1. "Vieš, to že si bola nervózna mohli byť tvoje abstaky" začala mi vysvetľovať a opisovať svoje zážitky. "Vlastne, mávala som nočné potenie ak som si nedala tiapridal a ani aspoň pivo na dobrú noc " priznala som sa Lujze, "ale veď to bolo jedno pivo, pohár vína, nepila som veľa" znova som sa začala obhajovať. "To nejde o to koľko piješ, tvoje telo dostalo, čo mu chýbalo a to je to a neskôr zvyšuješ, pretože chce viac". Keď mi to rozprávala prvý krát som  sa asi naozaj zamyslela, že to, ako som napisala do denníka " mám problém z alkoholom, ktorý chcem riešiť" bola naozaj pravda. Je pravda, ze som nepila veľké množstvá, ale pila som. Schovávala som sa, tajne si to nalievala do malinovky aby deti nevideli. Snažila som sa byť nenápadná, piť len toľko aby to na mne nebolo až tak vidieť. No je pravda, že už posledné razy som si to neustriehla, a že to nebol už len pohár, dva vína alebo jedno dve veľké pivá. Alebo, keď som si to pivo dala ešte aj s priateľom, veď nenapadne, predtým som už v sebe nejaký ten poldecačik mala.  Hlavna vec, ako som sa ešte po jednej návšteve psychiatričky dušovala pred priateľom, že nemôžem na tie lieky piť alkohol. Pamätám si ako ma vždy za to buzeroval,keď sme  boli na oslave, či musim toľko piť. Akonáhle som prehnala nejaký svoj limit, bola som iný človek. Keď prišiel za mnou, v čase ako sme sa pokúšali náš vzťah znova zlepiť a ja som  náhodou  zabudla vyhodiť fľašu z vína čo som večer predtým stiahla, robil okolo toho cirkus. " Neviem, čo robíš scény, bola tu kamoška" ešte som aj zaklamala aby nevedel, že som to vypila sama. "Ešte stále si myslíš, že sem nepatríš?" opýtala sa ma bez akéhokoľvek rozmýšľania Lujza. Začala som si dávať veci do súvisu  podľa toho, čo mi začala rozprávať ako to mala ona. "Niesom, tu prvý raz, nechcem ti zle" povedala mi s neskutočnou úprimnosťou, videla som to zúfalstvo v jej očiach, aj kus hanby, ale zároveň odvahu a silu , že sem prišla znova zabojovať a nájsť svoj kusok mozaiky, ktorý jej chýbal... A mne to tiež začalo pomaly dochádzať...  Začala som skladať svoju mozaiku...

Ako Lujza povedala , že za 3 dni budem vyškerená ako päť koruna  tak sa nedeľa niesla vo veselom duchu. Tým, že cez vikendy okrem rozcvičky a vychádzky, neboli žiadne aktivity, v čase osobného voľna ak sme nemali návštevu sme mohli spať, čítať alebo pozerať televíziu. My sme si skrátili čas jednoduchou hrou meno, mesto, zviera, vec . Lujza, Majo, Heňo a ja sme sa usadili v jedálni a asi 2hodiny sme sa zabávali ako deti v tábore.  "To čo je za slovo, že  CHLOPAVICA to ti neuznáme! " spykli sa proti mne všetci traja a smiali sme sa tak , že sme aj zabudli kde sme. Tým , že sa medzi nami nachádzali aj gambleri boli hry ako človeče, karty, monopoly, dostihy zakázané.(Inak monopoly a dostihy by som vcelku zakázala, doma sme sa s mojím vedeli na tom dohádať až na tichú domácnosť.) Na chodbe smerom k  fajčarni  bol stolík, kde sa chystavala káva a vedľa  malý regál na knihy v ktorom som našla mini stolný fudbal, ktorý sme  potom najčastejšie s Heňom hrávali. Človek by nepovedal, ako sa s takou somarinou dokáže zabávať, keď už nevie čo zo sebou. Cítila som sa už naozaj lepšie, povzbudena návštevou v sobotu, mala som už aj ľudí okolo seba, ktorý sa snažili aby som zapadla a neplakala na izbe. S Lujzou sme si naozaj sadli, bol medzi nami cca 10 ročný rozdiel ale mali sme veľa spoločného. Hlavne sme začali rozoberať tému týkajúc sa toho prečo sme tam. "Prečo si tu?" spýtala sa ma. Zase raz som rozprávala o tom ako som začala zapíjať to, že sa somnou priateľ rozišiel,ako som začala navštevovať psychologičku aby som sa zmenila, že sa potom  ku mne vráti , potom aj  psychiatričku, aby mi dala lieky, lebo som bola nervózna, mala som depresie a celý svet bol na hovno a proti mne. "A nemala si náhodou abstáky, keď si bola taka nervózna?" Keď mi položila túto otázku zarazila som sa. "Nie, nemyslím si veď vtedy som nepila už" Pozrela sa na mňa a ja som sa začala rýchlo obhajovať.. "Vtedy sa mi blížila operácia, nepila som každý večer ako predtým, ani po operácii, veď som mala lieky". Vlastne som ani len netušila čo sú abstinenčné príznaky, ako rôzne môžu byť, vlastne ani čo je závislosť duplom alkoholizmus. To, že ma psychiatrička upozorňovala aby som si dala pozor na to koľko pijem a vybavila ma liekmi na chute mi bolo na smiech a prikyvovalala som jej "áno, áno ja viem"no vedela som prd. Alkoholik, je predsa ten, čo hneď ráno  už 10 rokov chodí  do obchodu  aby si kúpil fľašu, lebo tým začína deň ,čo sa potom váľa niekde popri ceste,je to ten špinavý bezdomovec čo leží pod mostom. To ja predsa taká niesom!

To som netušila, že medzi nimi a mnou vlastne nieje žiaden rozdiel.. Sme chorý.... 

Po dlhšej dobe sa na mňa usmialo šťastie a mala som možnosť zapojiť sa do testovania dm produktov šetrných k životnému prostrediu. U mňa tieto produkty dostali zelenú už len kvôli svojmu konceptu šetrnosti. Rad za radom som ich všetky s nadšením vyskúšala. S pracím gélom som sa už v našej kúpeľni stretla. Jemná vôňa, konzistencia aj konečný efekt vypratého prádla splnil moje očakávania. Keďže sme v kúpeľni, tak sa od prádla presuniem do sprchy. Detská umývacia emulzia Alverde svojou konzistenciou, príjemnou vôňou určite neurazila. Oceňujem, že deti neštípali oči, čo sa pri iných sprchových géloch stáva. Neodolala som a emulziu som vyskúšala aj ja 🙂. Bylinkový šampón Alverde mi svojou vôňou pripomína detstvo. Myslím, že s tento šampón bude môj kamarát. Olej na holenie Alverde ma veľmi prekvapil. Tento výrobok som doteraz nepoznala. Na testovanie konkrétne tohto oleja som sa tešila najviac. Konzistenciou veľmi príjemný, holenie bolo fakt veľmi jemné. Po týchto kozmetických procedúrach sa vrátim k robote a upracem kúpeľňu. V našej domácnosti uprednostňujem menej agresívne výrobky bez parfumácie. A to Denkmit čistiaci prostriedok na umývanie kúpeľňe je. Octová vôňa nie je veľmi výrazná, zato účinok tohto výrobku je fajn. Prostriedok na umývanie riadu Denkmit Pro Climate v mojej kuchyni miesto nenájde. Nepáčilo sa mi, že veľmi penil. Za studena neodmastil plastovú misku. Inak konzistenciou a vôňou určite fajn výrobok. V kuchyni určite s nami zostanú Profissimo kovové čistiace perly. Fľaše s tenkým hrdlom sme v našej domácnosti nikdy nevedeli poriadne vyčistiť. Podarilo sa nám to až s týmito perličkami (nerozumiem, že som ich už dávno doma nemala). Kefa na čistenie riadu fajn, oceňujem drevenú rukoväť, ale zároveň sa musím priznať, že takéto kefy veľmi neobľubujem Síce vyčistia špinavý riad ale potom všetky zbytky zostanú v tej kefe. Profissimo suché hubkové utierky sú fajn, tie používam roky a sú všestranne využiteľné. Vydržia naozaj dlho. Profissimo utierka z bambusu a mikrovlákna je utierka, ktorá asi nechýba v žiadnej domácnosti. Je perfektná na utretie rozliatej tekutiny, na vyleštenie pohárov. Testovanie ma veľmi pobavilo, mala som možnosť spoznať nové výrobky. Niektoré si určite v našej domácnosti nájdu miesto a ja som rada, že ich zloženie je šetrné k našej planéte.

#test_dm40 #recenzia #recenzia_dm