Vitajte dievčatá 🙂 Krátky, ale zábavný - taký bude tento Týždeň, ku ktorému prajem príjemne strávený čas.

• Viktorka (4r) je dnes bojová. Celé popoludnie nacvičuje karate výkopy... a stále komentuje:
  „Ja som mindža!“
  Všemožne sa jej snažím vysvetliť, že to je nindža. Precvičujeme hlásky aj slovíčka. Bezúspešne. Tak jej vravím:
  „Ak povieš pekne „nindža,“ tak pôjdeme do Káčerova.“ (kaviareň a ihrisko v jednom)
  Viktorka: “Tak sa poďme rýchlo chystať, ja už budem Spiderman!“

• Nájdi kocúra. Úloha u nás na každý deň:

• Po x-tom pozretí Spievankova 4, sa idem uistiť, že si niečo zapamätala a tak nenápadne zapájam do rozhovoru anglické slovíčka a ona bez problémov odpovedá Zastaví sa až pri prasiatku. Smelo ju povzbudzujem:
  „Nooo, ako sa povie ináč prasiatko?“
  A ona: „Sviňa?“

• Keď sa tatino hral s dcérkou:

• Večer hovorím synovi, aby si odniesol všetky hračky z obývačky do izbičky. O chvíľu pozriem a stále sa ešte čosi váľa po gauči...
  „Prečo si všetko neodniesol?“
  „Maminka, ja som nato nemal toľko veľa rúk!“

Ja teda neviem či len mne, alebo aj vám, utekajú tie dni tak príšerne rýchlo. Veď len teraz som písala o horúčavách, lete a prázdninách a odrazu sú pred dverami Vianoce. Darčeky už máte? Ja teda nie 🙂 No ale poďme k veci, usaďte sa a nech sa páči, krátky výber je tu pre vás:

• Včera ma muž naháňal, že nech si pohnem, aby sme mohli ísť na cintorín... a toľko ma naháňal, že som si ja zblbnutá začala obliekať dcérkin overal, veľkosť 62.

• Dnes sa nám podarilo obrať ešte pár kúskov hrozna, doniesli sme domov dnu a tu som ich večer čistila a dávala zatiaľ do misky. Ako odstrihávam uschnuté, zbadám na bobuľke niečo guľaté... Má to 3 milimetre, jééjknem, že slimáčik, aký drobučký.
  Deti, milovníčky všetkého živého, pribehnú a hneď si ho adoptujú. Ešte som našla jedného, tak má každá, nech sa nevadia. Dala som im kelímok a keďže bol večer, staršia sa pýta, čo jedia slimáci a hlavne takí trojmilimetroví. Že či môže na nete pokukať. Tak hľadá, našla, číta mi... no super, našli sme ho na hrozne, na večeru môžu mať hrozno, tak sme im ho tam nechali. Obrovská radosť!
  Zrazu sa ma staršia pýta: „Mamííí, to hrozno má semiačka?“
   Vravím jej: „Áno, určite.“
  Ona: „Ups! To potom nemôžu, píšu tu, že bez semiačok. Nezadrhnú sa?!“

• Dnes v ZOO.
  Syn: „Mami? Aký je to vták?“
  Ja: „Emu.“
  Syn: „Aj v škole máme Emu!“

• Včera sme boli v podzemnej garáži a syn sa ma spýtal:
  „Sme tulene?“
  Chcel vedieť, či sme v tuneli.

• So mnou to začína byt už vážne. Týždeň si striekam taký inhalátor do úst a čudujem sa, že to nezaberá. Keď tu dnes na mňa kuká muž a hovorí mi:
  „Veď si to striekaš so zatvoreným vrchnákom!“

Ahojte kamaráti,

 Musím vám hneď na úvod povedať, že toto bol veľmi rušný mesiac a mám kopec noviniek a viem kopec nových vecí. Ani chytro neviem, čím začať.

 Mama stále trvá na tom, že musím papať aj niečo iné ako mliečko. Tak dobre, ale kŕmiť sa chcem sama!, povedala som. Mama poslúchla, dala mi do ruky brokolicu, mrkvičku a zemiačik a aha, ako parádne mi to išlo.

Ako ďalší chod malo nasledovať kuracie stehno do ruky, ale tu mama porušila našu dohodu o samostatnom kŕmení a mäso mi pomixovala aj so zeleninou. Tak som to odmietla. Teda vypľula, prostestovala, bránila sa. To ste mali vidieť aké finty na mňa vymýšľali aj s Alibabkou. Že idú mi dať akože dudu a šup lyžička do pusy, alebo ma klamali mojou malou hrkálkou, ktorú som chcela oblizovať. Tak keď už som to mala v puse, tak som to zjedla, však ono, zlé to nebolo, ale princíp je princíp. Ja som už veľká a nikto ma tu nebude kŕmiť ako malú! A potom zdá sa, že to pochopili. Pekne ma posadili za stôl do stoličky ako veľkú a dali mi hračky. A keďže mám len dve ruky a tie potrebujem na hranie, tak som mame dovolila, že teda ma môže kŕmiť, keď tak veľmi chce.

Len občas ma musí nechať siahnuť do misky, nech si overím, čo za konzistenciu mi to dáva. Papám samé výživné veci a minule som čítala, že čo je dobré na tanieri je dobré aj na pleť. Vyskúšajte to ako ja. Pleťová maska z batatu či brokolice sú skvelé na pleť. Budete ju mať ako bábätko. U mňa to platí.

Tento mesiac som zahájila bazénikovú sezónu. Prečo aj nie, keď všade kde som prišla ma čakal exkluzívny súkromný bazén? Aj na záhrade u babky Lidky, aj u Alibabky, aj u sesterničiek. A najväčší u Jurka. Teda vraj to nebol bazén, ale akýsi Dunaj.

Odbíja polnoc a ja som konečne ochotná priznať si, že cesta do postele je v túto chvíľu pomerne vhodný strategický krok. Prihliadnuc na môj fyzický a duševný stav by to nebolo bývalo odveci už niekedy okolo šiestej (kecám, dnes som z tej postele radšej ani nemala liezť), ale to sa decká eštelen rozbiehali (pretože všetci vieme, že najsamviac sranda nastáva vtedy, keď treba ísť spať). Takže, s vypätím všetkých síl sa mi podarilo nezaspať pri uspávaní detí a nastal ten magický čas, kedy sú najzlatší a spokojne odfukujú aj s tými ich nevinne vyzerajúcimi tváričkami. Teraz sa my, nedočkaví rodičia, môžeme (a musíme!) na to vrhnúť..!

Nech už je „to“ čokoľvek, nastali komplikácie. Vedela som, že to nebude len tak, že som nezaspala pri uspávaní detí. Dnes si vzal službu manžel. Takže som tu na „to“ sama. Len ja a moje kruhy pod očami.

Chcela som si pokecať. Dnes som stretla po rokoch jednu známu a bola strašne nadšená z toho, že mám tri deti. Je to celkom zaujímavé, koľko fascinácie vie tento fakt navodiť. Jedno alebo dve je očividne nuda, ale tri, to je už oná magická hranica, ktorú sme s mojím drahým ráčili prekročiť. Je to sranda, ale človek by povedal, že už ustanú otázky typu kedy bude ďalšie bejby do zbierky, ale ono nie. Prvé a druhé – to treba, treba. Tretie je šok. A potom už je to asi jedno, lebo však sa množíme jak králiky, a tým je to asi fuk, koľko bude, hlavne že je a keď boh dá, možno sa aj do fialového z neba dostaneme s nejakým rekordným počtom potomkov (a rekordným mínusom na účte).

Možno ju zneistil pohľad na moje proporcie v oblasti pásu... Jo, cica nežer, tri liposukcie, abdominoplastika, 5 maratónov denne a dám to po rokoch materskej v pohode na modelkovský lúúk... Všetko mám premyslené. Ale na teraz som svoju známu uistila, že nevadí, že máme troch synov, to dievčatko (čo by bolo btw aj tak chlapec) necháme spokojne na iných.

Ako tak (dobrovoľne!) ochotne utierala vlhčeným obrúskom čerstvý navrátivší obsah žalúdka nášho najmenšieho z môjho kabáta, spýtala sa druhú najčastejšiu otázku. Že ako to zvládam (s dodatkom, že ma obdivuje, a to i napriek tomu, že netuší, ako to zvládam).

To je správna otázka hodná zamyslenia. Myslím, že som rodičovskú úlohu nikdy tak „neflákala“, ako teraz. A myslím, že som nemohla urobiť lepšie, ako začať to konečne „flákať“. Môj prvorodený si to musel odskákať, všetky tie moje snahy byť čo najlepšou. Toto asi mnohí z vás nepochopia, ale nevadí. Inštinkt je pekná vec, ale snaha robiť to čo najlepšie vie byť natoľko silná, že ho podupe, pretože nie je dostatočne citlivý, dostatočne rešpektujúci, aktívny, empatický... Bla bla. Človek si myslí, že vychováva zdravú, správne sebavedomú samostatnú bytosť a medzitým sa mu doma ocitne malý tyran.

Ahojte kamaráti,

už mám 7 mesiacov, čo je viac ako 6 a keďže moje dudulky boli iba pre 6 mesačné béby, tak som slávnostne postúpila do vyššieho levelu a mám tri nové: ružovú a dve modré, ktoré mi idú k očiam.

 Tento mesiac som si opäť vymyslela nejaké nové hry, nech sa na tomto svete nenudím:

 Hra na zajka: Ako prvé som si nechala narásť dva hlodáky. Prvý som si načasovala na tatove meniny, aby teda mal odo mňa nejaký ten darček /29.6./ Poviem vám, žiadna sranda to nebola, lebo potom mi celý deň všetci pchali prsty do úst a chceli ho vidieť. Druhý som si narástla o nejaký ten týždeň aj kúsok neskôr. Do konca mesiaca mi pekne vyrástli a už ich je dobre vidno, keď sa usmejem. Koniec ďasienkáčika, nech žije zubáč!!

Skúsila som mamu uhryznúť /18.7./, že čo na to povie a takú hubovú polievku a štipanec do líčka som dostala, že už radšej nehryziem. Len chrumku a rožtek, ale o tom neskôr.

A ako taký správny zajko aj hopkám. Dám sa na štyri /áno, to je moja nová zručnosť/ a hojdám sa a hojdám /zlé jazyky tvrdia, že som to odkukala od rodičov/ a občas aj trošku priskočím kolienkami vpred. Iný spôsob posúvania sa vpred som ešte neobjavila.

Prečo tvrdne hladkaním tehotnej žene bruško a je dieťa počas spania dole? Nový týždeň zo života mamičiek je rovnako vtipný ako všetky doterajšie 🙂

• Nakladám práčku v kúpeľni, Matúš sa hrá v obývačke. Zrazu počujem: "Mamináá, kako." Utekám za ním, skoro som si nohu zlámala. Dojdem a on sedí na nočníku a kaká. Samozrejme, cez tepláky. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Samozrejme som ho pochválila, že kaká, kam má 🙂

• Stískame a mojkáme sa s Rebekou na gauči a ja jej hovorím, že by som ju najradšej zjedla zo samej lásky a jej odpoveď? "Mamka, ale veď ja nie som koláčik." 😀

• Ešteže mám len 2 deti (syn 2,5 roka, dcára 1 rok). Bývame v činžiaku, kočík si nechávam v pivnici - resp. v "predpivnici". V bytovke nemáme výťah, tak musíme chodiť na 3. poschodie pešo. Syn už chodí sám po schodoch, dcéru beriem na rukách. Prichádzame do činžiaku - syn ide hore sám, kočík zaparkujem v tmavej predpivnici, beriem kočíkovú tašku + 2 igelitky z nákupu. Už som na prvom poschodí a rozmýšľam, že mi DAČO chýba. Hmmm. A v tom si spomeniem, ze dcéru som nechala v kočíku v tej tme, ale ona ani nepípla 🙂

• Stretla som sa so synovou učiteľkou náhodou v meste a troška sme sa zakecali. A zrazu mi ona vraví: "Nemôžem zabudnúť na toho vášho malého, keď som dala deťom otázku, ako sa pripravujú do školy a po jednom sa stavali a odpovedali mi. No a ten váš mi povedal, že: "Ja sa učím väčšinou sám, lebo tomu chápem, potom mame čítam, potom sa ideme hrať, potom jesť, potom spať, ráno zasa do školy a mama mi vždy opakuje: "Ľúbim ťa, počúvaj pani učiteľku, nestrať peňaženu a dávaj si pozor." 🙂

• Mami, keď spím, tak som dole? Ako to myslíš, že dole? No lebo keď nespím, hovoríš, že som hore. Tak keď spím, som dole? Milujem túto detskú logiku 🙂

Čo robí chlapec, keď si lepí vložku na slipky a prečo chce byť dieťa pornoherečkou? Zabavte sa 🙂

• Večer sme lažali s malou na posteli a naraz malá spustí. "Mami, keď budem veľká, chcem byť pornoherečka." Baby, skoro som vystrelila na mesiac. "Prosíííím?!" "No poronoherečka. Mišo tvrdí, že sú to tety, čo robia ľudom na okolí radosť. A ja chcem robiť každému radosť." Nezmohla som sa na slovo 😀 Snáď si to ešte rozmyslí.

• Rozhovor s Lili. Ja: "No čo Lili, už máš aj frajera v škôlke?" Ona: úškrn a že: "Áno, Jalka (Jarka)." A ja že áno, no fíha a už si mu aj niečo pekne povedala? Ona: zasa uškrn a: "Áno, povedala, že mi tleba kakať." Moje dieťa je romantik 🙂

• Bola som na pošte, malú som malá na rukách a ona im tam čmajzla los. Vravím, Adelka, to memôžeš brať, daj, dáme naspäť. A také revy spustila, tak vravím, zarátajte mi tam aj ten los. V aute ho šmarila na zem, tak že ho apoň vyšrabkám, a tak som sa treskla o kapotu že 50€, veď toľko som jakživ ja na lose nevyhrala. Á už som aj letela do obchodu z hračkami kúpiť jej dákeho maca 🙂

• Zobral vložku, odlepil, nalepil na slipky a vytiahol si ich hore. Tak sa ho pýtam: "Maťko a načo ti to bude?" "Mamka, to na chlapské veci." "Maťko a to sú aké tie chlapské veci?" "Mamka, ešte neviem, ale potom ti poviem." "Teraz leží a čakáme na tie chlapské veci. Snáď sa dočkáme 🙂

• "Mami, keď spím, tak som dole?" "Ako to myslíš, že dole?" "No lebo keď nespím, hovoríš, že som hore. Tak keď spím, som dole?" 😀 Milujem túto detskú logiku 🙂

Veľa príbehov, ešte viac príbehov a dnes úplne najviac príbehov. Vychutnajte si, je naozaj čo čítať 🙂

• Dcérka si kreslí a zrazu kričí: "Mamííí, poď sa pozrieť, aké pekné princezné som nakreslila." Kuknem a tam taký kruh alebo také niečo. A reku: "Čo to je?" A ona: "No veď to sú princezné, na nich ležia princovia a sú prikrytí touto veľkou perinou tak dobre, že ich ani ja ani ty nevidíme." A pýtam sa: "Čo tam spolu robia?" A ona že: "No predsa spia, tak buďme tichúčko!" Fúúúú, ešteže tak 😀

• V deň narodenín sedela moja princezna za stolom, pred ňou tortička a zapálené sviečky. Vravím jej: "Kristínka, želaj si niečo." Na chvľlku sa zamyslela, prižmurila oči a povedala: "Prajem si, aby sme boli navždy všetci spolu." Skoro som sa rozplakala od dojatia. Môže byť 5-ročné dieťa takto múdre? Som na ňu veľmi pyšná.

• Kto ma nájde???

• Pred pár týždňami som porodila dcérku na chodbe nemocnice, pretože ma nestihli odviezť na sálu. Sestrička sa ma snažila upokojiť, že sú aj horšie prípady. Pred dvoma rokmi vraj jedna žena porodila už na parkovisku. To som bola tiež ja. :D

• Tak čo som dnes zažila. Boli sme na poliklinike. Malá samozrejme v kočíku. Ideme k výťahu. Tam už čakala "tlupa" podľa môjho názoru 13-14-ročných pubertiakov. Postavím sa za nich, prišiel výťah. Zrazu bez akéhokoľvek slova mi spravili "uličku" do výťahu a že: "Poďte, nech sa páči" a podržali mi dvere. Skoro mi padla sánka  Išla som vystúpiť, otvorili a podržali mi dvere. Tak som im povedala, samozrejme, že ďakujem, že sú milí. A jeden mi na to: "Nemáte za čo, však mi možno frajerku chováte." Tak som vybuchla smiechom 😀 Nič to na tom, ale dôležité je, že hrádocké maminky vychovávajú mladých gentlemanov 😀

Čo pripraví muž, keď hovorí o dobrej večeri a ako vie potešiť ženu aj po 11 rokoch manželstva? 🙂 Pozrite si posledný týždeň zo života mamičiek.

• Drahý mi hovorí: "Láska, choď si napustiť vaňu, ja spravím niečo dobré na večeru." Super, tak som trošku zrelaxovala vo vani. Z kuchyne som zacítila vôňu. Prídem do obývačky vykupkaná, Duri sedí na gauči vysmiaty a na stolíku dve misky s vifon polievkami. Môj kuchtík 😀

• Dva dni som muža doma nemala, dnes večer mal prísť z práce a po toľkých rokoch manželstva mi chýbal, ako keby sme spolu ešte len chodili. Tak som nachystala večeru, dala deti spať a išla rýchlo do sprchy, že si spravíme pekný večer, aj keď som vedela, že zvyčajne chodí stašne uťahaný a to tak, že sa naje, osprchuje, kukne telku a pri nej väčšinou aj zaspí. No ale dnes večer to ani neviem napísať, jak z telenovely, no proste to nie je jeho štýl. Prišiel, položil na stôl víno a vraví mi: "V robote som rozmýšľal, ako si doma s deťmi stále len sama, tak poď otvoríme si vínko a urobíme si pekný večer, aj keď som uťahaný jak sviňa. Neboj sa, myslím na teba, aj keď si ty už myslíš, že nie a možno ešte viacej ako ty. No a neľúb takéhoto chlapa aj po 11 rokoch manželstva 🙂

• Milujem ranné budenie detí. Ten pocit, keď dcérka v polospánku položí ruky okolo môjho hrdla a povie mi: "Ahoj mami, už je rano." Ten pocit, keď sa synček s ešte zavretými očkami ku mne pritisne a povie: "Mami, ľahni si ku mne, kým sa zobudím, dobre?" Ten pocit, keď to naše najmenšie vtáčatko teplúčke a voňavé nahodí ten svoj čarovný úsmev a zapiští od radosti, že sa zobudil a že ma vidí. A je úplne jedno, že je to o pol šiestej ráno. Nikdy si tieto prvé minúty dňa nenechám újsť 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A dokonca už aj vtedy, keď vidí //. Prečítajte si nový týždeň zo života mamičiek 🙂

• Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: Vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec? Vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače? Vieš, že by si nemala šoférovať? Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: Vieš, že ho obliekaš príliš teplo? Vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré? Vieš, že...? Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku... Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým. Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu. Lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala.

• Všimla som si, že posledné týždne ľudia na ulici na mňa veľmi zvláštne pozerajú. Vždy som sa skontrolovala, či nie som špinavá, nemám na sebe niečo priesvitné, roztrhané alebo nedoladené, či mi náhodou niekde niečo netrčí, čo by trčať nemalo a nikdy som nič na sebe nenašla. Posledné dni sa k tým divným pohľadom pridalo aj stránenie sa a prechádzanie na druhú stranu ulice a mňa to začalo štvať. Pred chvíľou mi dovolala kamoška a hovorí, že na mňa dobrých 10 minút na ulici kričala a ja som s niekým asi po telefóne viedla veľmi družnú debatu o zmrzline a kremešoch. No neexistuje, mobil mám vybitý a s nikým som nešla a... v tom mi to celé došlo. S bambulkou sa rozprávam od kedy bola len // na teste. Najprv to bolo potichúčky v súkromí, ale odkedy mi "odpovedá" tou svojou kopkadielkovou morseovkou, rozprávam s ňou vždy, všade a nahlas. Hovorím jej kam ideme, čo budeme robiť, pýtam sa jej čo si prosí papať, ako sa cíti, spievame spolu s rádiom či CDčkom, sťažujem sa jej a aj sa jej so všetkým chválim a s intenzitou jej"odpovedí" pridávam k rozhovoru patričnú miminku a gestikuláciu. Dnes som jej napríklad vravela (to čo kamoška počula), že je horúco, tak si kúpime zmrzku a kúpime aj tatinkovi kremeše, ktorých zoberieme viac a možno keď povrtí večer pekne riťulou, tak jej tatino jeden kremeš dá, aj keď je skupáň skupánsky na sladké. Pridajte k tomu zopár pohybov rúk a divné výrazy tváre, žiaden mobil a ani kábel a je úplne jasné, prečo boli všetky tie divné pohľady. Ak teda zbadáte na ulici malú, blonďavú tehulku, ktorá rozpráva sama so sebou, nebojte sa. To som len ja a moja krásna Žabka a práve diskutujeme o niečom veľmi dôležitom, čo rozhodne do pôrodu nepočká. Sme proste baby ukecané. Krásny dník všetkým tehulkám a ich bábätkám v brušku 🙂

• Dnes s Hanulkou u lekára. Príde mamička asi s 2-3r. chlapčekom. Chlapček sa pýta: "prečo to bábätko nemá topánky?" a mamka mu odpovedá: "lebo nechodí, tak ich nepotrebuje". A chlapček pohotovo: "tak načo má potom nohy?"

• Ružový koník, verzia pre dievčatká 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Rozliepam oči, slniečko sa práve zobudilo, podľa zvukových prejavov vyhladované na smrť. Pri papaní bábätko prechádza metamorfózou a stáva sa z neho zúrivé šteniatko. Myká sa, myká, trhá, vrčí, nemať toľko trpezlivosti vzdám to už skôr ako po 10minútach. Nechceš? Tak skúsime neskôr.

Ukladám ho vedľa seba na vankúš, pripravená zabávať mrzutenca. Hľadám hračku vhodnú k danej situácii. Prichádza rana ako z dela. No synček môj, nakoniec si predsa len niečo aj po ockovi podedil. Blažený úsmev od ucha k uchu, príčina zúrivého vyčíňania odhalená. Skúšam núkať mliečko znova. Hm, mokrý chrbátik. Dvíham dieťa, vankúšik má akúsi inú farbu, otáčam ho, farebné dupačky podozrivo sfarbené do žlta. Ou yes. Operácia očista zahájená.

Vyzliekam dupky, vyzliekam plienku, odkladám vlhčené, na toto treba iný kaliber. Beriem mydlo, uterák, znečistené dieťa a naberám smer kúpeľňa. Otáčam kohútik, tečie studená. Čakám. Tečie studená. Čakám. Stále tečie studená. Z dieťaťom v jednej ruke, zapínam rýchlovarnú kanvicu, nech ho aspoň v lavóriku ošpliecha. Zrazu sa cítim podozrivo mokrá. Kukám doľava, doprava voda odnikadiaľ nešpliecha. Pozriem na dieťa, vyškiera sa na mňa bezzubým úsmevom, v očiach jednoznačná správa. Áno mami, ocikal som ťa. V komplet mokrej nočnej košeli dokončujem proces očisty, obliekam dieťa, zisťujem, že môj dvojmesačný syn práve vyrástol veľkosť na 0-3 mesiace. Ej, akého mám veľkého a šikovného chlapčeka.

Oblečeného vo fungl novom overale veľkosti 68 ukladám anjelika do postieľky. Zároveň s tým ako sa hlava dotýka matraca, spúšťa sa opäť rev. Bleskovo sa prezliekam, prepieram v rukách dupačky, vankúš, uterák, prebaľovaciu podložku, nočnú košeľu. Dieťa nepoľavuje. Utieram dlážku, okolie umývadla, chodbu. Synáčik stále pokračuje v protestoch. Vo finále pribieham k postieľke, strkám do úst dudel a v momente ako dávam plienku na tváričku plač zázrakom ustal. Nádych, výdych, konečne sa vypol. No po takom výkone sa ani nedivým.

Konečne obliekam aj seba, sadám na gauč, pijem svoju studenú kávu a dojedám instantnú kašu. Pozerám na hodinky. 7:30. Krásne ráno vám prajem mamičky 😉

Čo robí mužov sexy a kam odíde dcérka, keď ju pošlete ku telke? Čítajte príbehy zo života mamičiek 🙂

• Dneska sa mi Lili plietla popod nohy, keď som nám chystala raňajky, tak jej vravím: "Choď si sadnúť KU TELKE. Keď spravím jesť, tak ťa zavolám." Po chvíľke kuk do obývačky a malá nikde. Zakričím a nič a tak zájdem aj do kúpelky a tam Lili posadená na vani. Reku: "Ty tu čo robíš?" "No mami, veď ty si mi kázala sadnúť si v KÚPELKE"

• Odpozorované na kúpalisku. Čo robí niektorých mužov tak neodolateľne sexy? Ak si myslíte, že vyšportovaná postava, tetovanie, naducaná peňaženka, značkový outfit, super účes, dokonalé opálenie, tak sa mýlite. Sexy mužom je ten muž, ktorého sexy robí vidieľný krásny vzťah ku svojim detičkám, taký ten nefalšovaný tatinkovský, čo sa vie absolútne priblížiť do sveta svojich drobcov a je úplne jedno, že takýto muž má bruško, je biely ako krieda, nemá na sebe kopec zlata. On ho má totiž v sebe. Vzdávam hold takýmto mužom, sú jednoducho naozaj sexy.

• Sono za nami -110 dní do pôrodu 623 g a pohlavie? Verte či nie! Nôžky tesne pri sebe a keď ich dalo od seba na sekundičku, tak tam doktorka nevidela ani pysky a ani vajká - to naše bábatko bude asi obojživelník.  Ale inak sme tip top zdravučkí 🙂

• Dnes som si obliekla tričko, čo mi voľakedy bolo riadne voľné. Teraz už voľné nie je. Keď som sa postažovala mužíčkovi, povedal mi: "Poprvé, je to "dojčiace" bruško a som na teba nesmierne hrdý, že aj keď od začiatku bojuješ o každú kvapku mliečka, nevzdala si to. A podruhé, po toľkych praniach sa určite riadne zrazilo. 🙂

• Šoférujem si po meste 40-tkou, okno dokorán stiahnuté, zaostrím pohľadom na milého chlapíka, ktorý hádže na mňa vyjavený výraz, ako keby videl mimozemšťana. Rozmýšľam, či som učesaná, či mám rozmazaný make-up... A potom mi došlo! Na plné hrdlo dávam spolu s rádiom: "Čížiček, čížiček, vtáčik maličký..." 😀 Ospravedlňujem sa sympatický neznámy, dúfam som nespôsobila doživotnú traumu zo žien, ale materská piatym rokom robí svoje :-P

Týždeň za týždňom a príbeh za príbehom. Zabavte sa pri novom týždni mamičiek.

• Dnes som si uvedomila, že potrebujem namiesto materskej dovolenky jednu poriadnu dovolenku ako sa patrí 🙂 Konečne som uspala malú a dostala sa k chladničke, zohrejem si dnešný obedík, sadnem k telke a potom si uvedomím, že som si pokrájala mäso na mini-kocočky a v tanieri mám pichnutú hello kitty lyžičku 😀

• Zojka sa ma dnes pýta, že kde bola Zivka, keď ona bola v brušku, tak som jej vysvetlila, že najskôr sa narodila ona a potom Zivka bola v brušku a ona že aha, tak ona bola zatiať na chrbte 🙂

• Pri plienke reve, vrieska. Na nočníku sedieť nechce, o tom, že by sa sám pýtal niet ešte tak skoro ani chýru ani slychu. A tak tu lieta s holým zadkom a ja s handrou za nim. Úžasný deň toto 😀

• Nevyspatá, s teplotou, zasa raz chytený prsník, úplne odpísaná v posteli... A deti? Už je Maxovi konečne lepšie a nosí mi džús, ktorý Saška spraví v odšťavovači, chlebík, čo mi Saška natrie, Benjiho prebalili, nosia mu cumlík, Saška mu dokonca spieva, že musí spinkať, aby mohla aj maminka. Milujem ich najviac na svete za to, že sú, akí sú 🙂

• Život na malej dedine má v lete svoje svojské čaro. Malá môže behať po záhrade a kúpať sa v bazéne s holou riťulkou - nehrozí nebezpečenstvo: z ulice nič nevidno a odzadu bývajú starí ľudia, ktorí sú radi, ak si vidia ešte do taniera. Ráno vás zobudí dedinský rozhlas 5 dní v týždni nejakým dôležitým oznamom - najprv zahrajú nejakú ľudovku a potom vám oznámia, že nepotečie voda od-do, alebo že v kulturáku dneska bude ochotnícke divadlo zložené z dedinčanov hrať nejakú hru. Suseda je stará, nemá pre koho zavárať a má nadúrodu ovocia - tak zavolá na pevnú linku (samozrejmosť na dedine), aby ste si došli nazbierať. Ráno otvoríte bránku a na nej zavesená igelitka so zeleným odpadom pre zajace. Poobede zazvoní sused a v hrnci nesie zbytky od obeda pre nášho psa. Pozor - obeduje sa v nedeľu presne o 12:00 a pravidelne polievka + druhé mäsité jedlo. V nedeľu sa nič nesmie robiť - maximálne sedieť na záhradke a grilovať a babky z večernej omše prechádzajúce okolo vášho plota pekne pozdravia: Pochválen Ježiš, odpočívate, odpočívate? A odpoveď aj XY-krát za sebou: Pochválen - odpočívame, odpočívame. Som rada, že toto má možnosť poznať aspoň moja najmenšia dcérka 🙂

Posledný týždeň zo života mamičiek vyzeral takto. Úsmevne a pekne 🙂

• Moja trojročná dcéra pozerala telku a práve bola reklama na nové auto ww golf. Úplne zapozeraná zrazu povie: "Mami, keď zomrie naša Mazda, kúpime si toto krásne autíčko?" Zlatá bola, dobre má pobavila 🙂

• Môj syn ma dnes prekvapil. Zatiaľ čo som varila, on sa hral (aspoň som si myslela), zrazu prišiel ku mne, potiahol ma za kraťasy a vraví: "Ebo kaka". Pozerám, on s holou riťulou, no kde má plienku? Myslela som, že sa pýta na nočník, houby, on sa už do nočníka vykakal, pozerám dupa takmer čistá, pýtam sa manžela: "Utieral si mu zadok po kakaní?" Manžel na to, že nie, tak idem hľadať, kde je pravda. Pri koši so špinavým prádlom 4 okakané uteráky. Áno, on si riťulu utrel sám a na každé utretie nový uterák. Šikovný.

• Včera pri CTG - vyšetrení, keď nám lekár povedal, že ozvy sú slabé, som si uvedomila, aké banálne a nezmyselné veci sme riešili. Vôbec nezáleží na tom, koľko a aké značky oblečenia kúpime, či bude mať moderné, slovenské alebo zahraničné meno, či bude mať kočík za 100 alebo 1000 €. V tej chvíli mi tieto veci prišli celkom zbytočné a nepodstatné, lebo stačí sekunda a to všetko by sme už nemali komu dať. Až v takýchto chvíľach človek zistí, že najdôležitejšie zo všetkého je ZDRAVIE!

• Gúľam sa z obchodu s vakom na chrbte (ideálna nákupná taška na môj boľaví chrbát), v obyčajných žabkách (jediná vhodná obuv na moje unavené opuchnuté nohy), teplákových kraťasoch, ľahkom trochu vyťahanom tričku (nech je Žabkin domček čo najmenej zohrievaný), so stiahnutými vlasmi (však je horúco), bez make-upu (nech si môj zhoršený klaunovský ekzém trochu oddýchne od chcemikálií), no s hrdosťou, šťastím v srdci a pyšná ako páv, že čochvíľa mi bude patriť najkrajší titul na svete - MAMA. Stretnem známu, vyparádenú kočku, vyfénovanú, vymaľovanú, v šatách známej značky a štekličkách. Cmuk, cmuk a spustila: "Preboha, to ako vyzeráš, veď niečo so sebou rob, namaľuj sa, učeš sa. To tak v tehotenstve napuchnem? A tie žilky čo ti popraskali, fuj, to je hnus. A ešte ťa čakajú strie a budeš strašne tučná." V tom príde ku mne malý chlapček, pohladká mi bruško a hovorí: "Tam je bábätko? Ty si taká pekná guľatá teta." A jeho babka: "Celá žiarite, to robí ten anjelik v brušku." Malá spokojne kopká a na to mi ešte prišla sms od muža: MILUJEM ŤA. A mne je v tej chvíle tej úbohej a povrchnej modelečky tak strašne ľúto. Objímem ju a spokojne odchádzam. Snáď raz aj ona pochopí, čo má v živote skutočnú cenu. Dnes proste bude opäť nádherný deň.

• Rovnaký úmysel - rovnaké pomôcky - rovnaké potreby a predsa iný výsledok.

Moju Mišelku učím na nočník a ona, prosím pekne, včera čo mi len "vyviedla" 🙂 Tak bola v pieskovisku, vravím jej:

"Miši, tam je nočník, tam potom cikaj."  Kukla a ja som odbehla po prádlo, chcela som ho vyvešať.

Prídem nazad, kukám a ona na čom to sedí 🙂 Neviem či lenivá, či pre istotu, či čo. Sadla na hrnček, čo mala v pieskovisku. No vynašla sa potvora jedna!

Môj príbeh

Telo ako v ohni

alebo

keď horúčku strieda horúčka

„Keď sme s manželom čakali naše bábätko, bolo nám jasné, že deti prinášajú nielen radosť, ale i starosť. To sme však netušili, čo nás čaká...“ vyznáva sa na začiatku rozprávania Janka, mama dnes už 3-ročného Martinka.

Narodil sa v 37. týždni a hoci pôrod bol komplikovaný pre polohu koncom panvovým, Janka rodila prirodzene. Martinko bol krásny a zdravý. Až kým...

Pred varením, počas varenia, po varení, kedykoľvek si dnes oddýchnite pri ďalšom týždni zo života mamičiek. A keď zažijete niečo milé aj vy, pridajte to do komentárov pod článkom 🙂

• Naháňa ma po dome (som v tangáčoch). "Mamaaa, počkaj, máš napchaté slipy v riťke, to na čo?" 😀

• Varím dnes obedík a Matúš si behá bez plienky. Zrazu počujem, že nám hrá nočník. NESKUTOČNÁ radosť, že sa sám vycikal. Samozrejme, hneď sme to išli vyliať do wc a on spláchol ako vždy. Varím ďalej a zas počujem, že nočník hrá. Už sa mi to nezdalo, no opäť sme zopakovali procedúru. Keď mi to urobil tretíkrát, rýchlo som utekala za ním a vidím, že on si tam veselo leje vodu a to všetko len preto, aby mohol splachovať záchod.

• Opäť dnes perlil môj syn: "Mamička, ty sa dožiješ 150 rokov!" Ja: "Prečo si to myslíš Martinko?" On: "Lebo si ako korytnačka - veľká a pomalá, tie sa toľko dožívajú."

• V stredu sme sa išli kúpať so synom, ktorý má 5 rokov. Doma som si obliekla plavky a hovorím mu: "Tak čo, môžem ísť takto?" A on na to: "Mami, a to chceš ísť taká nahá?"

• Takto dal tatko sieťku na kočík, aby sa tam žiadny hmyz "nedostal" 😀 Kým som šla variť obed, poslala som dnes muža, nech uspí malú. Dala som ju do kočíka, dala mliečko a dudu, tatinko kočíkoval a keď už hajala, podala som mu sieťku, nech ju dá na kočík. O 10 min. vyjdem na terasu a on stále špekuluje a stojí nad kočíkom. Že mu to nejak nesedí... Prídem bližšie a vidím toto, dosť som sa nasmiala, slnečnú clonu dal dole, rúčku kočíka zdvihol a aj tak mu nejak nevyšlo 😀 Som sa zabavila 😀

Tent príbeh je venovaný všetkým mamičkám, ktore bojujú o mliečko alebo pritom aj dokrmujú svoje detičky. 

Ako sa to všetko začalo

11.3.2013 som porodila svoju nádhernú dcérku Emmu. Už v nemocnici som si prežila malý šok, keď mi druhý deň po pôrode vyťahala krv z prsníka a skončila cez noc na JIS-ke, keďže som ešte nemala mliečko a prikladala som si ju dlhšie ako by sa malo. To sa však už nezopakovalo, lebo už v ten večer mi mliečko začalo tiecť prúdom.

Začiatky kojenia boli síce krásne, ale tažké - bradavky ubolené, dotrhané - plakala som pri každom začiatku kojenia (každá mamička asi vie o čom hovorím). Po týždni mi detská sestrička odporúčila ochranné klobúčiky na kojenie, aby sa mi bradavky zahojili. Dalo sa to (no dnes už ľutujem, že som ich kúpila). No aj tak ako každá maminka som sa vytešovala, že všetko postupuje ako má a ja budem svoju Emmku šťastne kojiť aspoň do 3 rokov :D

Tento sen sa mi začal rozplývať, keď Emmka mala 2 a pol týždňa a mňa si akútne odniesla sanitka do nemocnice s podozrením na zápal slepého čreva. Ani vám nehovorím o mojích zmiešaných pocitoch (keďže žijem v Budapešti a nanešťastie maďarsky nerozumiem), takže okrem toho, že musím opustiť moje malé bábätko, som sa obávala aj toho, ako zvládnem túto situáciu bez manžela, ktorý mi vždy všetko tlmočil a musel ostať doma s maličkou.

Operácia prebehla rýchlo, bezproblémovo, no vďaka silným antibiotikám som nemohla Emmku kojiť. Mliečko som si aspoň odsávala, aby som oňho neprišla a tak ma na 3. deň ubolenú pustili z nemocnice, že už môžem kľudne ďalej kojiť. Medzitým bola moja maličká dokrmvaná s Milumil (Nutrilon). Moje myšlienky sa neustále točili okolo toho, že sme sa pekne zabehali v kojení a takto to muselo dopadnúť. Z každej strany som počúvala rady, že ak chcem kojiť, tak fľašku musím hneď vylúčiť a iba kojiť, kojiť a kojiť. Myslela som si, že ako sa to ľahko povie, ale napriek tomu som sa celý deň snažila iba kojiť. Večerný boj som už vzdala a dala fľašku s mliečkom. Obhájila som si to tým, že jej to dám preto, aby sa dobre vyspinkala s plným bruškom. Škoda však bola, že kojiť som musela cez ochranné klubúčiky, keďže Emmka sa nechcela (nevedela) prisať kvôli fľaši. Našťastie s postupom času sme dokrmovanie vylúčili úplne (v podstate do 5 dní sme to zvládli) a prišiel na rad výber stehov.

Rada by som vám vyrozprávala môj príbeh so štastným koncom. S manželom som sa spoznala keď som mala 19 rokov a on 32. Nebola to láska na prvý pohľad, teda aspoň z mojej strany. Po 2 mesiacoch 7/2007 čo sme sa poznali ma nečakane požiadal o ruku a ja som hneď súhlasila. Všetko nabralo rýchly spád.

Na ďalší mesiac sme sa rozhodli, že sa začneme snažiť o bábätko, veď ktovie, kedy sa nám to podarí. O další mesiac som sa dostala do nemocnice, mala som dosť velkú cystu, ale naštastie sa vstrebala.

Navštívila som moju lekárku, aby som jej povedala, že sa snažíme o bejby, ale povedala, že mám prísť, keď sa nebude dariť rok. V 5/2008 sme sa vzali a boli sme tými najštastnejšími ľudmi na svete.

Bábo aj po roku v nedohladne, tak som opäť navštívila lekárku. Dostala som Duphaston, z ktorého som neškutočne začala priberať, ale stále som si vravela, že mi to stojí za to a manžel mi vravel, že aj keby mám 150kg, bude ma nosiť na rukách. Duphaston som prestala užívať po 3 rokoch a zmenila lekára.

Rok za rokom išiel, ja som naplakala more sĺz po každej neželanej mrche, až nastal rok 2012, keď sa moja malá sestra vydávala. V januári 2012 sme podali žiadosť o adopciu a začali s prípravami v Usmeve ako dar.

Odkedy som prestala užívať lieky, mrcha chodila alebo skôr nechodila málokedy. Po sestrinej svadbe som si uvedomila, že som ju už vážne dávno nemala a nemohla som prísť na to, kedy vlastne prišla. Mala som doma jeden ovulačný test, tak som testla.

Je to neuveriteľné, ale ja už mám POL ROKA. Ale pssst, nikomu to nehovorte. U žien sa predsa o veku nehovorí, všakže 🙂

A ako veľká *polročná slečna som za posledný mesiac zmákla toto:

Veľká som dva a trištvrte puzzlíka, keď dobre vystriem nohy. (71cm)

• Predprípravu na lezenie: po zmáknutí pretáčania na bruško som začala tulením skokom vpred (29.5.), pokračovala cúvaním /to sa mi podarilo dvihnúť ritku zo zeme, ale potom ma zošuchlo naspäť a dozadu. Strašne ma to vedelo nahnevať, hlavne to, že ja som chcela ísť bližšie k hračke a nie preč od nej/, a zakončila som to machrovským zdvihnutím na všetky štyri (22.6.). No dobre, ešte takým nedokonalým, ale poctivo cvičím kliky, odliepam hrudníček aj bruško od podložky a priťahujem kolienka, najprv len jedno a potom aj obe. Najkrajšie som to predviedla pri skypovaní s Alibabkou a dedom. Pre nich si vždy pripravím niečo nové na priamy prenos. A ešte viem pivotovať. To bude asi tým, že teraz v teple chodievam s rodičmi na pivo.

• Podarilo sa mi povedať mama. Najskôr som skúšala mamamamamamam, potom mam, mam…ale keď som povedala mama, tak ma mama hneď zobrala na ruky a pusinkovala, takže to bude to správne slovo, ktorým to mám u nej vyhraté. A inak sa občas mame posťažujem na Európsku úniu, keď krvivím pusinku, tak hovorím EU, EU, EU. A tiež viem: bbbbb, bva, vavava, grrr grrr.
• Ako a s čím sa rada hrám: Hrazdička je už u mňa na vedľajšej koľaji, už ma nebaví pod ňou ležať a búchať do hračiek, tak ju radšej chytím a odsuniem nabok. Alebo ju používam ako činku a posilujem s ňou. Skúsila som ju aj ochutnať. Hm, celkom to ušlo. Ale dudula je dudula, na tú nemá nič. Viem ju presne lokalizovať v akomkoľvek množstve hračiek, cielene ju chytiť a dať si ju do pusy. Niekedy to nie je na prvý pokus, ale vždy sa mi to podarí. Mama mi ju teraz dáva na retiazku, takže ju mám poruke a môžem sa obslúžiť sama alebo použiť retiazku ako hračku, keď sa nudím a nič iné nie je poruke.

• Od druhého mesiaca papávam v noci o 2hej a o 5tej. 5.6. som vyhlásila protestnú hladovku proti nočnému budeniu. O 2hej som si cucla, ale o 5tej nie, stisla som pusinku a nič sa mi do nej nedostalo. Počkala som si do raňajok o pol 9tej. Na druhý deň som to urobila znovu. Potom mama vymyslela, že radšej vynecháme to kojenie o 2hej a to o 5tej dáme, lebo ona potom už vstáva a chodí oddychovať do roboty. Tak som súhlasila. Niekedy to vydržím bez problému, niekedy som už hladoš o pol 5tej, ale to nevadí. Teraz v lete slniečko zobudí mamu vždy skôr ako ja.
• Okrem hladovky som za vylepšenie svojej línie (7795g) zabojovala aj novými gymnastickými prvkami. Cvičím ich doma aj v kočíku, snáď zaberú. Robím mostíky, kotúle doprava a doľava, váľam sudy, dvíham nohy a vystieram ich do prepnutia a mojou zbrusu novou špecialitkou je chytanie nožičiek. Mama pritom dáva pozor, aby som mala gaťulky zladené so šatočkami.

Nový týždeň zo života mamičiek plný úsmevu a lásky je tu 🙂

• "Mami, je dosť trápne erotikovať celú noc!" "Tamarka, čo? O čom to hovoríš"? "Mami, ja som to počula. Som dosť veľká, aby som vedela, čo ste robili. Celú noc som počula len cmuk a otoč sa na bok." "Tamarka, to ocino chrápal a kopnúť ho nemôžem, tak som mu cukala." "Iste mami, každý tomu hovorí inak. Rozprávky pre decká si nechaj pre Tadeáša."

• Môžem byť nenamaľovaná, neupravená, mať kruhy pod očami, strapaté vlasy, vyrážky na tvári a aj tak na mňa to moje dieťa pozerá ako na najkrajšiu ženu sveta, úplne krásne to je a keď dá ešte ako bonus úsmev od ucha k uchu, roztápam sa 🙂

• Môj najmladší by dnes jednoznačne dostal zlatú medailu za prvé miesto ako najšpinavšie dieťa v celom kempe. Musela som ho utrieť na tvári, aby som vôbec rozoznala, či je naozaj môj.

• Muž sa sprchoval s Markom v sprcháči, na mňa už len zakričal, keď išli von, nech idem po malého. Prišla som do kúpelky a pozerám: Markov sprcháč na vani. Pýtam sa muža: "Prosím ťa, s čím si umyl Marka, keď jeho sprcháč je na vani?" "No veď týmto sprcháčom, čo máš tu v sprcháči na poličke." Pozriem na poličku a tam môj gél na intímnu hygienu proti mykóze! Predýchala som a pýtam sa ho: "To si ho akože tým umyl?" "No jasné, čo je na tom, veď mu ovoňaj vlásky, ako krásne mu z toho voňajú!" Pomóc, buď sa rozum môjho muža vydal na vandrovku, alebo fakt chlapi nevedia rozmýšľať a čítať.

• Čo človek neurobí, aby to dieťa aspoň niečo zjedlo, no pomohlo 🙂

Ahojte všetci!

Olalá, už mám 5 mesiacov, 64 centimetrov (čo je tabuľková výška pre 5-mesačné dievčatká), 7295 gramov (čo je tabuľková váha pre 5-mesačných chlapčekov) a 0 zubov.

Tu je moja tohtomesačná bilancia. 

„Tenkrát poprvé...“ na tento mesiac:

• Prvá prechádzka v šatke okolo bytovky (24.4.) a priľahlých tienistých miestach (Mama chce, aby som mala alabastrovo bielu pleť, tak ma pred slniečkom vždy zakrýva. V kočíku mi tieni plienkou, čo sa mi nepáči, lebo nič nevidím, ale vraj aj príslovie vraví, že pre krásu sa musí trpieť)
• Prvé papanie na čerstvom vzduchu (26.4.). Vybrala som si miestečko v tieni pri zadných vchodoch bytoviek, aby som mala kľud. Bolo tam tichúčko, nikde nikoho, iba odrazu jeden ujo na bicykli. A akosi čisto náhodou mal za ten čas, čo som papala, cestu okolo nás paťkrát.
• Pustila som mamu večer žúrovať. Dokonca som aj krásne rýchlo zaspala, aby si to mohla užiť a vrátiť sa ako Popoluška z plesu s úderom polnoci.
• Prvé zoznámenie s o tri týždne starším kamošom Kubkom M. Sme sa predtým videli (vlastne nevideli) len v bruchách. Dozvedela som sa od neho, kde kúpiť tú super deravú loptičku s ktorou sa tak rada hrám, ale mám ju len požičanú. Tak som využila, že ma bola kuknúť babka Alenka a ukázala som jej, kde ju majú.

Inak, už som vyriešila, ako budem volať babku Alenku, keď nechce, aby som ju volala babka alebo stará mama. V nejakom rozhovore s Halinou Pavlovskou som čítala, že ju jej vnuk volá Halibaba. Tak potom logicky je babka Alenka Alibaba. Dedo tvrdí, že on bude 40 zbojníkov.

Pred víkendom vyberáme ďalšie príspevky z posledného týždňa mamičiek. Ak zažijete cez víkend nejaký aj vy, podeľte sa oň dole v komentároch 🙂

• Vyšla som zo sprchy a na laptope odkaz od Simi: "Maminka, išla som spať, zub, čo mi vypadol, je pod vankúšom. Bude mi stačiť aj 5 eur. Ľúbim ťa." Po kom to dieťa je.

• Hovorím môjmu: "Ďuri, stratila som hlas, musíš zavolať kvôli tomu nosiču, čo sme objednali malému, však vieš, už si tam volal minulý týždeň." "Dobre láska, pošli mi číslo, ja už neviem, aké to bolo." O pár hodín neskôr volá: "Ty si mi dala prosím ťa zlé číslo. Tak ja som tam zavolal, zdvihol to chlapík, tak mu hovorím: Volám kvôli tomu držiaku na dieťa. Na druhej strane zostalo chvíľu ticho a potom sa chlapík ozval: Držiaku? Ja som nepredával žiadny držiak na dieťa, ja deti nemám. Tak mu hovorím: Ale máte internetový obchod s detskými vecami a u vás sme ten držiak objednávali, ale zistili sme, že škodí deťom, tak ste povedali, že ho môžeme vrátiť. Na druhej strane zostalo zase ticho. A potom chlapík hovorí: "Kámo, ja neviem, čo za detský držiak chceš reklamovať, ale u mňa nepochodíš, ja som kuchár, u mňa môžeš reklamovať len vlasy v polievke." Este teraz ma bolí brucho od smiechu a vraj držiak na dieťa.

• Po 24.h. rozmýšľaní som to teda zo seba konečne vykopla a povedala som to drahému následovne: "Láska, vieš po čom sme tak strašne túžili." On: "Jasné, že neviem, vieš ako veľa by sme chceli." Ja: "Ale čo sme tak strašne chceli, už vieš?" On: "To neni možné, ty si bezo mňa kúpila auto?" Potom tie jeho bla bla bla bla reči. Tak som mu skočila do jeho rečí: "Zlatino, budeš otecko." Nastala asi minúta ticha on sa zdvihol, odišiel, ja som nechápala. O 30 minút sa vrátil, v ruke mal kyticu krásnych bielych ruží a povedal mi: "Milujem ťa najviac na svete, nikdy v živote sa ťa nevzdám a čo sa týka nášho dievčatka a teba (on tak nazval to maličké stvorenie v brušku), budem na vás dávať pozor celých 9 mesiacov," a v očiach mal slzy. Ja ho tak nesmierne milujem.

• Ide ide vláčik, ide ide vlak. A vy milé deti, poďte nasadať. Pôjdeme my do Popradu, kúpime si čokoládu, ide ide vláčik, ide ide vlak... Tak tomuto sa, vážení, hovorí "prepínačka" z materskej! Tá nastáva vtedy, keď si mamička (JA) prestane vyspevovať Rihannu, Beyoncé alebo Tinu a hlavou jej behá len spievankovo a iné detské pesničky.

• Tlačím si kočík nákupným centrom a za mnou párik. On: "Aha, aké mimino." Ona: "Pekné, ale ja deti nechcem. To by mi malo vyjsť z pipiny? No to určite!" "Moja, ty celá si pipina." 🙂

Za posledný týždeň boli okrem krátkych správ výrazne obľúbené aj fotografie. Príspevky mamičiek tak dostali nový rozmer, ktorý naozaj skvelo dotvára textovú časť príspevkov. Čítajte, takýto bol posledný týždeň 🙂

• Ráno zapnem MK a mám správu na bazári ku kopačkám že: "Dobrý deň, je možný osobný odber? Prezvoňte ma" a uviedli číslo. Tak som zavolala a zdvihol mi to nejaký chlap a vraví: "Moja žena by chcela tie prebalovacie gate, len som nevedel ich nájsť, kedže žena nie je doma a kázala mi zavolať vám a tak som to napísal do kopačiek." Hovorím mu: "A ktoré? Ponúkam ich viacej." On vraví: "Všetky chcela." A ešte sa spýtal, čo stojí kus. Tak som mu povedala cenu a že ich je 15 kusov. Povedali sme si, kde sa stretneme, pán prišiel, zaplatil, zobral a bolo. Pozriem o 2 hodiny na maile a tam som mala správu k tým kopačkám opäť. To som zasa ja, čo som od vás kúpil tie gate. Žena ma zdrbala, že som jej kúpil 15 kusov a že ona chcela len tie všetky 3 kusy v jednej ponuke, ale nebojte sa, už som jej povedal, že dosť, že som to nemohol nájsť a napísal do kopačiek a že nebudem chodiť jak debil hore dolu a vracať ich. Ďakujem za ochod, s pozdravom Jozef.

• Dnes ma nesmierne prekvapil a potešil pre mňa cudzí človek, ktorý má však obrovské srdiečko. Už dlhšiu dobu si kupujem NotaBene stále od toho istého pána, vždy je k ľuďom milý, porozprávame sa, viem, že to nemá kvôli svojej chorobe ľahké, ale aj tak je večne dobre naladený. Vždy keď idem okolo so synčekom, tak ho obdivuje, že aký krásny a veselý chlapček a viete čo? Dnes ako nás ten pán zbadal, tak bol celý šťastný, že konečne Vás vidím a už aj vyťahoval niečo z tašky. Predstavte si, že aj to málo čo si zarobí je ochotný obetovať na druhých a spraviť len tak radosť, on vybral z tašky krásne policajné autíčko, že to kúpil pre môjho drobca. Ani som nevedela ako reagovať, či to vôbec prijať, ale kupoval to s dobrým úmyslom, tak som ho nechcela sklamať a videla som, že malý ma nesmiernu radosť. Naozaj to bolo od neho krásne gesto, veď nás vlastne ani nepozná a aj tak chcel spraviť radosť 🙂

• Ráno som si u nás v dedine vybehla kúpiť olej. Válim sa po ceste jak pirát diaľníc až 40-kou a v tom lapanka a policajt. V tom momente som rozmýšľala, čo je brzda a čo plyn, aby som si to náhodou nepomýlila. Zastavím, s kľukou stiahnem okienko a vyhrklo mi z huby: "Dobrý deň, volám sa..., bývam..., rodné číslo mám..., som vydatá a mám 2 deti, som na materskej, ... a ja sa vás strašne bojím. Ešte predtým ako som vyšla z brány, som si skontrolovala svetlá a celý čas som išla od 30 do 40. Nešla som rýchlejšie. Pásy zapnuté mám a keby som mala ešte z druhej strany, tak si ich zapnem. Ak by bola potrebné prilba, verte, že si ju dám. Idem kúpiť len olej, lebo nemám deckám na čom chleba vysmažiť k raňajkám. Peniaze nemám, len kartu a vodičák. Aha, dočkajte, mám aj fotky detí. Policajt konečne vydýchol, kukol na mňa s vyvalenými očami a ticho. Kuknem ja na neho: Máte ešte nejaké otázky? Zavolal kolegu a hovorí: Jožo, na tomto fleku robím 30 rokov, ale toto je sen. Toto sa mi ešte nestalo. Toto keď poviem chlapom. Človeče, nič jej nehovor, lebo budeš banovať, vy si hoďte jednotku a smerovku a ťahajte.

• Toto musím napísať, aj keď je to také, no, ale opíšem to tak, ako to bolo. Boli sme s manželíkom na kafíčko, mala sa o dva stoly ďalej hrala v detskom kútiku, sem-tam pribehla za nami, odpila džúsik a vrátila sa k hračkám. O chvíľu tá moja opica vykríkne: "Fuuuuuj, kto si tu prdooool?" Takmer celá kaviareň stíchla, ja som zmeravela, tvárila sa nenápadne a v duchu som rýchlo zvažovala, ako zachrániť situáciu, keď v tom ma muž predbehol: "Eluška, to je neslušné." Malá chvíľu ticho a potom s nešťastným výrazom v tvári zakričala naspäť: "Šak ja viem, že je to neslušné, tak prečo si tu potom niekto prdol, ked je to neslušné?" Už som nemohla ani ja, išla som do kolien a so mnou takmer polka kaviarne. Bože, čo už, keď mám také slušné dieťa 🙂

• Jeden poklad doma mám, ďalší v brušku schovávam. Je to pre mňa krásna správa, že sa zo mňa opäť tehulka stala. Tehotenskú knižku som už dostala, od šťastia som až plakala, že v decembri nás bude o jedného viac a ja maminkou malého miminka budem zas. ♥

Ťažko vybrať, ktorý zo sedemnástich Týždňov zo života mamičiek je najkrajší, a nie som si istý, či sa to vôbec dá. Tento bol však veľmi prajný na krásne príbehy a preto som sa rozhodol vybrať dlhé krátke správy, ktoré zažili mamičky, detičky aj oteckovia. Páči sa 🙂

• Môj malý prišiel dnes zo školy a hovorí mi: "Mamina, aha, našiel som na ceste pri potoku penaženku." Vravím: "Ukáž, pozrieme sa komu patrí." Kukli sme teda dnu a nedalo sa nevšimnúť, že penaženka obsahuje väčšie množstvo penazí. Bol tam samozrejme aj občiansky a nejaké karty, ktoré boli v obale a v tých obaloch boli ešte aj pinkódy - teda tak sme si pomysleli, keď tam boli 4-miestne čísla. Nemala som ako majiteľa navštíviť do vedlajšej obce, kedže mám druhého syna chorého a dcérku doma, tak nám napadlo nájsť v Zlatých stránkach tel.číslo podľa mena a predstavte si, našli sme, a tak sme zavolali. Zdvihla nám to pani, a tak sa jej pýtam, či tam býva daný pán. Pani odpovedala: "Áno, býva, len nie je doma. Niečo stratil, tak to išiel hľadať." V hlase už bolo poznať, že je aj pani z toho nešťastná, a tak som sa jej zvedavo spýtala, či neprezradí, čo hľadá. Odpovedala, že peňaženku s celou jeho výplatou. Vravím" "Môj syn ju našiel pri potoku u vás v obci," a dala som jej teda adresu a moje číslo, aby sme sa našli. Tá od šťastia ani slovo nepovedala celé, úplne bolo počuť, že sa chveje a povedala, že prídu. Čakali sme ich na moste, keď prišli, to bolo šťastia, pani vraví, že to sú ich peniažky k celému mesiacu, že moc ďakuje synovi aj mne, že si moc cení, čo sme spravili a že čo sú dlžní. Vravím: "To nestojí ani za reč." A keď odchádzali, povedala: "Mám od syna poukážku do Tesca na akýkoľvek tovar a ak dovolíte, podarujem ju vášmu synovi za jeho šľachetnosť, nech si niečo sám za ňu kúpi." Som naozaj veľmi rada, že mám takéto deti. (pokračovanie príbehu z nasledujúcej krátkej správy) Tak si predstavte, že ten môj nálezca včerajšej penaženky prišiel dnes zo školy s 20€ poukážkou a vraví mi: "Mamina, tá teta ma čakala na zástavke, dala mi túto velikú čokoládu a túto kartičku a povedala, že si mám ísť s tebou niečo za to kúpiť a ešte povedala, že aby som ti odkázal, že ťa rada u nich uvidí, vraj máme zobrať aj Adelku a Paľka, že ťa pozýva na kávu a nás na dobrý koláčik." A teraz mi tu skáče od šťastia, hrkoce s pokladničkou a vraví: "Paráda, doložím si našetrené korunky a pôjdem si do Tesca kúpiť konečne tú kolobežku, na ktorú som si tak dlho šetril." Teším sa mooooooc s ním 🙂

• Prišiel mi tu zaplatiť jeden roztrasený otecko epidural manželke, položil si papiere a vraví, že pokým mu to všetko vypíšem, on vezme zatiaľ aj veci manželke. Reku dobre, choďte, tak som papiere vypísala, orazila a čakam. Medzitým mi volali s odd., či to ocko už vyplatil, že čakajú na to. Hovorím, že čakám, že šiel do auta asi ešte po veci. Chlapa vyšše hodiny nikde, keď konečne dorazil, pýtam sa, že a vy kde ste toľko? A on: "No, šiel som žene domov po veci a ja som taký nervózny, že som si musel dať doma kávu a cigu a viete ako to pri takejto kombinácii býva, tak nie a nie opustiť WC. Tak som mu oznámila, že už to platiť nemusí, že už to má jeho žena za sebou. Jeho prvá veta bola: "Môžem ísť k vám na WC?" 😀

• Deti idú v piatok na výlet do hvezdárne, a tak sa pýtam synov, koľko peniažkov si berú so sebou do ruky. Mladší vraví, že 10€, starší vraví, že 5€. A tak sa pýtam: "Paľko a ty si prečo berieš 5€? Čo si aj ty nevezmeš 10€? A on že: "To mi stačí. Nedalo mi to, tak som sa mu kukla do pokladničky a tam len 5€, a tak sa ho pytám: "Paľko a ty máš prečo v pokladničke len 5€? Opdovelal, že minul. Mladší syn ale doňho drgol a vraví mu: "Paľo, šak povedz mame pravdu." A tak mi vraví: "Mamina, nehnevaj sa, ale môj spolužiak chcel tiež ísť hrozne na výlet a mama mu nedala peniažky, lebo že nemajú, a mne ho prišlo ľúto, tak som mu ten výlet zaplatil a povedal som mu: Povedz mame, že ti výlet zaplatil učiteľ a že mu to nemusíš vrátiť, ked nemáte peniažky. A tak ide aj on s nami a vieš aký je šťastný? Mami nehneváš sa?" Odpovedala som: "Jasné, že sa nehnevám, veď sú to tvoje peniažky a urobil si dobrý skutok." 

• Ja sa nechcem nejak chváliť alebo čo, sama som z toho namäkko. Ale tá moja malá, ona je anjel, fakt. Boh mi zoslal tak dobré decko 🙂 Dobre spinká, dobre papá, poslúcha, vypráva tak krásne, vysvetľuje mi všeeetko, čo ona vie najlepšie a stále, ale stále ma stíska a bozkáva. Ja ani chlapa nepotrebujem. Zaspáva tak, že sa ku mne nahrnie ako milenec, šepne mi do uška "Júbim mamu", cmukne mi božtek a stiskáme sa o dušu. Dnes jej strihám nechty a hovorím: "Dobre, hotovo, máš." Silno ma chytí, vystíska a ze "Danke!" 🙂 Poďakuje sama od seba. Ráno, keď vstane, dá mi bocku, že mama spinkaj, idem dole, tam je dedo. Sama ide do kúpeľne, vyciká sa a sama ide dole zobudiť deda. A ja ešte búvam na to, ako mám teraz málo síl a energie. S ňou vôbec nie sú žiadne starosti,  je to anjelik.

• Včera som sprevádzala moju priateľku pri pôrode v Hainburgu. Prývkrát v živote som videla, ako sa správa pôrodná asistentka, ktorá naozaj, NAOZAJ, podporuje ženu. Dopredu sa jej pýtala, ako si pôrod predstavuje, pri pôrodnom procese ženu nerušila, na konci ju povzbudzovala a chválila za všetky polohy, ktoré zaujala, dokonca jej sama jednu navrhla. Jej hlas bol tichý, ani raz nezdvihla hlas, nezakričala, nezahriakavala ju, keď kričala (pri tlačení), neskákala po bruchu, nepichala injekcie, nemala ironické poznámky, nezosmiešňovala, nezastrašovala...bábätku dotepal pupočník, prestrihol ho tatino, keď maličkého nemohla držať mamička (keď sa presúvala z vane na posteľ), držal ho nahé tatinko. Dve hodiny koža na kožu s maminou, samoprisatie. Až potom odvážené a zmerané za prítomnosti tatina. Na všetky úkony s bábätkom sa pýtala dopredu, či ich môže urobiť. Bábätko obliekal otecko. Keď PA vchádzala do pôrodnej izby, klopkala na dvere. Priateľka bola bez poranení a počas pôrodu nedostala ani jednu jedinú injekciu, nepichli jej vodu, nič jej nikto ani neponúkal, dokonca ani žiadny príjem nebol v tom zmysle, ako u nás. Všetko už mali dopredu napísané. Počas celého pôrodu pila, pri tlačení vypila na ex 3 poháre malinovky, ktorú jej priniesla PA. Mamine priniesla PA ukázať placentu, chcela ju vidieť. Vysvetlila jej, kde ležkal maličký, pýtala sa, či ju chcú zobrať domov, zároveň priniesla takú akoby kartu, kde boli údaje o maličkom, jeho fotka, ktorú urobili pri meraní a otlačok jeho nožičky. Jednu fotku venovala PA aj mne. Usmiata mamina po dvoch hodinách po svojich odišla na izbu v sprievode tatina, ktorý niesol synčeka. Absolútny, absolútny, na SK zatiaľ nedosiahnuteľný rešpekt k matke, ktorá chcela rodiť prirodzene, k otcovi aj k rodine. Bol to pôrod, aký som doteraz videla iba vo filmoch, alebo o nich počula. Bol, najvhodnejšie slovo je "divoký", a to šťastie maminy s bábätkom v náruči hneď po pôrode, to ako sa mu prihovárala, ako ho vítala, mi vohnalo slzy do očí. Tak šťastná som bola, a zároveň tak smutná z toho, aké pôrody musia ženy, ktoré chcú porodiť prirodzene tu. Raz aj tu tak ženy budu môcť porodiť. Verím tomu.