Kde-tu dnes vyšlo slniečko aj zapršalo. Príbehy mamičiek však vznikajú v každom počasí a preto je čas uverejniť ďalších päť.

• Hláška z ihriska: Idem s kočíkom v parku so synom (10m). Zastaví chlapec, cca 3r, a vraví: "Čo pani, ako sa darí s bábätkom?" V šoku odpovedám: "Dobre." On: "A papá všetko?" Ja ďalej v šoku: "No papá všetko." On: "A kaka ako má?" Ja: "No dnes ešte nekakal." On: "Ešte bude, do večera je ďaleko." V tom príde jeho mama a vraví mi: "Viete, máme doma bábätko a všetko počúva a mudruje potom..." No strašne bol zlatý a ešte aj šušľal krpec jeden.

• Zobudím sa na to, ako niečo mega buchlo. Ja už som rozospatá hladala malého. Pozriem sa lepšie a to ten moj starý na zemi sa váľal, že sa mu snívalo, že malý spadol z postele a on skočil za ním 😀 Ja plačem ešte teraz 😀

• Kubko tlačil ako besný, zrazu rana ako z dela a bolo to vonku. Hovorím si: "Hmm, ty tam budeš mať pekne naložené mucinko." Rozbalím ho a tam taký malý strek, tak som ho začala utierať ešte som si v duchu pomyslela, že aké fajinské sú tie plienky, že tak pekne sajú. Dám pod neho čistú plienku a vytiahnem celú žltú ruku. Tak ho s napätím otočím, že asi som ho zlé utrela. Ženy, ten bol tak okakošaný, komplet celý. Chrbát, krk, dokonca aj vlasy. Ja doteraz neviem ako sa mu to podarilo a ocino ešte povie: "Však skús sa ty vytoto po ležiačky. Tiež by si si aj vlasy pohnojila, keby ti mama plienku slabo zatiahla."

• Dnešná hláška môjho syna. "Naša pani učitelka má také isté veľké cicky, ako máš ty mamina. A ja že: "Ako to vieš?" "Veď vidím, keď sedím v prvej lavici a ona nosí také tričká, že keď sa nado mnou nahne, vidím jej ich skoro celé." Všímavý chlapec 🙂

• Ja už na toho môjho chlapa nemám slov! V spálni niečo strašne smrdelo. Pod posteľou som našla malého gumáky, a tak som žiadala od mm vysvetlenie. Odpoveď: "Boli sme hádzať hnoj, preto mal malý gumáky." Na môj prekvapený výraz, že prečo boli pod posteľou pokračoval: Lebo malý bol unavený, tak ho išiel dať späť a vyzúval ho v posteli. Tak som počítala do 10 a pokračovala som. Na otázku, či mu vôbec nevadilo, že smrdeli, opovedal, že nie, veď aj on bol celý od hnoja. Poslednej odpovede som sa bála. "A ako si ho uspal?" "No normálne. Ľahol som si do postele s ním." V montérkach! Mám ho zabiť teraz, či až potom? 😀

Cestoviny sa považujú za jedlo chudobných. Nemusí tomu však vôbec byť tak - za kvalitu sa totiž pripláca.

Najlacnejšie, ktoré sú pripravené z obyčajnej bielej múky a vody sa naozaj dajú kúpiť za pár centov. Tie však nám okrem neužitočných jednoduchých sacharidov a prázdnych kalórií nedajú nič, až na pocit nasýtenia.

A že čo nášmu telu spôsobujú tieto jednoduché sacharidy, prečo sú vlastne také nežiadúce? Po ich konzumácií nám náhle stúpne hladina cukru v krvi. Pankreas preto začne produkovať inzulín, aby sa obsah cukru znížil. V konečnom dôsledku však väčšinou dôjde k poklesu pod priemernú úroveň a naše telo sa zase ozve, že potrebuje energiu. Pritom v skutočnosti prijatá energia nebola spotrebovaná, tak ju telo uloží do tukových zásob. Je to nekonečný kolobeh, ktoré jednorazovo nemusí pre nás nič zlého znamenať.

Opakované a časté používanie jednoduchých sacharidov však vedie ku vzniku cukrovky. (Mimochodom preto je dôležiťé sledovať tzv. glykemický index, ktorý nám udáva ako rýchlo daná potravina  ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Čím nižší je tento index, tým je dané jedlo prospešnejšie pre náš organizmus. Najnižší glykemický index majú práve celozrnné produkty, tých treba skonzumovať čo najviac. Musím však dodať, že aj keď zjeme nejaký výrobok z bielej múky, nemusíme hneď spanikáriť, účinky jednoduchých sacharidov v nich obsiahnutých sa dajú čiastočne zmierniť napr. konzumáciou zeleniny, ktorá obsahuje vlákninu a tým spomaľuje vstrebávanie energie, ako aj konzumáciou správnych tukov- keď si idete dať nejakú sladkosť, dajte si predtým napr. za hrsť vlašských orechov.)

Takže sa vráťme k cestovinám. Dnešný trh je už chvaľabohu dostatočne dobre zásobený aj zdravšími variantami cestovín - od grahamových cez špaldové, pohánkové, ražné až po kamutové. Na svoje si však prídu aj celiatici - v bio-obchodoch sa dajú kúpiť aj kukuričné, pšenové a ryžové cestoviny. Na chvíľku by som sa zastavila pri pojme grahamových cestovín - mnoho ľudí si ich mýli s celozrnnými. Ide o cestoviny pripravené z obyčajnej bielej múky, do ktorej sú však dodatočne primiešané pšeničné otruby. Je to teda určite menšie zlo ako cestoviny z bielej múky.

Cestoviny sa dajú konzumovať buď s mäsom (čo nie je zlá voľba vzhľadom na obsah bielkovín, avšak je dosť ťažko stráviteľné, nehovoriac o obsahu antibiotík, ktorými dopovali zvieratá) alebo so zeleninou (ja to považujem za lepšiu voľbu - jednak obsahuje veľa vlákniny, o ktorej som už písala a aj mnoho dôležitých antioxidantov, ktoré dokážu výrazne zmierniť prípadný obsah dusičnanov. Mnohí ľudia totiž argumentujú, aby som si nemyslela, že keď jem zeleninu zo supermarketu, tak jem zdravo. Zabúdajú však práve na existenciu antioxidantov. A mimochodom snažím sa kupovať vždy len sezónnu zeleninu a od domácich pestovateľov).