádza naproti. Vždy to však bolo rovnaké, boli to len jej predstavy. Boleli ju a veľakrát si aj poplakala. Postupne predstavy o Petrovi začala skrývať. Ďalšia rana prišla o pár mesiacov neskôr. Raz poobede, keď prišla zo školy domov, našla na dvore Haxa mŕtveho. Zverolekár skonštatoval, že zjedol otravu na potkany. Nikdy sa nedozvedela, ako sa k tomu dostal, keďže oni nič také pri dome nemali. Veľakrát mala pocit, že sa jej už nikdy nepodarí tak zhlboka nadýchnuť. Bezstarostnosť nahradil smutný pohľad. Mama jej po určitom čase chcela kúpiť nové šteniatko, Zuzka však odmietla. Spojila si stratu Haxa so stratou Petra.  Postupne sa snažila zamestnať myseľ novými aktivitami. Navštevovala detské domovy, starobince a popri vysokej škole robila rôzne dobrovoľnícke práce. Vo voľnom čase kreslila alebo podnikala dlhé prechádzky po okolí, aby si prečistila hlavu. Miesto, ktoré dlhé roky bolo jedno z jej najvzácnejších, odrezala zo svojho života rovnako, ako spomienky na Petra. Ako sa mesiace zlievali s rokmi, bolesť postupne bledla a ona si zvykla na nové miesta a nové svitania. 

Patrik s Alenkou ju práve priviezli k obrovskej nemocnici, kde sa hlásila na pozíciu zdravotnej sestry. Keď vyšli von, Patrik sa k nej otočil. 

"Tak nech sa ti darí." povedal s úsmevom. 

"Ďakujem. Nemusíte na mňa čakať. V kľude si urobte vlastný program." chytila mamu za ruku a oboch objala. Patrik sa im za tie roky stal taký blízky, že ho považovala za otca. Alenka sa na ňu s láskou pozrela a prikývla. Zuzka s odhodlaním vstúpila dnu. Spočiatku sa nevedela zorientovať a tak pristúpila k obrovskej tabuli, ktorá informovala na akom poschodí sa nachádza ktoré oddelenie. Zistila, že riaditeľstvo je na štvrtom. Vstúpila do výťahu a vyviezla sa hore. Na stoličke sedela mladá dievčina, ktorá čakala na pohovor rovnako ako Zuzka. Nesmelo sa na seba usmiali. 

Vonku sa práve Patrik prechádzal s Alenkou v nemocničnom parku. Boli v priateľskom rozhovore, keď Alenka zazrela známu tvár. 

"Silvia?" spýtala sa prekvapene. "Rada ťa vidím." povedala priateľsky. Jej sestra sa na ňu prekvapene pozrela a potom otočila pohľad k Patrikovi. 

Aj vy ste cez sviatky doma? Zdravotní klauni, tentokrát v civile, vám prinášajú niekoľko užitočných nápadov zo svojho súkromia. Sme v tom všetci spolu, stačí len vydržať.  Čo počas lockdownu pomáha vám? 

"Je čas plakať a čas smiať sa.... Pre Mňa však nehrá čas žiadnu úlohu. Som tu, nech sa deje čokoľvek, pripravený načrieť a pokropiť ťa tým, čo je potrebné. Stvoriť ti čisté srdce a obnoviť v tebe pevného ducha. Lebo Ja som Ten, ktorý nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí. V moje meno dúfaj a obnoví sa v tebe radosť, ktorá je trvalá."(Biblia Kazateľ 3:4, Žalmy 51:12, Matúš 12:20) tichý hlas v jej vnútri jej opantal všetky zmysly. Na malý okamih sa jej rozhorel plamienok v srdci. Podišla k prvému stromu a zošuchla sa po jeho kmeni až na zem. Tam sa schúlila a ticho sa zahľadela na pokojné údolie, ktoré ju obkolesovalo. Začula spev vtákov, ktorý jej pomohol byť bližšie k svojmu Utešiteľovi. To ticho prírody opájalo jej doráňanú dušu. Mohla na malú chvíľu pocítiť útechu ozdravujúceho hlasu, ktorý jej vnútrom prechádzal. 

"Môj Bože. Viem. Viem, aké je toto všetko dôležité, tá bolesť z jeho odchodu ma však natoľko poznačila, že to teraz nedokážem prijať. Prosím, dovoľ mi k Tebe pristúpiť s touto bolesťou a sprav ju tak znesiteľnejšou. Presne, ako mi o tom rozprával Tomáš." hlas sa jej zlomil a so zraňujúcim vzlykom sa stratila v obrovskom tichu, ktorý jej ešte viac ničil vnútro. Po vlnách plaču, ktoré na ňu útočili, stíchla a privrela oči. Bez akéhokoľvek premýšľania, kde sa nachádza a či tým niekomu spôsobí strach. 

Alenka prišla domov a uvidela Haxa na dvore. Bola prekvapená, pretože Zuzka jej spomínala, že dnes sa nikam nechystá a chce s ním stráviť celý deň. A ak by aj niekam náhle odišla s Petrom, vždy jej nechala odkaz na chladničke. Všimla si, že obálka so Zuzkiným menom, ktorú nechala na stole, na svojom mieste už nie je. Vyšla hore na poschodie a nakukla do Zuzkinej izby. Uvidela list padnutý na zemi. Pomaly ho zdvihla. Uvidela na ňom ešte mokré fľaky od jej sĺz. Keď si Alenka prečítala jeho obsah, zaplavila ju bolesť. Zuzka má krehké a citlivé srdce. Predstavila si, ako veľmi musela trpieť, keď to čítala. Alenku zaplavila úzkosť. Rýchlo vybehla von. Premýšľala, kde by teraz asi mohla byť. Prvý, kto ju napadol, aby ho poprosila o pomoc, bol Patrik. Ten jej sľúbil, že príde najrýchlejšie, ako to bude možné. Alenka ešte medzitým zabehla k Petrovým rodičom a spýtala sa, či sa u nich náhodou nezastavila. S prekvapenou tvárou odpovedali, že nie. Dokonca ani nevedeli, že medzi Zuzkou a Petrom bolo niečo viac ako priateľstvo a sami boli šokovaní z toho, čo im Alenka prezradila. Alenka práve kráčala naspäť domov, keď pri dome zastalo Patrikovo auto. Ustaraným pohľadom sa okamžite spýtal, čo sa stalo. Alenka mu všetko vysvetlila. Spomenula si na jej obľúbené miesto a tak sa spoločne vybrali tam. Patrik po ceste navrhol, že pôjde stále rovno po chodníku a Alenka nech ide tam, kde plánovala. V prípade, ak by ju jeden z nich objavil, dali by si vedieť cez telefón. Patrik po ceste pozeral vážnym pohľadom napravo i naľavo. O desať minút mu volala Alenka, že ju tam nenašla. Bola veľmi vystrašená. Patrik sa ju snažil povzbudiť tým, že Zuzka je rozumné dievča a určite by neurobila nič, čo by Alenku ranilo. Potom, čo zložil mobil, zazrel krehké Zuzkine telo ako leží pri lesíku, opreté o jeden zo smrekov. Tvár mala skrytú v rukách, ktoré mala opreté o kolená. Okamžite k nej pribehol a so záujmom si ju poobzeral. 

"Zuzka! Si v poriadku?" spýtal sa rozrušene. Zuzka na neho zdvihla svoje unavené oči, červené od sĺz. Ticho prikývla. "Tvoja mama sa o teba veľmi bála." dodal. 

"Prepáčte, že vám robím starosti. Chcela som byť iba sama." povedala tichým zlomeným hlasom. Patrik na ňu citlivo stiahol obočie. Mrzela ho jej bolesť. Sadol si vedľa nej a stiahol ju do náručia. Bezvládne ho prijala. 

"Či je láska v mladom veku alebo v zrelšom období, bolesť srdca stále bolí rovnako. Premýšľam, že, keď som pocítil jej stratu ja, nechcel som prijať útechu. Ty si však iná. Máš múdrosť, ktorá ťa povedie inou cestou ako mňa moja pochabosť. Nevzdaj sa tej cesty, pretože ňou sa dostaneš tam, kde sa nachádza pokoj a útecha. Sám jej Tvorca." povedal pokojným hlasom. Bolesť nepominula. V srdci sa jej však usadili slová, ktoré mali moc zmeniť pohľad zo zničujúcej búrky na pokojné pobrežie. Spolu s tichým hlasom, ktorý prinášal vlahu tam, kde nastalo sucho. "Keď nastane tma tam, kde má byť svetlo, nesmúť. Stačí malý nádych, chvíľa ticha, krátka pokojná modlitba a ty uvidíš Moju moc, ktorá keď prenikne cez tvoje hradby bolesti, zabudneš, čo bolo včera a objavíš prítomnú silu mojej Lásky. Tej, ktorá neničí, ale buduje, Tá, ktorá neláme, ale oživuje. Som tu, nechaj, nech naplním tvoj kalich až po okraj a ty môžeš byť opäť slobodná." Tichý hlas, ktorý ju utešoval rozpínal jej srdce a prinášal jej tak silu. Patrik mal pravdu. Nechce si nechať vziať to, čo jej Pán daroval v plnosti a milosti. Hoci jej Peter naozaj hlboko ublížil, rozhodla sa, že sa tým nenechá zlomiť. Nadýchla sa a odhodlane sa pozrela Patrikovi do očí. Uvidel, že bolesť v jej očiach sa zmenila na odhodlanie. Vzrástla v nej sila a odvaha. 

Prešli tri dni. Peter sa Zuzke vôbec neozýval. Rozhodla sa mu napísať správu, že ho bude čakať na rovnakom mieste, ako vždy. Sedela práve opretá o svoj obľúbený strom, keď vzala mobil do rúk. Vôbec jej neodpovedal. Premýšľala, či mu má zavolať. Keď sa však otočila vpravo, všimla si, že Peter kráča smerom ku nej. Ruky mal vo vrecku nohavíc a jeho tvár bola vážna. Vypla mobil a postavila sa. Keď podišiel ku nej, naklonil sa k jej lícu a pobozkal ju. Mlčky sa posadil k stromu.

"Povieš mi niečo o Bohu?" povedal s pohľadom upretým dopredu. Zuzka si k nemu sadla a prekvapene ho skúmala. Nechápala tej odmeranosti, ktorú v sebe mal. 

"Niečo sa stalo?" spýtala sa so stiahnutým obočím. Náhle na ňu uprel svoj pohľad. Premýšľal, čo jej má odpovedať. A či vôbec je potrebné niečo hovoriť. Nechcel vidieť smútok v jej očiach. Možno bol hlúpy a dokonca života bude musieť znášať tie výčitky, ale rozhodol sa. Premýšľal nad tým už niekoľko dní. Nebol schopný jej dať to, čo si jej srdce zaslúžilo. Uvedomil si to, keď ju videl stáť s privretými očami a tvárou naplnenou pokojom. Nech robil čokoľvek, jeho svet bol iný. A keď uvidel Tomáša, ako hrá a oddáva sa tomu istému pokoju, dokázal to konečne pochopiť. Ona a on k sebe patria. Sklopil pohľad a zahľadel sa na jej prsty. Lámalo sa mu srdce, keď si predstavil, že ju neuvidí. S obrovským vypätím síl sa opäť na ňu pozrel a usmial sa. 

"Všetko je v poriadku. Iba mám chuť počúvať ťa." povedal so stiahnutým srdcom. Dnes posledný krát, zaznelo v jeho mysli. Zuzka na neho ešte raz uprela skúmavý pohľad. 

"Keby som ťa dobre nepoznala, myslela by som si, že hovoríš pravdu. Keďže ťa však poznám veľmi dobre, viem, že niečo tvoje srdce ťaží. Povedz mi to prosím, dvom sa s bolesťou kráča ľahšie." povedala nežne. Vydýchol. Po týchto slovách ho srdce bolelo ešte viac. Chytil jej ruky do svojich a priložil si ich k perám. Nechal ich tak o niečo dlhšie ako zvyčajne. Chcel si všetko okolo nej vychutnať hlbšie. 

"Raz si sa ma spýtala jednu otázku: Bolí to, keď rastieš? Ja som povedal, že neviem na ňu odpovedať." odmlčal sa a sledoval jej oči. Ticho ho počúvala s vnímavým pohľadom. "Dokáže srdce, ktoré je naplnené obrovskou nespravodlivosťou, odpustiť a milovať?" spýtal sa smutne. Zuzka si prezrela celú jeho tvár. Nechápala, čím si prechádza, ani čo ho tak veľmi trápi. 

Tomáš ticho sedel v aute a držal v ruke hárok papiera, na ktorom bola ručne napísaná báseň. Niesla Zuzkine meno. 

Zuzana 

Ruky vystreté, hladíš si svoj svet,

Pobozkaná Láskou, mlčíš,

Pery vykvitnú sťa ľaliový kvet,

Duša, pri pohľade na teba, blčí. 

"Prečo si tu?" spýtala sa ho zvedavo. Tomáš chvíľu nereagoval a potom sa k nej otočil. Usmial sa. 

"Aj ja som rád, že ťa opäť vidím." povedal pobavene. Zuzka na neho uprela vnímavý pohľad a uvoľnene sa usmiala. "Prepáč. Samozrejme, že tu môžeš byť. Iba. Vždy keď sa stretneme, je to také.." nedopovedala, lebo hľadala ten správny výraz. 

"Neočakávané?" dopovedal za ňu. 

"Áno, neočakávané. Myslíš, že naše stretnutia plánuje Boh?" spýtala sa priamo. Tomáš sa opäť zahľadel na štíty a usmial sa. 

"Ak mám odpovedať za seba, tak u mňa určite. A to širokospektrálne." povedal nadšene. 

"Ó, aké zložité slovo." povedala pobavene a zahľadela sa na motýľa, ktorý preletel okolo jej tváre. Nadšene sledovala jeho let. Tomáš obdivne sledoval jej oči, ktoré sa zaleskli detskou radosťou. Po chvíli sa ich oči spojili a spoločne im tváre zjemneli. Akoby sa medzi nimi vytvorilo  puto. 

Kaufland detské festivaly už čoskoro odštartujú nový 6-dielny zábavno-edukačný online seriál.

Mamičky, detičky, viete, čo je nové? Zajko Turbo a medvedík Kuniboo, ktorí pre vás pravidelne prinášajú obľúbené Kaufland detské festivaly naživo i online, už nevedeli obsedieť dlhšie doma. A tak si spoločne so Spievankovom, Mirom Jarošom, Paci Pac a ďalšími obľúbenými interpretmi obuli túlavé topánky a vybrali sa spoznávať krásy slovenských krajov, aby vám o nich mohli porozprávať v 6 úplne nových seriálových častiach Kaufland Detského festivalu!

Z Bratislavy až na Spiš

Aby ukázali všetkým deťom, ako je tu u nás na Slovensku krásne, z hlavného mesta si to postupne namieria do Žiliny, Bojníc, na Liptov a cez Tatry až na Spiš. A čo je najlepšie, vy sa môžete vydať na potulky po Slovensku spoločne s nimi, aby ste prostredníctvom online TURBO TV preskúmali nielen zaujímavé zákutia našej čarovnej domoviny, ale aj tajomné hrady, zvyky a tradície, či naopak, netradičné povolania.

Na deti čakajú nové vedomosti, koncerty i seriálové programy

Nový seriál štartuje na online TURBO TV už v nedeľu 11. apríla. Dozvieme sa aj to, ako bezpečne surfovať na internete, ako si vycvičiť psíka s Jurajom Bačom a jeho Robinom, zacvičíme si detskú jogu, a spoločne so Spievankovom sa hravou formou naučíme „spíkovať“. Na malých zvedavcov, ktorí chcú byť v obraze, čakajú aj prvé detské televízne noviny s Terezkou, Dynom a Lupym z Teáter Komika. V novej relácii „Od puku do popuku“ sa k nim dokonca pridá aj hokejový majster sveta Richard Lintner!

"Moja Zuzi. Hľadal som ťa, kde si sa mi skryla?" spýtal sa Peter vnímavo. Jeho veselá tvár ju okamžite vtiahla do sveta, kde bol iba on. 

"Bola som sa prejsť. Chcela som preskúmať, čo sa nachádza za tým lesíkom. Stretla som tam Tomáša." priznala sa uvoľnene. Petrove črty tváre sa na malý okamih napli napätím. Po chvíli však zjemneli, keď uvidel jej čistý, belasý pohľad. 

"Naozaj? Pristavil sa pri nás. Povedal, že musí odísť, rozlúčil sa a už ho nebolo. Je všetko v poriadku?" spýtal sa s miernym podozrením. Stále mal nepríjemný pocit, keď vedel, že je v jej blízkosti. 

"Áno. Rozprávali sme sa o Bohu. Veľmi príjemne sa s ním zhovára." usmiala sa a pohladila Petra po líci. Ticho prikývol, vzal si jej ruku a pobozkal ju. 

"Poď dnu. Odložil som ti niečo na jedenie, musíš byť už hladná." povedal nežne a priviedol ju k stolu. 

Tomáš práve zaparkoval pri vysokej budove, ktorá patrila jeho otcovi. Jeho firma sa zaoberala výrobou a distribúciou zdravotníckeho materiálu. Bol hlavným majiteľom firmy a zároveň spolupracoval aj s niekoľkými nemocnicami. Keď vstupoval dnu, snažil sa zachovať pokoj. S otcom sa vídal veľmi sporadicky. Keď bol mladší, otec ho navštevoval u starých rodičov dosť pravidelne. Ako dospel, vzťah medzi nimi ochladol. V jeho firme bol dokopy asi päťkrát. Túžbou otca bolo, aby Tomáš ako jediný syn, raz túto spoločnosť prevzal. Keď vystúpil na šiestom poschodí, privítala ho mladá, usmiata sekretárka. Ponúkla ho vodou a poprosila, aby chvíľu počkal, pretože otec má vážny telefonický rozhovor. Tomáš mlčky prikývol. O niekoľko minút ho sekretárka odprevadila do obrovskej, priestrannej kancelárie s veľkými oknami. Otec mal rád svetlo. Práve preto si dal aj záležať, aby miestnosť, kde bude tráviť trištvrtinu svojho dňa, bola dostatočne presvetlená. Otec na neho vážne kývol, aby sa posadil oproti nemu. Tomáš mlčky poslúchol. 

Zuzka sedela vo svojej izbe. Premýšľala nad včerajšom. Nakoniec bol večer s Petrom nádherný. Vracala sa k rozhovoru, ktorý viedli. Podarilo sa jej vysloviť svoje obavy nahlas, ale jasnú odpoveď k nim nedostala. Zazrela maminu tvár pri svojich dverách. 

"Už dlhší čas u teba badám, že si mĺkva. Netrápi ťa niečo?" spýtala sa Alenka so záujmom. Zuzka sedela pri okne a sledovala prírodu, ktorá ju tak nadchýňala. Alenka k nej pomaly pristúpila a sadla si blízko nej. Spomenula si na Vilmu, ktorá presne takto sedela, tesne potom, čo k nim prišla. Okamžite zahnala tieto myšlienky a snažila sa sústrediť na Zuzku. 

"Sama neviem. Mám vo svojej hlave mierny chaos." povedala Zuzka s pohľadom upretým na ňu. 

"A čoho sa to týka?" spýtala sa napäto. K adopcii sa Zuzka už nevracala a Alenka mala zlé pocity z toho, že by ju to mohlo ešte stále trápiť. 

"Mami? Dokáže mladá láska prežiť veľkú diaľku?" spýtala sa s očami plnými očakávania. Alenka na ňu prekvapene vzhliadla. Úplne nechápala jej otázku. 

"Moja drahá. Nechápem tvojej otázke." zmätene na ňu zažmurkala. Zuzka vydýchla. 

Prešlo niekoľko týždňov. Petrovi sa písomné testy podarilo nakoniec spraviť na samé jednotky. Na Zuzkinej škole mali práve týždenné prázdniny, pretože tam prebiehali maturity. Rovnako, ako v Petrovej. Nevideli sa už niekoľko dní, pretože všetok čas Peter venoval práve tomu, aby dosiahol čo najlepšie výsledky. A tak sa Zuzka rozhodla čakať ho pred školou, aby ho prekvapila, keď vyjde. Otočila sa chrbtom k vchodu a sledovala okoloidúcich ľudí. Vždy ju fascinovalo skúmať tie neznáme tváre. Premýšľala nad tým, kam sa asi ponáhľajú. 

"Opäť stratená vo svojich myšlienkach?" zaznel veselý hlas za jej chrbtom. Náhle sa otočila. Hľadel na ňu Tomáš. Jeho tvár bola veselá a pokojná. Úplne zabudla, že do tej istej školy chodí aj on. Usmiala sa na neho. 

"Je fascinujúce, že sa vždy stretneme, tak náhodne." povedala priateľsky. "Už to máš sa sebou?" 

Oblizol si pery a naklonil hlavu doboku. Kútik sa mu jemne posunul dohora. 

"Ty si ešte za celý ten čas nepochopila?" spýtal sa s tajomným úsmevom. Oči sa mu zapálili zvláštnym odtieňom. 

"Čo som mala pochopiť?" zvážnela a hlboko sa mu zahľadela do očí. Tiež zvážnel a mlčal. Pohľadom však neuhýbal, akoby sa jej to snažil povedať očami. 

• Viete čo je celkom vtipné???

🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀

Ja som sa do testovania zapojila s tým, že som o Linkimals hračkách nevedela vôbec nič... Ale po dvoch týždňoch ďakujem, že to tak neostalo...

🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀🍀

Pôvodne som chcela začať niečím zábavným, ale ak by som mala zhrnúť jedným slovom celé naše testovanie, bolo by to slovo  - dojemné. ❤️

Keď prišiel balík, naša malá rozbaľovačka bola v momente pri ňom. Keďže boli hračky vybavené baterkami, šou sa mohla začať a verte, že aj začala. 

Zuzka potom, ako prišla domov, ihneď upiekla Petrovi ovocné muffiny. Čakala ho dlho. Opäť však nedodržal slovo. Ďalšie sklamanie v jej srdci začalo vytvárať zlé prostredie pre lásku, ktorá sa ešte ani nestihla zakoreniť. Už sa chystala spať, keď jej zazvonil telefón. 

"Peťo, už sa chystám spať." povedala sklamane. 

"Prepáč. Dnes už druhýkrát. Odpusť mi. Čakám ťa pri dverách, ak by si mi ešte dala šancu." zaúpel kajúcne. Zuzka sa usmiala jeho hlasu. 

"Už je neskoro, choď si ľahnúť." snažila sa znieť vážne. 

"Nie, kým ťa neuvidím. Prosím. Otvor mi dvere." prosíkal. Zuzka pokrútila hlavou. Keď prechádzala okolo maminej izby, ozrejmila jej, že na chvíľku ešte dnu pustí Petra. Alenka sa začudovala, prečo tak neskoro, ale súhlasila. 

Keď otvorila dvere, Peter mal ruky za chrbtom. Vážne sa posadila za stôl a čakala, kým sa pridá. 

"Ahoj. Čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene. Sadol si na zem a uvoľnene spustil ruky k telu. 

"Spomenul som si na toto vzácne miesto, tak som sa rozhodol ho navštíviť. To, že som ťa tu našiel, je bonus." veselo sa usmial. Otočila hlavu naspäť a opäť sa zahľadela na rovnaké miesto, ako predtým. "Nie si rada, že ma vidíš?" spýtal sa so zvláštnym tónom v hlase. Mal za sebou náročné obdobie. Okrem toho, že sa musel učiť, telefonicky ho začala bombardovať otcova sekretárka, že ho otec chce vidieť. Vzdychol si. Zuzka sa skúmavo otočila jeho stranou a rozhodla sa posadiť kúsok od neho. Nadšene k nim pribehol Hax. Tomáš vzal paličku vedľa seba a hodil mu ju. Hax sa za ňou veselo rozbehol a potom sa do nej s chuťou pustil. 

"Môžem ti položiť otázku?" odhodlala sa. 

"Áno." povedal ticho a nahol hlavu jedným smerom, aby tak lepšie mohol skúmať jej oči. Sklonila ich na zem a prstami hladila kvet vedľa seba. 

"Bolí to, keď rastieš? Myslím.." nedopovedala, pretože sa zamyslela, či je správne, aby tu bol. Mal tu byť miesto neho Peter. 

"Myslíš duchovne?" dopovedal za ňu. Prekvapene na neho zdvihla obočie. Usmial sa. "Raz, keď som bol v ťažkej rodinnej situácii a sedel som pri stole mojej starkej, vynorila sa mi podobná otázka v mojom srdci. Položil som jej ju. Je to veľmi múdra žena, prešla si rôznymi úskaliami a veľmi rád ju počúvam." otvorene vyslovil. Zuzka ho zvedavo počúvala. Usmial sa nad jej zvedavým pohľadom a opäť sa pozrel na štíty. 

Na čo sú peniaze, kde sa berú či ako s nimi narábať? To všetko prezradí aj vašim deťom obľúbená postavička – mimozemšťan Ralf, ktorý spoznáva život na našej Zemi. A niektoré veci sú tu veru celkom inak ako na jeho Žltej planéte!

Ralf po prílete na našu zemeguľu zisťuje, že zubná pasta mu najviac chutí na cestovinách a ľudia robia rôzne nepochopiteľné veci, napríklad nosia šaty. Zažíva veľa veselých príhod a popritom sa učí kopu nových vecí – ako si zarobiť peniaze, čo s nimi robiť či ako funguje platobná karta. 

Séria, ktorá zabaví aj poučí

Aj vy hľadáte pre deti program, ktorý ich zabaví a súčasne sa z neho niečo nové naučia? Potom sa určite oplatí venovať pozornosť Ralfovým dobrodružstvám. Základy finančnej gramotnosti vďaka nemu môžete priblížiť už škôlkarom. Aj takéto malé deti vedia pochopiť niektoré fakty o peniazoch a zásady narábania s nimi. Čím skôr si osvoja tieto vedomosti, tým lepšie. Nepôjde pritom o žiadne nudné učenie, ale o zábavu. Pozrite si sériu spolu s nimi a zistíte, že sa pri nej usmievate aj vy. 

1. časť: Ako Ralf zarábal

V prvom príbehu Ralf prichádza na našu Zem a začína sa jeho objavovanie plné prekvapení. Ralf zároveň zistí, že ak niečo chce, nemôže si to len tak zobrať. Dokonca ani svoju obľúbenú dobrotu – nanuk. Potrebuje peniaze a tie veru nerastú na strome. Začne teda pracovať a vyskúša si rôzne roboty. Čo myslíte, podarí sa mu zarobiť dosť peňazí na nanuky? 

"Vedel som, že tu budeš. Nedokázal som sa sústrediť a rozhodol sa spraviť si malú prestávku. Na moju vzácnu Zuzku." do očí mu vošla neha. Zuzka sa usmiala a objala ho okolo krku. Ako sa pomaly odtiahla, skúmavo sledovala jeho tvár. Nevedela, či je to správne. Strach nechala odísť a dovolila láske, aby vstúpila. Peter nahol hlavu doboku a všimol si zmenu v jej očiach. Zľahka sa k nej priblížil a sledoval chvíľu jej pery. Zhlboka dýchala a potom pomaly privrela oči. Srdce sa jej príjemne zvieralo v očakávaní. Zrazu sa dotkol jej pier. Úplne slabo a jemne. Keď ucítil, že neuhýba a stále s láskou čaká, zmocnil sa ich s väčšou túžbou. Presne tak, ako o tom už dlhú dobu sníval. Zuzka sa úplne poddala a nechala, aby sa stalo to, čo vo svojom srdci cítila. Je to správne a krásne, pomyslela si, keď sa pomaly odtiahol. Otvorila oči a na tvári jej žiaril jemný úsmev. Peter si vzal jej ruku a pohladil jej prsty. 

"Neviem nájsť tie správne slová, ako ti vyjadriť, čo tento bozk pre mňa znamená." pošepol s pohľadom upretým na jej prsty. 

"Chýbal si mi." povedala odhodlane. Prekvapene zdvihol oči k nej. Široko sa usmial. 

"Bolo treba, aby som ti chýbal, aby si si ma všimla ako muža a nie ako priateľa? Čo bude potom, keď odídem do zahraničia?" povedal veselo. Až po poslednej vete si uvedomil zmysel tých slov a zamračil sa. V jej očiach zazrel bolesť. Postavila sa a pomalými krokmi sa začala prechádzať po lúke. Na okamih zabudla, čo sa pred chvíľou stalo. Otočila sa mu chrbtom a hľadela do diaľky. Začula, ako sa k nej priblížil. 

"Prepáč. Neviem, prečo som to povedal. Teraz, keď si sa rozhodla, je všetko samozrejme iné." pohladil ju po ramenách. Premýšľala. Čo to urobila? Rozhodla sa tak impulzívne. Otočila sa k nemu. Jej oči ho úplne magnetizovali. 

"Peťo. Možno toho budem ľutovať, ale svoj názor nezmením. Nesmieš tu ostávať len kvôli mne. Vyčítala by som si dokonca svojho života, že si premárnil najlepšiu príležitosť." povedala odhodlane. Nezamýšľala sa nad svojimi pocitmi o budúcnosti. Či zvládne, že ho taký dlhý čas neuvidí. Chcela len, aby bol šťastný. Peter na ňu upieral prekvapený výraz. 

V ten istý čas stál Tomáš pred bránou psychiatrickej liečebne. Ruku držal na kľučke a vo svojom srdci zvádzal boj, či vojsť alebo radšej odísť. Už veľakrát si týmto prechádzal. Dnes mala jeho mama meniny a on v druhej ruke zvieral kyticu kvetov. Môže to byť dnes iné? Vždy si kládol tú istú otázku. A vždy dostával rovnakú odpoveď. Potriasol hlavou a pomaly otvoril dvere. Jeho chôdza bola neistá a so zovretou sánkou si opakoval vo svojom vnútri tú istú vetu. Zapri sám seba, ona nevie. Nerobí to preto, aby ťa zraňovala.

Keď vošiel dnu, privítala ho s úsmevom rovnaká zdravotná sestra, ako zvyčajne. Už sa dobre poznali. Mamu začal navštevovať, keď oslávil pätnásť rokov. Anička k nemu bola natoľko láskavá, že si spolu vybudovali priateľský vzťah. 

"Dobrý deň Tomáško. Sme radi, že si prišiel. Ako sa máš?" 

"Vďaka, dobre. Ako to dnes zvládaš ty, Anička?" usmial sa a vytiahol jeden kvet z kytice. S láskou jej ho podal. Sestra sa nadšene usmiala. 

"Vďaka Bohu, dobre. Dnes je veľmi pokojný deň." pohladila ho po tvári a kvet vložila do vázy na stole. 

"Ako sa dnes mama má?" spýtal sa pokojne. 

Bol piatok poobede. Keď Zuzka prišla zo školy domov, pri stole sedela Alenka s Patrikom. Bolo zvláštne, že keď otvorila dvere, obaja razom stíchli. Aj napriek tomu sa tejto návšteve potešila. Svojho strýka si veľmi obľúbila. Jeho rozprávanie bolo zaujímavé a pútavé. A vždy sa od neho dozvedela niečo nové. Alenka sa zdvihla, usmiala sa na oboch a odišla do záhrady. Nechávala im priestor, aby sa mohli rozprávať osamote. 

"Som rada, že si k nám opäť zavítal." usmiala sa na neho nadšene Zuzka. 

"Je mi cťou, rád s tebou vediem rozhovory. Páčia sa mi tvoje pohľady na život. A viera v Boha." obdaril ju Patrik veselým pohľadom. 

"Byť kapitánom lode, to musí byť zaujímavý a dobrodružný život, nie?" povedala zasnene. Patrik ticho prikývol. 

"Keď je človek mladý, tak určite. Máš čistú hlavu, nič ťa netrápi. V mysli ti veje sloboda a chuť do života. Čím viac ti však pribúdajú roky, hodnoty sa postupne menia. Nikdy som neuvažoval nad vlastnou rodinou. Čím som však starší, tým viac mi chýba pevný prístav. Je to škoda, že sa nerodíme s múdrosťou, ktorá nám je odhalená až časom." povedal trošku sklamane. 

"Takže ľutuješ, čo si vo svojom živote prežil?" spýtala sa so záujmom Zuzka. Chvíľu na ňu hľadel a premýšľal nad jej otázkou. Na to, aká bola mladá, vždy vedela položiť trefnú otázku. 

Tomáš mal čo robiť, aby sa za ňou neotočil. Vnútorne však cítil, že je to takto správne. Rozhodol sa, že sa začne viac sústrediť na to, čo si v živote zaumienil. Ukáže otcovi, že je schopný postarať sa aj sám o seba. Nechce byť už viac závislý na jeho peniazoch a kontaktoch. To, že je schopný lekár zvládne iba s Božou pomocou. Myšlienky sa rozpŕchli, keď vkročil do Petrovej izby. Mal už nachystané všetko k tomu, aby sa pustili do učenia. Ešte predtým však Petrovi niečo vŕtalo v hlave. 

"Videl som ťa z okna pri Zuzke, čo si od nej chcel?" spýtal sa podozrievavo. Vedel, že Tomáš je správny chlapík. Prechádzali ním však obrovské pocity žiarlivosti. Tušil, že Tomáš by Zuzke v duchovnej oblasti poskytol omnoho viac. Netajil sa tým v triede, že verí v Ježiša. Práve naopak, bol na to hrdý. Aj keď sa občas stretol s posmeškami. Peter ho obdivoval za jeho horlivosť a odvahu. Tomáš sa na neho skúmavo pozrel. 

"Prečo sa ma na to pýtaš?" jeho hlas bol pokojný, ale prepaľovala ho zvedavosť, či náhodou spolu nie sú vo vzťahu. 

"Zaujíma ma to, pretože Zuzka je pre mňa veľmi dôležitá. Sme dobrí priatelia, už od detstva." povedal odhodlane. Tomáš sklopil pohľad a posadil sa na stoličku. 

"Nemusíš sa báť. Určite som nerobil nič, čo by jej akokoľvek ublížilo." povedal ticho a vzal si do rúk papier, ktorý mal pred sebou. Peter sa poškriabal po čele, zhlboka sa nadýchol a potom jemne vydýchol. 

"Záleží mi na nej viac, ako si vieš predstaviť." odhodlal sa priznať. Tomáš na neho uprel pohľad a chvíľu mlčal. 

"Čas strávený hraním s deťmi, 
nie je nikdy stratený."

Dawn Lantero

Keď som sa stala 21-ročnou mamou malého, predčasne narodeného drobca nevedela som, do čoho idem. S materinským inštinktom a pomocou manžela a rodiny som zvládla všetko s ľahkosťou. Dokončiť vysokú školu, zamestnať sa a zrazu mal môj malý drobec tri roky a ja som bola v jednom kole. Jednej veci som ale neprikladala význam a dosť ju zanedbala. Hrať sa s Ironmanom, Spidermanom a Hulkom ma vyslovene nudilo. Radšej som túto činnosť prenechávala manželovi, veď chlap predsa lepšie vie ako sa hrať s chlapčenskými hračkami. Pri druhom dieťatku som si povedala, že toto musím zmeniť. Ale skončili sme pri bagroch, autách a motorkách, čo mi nebolo pochuti, ale čo by som nespravila pre moje dietko. Pri treťom dieťati som to vychytala a trafila klinec po hlavičke a konečne sa môžem hrať s bábikami, kuchynkami,mojkáčikmi lebo mám aj ja dievčatko, krásne, vysnívané, úplne neplánované a veľmi chcené. 

Vladka má 1 rok a pri kupovaní nových hračiek veľmi dbám o to, aby hračky rozvíjali jemnú motoriky, fantáziu alebo boli náučné. Ovplyvnená svetom Instagramu, kde malé deti poznajú písmená, hovoria po anglicky alebo počítajú, sa snažím aj ja učiť Vladku všetko potrebné a asi aj nepotrebné.

Vladka má veľmi rada zvieratká a stala sa testovačkou troch zvieratiek od Fisher-Price. Zvieratká sú vskutku netypické, v obchodoch skôr uvidíte psíkov, medvedíkov a mačičky. Leňochod, los a lama, ale vedia očariť. Poďme si ich predstaviť postupne. 

Leňochod

Nový týždeň pri školských povinnostiach opäť prešiel rýchlo. Bol štvrtok poobede a Zuzka čakala pred dverami domu, kým príde Peter pre ňu. Prstami sa hrala s príveskom, ktorý od neho dostala. Srdce mala naplnené radosťou a očakávaním. Ešte prejde pár rôčkov, kým pôjde ona na vysokú. Aj napriek tomu sa nevedela dočkať až uvidí ako to vyzerá na lekárskej fakulte. Peter sa totiž rozhodol, že sa uberie týmto smerom. Pomaly k nej prišlo Petrove auto. Zuzka rýchlo pribehla a nastúpila k nemu. 

"Je to ďaleko?" spýtala sa so záujmom. 

"Za pol hodinu tam sme." usmial sa. 

"Takže, až tam nastúpiš, nebudeš to mať ďaleko od domu?" 

Peter sa k nej otočil a skúmavo na ňu chvíľu hľadel. 

"Prečo sa pýtaš? Ale naozaj." snažil sa zistiť. Už poznal Zuzku. Tušil, že ju niečo trápi. 

Dnes je Svetový deň Downovho syndrómu. Zdravotní klauni si dnes obliekajú každú ponožku inú, aby sa pridali k myšlienke - nehľadajme rozdiely, hľadajme jedinečnosť. 

Aj vy máte dnes každú ponožku inú?