👇 Mnohí z nás boli vychovávaní s presvedčením, že chlapci musia byť silní, tvrdí a nikdy neplačú. Tlačiť deti do ticha ich pocitov môže mať dlhodobé negatívne dôsledky na ich emocionálny vývoj. 

🤔 Emocionálna inteligencia je kľúčová. Chlapci, ktorí majú príležitosť vyjadriť svoje emócie, sa stávajú emocionálne inteligentnými, čo im pomáha lepšie sa vysporiadať s výzvami v dospelosti. 

🤔 Sociálna podpora zlepšuje psychické zdravie. Emocionálna podpora od rodiny znižuje hladinu stresu a zlepšuje celkové duševné zdravie. 

🤔 Nezdravé maskovanie emócií môže viesť k depresii. Potláčanie negatívnych emócií vedie k dlhodobým problémom s mentálnym zdravím, ako sú depresia či úzkosti. 

❓ Otázky na zamyslenie: 

Ako môže zdieľanie pocitov posilniť vaše vzťahy s ľuďmi okolo vás?

Ahojte stretol sa niekto z Vás s tým že po bazene alebo potapani ste zacali mat hupavy pocit.?

Bola som na dovolenke na Slovensku u známych boli sme v bazéne za 7 dní v týždni som sa potopila v bazéne asi tri krát...mali sme na izbe aj klímu...začalo sa mi silné huoanie večer keď idem po ulici rozhupu sa mi nohy ...A kolíše to riadne so mnou zostalo mi zle v robote Dali Behastin či urutla na točenie hlavy už som toto raz mala a prešlo to nepamätám ako dlho to trvalo ...Dali mi aj kortikoyd Diprophos sa tuším vola ...na usnom som mala vsetko ok aj neurológ ok 

Ahojte chcela by som sa spýtať teraz ako to funguje ohľadom materskej v tomto roku???

Pred pôrodom som dostala nemocenské od 37tt  potom po pôrode tiež niečo dostala teraz má syn 8mesiacou a nedostala som nič a nemá to byť tak že do 3.rokov alebo sa to dá nejak riešiť???

Lebo pri prvom som raz vyplnila papiere a dostala do 3 rokov u druhom zas automaticky do teraz jak to je teraz s materskou?

Vopred ďakujem za odpovede

🤔 Určite ste už zažili situáciu, keď ste sa dopustili chyby, a okamžite prišli myšlienky: "Aké som to zlyhanie? Kto mi teraz uverí? Kto ma bude rešpektovať?" A čo keď sa chyba stane niekomu inému? Často máme tendenciu byť voči druhým oveľa kritickejší. 

🧠 Keď urobíme chybu, často si ju ospravedlňujeme, aby sme si zachovali dobrý obraz o sebe. 

🧠 Ak sa naučíme byť láskaví voči sebe, aj keď zlyháme, znižujeme úzkosť a zvyšujeme našu motiváciu. To znamená, že pri chybách netreba seba odsudzovať, ale skôr prijať a učiť sa. 

🧠 Perfekcionizmus nie je iba prekážkou v osobnom raste, ale aj v medziľudských vzťahoch. Prílišné sústredenie sa na perfektnosť môže v konečnom dôsledku viesť k stresu a vyhoreniu. 

💬 Otázky na zamyslenie: 

Ako sa cítite, keď urobíte chybu?

Joolz Hub+ alias kočík, ktorý si myslí, že je športiak.

Predstav si, že by mal kočík Tinder profil.
Ten môj by vyzeral takto:

Farba: Urban Blue – taká, čo pôsobí, že mám život pod kontrolou, aj keď mám vo vlasoch sušienku z minulého týždňa.

Postava: Ľahký, ale pevný. Niečo ako tatino pred svadbou.

Záľuby: Otočné kolieska, sklápacia rukoväť a zvládanie mestských obrubníkov bez nadávok.

✅ Plusy:

🍹 Piatok, leto a ja – tri veci,čo sa nikdy nezlúčia bez chaosu🍍

Piatky v lete majú úplne iný zvuk. Nie ten romantický šum mora, ale zvuk „ding“ z messengeru, keď ti niekto o 15:00 napíše: „Tak čo, ideme na drink?“

Ja by som išla.
Úprimne. 
Ale realita je, že práve stojím v kuchyni, v ruke mixér, na tričku škvrna od melóna a na nohe dieťa, čo tvrdí, že je morská panna.

V lete sa človek snaží byť „ten uvoľnený typ“, čo pije ľadovú kávu na terase. Lenže v mojom prípade tá káva vždy niekde vytečie – buď do kabelky, alebo na zoznam povinností, ktoré si mala urobiť pred týždňom.

A vieš čo? Je mi to jedno. Leto má byť presne o tom – o malom chaosíku, ktorý vonia po opaľovacom kréme, smiechu detí a spálených ramenách, lebo „ja sa nikdy nespálim“.

Takže, ak dnes niekto čaká, že budem produktívna, nech mi radšej kúpi drink.
S veľkým množstvom ľadu.
A s malým dáždnikom.

🏚️ Viete, čo je zaujímavé? Strach sa často stáva tým najľahším a najpohodlnejším "prístreším", do ktorého sa utiahneme, keď sa nám nechce čeliť realite. Tento "prístrešok" je ale nebezpečný! Čo sa stane, ak tam zostaneme príliš dlho? Strach sa stáva naším každodenným spoločníkom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutia, vzťahy, a čo je najhoršie, našu kvalitu života. 

1️⃣ Strach môže ovplyvniť rozhodovanie. Strach sa v mozgu spája s emocionálnym rozhodovaním. To znamená, že ak sa bojíme, robíme rozhodnutia na základe emočnej reakcie, nie racionálne. 

2️⃣ Strach nás robí menej flexibilnými. Chronický strach môže zúžiť náš pohľad na možnosti, čo obmedzuje našu kreativitu a prispôsobivosť v zložitých situáciách. 

3️⃣ Strach môže ovplyvniť naše telo. Častý stres a strach aktivujú "bojový" mechanizmus v tele, čo zvyšuje hladinu kortizolu, hormónu stresu. Dlhodobý stres znižuje našu imunitu a zvyšuje riziko ochorení, znižuje našu produktivitu a schopnosť sústrediť sa. 

🧠 Otázky na zamyslenie:

Aký strach momentálne ovláda váš život?

🖤 Niekedy je smútok za stratou spojený s nostalgiou, nie s túžbou po návrate. Chýba vám niečo, čo vám tá osoba alebo vzťah dávali, možno pocit bezpečia, poznania, alebo iné hodnoty, ktoré ste stratili. Ale nemusí to znamenať, že chcete tú konkrétnu osobu späť. 

🌿 Nostalgia (spomienky na minulé vzťahy) môže vyvolať pocit smútku, ale nie nevyhnutne túžbu po návrate. Namiesto toho, spomienky sa často spájajú s hľadaním nových zdrojov šťastia a naplnenia v súčasnosti. 

🌿 Smútok z rozchodu alebo straty nemusí byť spojený s reálnou túžbou o návrat osoby, ale skôr s obavami zo straty niečoho dôležitého v živote, ako napríklad stability alebo bezpečia.

🌿 Strata blízkeho človeka môže spustiť reflexiu nad hodnotami, ktoré sa vo vzťahu nachádzali, čím sa vytvára priestor pre osobnostný rast, ktorý nemusí nutne viesť k tomu, aby sme sa pokúšali obnoviť pôvodný vzťah, ale skôr k tomu, aby sme si našli nové spôsoby, ako tieto hodnoty naplniť. 

🤔 Otázky, ktoré vám môžu pomôcť: 

Aké hodnoty vám tento vzťah alebo táto osoba dávali, a ako ich môžete začať napĺňať teraz? 

Ahojte, poraďte prosím.

Dnes sim bola na úrade, a požiadala som si o prídavok na dieťa, s tým, že som si myslela, že mi pošlú automaticky spätne.. syn sa narodil 15.4.25… ale neni to automaticky? Ta pani mi to ani nepovedala .. takže teraz mám ísť znovu ?

„Ako som dnes skoro adoptovala banán“ 🍌✨

Poznáš ten pocit, keď ideš do obchodu úplne s jasným plánom – kúpiť len jednu vec?
Ja som dnes išla len po mlieko.
Všetko bolo naplánované. Päť minút tam, päť minút späť.

Lenže osud má rád srandu.
Prechádzala som okolo regálu so zľavami a tam na mňa pozerali… šľapky.
„Nebudem ich skúšať,“ hovorím si. O päť sekúnd som už kráčala po uličke v nových šľapkách, lebo boli veľmi pohodlné.

Potom som uvidela pult s plyšákmi.
A tam – medzi medveďmi a mačkami – bol malý ružový zajačik. Úplne rovnaký, ako má moja dcéra. Samozrejme, musel ísť so mnou domov. Lebo inak by tam ostal… smutný.

A potom to prišlo.
Regál s ovocím.

A jeden jediný banán. Nie zväzok, nie dva, ale jeden.
Vyzeral opustene, trošku nahnevane a zároveň rezignovane.
Vtedy som vedela – tento banán potrebuje domov.

🤔 Určite ste už zažili chvíle, keď sa niekto vo vašom okolí dostal do problémov – či už v práci, vzťahoch alebo v osobnom živote. Možno ste ho “zachraňovali”, snažili sa pomôcť, ale čoskoro sa ukázalo, že ten istý problém sa stále vracal. Čo keby existoval lepší spôsob, ako pomôcť? 

👉 Naše správanie sa často zakladá na naučených vzorcoch, ktoré nevedome opakujeme, aj keď sú nefunkčné. 

👉 V prípade, že sa neustále koncentrujeme na "pomoc druhým", môže to viesť k vyčerpaniu. Psychológia empatie ukazuje, že ak ignorujeme vlastné potreby, zanedbávame svoju schopnosť podporovať iných. 

👉 Hľadanie a posilnenie našich vnútorných zdrojov, ako sú silné stránky a hodnoty, zlepšuje náš pocit pohody a úspechu. 

🧐 Otázky pre vás: 

Aké vzorce správania sa opakujú vo vašom živote? 

Leto nám dalo presne to, čo sme po náročnom roku potrebovali – oddych, smiech, dobrodružstvá a spoločný čas. Užili sme si dovolenku, kúpanie v jazere, vodné športy aj výlety do prírody. Naša rodina je veľmi aktívna, takže ani počas prázdnin sme nezaháľali. Deti sa venovali plávaniu, jazde na bicykloch a tiež sme objavili nadšenie z kempovania. Manžel a dcéra sa zamilovali do paddleboardingu. A ja som sa konečne odhodlala splniť si svoj sen – pravidelné ranné behy pri východe slnka.

Aj keď nám leto poriadne dobilo baterky, s príchodom augusta som si začala uvedomovať, že čoskoro príde čas vymeniť plavky za športové tašky a bicykle za školské batohy. Blíži sa škola – a s ňou aj každodenný rytmus krúžkov, tréningov a povinností. Deti vyrástli a s nimi aj nohy – prišiel čas skontrolovať, čo im ešte sedí a čo budeme musieť vymeniť – od tenisiek, cez športové oblečenie až po batoh na chrbte. Veď to poznajú všetci rodičia.

Ako aktívna rodina vieme, že kvalitná výbava je pri športe mimoriadne dôležitá. Keďže rada nakupujem veci, ktoré môžeme najprv vyskúšať a porovnať, moje kroky vždy smerujú do INTERSPORTu. Oceňujem nielen široký výber spoľahlivých vecí od overených značiek, ale aj možnosť všetko vyskúšať priamo na mieste. Veľkou výhodou je tiež dostupnosť rôznych modelov vo všetkých bežných veľkostiach, takže nemusíme robiť kompromisy a odchádzame spokojní.

Práve preto som si bola istá, že INTERSPORT je ideálnym miestom, kde vyriešim výbavu detí do školy, na krúžky a zároveň zabezpečím všetko potrebné aj pre nás, rodičov. A verte mi, bolo z čoho vyberať!

V INTERSPORTE nás privítala bohatá ponuka značkových produktov za skvelé ceny. Syn okamžite zamieril k futbalovým kopačkám – hrá futbal za miestny klub a dcéra sa rozhodla skúsiť basketbalový krúžok, tak sme hľadali správnu športovú obuv. Našli sme tu však aj perfektné tenisky na telesnú výchovu s bielymi podrážkami, aby aj tety upratovačky boli spokojné, školské batohy, športové tašky, ako aj praktické športové oblečenie, ktoré zvládne všetky školské aj mimoškolské aktivity.

Samozrejme, nezabudli sme ani na seba. Manžel ocenil pestrý výber športovej obuvi a funkčného oblečenia na svoje tréningy, a ja som si konečne dopriala nové bežecké tenisky a legíny.

Na miestnom urade sedela mila pani.Vypocula si moju prosbu a presne ako ocakavane presnu adresu nam dat nemohla.Prosim ju aspon o nejaky tip,ako menovaneho najst,kde hladat.Ja som ho skusala najst cez Facebook ci Instagram,bez uspechu.Viete iba meno a priblizny rok narodenia.Nikdy ste dotycneho nevideli ,neviete o nom absolutne nic.Pani sa pousmiala,vravi,ze hladany nema deti.Zije tu v meste alebo aspon je tu hlaseny k pobytu.Skuste sa pozriet okolo bytoviek tu hore,bol jej tip.Dakujem.Aspon nieco.Ja ho najdem,ja ho vyhrabem odniekial.Lebo tatko sa tak tesi.

My sme nasli na jednom zvonceku skutocne jeho meno.Po niekolkych minutach hladania v uplne neznamej lokalite.Je 13.30.Nikto nie je doma.Do kelu.V horucave davam tatka a muza sadnut do tiena a sama hliadkujem pred domom,ci niekto nepride.Po 20 minutach ma vpusta dnu jedna pani.Na poschodi,kde hladany byva,otvaraju dvere iba susedia.Mam z pekla stastie.Poznaju ho.On je murar,aktualne v praci! Vysoky chlap s kucerami,susedia ho opisuju ako nenapadneho suseda a odporucaju stavit sa neskor.Ked bude doma.Ideme na prechadzku a 2 hodiny neskor zvonim dolu.Zensky hlas vo zvonceku ma pozyva hore.Ani nedycham.Berem schody po dvoch.Pani otvara dvere a spokojne pocuva moje vysvetlenie.Velmi skepticky za nou vylezie velky chlap.Velmi prekvapeny chlap🙂.Viete si predstavit,ked vam rodicia uz davno umreli( mal 7 rokov,ked umrel otec)( mal 9 rokov a stratil mamu navzdy), vychovala vas babicka a 41 rokov neskor stoja pred dverami 3 ludia a tvdia,ze su vasa rodi a?On nikoho nema ,iba svoju druzku.Ziadna rodina.On nevedel,ze na vychode Slovenska ma este rodinu.Nikto mu to nemohol povedat,roky uplynuli,on s pohnutym zivotom sa pretlkal sam …..pozval nas dnu.Zvedavost zvitazila.Zo skrine vybral svoj detsky album.Stastne roky ako babätko, prosil ma o identifikaciu pribuznych.Na fotkach mal babicku a dedka zo Slovenska.Tety,bratrancov,sestrenice,uja,…na fotkach z pohrebu otca.Placuci chlapcek pri rakve bol on sam.Skoro som plakala aj ja.

Jeho otec zomrel nahle,na nasledky rakoviny pluc,ktoru objavili lekari neskoro.On chorobu pred vsetkymi tajil.Robil do posledneho dychu.Mal iba 40 rokov,ked doma zachrcal a odpadol a bolo po nom.Andrej prisiel zo skoly a jeho otec bol mrtvy.Moj tatko ma rakovinu pluc tiez.Ale nador ohraniceny a bez metastaz.Jeho otec nemal sancu ani na liecbu…..Pribuznych spoznal dnes vdaka mne.Ja ich poznam,on tu sancu nemal.Zo skeptickeho muza sa zacal stavat usmievavy muz.Tohto roku mu bude skoro 50 rokov a dostal rodinu.Roky bol sam a teraz dostal rodinu.Pre nas je to samozrejmost,pre neho velky dar.Cesta do minulosti bola uspesna.Tatko mu daroval smutocne oznamenie,ktore opatroval vyse 40 rokov.Zostavame v kontakte.Pozvali sme ho na jeho cestu do minulosti na Slovensko.Rodina sa potesi ho znovu vidiet .Strateny syn, bratranec,synovec…..Andrej je nas ,nech zije kdekolvek.V nasich zilach koluje rovnaka krv.Sme rodina!

Ako urcite tusite,tatko bol nadseny .Stastny a plny zazitkov pre neho este v aute daleko po polnoci na ceste pod Tatry rozpraval dalej z jeho minulosti.Tentokrat vojencina na Morave.zoskoky z padakov,jeho futbal,lyze,hadzana…..,pod Tatrami sme vystupili unaveni vsetci.Snad len tatko mal este energiu.Vylet mu evidentne prospel👍

Cesta do minulosti

Sedim na dovolenke u rodicov pod Tatrami ,moj 81rocny tatko mi podava smutocne oznamenie ,ktore objavil.Vraj by rad navstivil hrob svojho bratranca,lebo slubil jeho mame na smrtelnej posteli,ze mu tam raz zapali sviecku.V jeho ociach bolo ocakavanie,prosba aj chut vydat sa na vylet.Ako odopriet laskavemu tatkovi velke a mozno aj posledne( tatko je onkologicky pacient)

zelanie….nemozne.Tak sme cestu do minulosti smer Morava naplanovali na pondelok.Priznam sa,ze moj manzel hned na moje vysvetlenie reagoval suhlasom.Takmer 400 km jazdy treba naplanovat.Pisala som na tamojsi urad,ci ten hrob este existuje.V rovnaky den prisla odpoved.Hrob je tam.Plus informacia,ze jeho syn zije v okoli.Tatko bol nadseny,ved vtedy na pohrebe bratranca bol a syn mal mozno 10 rokov a hned vyjadril radost,keby ho mohol vidiet.Viete,ochrana osobnych udajov znamena malo informacii alebo aj nic.Zalezi na uradnikovi.Slubujem tatkovi,ze urobim vsetko,co je mozne.

V pondelok rano sme cez Oravu vyrazili na Moravu.Tatko bol nadseny uz v aute,lebo jeho doterajsie vylety su iba navstevy lekarov alebo nakup v miestnom obchode.On uplne ozil v kozi a celu cestu nadsene rozpraval zo svojej minulosti ,od detstva zacal.Veru bolo v aute veselo.Snad ani nase dieta nikdy tak nadsene z vyletu nebolo🙂Ked sme mu kupili hotdog na pumpe,mal slzy v ociach.Dnes sa citil zase stastny a volny a pripraveny na nove zazitky.
Dorazili sme na miestny cintorin na Morave a hrob hned nasli.Tatko vybral pripraveny kahanec,sam ho zapalil a slavnostne polozil na hrob.Po 41 rokoch od pohrebu bratranca….este vytiahol burinu z hrobu ,aby to mal vraj ciste a pekne.Potom pobuchal na nahrobny kamen so slovami,aby odpocival dalej v pokoji.Bolo to skutocne velmi dojemne,lebo tatko si utieral slzy pomedzi smiech a keby sme mu nepripomenuli casobeda,snad by tam chcel aj ostat.

Poobede tatko vyhlasil,ze ked je tu,;rad by syna zosnuleho teda videl.V horucave vyrazame na mestsky urad pre informacie.Skusime vsetko.Pokracovanie nasleduje…..

Prvú časť som písala u najstaršej dcéry. Vtedy som ešte netušila, čo ma čaká, len som cítila, že sa niečo láme.
Druhú časť som písala ešte zo starého bytu, už som vedela, že je koniec, ale stále som hľadala nájom a niekde hlboko vo mne bola nádej, že sa možno spamätá.
Túto tretiu časť píšem z gauča v byte, kde sa cítim bezpečne. Je tu ticho. Žiadne dvere netrieskajú, nikto na mňa nekričí. Ale aj tak mám v sebe kopu obáv a otázok, čo ma čaká a  ako to zvládnem sama.

Otvorilo mi oči veľa veci, ale najviac  Ninka.
Raz sa pred cudzími ľuďmi sama rozrozprávala, že sa doma hádame, že na mňa kričí a že si myslí, že ja robím niečo zle. Že ak sa ešte budeme hádať, nahrá si to, aby mu to pustila.
To mi zlomilo srdce. Cítila som hanbu, smútok a hnev na seba, že som ju vôbec nechala žiť v prostredí, kde musí takto rozmýšľať. Sľúbila som jej, že už hádky počuť nebude. A vedela som, že to znamená len jedno ODÍSŤ!!!!!!

Potom tam boli tie jeho večné urážky.

Stačilo, že som bola ticho – už som vraj mala niekoho v hlave.
Stačilo, že som niečo povedala – bolo to zle.
Keď som išla do obchodu: A kto tam na teba čaká?
Keď som šla s kamoškou na kávu – presne vedel, kedy som odišla, kedy som prišla, a aj tak sa pýtal, čo som stihla medzi tým.
Normálny chlap by ťa už dávno poslal do p. Si ako detektor lži. Najhoršie bolo, že som to začala brať ako normálne.
Klamstvá – aj také malé, ktoré by iní prešli, ale mňa rezali do živého, lebo som vedela, že za nimi je viac.
Poníženia pred ľuďmi, keď mi vysvetľoval veci ako malému dieťaťu, a keď som povedala „viem to“, odpovedal „nie, nevieš“.
Trhavé pohyby, bludy, čudné správanie aj keď nepil.

Ešte v ten deň sme mali ísť k vode. Vyvolal hádku, silou mocou chcel nech vezmem iné auto a nie to čo som dala jemu. Samozrejme, už mal niečo za lubom chcel sa niekam vytratiť, a ja som to cítila a prekazila svojím správaním. Auto nedostal a došli sme tak akurát do obchodu, kde sa urazil pre blbosť a odišiel. Plán mu nevyšiel a jeho druhá možnosť bola samozrejme krčma. Bol asi v každej jednej v našom meste, až skončil v tej mojej, kde sa začal vychvaľovať hlúposťami a ja som cítila neskutočnú hanbu. My s Ninkou sme šli samé a užili si deň, aj keď vyvolával ja som už nereagovala ani na správy ani na hovory. A vtedy som vedela, už nemám čo zachraňovať. Zbalila som Ninku a odišla k dcére. Pamätám si ten pocit, keď sme sa vracali strach aj úľava. A myšlienku: „Neviem, čo bude zajtra, ale viem, že už nechcem späť.

 Nasledovalo hľadanie bytu, medzi tým prosenie nech sa vrátim a ja som už len  čakala kedy vypadne do práce nech si vezmem veci. Všetko sa nejak dalo do pohybu a to samo s pomocou iných ľudí. Možno nie každý má pri sebe takých to ľudí, no mne v ten moment do života prišli. Sami od seba a možno ich máš aj ty tá čo to teraz čítaš, ale ich nevidíš , alebo nechceš vidieť. Ja som to vidieť nechcela no napokon mi otvorila oči moja Ninka.

🛤️ Traumatická skúsenosť je niečo, čo nás dokáže zničiť, ale zároveň nás to môže aj formovať. Je to niečo, čo nás môže naučiť byť silnejšími, odolnejšími a empatickejšími. 

🧠 Naša mozgová štruktúra sa dokáže prispôsobiť a zmeniť aj po traumatických zážitkoch. To znamená, že môžeme preprogramovať svoje reakcie a správanie. 

🌊 Ľudia, ktorí prežili traumu, môžu rozvíjať lepšie schopnosti na reguláciu svojich emócií, ak sa naučia techniky ako mindfulness alebo koučing. 

💪 Až 70 % ľudí po traumatickej skúsenosti zažije osobný rast a lepšie pochopenie života. Kognitívne terapie môžu pomôcť transformovať trauma na silu. Keď sa naučíme prepracovať svoje negatívne myšlienky a emócie, otvára sa nám nový pohľad na život. 

👉 Koučovacie otázky na zamyslenie:

Aké lekcie sa môžete naučiť zo situácie, ktorá vás trápi?

🗣 V dnešnom uponáhľanom svete sa stáva čoraz ťažšie zastaviť sa a vychutnať si skutočný rozhovor. Avšak práve zdieľanie skúseností, myšlienok a pocitov nás môže posunúť k väčšiemu porozumeniu a rastu. 

📌 Komunikácia je kľúč k úspechu. Kvalitná komunikácia s druhými výrazne zvyšuje našu emocionálnu pohodu a znižuje stres. 

📌 Zdieľanie skúseností pomáha v osobnom raste. Zdieľanie skúseností s ostatnými nám pomáha lepšie pochopiť seba a svoju rolu v situáciách. 

📌 Odráža sa to na našich vzťahoch. Pozitívne rozhovory posilňujú naše medziľudské vzťahy, čím vytvárame silnú sieť podpory. 

❓ Otázky pre vás: 

Ako často si dávate čas na kvalitné rozhovory s blízkymi? 

Káva, chaos a slnko v očiach

Pondelok si ľudia často predstavujú ako zlého bratranca piatku, ktorý príde neohlásený a zoberie ti posledný koláč.

Ja ho beriem inak – ako čistý stôl, na ktorý môžem položiť kávu, limetkovú vodu, otvorený počítač a tú zvláštnu nádej, že tento týždeň sa možno stane niečo magické.

Ráno som si povedala: žiadny stres. Hudba hrá, slnko mi svieti do kuchyne a káva vonia tak silno, že by zobudila aj susedov, keby nebol pondelok a neboli už dávno hore.
Nepreháňam tempo.

 Nepíšem si zoznam úloh, ktorý má šancu zničiť moju náladu skôr, než sa napijem.

Dnes je deň na pohodové tempo. Na to, dať si trochu ovocia len preto, že vyzerá krásne na tanieri. Na to, natiahnuť si obľúbenú košeľu, aj keď nemám kam ísť. Na to, povedať „nie“ všetkému, čo mi dnes neprináša radosť.

Keď podám top výkon v práci, doma už ledva dýcham a na deti mi ostáva len minimum energie. Keď sa pustím do záhrady, domácnosť ide bokom. Keď mám doma konečne čisto, vonku to už zase nezvládam. A keď chcem stihnúť všetko, pripadám si ako časovaná bomba.

Dnes som tikala o niečo silnejšie a stačilo málo, vyklopený tanier s večerou na čerstvo umytú podlahu. A už bol oheň na streche. Teraz ma mrzí, ako som reagovala… Veď sú to len deti, musia rozlievať, vysýpať, učiť sa, skúšať… No niekedy sa to už jednoducho stalo každej z nás, že sme sa neovládli a pre trochu neporiadku bolo priveľa kriku. Neznamená to, že sme zlé mamy, len že potrebujeme oddych a niekedy aj pomoc.

A pre mňa sa tou pomocou stala Rowenta X-Clean 10. Verte či nie, odkedy ju mám, už ma nerozhodí nič vyliate, rozsypané, vykydnuté, rozšlapané…

Prečo som Rowenta X-Clean 10 tak obľúbila?

Úprimne? Lebo mi šetrí nervy aj čas. Nemusím najprv vysávať a potom ešte aj umývať – stačí jeden ťah a podlaha je čistá. Zvládne oboje naraz, a naozaj dôkladne. To ma skutočne zachraňuje, hlavne keď decká niečo vylejú, vysypú, mačky púšťajú chlpy alebo prinesú z vonku blato.

Milé ženy,

poďte bežať s nami 🙋🏻‍♀️🏃🏽‍♀️🏃🏼‍♀️🏃🏻‍♀️

Už v sobotu 20. septembra sa postavíme na štartovaciu čiaru na DM ženskom behu pred Euroveou v Bratislave.

📍🏃🏼‍♀️Ak máte kúpené štartovné, pridajte sa k nám. 

Náš interný, vydumamkovský tím, nájdete v kategóriách:

Beh na 4 km  

😔 Predstavte si, že sa každý deň snažíte zapadnúť do kolektívu v práci, rodine, alebo medzi priateľmi. Neustále prehodnocujete svoje slová, oblečenie, chovanie... Ale nakoniec sa cítite vyčerpaní a nešťastní. A, čo je najhoršie, máte pocit, že ste vždy niekde na okraji, nikdy nie úplne sami sebou. To môže viesť k vážnym problémom v sebavedomí, k úzkostiam a pocitu vyhorenia. 

💥 Perfekcionizmus a neustála túžba zapadnúť (alebo vyhovovať druhým) vedú k vyššiemu stresu, úzkosti a vyhoreniu. Perfekcionisti sú náchylnejší na depresiu a emocionálne vyčerpanie. Táto nezdravá snaha nevedie k zlepšeniu našich vzťahov ani pracovných výsledkov. 

💥 Ľudia sa často cítia vyčerpaní práve tým, že sa snažia neustále zapadnúť do skupiny, aby sa necítili osamelo. Tento neustály tlak spôsobuje úzkosť a znížené sebavedomie. 

💥 Snaha zapadnúť za každú cenu vyvoláva chronický stres. Dlhodobý stres narúša kognitívne funkcie, znižuje produktivitu a vyčerpáva mentálnu energiu. 

🔄 Otázky, ktoré vás môžu posunúť: 

Kedy ste sa naposledy cítili, že žijete podľa svojich hodnôt, nie podľa očakávaní druhých? 

Odkedy som sa stala mamčou, čas neuveriteľne rýchlo plynie.

Zobudíte sa, strávite hodiny varením, upratovaním, starostlivosťou o deti a o domácnosť ani sa nenazdáte – je večer a čas ísť spať. Každá mamča to určite dôverne pozná.

Mnoho vecí som nestihla, zabudla... najviac som zabúdala na seba a neostával mi čas pre seba vôbec

To čo mi pomohlo vyriešiť tento problém je plánovač. Stíham upratovať veľký dom, variť, školu, škôlku, učenie sa s deťmi, krúžky, a hlavne som spokojná pretože mám veľa času sama pre seba a na svoje podnikanie (k čomu som sa predtým vôbec nedostala- šijem oblečenie pre detičky)

Byť organizovanou mamou v domácnosti je jednoduchšie s plánovačom.

Ako mamy v domácnosti si často povieme: „Urobím to neskôr“ alebo „Dokončím to potom.“ Ale buďme k sebe úprimné,  ako často sa k úlohám vrátime a dokončíme ich? Cítime sa frustrovane a mizerne keď už nevládzeme ale musíme toooľko toho urobiť a neraz makáme ďalej na úkor spánku.

🤔 To, čo nás priťahuje k druhým, sa mení s naším vekom a životnými skúsenosťami. To, čo nás ešte pred pár rokmi „dostávalo“, môže byť teraz úplne iné. Čím sme starší, tým častejšie sa zameriavame na hĺbku osobnosti a hodnoty, než na prvotné fyzické črty. 

🧠 S pribúdajúcimi rokmi sa zvyšuje hodnota emocionálnej inteligencie. Ľudia v strednom veku častejšie vnímajú vzťahy ako dôležitejšie než vzhľad. A to je presne ten dôvod, prečo vám dnes môže byť sympatickejší niekto, kto má zaujímavý pohľad na život a empatický prístup, než niekto s „dokonalým“ telom. 

💡 V mladšom veku je atraktivita väčšmi spojená s vonkajšími znakmi, ako sú symetria tváre, kondícia alebo mladistvý vzhľad. Ako starne, naša pozornosť sa viac sústreďuje na vnútorné hodnoty a vzájomné porozumenie. 

🧬 Naše telo vyhľadáva partnerov, ktorí majú genetické vlastnosti odlišné od našich, aby zabezpečili silnejší imunitný systém pre budúce generácie. 

🧘‍♂️ Otázky na zamyslenie: 

Čo považujete za atraktívne v súčasnosti? 

Farbičky a iné spôsoby prežiť

Niekedy mám pocit, že život je len improvizovaná komédia, kde som ja hlavná postava, ale scenár písal niekto opitý a urazený.

Ráno si poviem, že dnes bude lepší deň… a o päť minút neskôr stojím nad drezom, pijem studenú kávu z hrnčeka, čo ešte pamätá minulé Vianoce, a premýšľam, prečo mám na sebe mikinu opačne.

Ľudia hovoria „hlavne sa usmievaj“, lebo vraj úsmev priťahuje dobré veci.
Tak sa usmievam.
Usmievam sa, keď mi píšu: „Ty by si už konečne mala dospieť.“
Usmievam sa, keď počujem: „V tvojom veku už…“

Usmievam sa, keď si uvedomím, že jediné, čo v mojom živote funguje na 100 %, je moja schopnosť objednať si jedlo domov v rekordnom čase.

Ak toto je dospelosť, tak ďakujem, ale radšej sa vrátim k farbičkám a omaľovánkam.
Aspoň tam viem, že modrá ostane modrá a nikto mi nebude hovoriť, že ju používam zle.