Leto nám dalo presne to, čo sme po náročnom roku potrebovali – oddych, smiech, dobrodružstvá a spoločný čas. Užili sme si dovolenku, kúpanie v jazere, vodné športy aj výlety do prírody. Naša rodina je veľmi aktívna, takže ani počas prázdnin sme nezaháľali. Deti sa venovali plávaniu, jazde na bicykloch a tiež sme objavili nadšenie z kempovania. Manžel a dcéra sa zamilovali do paddleboardingu. A ja som sa konečne odhodlala splniť si svoj sen – pravidelné ranné behy pri východe slnka.

Aj keď nám leto poriadne dobilo baterky, s príchodom augusta som si začala uvedomovať, že čoskoro príde čas vymeniť plavky za športové tašky a bicykle za školské batohy. Blíži sa škola – a s ňou aj každodenný rytmus krúžkov, tréningov a povinností. Deti vyrástli a s nimi aj nohy – prišiel čas skontrolovať, čo im ešte sedí a čo budeme musieť vymeniť – od tenisiek, cez športové oblečenie až po batoh na chrbte. Veď to poznajú všetci rodičia.

Ako aktívna rodina vieme, že kvalitná výbava je pri športe mimoriadne dôležitá. Keďže rada nakupujem veci, ktoré môžeme najprv vyskúšať a porovnať, moje kroky vždy smerujú do INTERSPORTu. Oceňujem nielen široký výber spoľahlivých vecí od overených značiek, ale aj možnosť všetko vyskúšať priamo na mieste. Veľkou výhodou je tiež dostupnosť rôznych modelov vo všetkých bežných veľkostiach, takže nemusíme robiť kompromisy a odchádzame spokojní.

Práve preto som si bola istá, že INTERSPORT je ideálnym miestom, kde vyriešim výbavu detí do školy, na krúžky a zároveň zabezpečím všetko potrebné aj pre nás, rodičov. A verte mi, bolo z čoho vyberať!

V INTERSPORTE nás privítala bohatá ponuka značkových produktov za skvelé ceny. Syn okamžite zamieril k futbalovým kopačkám – hrá futbal za miestny klub a dcéra sa rozhodla skúsiť basketbalový krúžok, tak sme hľadali správnu športovú obuv. Našli sme tu však aj perfektné tenisky na telesnú výchovu s bielymi podrážkami, aby aj tety upratovačky boli spokojné, školské batohy, športové tašky, ako aj praktické športové oblečenie, ktoré zvládne všetky školské aj mimoškolské aktivity.

Samozrejme, nezabudli sme ani na seba. Manžel ocenil pestrý výber športovej obuvi a funkčného oblečenia na svoje tréningy, a ja som si konečne dopriala nové bežecké tenisky a legíny.

Na miestnom urade sedela mila pani.Vypocula si moju prosbu a presne ako ocakavane presnu adresu nam dat nemohla.Prosim ju aspon o nejaky tip,ako menovaneho najst,kde hladat.Ja som ho skusala najst cez Facebook ci Instagram,bez uspechu.Viete iba meno a priblizny rok narodenia.Nikdy ste dotycneho nevideli ,neviete o nom absolutne nic.Pani sa pousmiala,vravi,ze hladany nema deti.Zije tu v meste alebo aspon je tu hlaseny k pobytu.Skuste sa pozriet okolo bytoviek tu hore,bol jej tip.Dakujem.Aspon nieco.Ja ho najdem,ja ho vyhrabem odniekial.Lebo tatko sa tak tesi.

My sme nasli na jednom zvonceku skutocne jeho meno.Po niekolkych minutach hladania v uplne neznamej lokalite.Je 13.30.Nikto nie je doma.Do kelu.V horucave davam tatka a muza sadnut do tiena a sama hliadkujem pred domom,ci niekto nepride.Po 20 minutach ma vpusta dnu jedna pani.Na poschodi,kde hladany byva,otvaraju dvere iba susedia.Mam z pekla stastie.Poznaju ho.On je murar,aktualne v praci! Vysoky chlap s kucerami,susedia ho opisuju ako nenapadneho suseda a odporucaju stavit sa neskor.Ked bude doma.Ideme na prechadzku a 2 hodiny neskor zvonim dolu.Zensky hlas vo zvonceku ma pozyva hore.Ani nedycham.Berem schody po dvoch.Pani otvara dvere a spokojne pocuva moje vysvetlenie.Velmi skepticky za nou vylezie velky chlap.Velmi prekvapeny chlap🙂.Viete si predstavit,ked vam rodicia uz davno umreli( mal 7 rokov,ked umrel otec)( mal 9 rokov a stratil mamu navzdy), vychovala vas babicka a 41 rokov neskor stoja pred dverami 3 ludia a tvdia,ze su vasa rodi a?On nikoho nema ,iba svoju druzku.Ziadna rodina.On nevedel,ze na vychode Slovenska ma este rodinu.Nikto mu to nemohol povedat,roky uplynuli,on s pohnutym zivotom sa pretlkal sam …..pozval nas dnu.Zvedavost zvitazila.Zo skrine vybral svoj detsky album.Stastne roky ako babätko, prosil ma o identifikaciu pribuznych.Na fotkach mal babicku a dedka zo Slovenska.Tety,bratrancov,sestrenice,uja,…na fotkach z pohrebu otca.Placuci chlapcek pri rakve bol on sam.Skoro som plakala aj ja.

Jeho otec zomrel nahle,na nasledky rakoviny pluc,ktoru objavili lekari neskoro.On chorobu pred vsetkymi tajil.Robil do posledneho dychu.Mal iba 40 rokov,ked doma zachrcal a odpadol a bolo po nom.Andrej prisiel zo skoly a jeho otec bol mrtvy.Moj tatko ma rakovinu pluc tiez.Ale nador ohraniceny a bez metastaz.Jeho otec nemal sancu ani na liecbu…..Pribuznych spoznal dnes vdaka mne.Ja ich poznam,on tu sancu nemal.Zo skeptickeho muza sa zacal stavat usmievavy muz.Tohto roku mu bude skoro 50 rokov a dostal rodinu.Roky bol sam a teraz dostal rodinu.Pre nas je to samozrejmost,pre neho velky dar.Cesta do minulosti bola uspesna.Tatko mu daroval smutocne oznamenie,ktore opatroval vyse 40 rokov.Zostavame v kontakte.Pozvali sme ho na jeho cestu do minulosti na Slovensko.Rodina sa potesi ho znovu vidiet .Strateny syn, bratranec,synovec…..Andrej je nas ,nech zije kdekolvek.V nasich zilach koluje rovnaka krv.Sme rodina!

Ako urcite tusite,tatko bol nadseny .Stastny a plny zazitkov pre neho este v aute daleko po polnoci na ceste pod Tatry rozpraval dalej z jeho minulosti.Tentokrat vojencina na Morave.zoskoky z padakov,jeho futbal,lyze,hadzana…..,pod Tatrami sme vystupili unaveni vsetci.Snad len tatko mal este energiu.Vylet mu evidentne prospel👍

Cesta do minulosti

Sedim na dovolenke u rodicov pod Tatrami ,moj 81rocny tatko mi podava smutocne oznamenie ,ktore objavil.Vraj by rad navstivil hrob svojho bratranca,lebo slubil jeho mame na smrtelnej posteli,ze mu tam raz zapali sviecku.V jeho ociach bolo ocakavanie,prosba aj chut vydat sa na vylet.Ako odopriet laskavemu tatkovi velke a mozno aj posledne( tatko je onkologicky pacient)

zelanie….nemozne.Tak sme cestu do minulosti smer Morava naplanovali na pondelok.Priznam sa,ze moj manzel hned na moje vysvetlenie reagoval suhlasom.Takmer 400 km jazdy treba naplanovat.Pisala som na tamojsi urad,ci ten hrob este existuje.V rovnaky den prisla odpoved.Hrob je tam.Plus informacia,ze jeho syn zije v okoli.Tatko bol nadseny,ved vtedy na pohrebe bratranca bol a syn mal mozno 10 rokov a hned vyjadril radost,keby ho mohol vidiet.Viete,ochrana osobnych udajov znamena malo informacii alebo aj nic.Zalezi na uradnikovi.Slubujem tatkovi,ze urobim vsetko,co je mozne.

V pondelok rano sme cez Oravu vyrazili na Moravu.Tatko bol nadseny uz v aute,lebo jeho doterajsie vylety su iba navstevy lekarov alebo nakup v miestnom obchode.On uplne ozil v kozi a celu cestu nadsene rozpraval zo svojej minulosti ,od detstva zacal.Veru bolo v aute veselo.Snad ani nase dieta nikdy tak nadsene z vyletu nebolo🙂Ked sme mu kupili hotdog na pumpe,mal slzy v ociach.Dnes sa citil zase stastny a volny a pripraveny na nove zazitky.
Dorazili sme na miestny cintorin na Morave a hrob hned nasli.Tatko vybral pripraveny kahanec,sam ho zapalil a slavnostne polozil na hrob.Po 41 rokoch od pohrebu bratranca….este vytiahol burinu z hrobu ,aby to mal vraj ciste a pekne.Potom pobuchal na nahrobny kamen so slovami,aby odpocival dalej v pokoji.Bolo to skutocne velmi dojemne,lebo tatko si utieral slzy pomedzi smiech a keby sme mu nepripomenuli casobeda,snad by tam chcel aj ostat.

Poobede tatko vyhlasil,ze ked je tu,;rad by syna zosnuleho teda videl.V horucave vyrazame na mestsky urad pre informacie.Skusime vsetko.Pokracovanie nasleduje…..

Prvú časť som písala u najstaršej dcéry. Vtedy som ešte netušila, čo ma čaká, len som cítila, že sa niečo láme.
Druhú časť som písala ešte zo starého bytu, už som vedela, že je koniec, ale stále som hľadala nájom a niekde hlboko vo mne bola nádej, že sa možno spamätá.
Túto tretiu časť píšem z gauča v byte, kde sa cítim bezpečne. Je tu ticho. Žiadne dvere netrieskajú, nikto na mňa nekričí. Ale aj tak mám v sebe kopu obáv a otázok, čo ma čaká a  ako to zvládnem sama.

Otvorilo mi oči veľa veci, ale najviac  Ninka.
Raz sa pred cudzími ľuďmi sama rozrozprávala, že sa doma hádame, že na mňa kričí a že si myslí, že ja robím niečo zle. Že ak sa ešte budeme hádať, nahrá si to, aby mu to pustila.
To mi zlomilo srdce. Cítila som hanbu, smútok a hnev na seba, že som ju vôbec nechala žiť v prostredí, kde musí takto rozmýšľať. Sľúbila som jej, že už hádky počuť nebude. A vedela som, že to znamená len jedno ODÍSŤ!!!!!!

Potom tam boli tie jeho večné urážky.

Stačilo, že som bola ticho – už som vraj mala niekoho v hlave.
Stačilo, že som niečo povedala – bolo to zle.
Keď som išla do obchodu: A kto tam na teba čaká?
Keď som šla s kamoškou na kávu – presne vedel, kedy som odišla, kedy som prišla, a aj tak sa pýtal, čo som stihla medzi tým.
Normálny chlap by ťa už dávno poslal do p. Si ako detektor lži. Najhoršie bolo, že som to začala brať ako normálne.
Klamstvá – aj také malé, ktoré by iní prešli, ale mňa rezali do živého, lebo som vedela, že za nimi je viac.
Poníženia pred ľuďmi, keď mi vysvetľoval veci ako malému dieťaťu, a keď som povedala „viem to“, odpovedal „nie, nevieš“.
Trhavé pohyby, bludy, čudné správanie aj keď nepil.

Ešte v ten deň sme mali ísť k vode. Vyvolal hádku, silou mocou chcel nech vezmem iné auto a nie to čo som dala jemu. Samozrejme, už mal niečo za lubom chcel sa niekam vytratiť, a ja som to cítila a prekazila svojím správaním. Auto nedostal a došli sme tak akurát do obchodu, kde sa urazil pre blbosť a odišiel. Plán mu nevyšiel a jeho druhá možnosť bola samozrejme krčma. Bol asi v každej jednej v našom meste, až skončil v tej mojej, kde sa začal vychvaľovať hlúposťami a ja som cítila neskutočnú hanbu. My s Ninkou sme šli samé a užili si deň, aj keď vyvolával ja som už nereagovala ani na správy ani na hovory. A vtedy som vedela, už nemám čo zachraňovať. Zbalila som Ninku a odišla k dcére. Pamätám si ten pocit, keď sme sa vracali strach aj úľava. A myšlienku: „Neviem, čo bude zajtra, ale viem, že už nechcem späť.

 Nasledovalo hľadanie bytu, medzi tým prosenie nech sa vrátim a ja som už len  čakala kedy vypadne do práce nech si vezmem veci. Všetko sa nejak dalo do pohybu a to samo s pomocou iných ľudí. Možno nie každý má pri sebe takých to ľudí, no mne v ten moment do života prišli. Sami od seba a možno ich máš aj ty tá čo to teraz čítaš, ale ich nevidíš , alebo nechceš vidieť. Ja som to vidieť nechcela no napokon mi otvorila oči moja Ninka.