Dnes už priznávam, že kupovanie malého, rozkošného šteniatka nie je rozhodnutie, ktoré by sa malo robiť pri vytrhávaní obočia. Nutkavá potreba mať psa "hneď teraz", mi pomohla na chvíľu zabudnúť na bolesť. Išla som za manželom, hodila naňho jedno vytrhané obočie a oznámila mu, že už je najvyšší čas.
Predstavovala som si to jednoducho. Dcérka mala 3,5 roka, bude mať perfektného parťáka a ja si tiež užijem maličké šteniatko, bezbrannejšie ako ja za volantom uprostred zápchy vo veľkomeste. (Dodnes netuším, kedy mám dať prednosť električkám, preto sa vyhýbam šoférovaniu mimo rádiusu 15 kilometrov v mieste môjho trvalého bydliska).

O chove psov (tobôž o ich kupovaní), sme mali s manželom len chabú predstavu. Nie, nepoučili sme sa na Maxíkovi, ktorý sa tešil z nových majiteľov. Do bytu sa nemecký ovčiak príliš nehodí. Rozhodli sme sa vstúpiť dvakrát do tej istej rieky. Tentoraz sme sa nespoliehali na žiadnych bratrancov, sesternice, pratety, strýkov a ujčiné (áno, existuje aj takýto výraz), pretože sme sa rozhodli všetkých prekvapiť. A veru sme prekvapili. Najviac samých seba.
Rozkošného mini yorkshírika sme sa rozhodli kúpiť cez najznámejší portál vecí z druhej ruky, kde môžeš kúpiť fakt všetko. Yorkshírik mal dobrú cenu. Jeho majiteľka si za neho pýtala ani nie 200 eur, na fotke vyzeral malý. Sľubovala, že veľmi nepodrastie. Vraj má kvality aj na papiere, ale nebudeme sa predsa zdržovať nejakými formálnosťami, však?
Tak sme kúpili psíka. Malo ma trknúť, že kúpa psa sa na parkovisku pred Lídlom nerobí. Že by stálo za to vidieť aspoň jeho mamu, keďže otec je (doteraz) neznámy. Malo mi trknúť, že to šteňa vyzerá nejako choro a hnačka nemusí byť vždy len zo stresu. Malo by trknúť, že šteňa je výsledkom nelegálneho množenia. To všetko by som si naštudovala, keby som sa tak hlúpo nedala strhnúť impulzívnym nápadom. Teraz alebo nikdy! Toto životné motto ma už niekoľkokrát dostalo do poriadnej brindy.
Psíka sme si zamilovali. Takmer nám však do týždňa zdochol. Niekoľko dní strávil na veterinárnej klinike, kde nám pre istotu predpísali všetko možné aj nemožné. Keď videl tú faktúru náš veterinár, len sa smial: "Tí sa na vás teda poriadne nabalili," uškŕňal sa, že náš chlpáč by sa obišiel bez drvivej väčšiny produktov. Ale keďže sme ho raz mali, rozhodli sme sa na peniaze nepozerať. Náš pes (nie je to fenka Daisynka), má samozrejme aj meno. Do užšieho výberu sa dostal Alexander. Volali by sme ho Šaňo. Nakoniec sme ho pomenovali Jerry. Ten sa nám za výber mena odvďačil tým, že začal... rásť.

Už po pár mesiacoch som vedela, že Jerry alias Šaňo sa mi do kabelky nezmestí. Ledaže do športovej tašky. Z chorôb sa vystrábil a ja som si začala užívať venčenie. Pes je však meteosenzitívny. Za nepríjemného počasia ho musím vyniesť doslova na rukách. Rozbehne sa za všetkým, čo sa pohne a najradšej si v lese pochutí na fekáliách. Čím väčšie, tým lepšie. Mohlo to byť aj horšie. Vplyvom génov, ktoré zdedil po tatovi, nešteká. Taký vhodný pes do bytu. Dodnes sa dohadujeme, či jeho mama nemala pechtle mechtle s chrtom. Pri jeho dlhých nohách by som sa tomu nečudovala. Jerryho máme šesť rokov. Je to člen rodiny. Prekvapivo nasadil latku vysoko, no dnes už viem, že výber psa netreba podceniť. Bez papiera by som psa nekupovala. Ak by som však chcela predsa len dať šancu pouličnej zmesi, obrátila by som sa na útulok.