Ahojte, dlhšie sme sa nevideli v Týždni, tak trochu naprávam resty... vitajte, usaďte sa a môžete čítať 🙂

• Tak toto sa mi ešte v živote nestalo: Pečiem v novej rúre a keď som ju otvorila, „udrela“ mi horúčosť do tvare. Nepríjemný pocit, ešte furt ma páli nos... ale normálne mi skrútilo mihalnice! Celý život skúšam všetko možné, aby som ich mala pekne natočené a nič a dnes otvorím rúru a jak zo salónu!

• Otázka môjho 4 ročného Miška:
  „Mamka? A keď sú Policajti v akcii ...sú lacnejší?“
  Sleduje seriál kvôli autám...

• Dohováram štvorročnému, aby nebil brata a on mi na to:
  „Dobre mami, už mi to toľko neopakuj a nechaj ma. Dovolíš, aby som si aspoň v kľude vypil kávu?“
  ...Nuž, po kom to dieťa je?

• Malá mala určitú dobu trošku problém s kakaním, trvalo jej to dosť dlho, tak sme poriešili a začala kakať lepšie - sadne, zatlačí a hotovo. Raz bola u nás obývačka plná návštevy a ona zahlásila:
  „Ja už kakám tááák rýchlo, ako moja mamina!“

• Sme na dovolenke v Chorvátsku, kúpeme sa a môj syn sa dá do reči s českým chlapcom v jeho veku. Ten pláva ako rybka, skáče a pýta sa, že prečo aj on neskáče. A syn zahlási: „Z bezpečnostných dôvodov!“

• V poslednom čase mávame výlety v aute spojené s nejakými nevoľnosťami (menšia 7 r. pár x zvracala). Dnes v aute, po dlhšej tichej prestávke, sa nás pýta:
  „A z čoho sa zvykne grcať?“
  V tom okamihu ma vytrhne z myšlienok, v rýchlosti zvažujem ako odpútať pozornosť a dúfam, že jej nie je zle, rýchlo, vážne rýchlo, zmýšľam čo poviem... ale v sekunde ma manžel predbehne, bola to fakt blesková odpoveď, ktorá ma položila skoro pod sedadlo: „Z úst.“
  ...so smiechom som si brucho držala a zabudla, že som chcela niečo povedať.

• Hľadám muža, jeho nikde tak vyjdem von na dvor a kričím: „Miláááááčik!?“
  V tom sa ozve trojročná susedka od vedľa: „Tu som!“

• Prišla svokra so svokrom na návštevu. Manžel sa pýta, kto si dá kávu, čaj. Tak hovorím, že by som si dala čaj, keď už ide robiť. Kúpila som akurát dve nove sypané bylinkové zmesi a jednu som ešte neochutnala.
  Manžel sa ma pýta: „Chces prieduškový alebo dobrú náladu?“
  A zo mňa vyletelo:
  „Prieduškový. Dobru náladu som mala predtým, ako prišli vaši.“
  Svokra až plakala, ako sa smiala.

• Jedna z práce v lekárni:
  K okienku príde babička a pýta si Algifen kvapky. Tak jej slušne vravím, že mi je ľúto, ale tie sú na lekársky predpis. A ona sa nechápavo pozrie hore na okienko a vraví:
  „No ale veď tu máte napísané, že výdaj BEZ RECEPTU!“
  Zmohla som sa jej iba povedať, že za roky praxe ma nikdy nenapadlo, že sa to dá aj takto pochopiť.

• Takmer polnoc. Leziem do postele manželovou stranou. Prejdem cez neho, chcem si ľahnúť na svoju polovicu, ale riť nezvláda zotrvačnosť s gravitáciou a už len pod rukou cítim, že tam chýba posteľ. Našla som sa na zemi medzi posteľou a radiátorom. Rachot na celu bytovku. Ja plačem a smejem sa zároveň. Koleno obite. Drahý zapína svetlo a pozerá na mňa čo stváram...

• Idem s malým po meste a pýta sa na ruky... a ja pohotovo:
  „Riško neberiem ťa na ruky, lebo ma bolia nohy.“

• Uložila som syna (Alexa) spať. Neskôr, keď som šla okolo izby do kúpeľne po tampón na odlíčenie, vyšiel s tým, že chce kakať. Tak som ho cestou vzala, posadila na záchod, vzala si tampón, micelárku, zasvietila malé svetlo (klasika) zhasila veľké, odišla... Sadla som si do obývačky na gauč, pozerala telku, na ntb počasie na zajtra, mrkla FB a na rýchlo Koňa. Na Alexa som hlasne volala, že nech je ticho, už má spať... S manželom sme zhodnotili, že je na čase ísť si ľahnúť. Vypla som ntb, telku, zhasla svetlo. Manžel kráčal dva kroky predo mnou, keď mi z kúpeľne hovorí:
  „A to od kedy je tu?“
  Ja som nechápavo vošla do kúpeľne a až keď som videla Alexa sedieť na záchode a pozerať sa na nás, mi bliklo, že som ho tam zabudla! Ja som si myslela, že už dávno spí, veď aj ticho bol!

• Dnes som išla do obchodu vzdialeného cca 1 km na bicykli, že si zašportujem, veď som potrebovala len vanilínový cukor. O 15 minút neskôr som vliekla 3 tašky nákupu ale vanilínový cukor v nich nebol. To bolo ešte OK, ale keď som išla na WC a pri umývaní rúk som si uvedomila, že som sa nevyčúrala, tak to ma už dostalo.
  ... mám začať brať ginko, alebo tak?

• Lašujem v bare medzi vínami a hovorím môjmu: „Láska, prečo máme všetko víno suché biele? Mne také nechuti, je pre mňa trpké.“
  Manžel: „Lebo všetci, čo k nám chodia vedia, že ja také ľúbim.“
  Ja: „Ale ja také neľúbim!“
  Manžel: „Láska, to že piješ ty, zatiaľ tajíme!“

• Občas nám vletí mucha do domu, určite poznáte, aké dokážu byt otravné. Muž kúpil mucholapku a jednu úspešne skántril. Nechal ju však na kuchynskej linke. Pohoršene idem za nim, vravím mu, či ju nemohol vyhodiť do koša, alebo aspoň spláchnuť. A on sa na mňa pozrie a s vážnou tvárou povie:
  „Ja som ju tam nechal naschvál, ako výstrahu!“

• Moja malá (3 roky) jedla kolienka - nemávame často a vypytovala sa čo to je.
  Odpoveď: „Kolienka!“
  Otázka: „Prečo sú to kolienka?“
  Odpoveď: „Lebo vyzerajú ako kolienko, pozri aj ja keď takto zohnem nohu, mám kolienka.“
  Malá jedla ďalej, rozmýšľala a potom otázka: 
  „Mama? A kde je k tým kolienkam hlava?“

• Uprene pozerám mužovi do očí so slovami: „Vyznaj mi lásku!“
  A on na to: „Prestaň, točí sa mi hlava, keď mi takto hľadíš do očí!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Pripomeňme si príbeh jednej neskutočne silnej ženy 🙂

„Nechcela som, aby moje dieťa prežilo také detstvo ako ja, preto som si ho chcela dať vziať. Dnes však viem, že by to bola moja najväčšia chyba života.“

Chcem sa Vám zveriť s mojou životnou cestou. Cestou, ktorá je poznačená spleťou neskutočného trápenia na nemocničných lôžkach; cestou, ktorej chýbalo rodinné zázemie a pomoc blízkych; ale aj cestou, počas ktorej som zažila skutočné šťastie zvané materstvo.

Môj štart do života nebol práve najľahší, pretože som sa narodila s rázštepom pery a podnebia. Mamička ma namiesto vytúženého kojenia musela kŕmiť striekačkou. V mojom štvrtom mesiaci života som musela absolvovať prvú operáciu, počas ktorej mi lekári upravili podnebie a pery. Neskôr, v mojich šiestich rokoch života som podstúpila ešte jednu plastickú operáciu.

Potom nastal čas, kedy som sa mala začať tak, ako iní moji rovesníci pripravovať do školy. Čas, kedy som sa mala vytešovať zo svojej prvej školskej tašky, pera, či z nových kamarátstiev. Avšak čas nástupu do školy sa nekonal. Vlastne konal, no nie do takej školy, akú som si s rodičmi vysnívala.

Bývali sme na dedine, kde najdôležitejšími autoritami boli miestny farár a učiteľ, a práve títo dvaja ľudia mne a mojej rodine zobrali vtedajšiu nádej na to, že bude zo mňa školáčka na základnej škole. Prečo? Pretože na základe môjho rázštepu sa rozhodli, že nepatrím medzi „normálne“ deti a že nastúpim na osobitnú školu.

Viem, krútite hlavami a verte tomu, že aj moja rodina bola z toho šokovaná. Vtedy sa mamka rozhodla, že sa pobije za moje práva a vybavila mi školu vo vedľajšej dedine, do ktorej ma „záhadne“ zobrali bez akýchkoľvek predsudkov, či obmedzení. Vďaka týmto ľuďom, ktorí vo mňa verili a nepovažovali ma za „chorú“ som ukončila základnú školu a aj strednú školu s maturitou.

Chcem sa však vrátiť ešte do čias, kedy som bola žiačkou základnej školy, konkrétne do čias mojich deviatich rokov. Toto obdobie si pamätám veľmi výrazne, no nespomínam naň v dobrom. V tomto období sa totiž začal môj skutočný boj, ktorý vediem možno doteraz. A bol to  boj s chorobou.

Po komplikáciách spojených s krvácaním z nosa, s vysokými horúčkami, s opuchom ľavého oka a celej ľavej strany tváre, mi približne po dvoch mesiacoch neustálych vyšetrení zistili výskyt obrovského nádoru v dutinách, ktorý prechádzal až do pozadia oka.

Po vyoperovaní nádoru nasledovalo dlhých deväť rokov utrpenia spojeného s pravidelnými operáciami cýst a polypov v dutinách a v nose. Operácie však zanechávali na mojej tvári stopy, preto mi lekári museli niekoľkokrát narovnávať nosnú prepážku bolestivým sekaním do kosti a vyštikávaním chrupavky.

Musím sa priznať, že neviem, čo je detstvo, či bezstarostné vysedávanie s kamarátkami a užívanie si prvých lások. Ja som na takéto niečo nemyslela a vlastne, nemala som na to silu, pretože všetku som ju venovala liečbe.

Keď sa zdalo, že rakovina sa vzdala a mne začala svitať nádej na nový, krajší život – zaútočila opäť, no agresívnejšie. Mala som vtedy dvadsať rokov.

Nádor sa objavil znovu, no prejavil sa vo svojej väčšej sile a okrem toho, že narástol do pôvodnej veľkosti spred prvej operácie, prerástol tiež do tkanív ľavého oka a čuchového nervu. Lekári vtedy usúdili, že ak mám vôbec prežiť, musia pristúpiť k  odstráneniu čuchového nervu, na ktorom bol nádor.

Operácia bola veľmi náročná, lekári tvrdili, že som počas nej utiekla zubatej z lopaty. Musela som byť kvôli jej náročnosti a ďalším možným dopadom na môj organizmus uvedená do umelého spánku, v ktorom som bola dva týždne.

Človek si povie, že by už hádam stačilo, no v mojom prípade NESTAČILO. Po spomínanej operácii som sa musela dlhý čas zviechať, dokonca som sa učila odznova chodiť. Môjmu psychickému stavu nenapomohla ani následná rádioterapia, ktorá trvala 3 týždne a ani ďalšie plastické operácie spojené s úpravou tváre. Aj keď sa v tom čase lekári snažili a robili čo bolo v ich silách, nedokázali dať tvár a jej funkcie úplne doporiadku. Nebolo to ani možné. Všetky tie zákroky spôsobili, že som nedokázala dobre zatvárať viečko, a tak mi museli implantovať titánovú mriežku do pol tváre.

Od operácií ubehli štyri roky a keď som bola konečne presvedčená, že môžem opäť začať skutočne a pokojne žiť, rakovina zaútočila znova. Kvôli implantátu z titánu však lekári nemohli naordinovať rádioterapiu a musela som začať liečbu chemoterapiou. Tento ortieľ znamenal pre mňa úsek života, ktorý nazývam „NEŽITÍM“.

Nežitie bolo spojené s neustálou slabosťou, zvracaním, kŕčmi a vypadnutím vlasov. Navyše mi bolo povedané, že táto liečba spôsobí sterilitu, čo ma vážne „zabilo“ a uistilo moje presvedčenie, že liečba nemá význam. Poslednú kúru som na vlastnú žiadosť odmietla.

Pozviechala som sa opäť. No tentokrát som nebola pokorná žena čakajúca na zázrak. Bola som presvedčená, že môj život končí. Začala som žiť bohémsky život spojený s pitím, žúrovaním a fajčením. V tom čase som si našla priateľa, avšak takého „bohéma“ akým som bola vtedy ja sama.

Aj keď som bola presvedčená o tom, že predošlá liečba spôsobila u mňa sterilitu, nebolo to tak, pretože som otehotnela. A keďže môj vtedajší partner nevedel robiť nič lepšie len piť, fajčiť a flákať sa rozhodla som sa, že s ním nechcem vychovávať ten malý zázrak v mojom lone. Hoci som bola sama a na invalidnom dôchodku, trúfla som si na to. Bohéma som opustila tak rýchlo, ako som k nemu prišla a poviem Vám, vôbec ma to nemrzí, pretože sa dodnes nezmenil.

Počas celého môjho tehotenstva som sa každý deň modlila. Poviete si „aká zrazu náprava.“ No ja som sa nemodlila za seba, ale za to nevinné stvorenie, ktoré rástlo v mojom brušku. Bála som sa, aby nebolo choré, aby na ňom nezanechal stopy - môj už vtedy dávno zanechaný bohémsky život. Môj synček prišiel na svet síce predčasne, v siedmom mesiaci tehotenstva, no narodil sa ako zdravé a silné dieťatko. Dala som mu meno Erik.

Napriek mojim predošlým partnerským skúsenostiam som nezanevrela na mužov, práve naopak. Našla som si muža, ktorý bol ochotný stať sa Erikovým (aj keď nie biologickým) otcom, ktorý nás miloval a pomáhal nám. Po troch rokoch našej lásky som otehotnela, avšak neplánovane a nechcene, pretože som mala zavedené vaginálne teliesko. Veľmi som sa bála, že plod, ktorý nosím v sebe bude poznačený, a že mu všetky tie doposiaľ absolvované liečby a chemoterapia nejakým spôsobom ublížili. Preto som išla za svojím gynekológom, ktorého som žiadala o interrupciu. Veľmi mu dodnes vďačím za to, že mi vtĺkol do hlavy, aké mám šťastie, že som opäť tehotná, a že sa nemám báť.

Aj keď môj strach, že moje dieťa by mohlo mať také detstvo ako som mala ja – detstvo spojené s chorobami, liečením a výsmechom okolia – bol veľký, rozhodli sme sa, že si dieťatko necháme. Dieťatko sa narodilo zdravé 🙂 Dnes je už z nej veľká slečna, ktorej meno je Rebeka.

A ako som na tom dnes zdravotne ja? Mám vonku maternicu a cítim sa relatívne dobre. Čo je však najdôležitejšie, mám krásnu rodinu, ktorá miluje mňa a ja milujem ju.

Ženy moje, aj keď nechodím do kostola a neverím farárom, verím v inú silu – v silu lásky a v silu viery v uzdravenie.

Verím, že najdôležitejšia je podpora rodiny a duševná pohoda, práve vďaka ktorým sa dá poraziť aj tak zákerná životná skúška menom rakovina ♥.

--

Tento článok je napísaný na základe životného príbehu mamičky Jarky - @akeber362007, ktorej veľmi ďakujeme za jeho poskytnutie. Vyšiel v rámci rubriky o mamičkách, ktoré zažili zaujímavé alebo inšpiratívne príbehy. Ak nejaké poznáte aj vy, napíšte o nich prosím do komentárov. 

Ahojte, vitajte, usaďte sa a môžete čítať 🙂

• Ľahla som si k dcérke do postele a začalo sa mi čkať. Hneď ochotne vyskočila z postele, že mi prinesie piť. Už bola vo dverách, keď sa zháčila, vrátila sa ku mne a pýta sa: „Koľko kvapiek?“

• Ráno sa úplne vážne pýtam štvorročného syna: „Zlatko, dáš si kávu?“

• Klasika, držím diétu a v Kauflande si čítam na jogurte zloženie, aby som nepribrala náááááááhodou! Zrak mi už neslúži ako kedysi, tak si tie drobné písmená chcem priblížiť prstami od seba, ako na mobile. Áno stále sa bavíme o jogurte. Muž na mňa pozerá: „Nevidíš, čo?“

• Poznáte ten pocit keď sa cítite tak trápne, že by ste sa v okamžiku schovali aj do opičej riti? Cez týždeň sa ma malá pýtala, prečo ju niekedy svrbí hlava. Vysvetľovala som, že aj z toho, že sa spotí, alebo z prachu zo stavby a že niekedy sa môže stať, že majú ľudia také zvieratká vši a vtedy sa musia na bielu plachtu vyčesať. Povedala, že dobre a neriešila...
  Až včera... Išli sme spolu na poštu a ja neviem, čo ju to napadlo, pred okienkom hovorí: „Maminka, vyčešeš mi dneska tie vši na bielu plachtu?“

• Pred pár rokmi zahlásila malá dcéra v rade na pokladňu:
  „Mamiiii a kedy už nebudeš mať plienku a pôjdeme sa kúpať?“
  ...vtedy som tiež hľadala vchod do tej opičej riti!

• Moja neter je Češka a keď stála u nás s babkou na prechode pre chodcov, zavalila:
  „Babi, půjdeme na panáčka?“

• Moja, keď bola malá, zasa pred policajtom vydala zo seba:
  „Mama a pôjdeme aj na záťah?“
  Myslela výťah, no ja som skoro umrela, jak ten dedo škaredo pozrel po mne... a okolo ľudia rehoty.

• Prezliekam si ogrckané tričko za čisté. Nejakým nešikovným ťahom som si odokryla kúsok obsahu podprsenky. Spadol mi tam pohľad... Bradavka a dvorec posiate drobnými bielymi kúskami čohosi... Nasledujúce dve sekundy hotový brainstorming – čo, dokelu, je toto za pleseň? Môžem s tým kojiť? Kde dám deti, keď s tým pôjdem k doktorovi? Aké lieky mi na to nasadí? Preboha, je to prenosné??? Nádych - výdych.. Odhodlávam sa to „opáčiť“...
  Ja krava... Natrúsila som si kokos do podprsenky, keď som jedla zákusky!

• Idem k lekárke. Vojdem do čakárne, samozrejme plná, pokukám sa kde je voľné miesto... Dvere pootvorene a tam boli ešte stoličky, tak som cúvala, cúvala do zadu, že si sadnem... a ja som si sadla na jedného pána!

• Ujovi si spravila deň... Ako ja cez víkend, boli sme sa kúpať a strašne som sa ponárala a nejak som mala zahmlene potápačské okuliare a zdalo sa mi, že vidím mužove nohy. Priplávam, schmatnem ho za riť, vynorím sa... a to cudzí chlap! Reku pardon pardoooon! A chlap vysmiaty, že šak nič sa nestalooo!

• Neviem, po kom to moje dieťa má... prisahám:

• Narýchlo sa obliekam, neuchopila som poriadne háčik a podprsenka mi spadla na zem. Ako som sa po ňu zohla, v predklone, syn na mňa pozerá a hovorí:
  „Mama, teraz tvoje poprsienky (rozumej prsia) vyzerajú ako uši od Mickey Mouse"
  ... no tak dík, synu!

• Bratská láska:

• Išla som na rýchly nákup s deťmi, samozrejme moje kilá po tomto tehu sú strašidelné a odmietam si kúpiť čokoľvek na seba, tak som si obliekla tehu šaty, naložila deti do auta, odbehla sa vycikať, umyla ruky, sadla do auta. Pred Tescom vyložila deti, Hanulku strčila do nosiča a vbehla do Tesca, síce sa asi päť ľudí po nás otočilo, ale nejako som to prehliadla, v Tescu okolo nás šum, tak pozrerákm, či deťom netečú sople, alebo nie sú špinavé. Nakupujem ďalej a jedna pani sa ma pýtala, že či malej nie je teplo v tom nosiči, keď my sme tak naľahko... nepochopila som. Už som stála pri pásoch, vykladám z košíka, nakladám do košíka, už sa cítim nepríjemne, že všetci nás očumujú – jediné, čo ma napadlo, že tri deti a ja v tehu šatách, určite sú zhrození, že zase tehotná. Naložíme nákup do koša, obchádzame Dráčik, tu už deti revú, pohľady pribúdajú...
  Stretáme kamošku, tá má capne po zadku, vytiahne mi šaty z gatiek a zahlási:
  „Takto sa to nenosí...“

• My sme na strednej mali varenie a museli sme si kupovať suroviny... tak plné tašky potravín. Zrazu si spolužiačka čupla, tašku medzi nohami a zahlási:
  „Musím si napraviť vajcia!“
  Zrovna išiel okolo nás taký starší pár a zhrozene na ňu zostali pozerať, čo za vajcia si slečna napráva.

• Asi cca. 20 rokov dozadu sa nosili zavinovacie sukne, kráčame tak svižnejšie na autobus, kamoška nahodená v zavinovacej sukničke a ako prechádzame centrom mesta cez prechod, tak sa jej tá sukňa rozviazala, zrovna fúkal vetrisko a sukňu jej odfúklo a pristala na kapote auta. Chúďatko, dodnes ju mam pred očami, ako tam stoji v tango gaťkách na prostriedku prechodu. Dodnes sa na tej príhode smejeme a kupujeme si zásadne sukne na gumu alebo zips.

• Bola som ešte študentka na strednej, dochádzala som vlakom, a vonku začalo strašne liať, ale že príšerne! Volal mi môj už terajší ex frajer, že po mňa príde na aute a bude ma čakať hneď pred stanicou na parkovisku, aby som nezmokla. Tak ja herečka, prosím pekne, ako som vystúpila z vlaku, som hneď utekala na parkovisko, ale samozrejme, že aj tak som za tých pár metrov behu zmokla totálne na niť, a počas behu som mala pred očami ruku, aby mi nepršalo priamo do oči, lebo roztečená špirála ma štípe v očiach. Nič som nevidela, ako som tak bežala, zbadala som auto, otvorila som dvere, sadla si, začala hundrať na počasie a na to aká som premočená, nadávala som asi tri minúty a keď ma to prešlo, tak som sa naklonila k ex, že sa s nim zvítam a poďakujem sa mu za odvoz bozkom a vtedy mi došlo, že chlapík za volantom bol niekto iný.
  Ja som omylom nastúpila do auta niekomu cudziemu, tak som sa mu ospravedlnila a červená ako paprika vyšla von z auta a čakala v daždi na môjho ex, ktorý tam samozrejme nebol, lebo on všade vždy meškal.

• Keď chcete, aby bola vaša dcéra princezná, no ona chce zostať sama sebou:

• Išla som na preventívku, klasicky som skončila na kadejakých vyšetreniach, jedno z nich zahŕňalo 24 hodinový holter ekg. Kto nepozná, par prísavok na hrudníku a trčiace kábliky.
  Ešte kojím a cestou z vyšetrenia malá začala skandovať „cici cici cici!“ Tak vbehnem na parkovisko, sadám na zadné sedadlo, mužovi kážem vytiahnuť zadné okná - máme nepriehľadné, a idem na vec. Malá zbožňuje káble, v kombinácii s „cici“ piští od nadšenia (asi to dostane aj na narodky), v eufórii strháva tričko a zbožne hladká kábliky, prsia, kábliky, ja sa modlím nech to ten stroj prežije a v tomto šťastnom rodinnom okamihu si všimnem, akoby na mňa z vedľajšieho auta gúľal očami nejaký chlap. Keďže ma nevidí, civím aj ja a vzdávam vďaku za tie sklá. Babuľa slastne vyfľusne bradavku a tiež na neho kuká... a v tom momente, napoly nahá, s káblami okolo prsníkov, s deckom zoči-voči chlapíkovi sa pomaly začalo zavierať to naše tmavé nepriehľadné okienko... Muž, že „sorry...“
  ...Tak som sa objednala aj na očné teda.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

 Ahojte, vitajte v tomto týždňovom krátkom výbere. Dnes sa dozviete ako sa vychovávajú predavačky v obchodoch, ako opraviť topánočky a kde všade treba hľadať bezpečnostné prvky 🙂

• To len ja môžem vyblikávať na odparkované auto, že ho púšťam a čakať ako trúbka...

• Sedíme na konci v nefajčiarskej reštaurácii cez obednú pauzu. Kamoška mi vraví, že si ide kúpiť ešte von cigy, ešte predtým zbehne na WC-ko a hneď sa vráti.
  Vybehla a kráča si modelkovským krokom popred tých všetkých chlapoch dlhou chodbou smerom von, oni sa na ňu usmievajú, otáčajú. Keď pozriem lepšie, vytasím telefón a volám jej.
  „Čo je? Veď som ti vravela, že idem kúpiť len cigy, hneď prídem...“ – hovorí mi s podráždeným tónom, čo som taká nedočkavá.
  „No v pohode, len máš zaseknutú sukňu v nohavičkách a svoj zadok si práve ukázala celej reštike...“
  Cestu naspäť som jej nezávidela, tie úsmevy. Kanál tam nemali.

• Dcérka sa v škôlke nechcela prezúvať, tak chcela prácu rozdeliť medzi seba a mňa:
  „Mami, ja sa obujem a ty mi vylepíš.“

• Kúpila som si čiernu pleťovú masku. Večer som si ju v kúpeľni natrela na tvár a išla tak do obývačky. Syn sa na mňa kukol (nie, nezľakol sa) a povedal:
  „Mami a ty si čo za superhrdinku?“

• Keď sa vyberieš do poisťovne zisťovať, či ti dajú hypotéku, lebo šak UniCredit a Union je podobné...
  A keď ideš po ulici a niekto sa na teba usmeje a tebe to nedá a proste sa MUSÍŠ pozrieť dole, či si si po kojení nezabudla schovať prso...

• ...Ja som s prsom vonku otvorila kuriérovi, pekne prebrala zásielku, podpísala, poďakovala, usmiala som sa a zbadala som sa, až keď sa mi kuriér pozdravil a zaželal bábätku dobrú chuť.

• Doma máme so synom obdobie učenia sa slušného správania, ktoré zahŕňa slovíčka ako prosím, ďakujem, prepáč, pardon atď. Poznáte to. Stále dokolečka opakujete tú formulku: „No? Čo sa povie?“
  A ja som dnes išla na nákup do Jednoty, idem platiť, podávam peniaze predavačke so slovami „nech sa páči.“ Môj mozog nezaregistroval žiadnu odpoveď a automaticky zo mňa vyšlo: „Čo sa povie?“ ...ešte takým tým hnusným tónom... Predavačka na mňa zagáni, že „...ďakujem!“
  No ty kokos, ale som sa pratala odtiaľ!

• Dcérka zdedila sandáliky na suchý zips v relatívne dobrom stave, až na jednu chybičku, že na ľavej topánočke nefungoval ten suchý zips, už bol vydratý a nedržal. Tak som doma našla nový, zobrala topánky, namerala, vystrihla, vypárala starý a pomaly si šijem. Konečne hotovo, pozerám moju prácu a porovnávam s druhou, s patričnou hrdosťou, že vyzerá ako originál. Keď tu zrazu som zistila, že som ho síce vymenila,... ale na dobrej topánke.
  Tak nech sa páči, zas od začiatku!

• Už ste niektorá cestovala vlakom a kúpila si lístok do iného mesta ako ste išli? A najlepšie, že som si hneď kúpila aj spiatočný, že šak čo sa budem na druhý deň zdržovať. Yes!

• To asi len mne sa môže stáť, že si sadnem v kine do kresla a hľadám pás na pripútanie... to je tak, keď sa po troch rokoch niekde dostanete od detí a nie len do auta a domov.

• Dcéra prišla zo škôlky a vraví mi:
  „Dnes sme v škôlke kreslili ovocie. Pani učiteľka povedala, že môžeme nakresliť aj také, čo máme doma.“
  „Uhm. A čo si nakreslila?“
  „Zhnitý banán.“

• Ideme na deň detí, po ceste si všimnem svoje nohy a hovorím:
  „Hmmm, mohla som si oholiť nohy... mám ich moc veľké?“ - adresujem otázku tatinkovi v očakávaní odpovede v zmysle nieeee, dobré to máš. Skôr než tatinko stihne otvoriť ústa, syn sa pozrie a povie:
  „Máš ich veľkééé a dlhééé až do vesmíru ti trčajú!“

• Deti mali v škôlke vystúpenie, trieda bola plná rodičov a starých rodičov. Malý, asi 5-6 ročný chlapček, predniesol krásnu básničku, poklonil sa a obecenstvo zatlieskalo. Keď sme sa utíšili, chlapček zahlásil:
  „A ujo Dušan hovorí, že radšej vstúpi do hovna, ako do zväzku manželského!“
  Nastalo dvojsekundové ticho a potom taký hurónsky smiech, aký som snáď ešte nezažila.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Vitajte v tomto týždňovom Týždni. Dozviete sa v ňom, kto je patrónom cyklistov, aké izby ponúkajú naše nemocnice, alebo čo máme robiť, ak sa pokazí výťah. A ešte aj iné poučné veci sa dozviete 🙂

• Šla som so synom (6 r.) do nemocnice na hospitalizáciu (vyberali mu mandle) a ako sme tak čakali už na oddelení na izbu (práve bola ranná vizita), sa ma pýta:
  On: „Mami? A na čo vlastne zasa čakáme?“
  Ja: „Na to, kým nás ubytujú.“
  On: „Možno nám dajú nejakú romantickú izbu...“

• Umývala som si vlasy a starší syn (6 r.) to hneď ohodnotil:
  „Jeeej mami, ty si si konečne umyla vlasy? No vidíš, hneď si krajšia... aj si ich vyvrtneš?“

• Určite poznáte obdobie, keď si na tvári rozrýpete aj to, čo sa nedá. Ja som si tak spravila riadnu ranu. Prišla som do škôlky a malá hneď utekala za riaditeľkou (boli vonku na dvore), že nech sa príde na mňa pozrieť, akú mám vyrážku 😀
  ... Dobrá hanba!

• Klasika na parkovisku, treba vybrať lístok, aby sa dvihla rampa pri vstupe. Po nákupe si hovorím, že ako fajne, pri rampe žiadna rada, dám neutrál, ručnú brzdu, odopnem pás, stiahnem okno nadoraz, pol tela vystrčím, aby som mohla strčiť lístok, ten mi vypadne z ruky a vietor ho odnáša. No fasa, teraz budem musieť vyjsť z auta a naháňať ho po parkovisku, keď si v tom uvedomím, že rampa je z nejakého, mne neznámeho dôvodu, zdvihnutá, preto tam ani nebola predo mnou rada, takže nemusím naháňať lístok, ale môžem ísť.
  Kúsok prejdem, nech môžu ísť autá stojace za mnou, tí si museli o mne pomyslieť svoje... Dávam si pás, dve autá prefrčia okolo mňa. Ďalšie tam ostalo stáť a šoférka pchá lístok...
  Poteším sa, že nie som jediná sprostá a idem domov.

• Keď sa vám niekto ponúkne, že vás odfotí a vy ste šťastím bez seba, že už konečne nebude na foto moja napriahnutá ruka, že bude na fotke viac ako polka môjho oka, že hodím reku sexi výraz... a potom uvidíte toto:

• Keď sa mal ráno malý obliekať do škôlky, tak sa hral s pipíkom a ja mu vravím:
  „Timi, to sa nepatrí hrať s pišulákom!“
  A on vyvalil na mňa oči a vraví: „To neni pišulák, to je môj Maximus!“
  Nooo, sebavedomie mu rozhodne nechýba.

• Raz sme boli ako rodinka v pizzerii. Dcérka nevie tak úplne povedať slovo pizza - c vyslovuje ako č a nevieme ju to odnaučiť. Ja som si dala pizzu s kukuricou a všetci určite poznáte, ako je to s kukuricovou pizzou - kukurica proste vypadáva. Ja som zahryzla a samozrejme kukurica vypadla a dcérka na to pohotovo:
  „Mami z pizze (čítaj ako č) ti vypadla kukurica!!!“
  Ja neviem, či som niekedy chcela viac zaliezť do kanála, ako v tom momente...

• Robila som domáce buchty na pare, malá ochutná a vraví:
  „Veď to chutí ako buchty.“
  Ja: „Veď to sú buchty!“
  Ona: „Viem. Ale nevedela som, že to bude chutiť ako buchty.“
  ... netušila som, že som až taká zlá kuchárka, že ju to zaskočí 🙂

• Náš výťah je v zlom stave, tak chodíme po schodoch pešo. Syn kňučal, že chce ísť výťahom. Hovorím mu, že musíme ísť peši, lebo čo by sme robili, keby sa s nami odtrhol a spadol? A on bezstarostne: „No tak by sme tam spolu umierali.“

• Nejaký ujo si pofajčieva na lavičke, okolo neho špaky, neporiadok... Príde k nemu Andrea (6 r.) a pýta sa: „Dobrý deň, ujo! Neviete kto robí taký neporiadok na tom našom Slovensku?“

• A s čím zaspávajú vaše deti?

• Dnes syn (3 r.) hľadal jedno svoje obľúbené tričko a na to mu jeho staršia sestra (6 r.) vraví: „Nehľadaj, mama ho už určite predala na koňovi.“

• Dcéra vyťahuje spod postele váhu a kričí mi: „Mamíííí idem si odmerať nohy!“
  Postaví sa na ňu: „20 stupňov, mami!“

• Saša (10 r.) v obchode: „Mami, našetrila som 7 €, tak si môžeš vybrať bonboniérku k narodkám jakú len sceš!“
  Ja: „Mňaaaam! Túto marcipánovú...“
  Saša: „... Heee? Tú nie! Tú neľúbime!!!“

• Dnes sa pýtal náš pán farár našich prvoprijímajúcich detí keď im svätil bicykle a kolobežky, či vedia, kto je patrón cyklistov. A oni pohotovo: „Sagan!“

• Keď upratuješ a v kabelke svojej slečny nájdeš takúto špiónsku výbavu:

• Prídem včera z práce domov a v schránke žltý lístok, že mám balíček na pošte. Oj, ale som sa potešila, šak som si nič neobjednala, ta reku niekto ma ide prekvapiť. Letím celá vytešená na poštu a čakám, kým mi balíček tetuška poštárka dá. Prídem domov, rýchlo trhám ako malé díííte, že čo tam je... a hľa ...ja trúba som sama sebe poslala balíček, ktorý bol adresovaný mamičke, čo si odo mňa kúpila balíčky pre svoje dieťa. Aj tomu sa hovorí prepracovanosť...

• Kedy je na čase schudnúť? Detská úprimnosť level 1001...
  Pýtam sa muža: „Môžem si obliecť tieto šaty?“ Jedným okom pozrel, že čo ja viem, veď keď chceš... Pomohol nahovado... tak sa pýtam mladého pána (6 r.):
  „Áno maminka môžeš, si v nich nádherná, najkrajšia. Ako vtedy keď si bola tehotná so Zitkou.“

• Chodíme so synom k ortopédovi s nohami. Ja sa teším vždy viac ako syn, pretože doktor vypadá super. Pekný, mladý, vyšportovaný muž. Samozrejme som všetkým kamarátkam porozprávala čo a ako. A syn to musel počuť, pretože včera mu doktor skontroloval nohy a povedal, že o pol roka sa opäť uvidia. A syn na doktora:
  „Ja sa teším! Ale maminka sa teší ešte viac, lebo sa jej páčite.“
  Pfffff ... som bola červená ako paradajka!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Zase nám mesiac ubehol ako voda, tak ešte v tento posledný máj v tomto roku si tu môžete nájsť kratučký výber vašich milých príhod 🙂

• Malá Nelka:
  „Teta vieš, že už je i moje meno napísané v kalendári? A vieš, kto má ešte so mnou meniny? Božie telo.“
  Odpadla som...

• Natálka (8 r.) už vie, že darčeky nenosí Ježiško, dozvedala sa to v škole. Dnes som volala so sestrou, že dvojičky (6 r.) hovorili, že vedia o zúbkovej víle, že neexistuje a peniažky dávajú maminy. A vedia to samozrejme od Natálky... Ok segra, tak ja si s ňou pohovorím... Kráčame cestou od zubára, využijem že sme samé a dohováram jej. Prečo to prezradila a nech jej ani nenapadne im vyzradiť, že ani Ježiško, ani Mikuláš darčeky nenosia.
  Pozerá na mňa: „A to ANI Mikuláš nenosí???!!!“
  Tak toto som teda poriešila na jednotku...

• Vravím chlapcom: „Neskáčte, lebo si rozbijete hlavu!“
  A dcéra na to, s kľudom Angličana: „Tak, že im bude vidno mozog?“

• Dnes sme boli so synom v obchode. Zbadal pomaranče, dobehol k nim a volá na mňa: „Jéj, mami, aha, pomaranče! Kúpiš mi pomaranč? Môžeme si ho dovoliť?“
  Nuž, pleskla som sa po vrecku a tú úžasnú vzácnosť som mu kúpila. Dokonca 3! Nech všetci vidia, že my si to môžeme dovoliť!

• Vysvetlí mi niekto, čo to môže mať dvojročné dieťa za fázu, keď ma miesto mama, volá Jožo?

• Boli sme v obchodnom dome a syn (vtedy mal 5 r.) potreboval na WC. Tak sme sa tam vybrali a ako ho hľadáme, na dverách značka pánske. Tak mu hovorím: „Tu nie, musíme ísť ďalej.“
  Potom označenie na prebaľovanie bábätiek (neviem čo ho to napadlo, veď už to videl) kde zahlásil: „Aha poďme sem, to je aj s masírovaním!“
  Čo vám poviem, to len chlapa môže napadnúť...

• Kde na to chodí?

• Muž si obzerá chaty na nete a ja naňho: „Načo to toľko obzeráš, keď to nejdeme kupovať?“
  On: „Ani ty nejdeš koňa kúpiť.“

• Pýtala som sa syna, či spal v škôlke.
  On: „Nie.“
  Ja: „A čo si teda robil, keď si nespal?“
  On: „Rozprávali sme sa s pani učiteľkou.“
  Ja: „A o čom ste sa rozprávali?“
  On: „Ja som jej hovoril o autách a ona, že ľahni si.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte dievčence. Poznáte obdobie „prečo?“ Dnes sa dočítate aj o jeho vyššom leveli – „kedy?“ Uvidíte tiež krásnu kresbu mamičky, dozviete sa ako sa vyjednáva o hračkách a... nemôžem všetko prezradiť 🙂

• Dnes som mala svokrušu celý deň u nás doma, chlap so svokrom robili na záhrade a my dve sme sa zabávali s malým. Môj drahý, keď je zabratý do roboty, tak nemá čas ani jesť, čo som pred jeho mamou okomentovala, že zase poriadne nejedol... Potom som šla dať mačkám žrať, jeden z kocúrov je po zrážke s autom a ešte mu úplne nechuti a všetko mu zožral jeho brat. Po hodine som šla von a kocúr mraučal, prídem dnu a vravím:
  „Ten retardovaný Rišo teraz mraučí, že chce žrať!“
  Svokra na mňa vypleští oči, zhrozená, že však tam je mäso, tak čo neje. Prosím pekne, môj drahý sa vola Mišo a ona zle rozumela...
  Pre vysvetlenie - my sa doma takýmto spôsobom naozaj nerozprávame a chvíľu mi trvalo, kým mi doplo, čo ona rozumela.

• Pracujem ako čašníčka v kaviarni, ktorej súčasťou je aj auto umyváreň. Ako všetko super, najsamlepšie, no prišiel zákazník, ktorý sa prišiel objednať na interiér a ja pekne, že poprosím vás kontakt a meno a on, že počkaj. Ja reku mu hovorím, v pohodičke, veď ja mám času dosť, ja som tu do večera.
  On pozrie na mňa a s úsmevom: „Počkaj - je moje meno.“

• Hádam mu tento jeho rituál po zobudení nevydrží až do dospelosti... Neviem, ktorá žena by mala pre to pochopenie:

• „Eliška vysmrkaj si nos.“
  „Ešte nie.“
  „A prečo?“
  „Lebo ešte budem plakať.“

• „Mamina, kúp mi hračku.“
  „Nekúpim, pretože nosíš domov zo školy poznámky!“
  „A keď ich budem nechávať v škole, tak mi kúpiš?“

• Zrkadlovka... Tí sa teda vedia uložiť:

• Robi (6 r.) sa modlí, aby sme ešte mali bábätko a aby to bola sestrička... reku, hmmm, to nie je také jednoduché a on, že:
  „Áno, viem, pani učiteľka nám to vysvetlila. Že ty bez tatinovho semiačka iba tak bábätko mať nemôžeš.“
  „Áno, to je pravda.“
  „Mami? A môžem sa ťa ešte niečo opýtať?“
  „Áno...“
  „No a ty keď nechceš mať bábätko... ty bez toho tatinovho semiačka vieš normálne ďalej žiť?“

• Vravím mužovi nech v lekárni popýta niečo na mykózu...
  Muž: „A keď toho budú mat viac? Tak sa jej opýtam, že čo používa ona...“

• Vyhodila som omylom papier, na ktorom som mala niečo napísane, tak som to išla loviť do smetiaka. Celý deň pršalo a bol trocha pootvorený. papier som našla a bol na ňom prilepený taký malý nechutný slimák bez ulity. Muž je celý týždeň preč, tak som mu to písala, že bleee, slimák.
  A on že: „No teda... kto mohol vyhodiť slimáka?“

• Moje dieťa má obchodného ducha, hrajú sa akože na obchod, príde ku nej syn a ona:
  „No čo Daniel, čo by si chcel, pozrieť sa do zrkadla? Tak dve eurká poprosím.“

• Hádajte, ktorá mamička som ja. Úloha znela: Vyfarbi svoju mamičku. Nuž môj synko ma vidí takto, vraj som Spiderman...
  Ale pani riaditeľka ma utešila, že to už je druhý pokus, prvý bol zombík:

• Dcérkine obdobie „PREČO? a AKO?“ som zvládla ľavou zadnou. No synove „KEDY?“ ma vie dostať do úzkych. Na záchode:
  T: „Kedy pôjdeme vonku?“
  Ja: „Zlatko hneď, teraz som na záchode.“
  T: „Kedy hneď?“
  Ja: „Keď sa vykakám.“
  T: „Kedy sa vykakáš?“
  Napätie a tlak stúpa. Hľadám vhodnú a rýchlu odpoveď.
  Ja: „Keď vyjde hovienko z riťky.“
  T: „Kedy vyjde?“
  Trochu anatómie nezaškodí, dieťa sa niečo nové naučí. Keď správne odpoviem, dopracujeme sa k otázke AKO? Moja ďalšia odpoveď bude na dlhší monológ, pri ktorom stihnem urobiť to, kvôli čomu som na záchod pôvodne prišla...
  Ja: „Keď prejde črevami, ktoré máme v brušku a dostane sa až k riťke.“
  Teraz určite príde otázka AKO sa hovienko dostalo do čriev a ja budem spasená!
  T: „A to KEDY si ho stihla zjesť?“
  Pomooooooc!
  Mimochodom KEDY končí u detí toto obdobie?

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte, vitajte v poslednom aprílovom Týždni. Dnes sa inšpirujete pri výbere mena, naučíte sa efektívne prať a uvidíte slovenského írečiteho Pinocchia 🙂

• Dnes moja štvorročná:
  „Mami? Keď je jeden, tak je človek? A keď ich je viac, tak sú človeče?“

• Bola som troška podráždená, a tak som neslušne upozornila dcérku (4 r.):
   Ja: „Sofia, nejedz tie čipsy, lebo sa pogrciaš!“
   Sofia ma ponúkla a hovorí: „Daj si tiež, budeme grcať spolu.“

• Proste Košičan:

• Skoro štvorročná hovorí mladšej sestričke:
  „Papaj moja, papaj, aby z teba narástol veľký a silný chlap ako tatino!“

• Neviem, čo by som robila doma bez rúk a hrncov:
  
• Miško 4 r.: „Mamka, to ktorého chrobáka sa bojím? Som zabudol.“

• Dnes náročný deň: Malá nešla do škôlky, lebo včera večer mala teplotu (dnes večer tiež),celý deň je umrnčaná, do toho nešiel internet, tak vrešťala, lebo nemohla pozerať prasiatko Pepa na Youtube, prádla plná kúpeľňa... a mnoho ďalšieho.
  Večer si idem ožehliť tricko do prace a zistím, že som ho neoprala (mam aj druhé, ale trčí mi z neho pupok), tak teda dávam o ôsmej večer prať ďalšiu várku na rýchle pranie (1 h.15 min.) .O pol desiatej sa idem pozrieť a pracka perie. Samozrejme, že som nestlačila „rýchly gombík,“ tak perie cely program 2 h.15 min. No a teeeraz, konečne som sa dočkala, vyberám prádlo a zistím, že pracovne tričko tam ani nebolo... Ostalo v koši, sviňucha!
  Zajtra, okrem toho, že budem v práci nevyspatá (strážim malú s horúčkou), budem aj nervózna (ako sa ma malá doma s babkou), bude mi spod trička aj trčať pupok. Príďte sa pozrieť.
  No a bodka na zaver – nie, že by som si išla ľahnúť, lebo vstávam pred piatou... sedím a píšem na Koňa, lebo to je najvááác!

• Ja nezabudnem na hlášku môjho exmanžela. Podarilo sa mi otehotnieť cez antiku. Bol to šok a prekvapenie v jednom. Chceli sme sa najprv osamostatniť a tak. Mali sme už dvojročného syna. Dám mu do ruky tehotenský test s dvoma paličkami.... kuká na neho ako puk, pozrie na mňa, ja prikývnem, že áno. Znovu kuká, a po 30 sekundách mu povie, nech niečo už tomu povie... a z neho vyšlo: „Prepočítavam!“
  Podotýkam, je profesionálny vodič, takže zrejme pracovná demencia... že zle odbočil.

• Išli sme okolo slovenskej reštaurácie, pred ktorou stala takáto drevená socha. A môj 5,5 ročný s vážnym učiteľským výrazom vysvetľuje svojej 1,5 ročnej sestre:
  „Toto je Pinokio!“
  
• Pýtam sa syna (čoskoro 3 roky):
  „Janík a čo ti mám priniesť z pôrodnice?“
  „Mimoňa a zmrzlinu.“

• V Sofinkinej škôlke majú nové deti, včera mi o nich hovorí:
  „Vieš, tí chlapci sú takí čierni a ostatné deti sú telové.“

• Pýtam sa môjho 2,5 ročného:
  „Ako sa bude volať bábätko? Patrik?“
  „Patrik ne!“
  „A teda, Marek?“
  „Marek ne!“
  „Hmm... Tobiáš?“
  „Tobiáš ne!“
  „A aké mu teda dáme meno?“
  ... minúta ticha ...: „PLAMENIAK!“

• Dcéra (6 r.) skákala po kresle, tak som ju napomenula: „Nerob také nebezpečné veci!“
  A ona: „Ale mami! „Nebezpečná“ je moje prostredné meno!“

• Syn (5 r.) prišiel zo škôlky so zelenými kolenami a keď som to zbadala, spýtala som sa ho: „A toto je čo?“
  „Trávička. Neboj, mami, zajtra oblečieme iné gate!“

• Drobec sa hrá na Zora, na tvári škraboška, akože cvála na koni... zrazu zahlási:
  „Maminka, už nie som Zoro, som Janko, lebo idem kakať!“

• Dnes večer pred spaním sa pýtam syna (3 r.):
  „Už si pripravený?“
  „Nie.“
  „Kedy budeš?“
  „V piatok.“

• „Mamka kde je tatík?“
  „Tatík kaká.“
  „Aha... A tak sám?“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte, vitajte. Dnes zistíte ako sa dá ušetriť, ako vypeckovať zubnú hygienu na maximum a nájdete tu aj zopár veselých príhod z návštevy lekára. Príjemné čítanie 🙂

• Pred pár dňami bola u nás kamoška s novorodencom. Moji chlapci boli z toho hotoví, chodili hojdať vajíčko, obzerať bábo, všetko možné sa starší pýtal. Ja sa na nich tak nežne pozerám žmurknem na manžela a šepcem:
  „Ooo, aj ja by som ešte chcela také maličké.“
  On na mňa nechápavo pozrie... Vtedy som sa prebrala a došlo mi, že ja už som tehotná.

• Ako ušetriť 300€. Prosíkam manžela o ten nový vysávač, čo vysáva a zmýva zároveň. Tadaaaa mám ho:

• Už si nepamätám, že kde sme išli na výlet a kolegyňa sa ma v robote pýta: „Hej, tak predsa ste išli? A cez čo?“ A ja pohotovo, že cez booking.
  Ona: „To je fajn, ale ja som chcela vedieť, či cez Šturec, alebo Donovaly.“

• Syn mal úraz, prídem na urgent, odtiaľ nás poslali na röntgen . Na röntgene fešný tridsiatnik a vraví mi, vyzliecť do pol pása. No hádajte, kto sa vyzliekol v tom šoku. JA!!! A nevyzliekla som syna. Fešino príde s ťažkou vestou a ja tam stojím v podprde a na rukách držím oblečeného syna. Rehotali sme sa spolu ešte počas celého röntgenu.

• Pamätám si, keď sa môjmu bratovi narodil syn a švagriná volala z pôrodnice. On bol v takom šoku, že sa rýchlo poobliekal a s našou mamou išiel pozrieť svojho syna. Mama pozerá, brat sa otočil a zips na zadku. Obliekol si naopak rifle, ešte si aj vzadu zapol zips a chcel ísť do auta. Keď sa „prebral“ z omámenia, tak si pamätal akurát, že sa mu nejako ťažko zapínal zips...

• Ja som raz išla na röntgen zubu. Tiež tam bol taký mladý fešák a vraví mi, že nohavice dolu. Mne sa to nezdalo, reku zub a nohavice, ale tak snáď vie, čo hovorí. Tak som sa dostavila dnu bez gatí, kuká na mňa a vraví:
  „Jémine, ja som myslel náušnice, nie nohavice!“

• Mne kedysi ešte bývalý muž hovoril, aký trapas zažil u doktora. Mal mu vyšetriť prostatu a vraví roztiahnite si lícnice (to ako polovičky na zadku)... a on si chytil líca na tvári a roztiahol si ústa!

• Môjho muža poslala lekárka k neurológovi, tak sa ho večer pýtam, ako dopadol a či mu ujo doktor veľmi búchal po kolienkach. Vyvalí na mňa oči, že čo??? Že ho vyšetroval cez konečník aj vajká pozrel a pýtal sa na sex. Ja, že kam preboha to vliezol! A on, že tam, kde bolo otvorené.
  Stála som a rehotala sa, až mi sople vybehli.

• Vydražila som tu na MK malej kabelky. Jedna s dievčatkom, druhá s koníkom a tretia s mackom Pú. A večer som prišla z práce, tak že poďakujem a dám vedieť, že prišli. No a píšem predávajúcej, že ďakujeme, mama sa strašne tešila.
  Ráno si nájdem odpoveď, čítam ešte raz, čo som to napísala a rehocem sa ako divá. Moja mama má už po sedemdesiatke, neviem si ju predstaviť, ako ide do kostola a berie si kabelku s koníkom.

• Bola som u sestry v Prahe. Raz sme išli po parku a oproti sme z diaľky videli dvoch chlapov. A sestra mi hovorí: „Aha, toto sú typickí Ukrajinci.“
  A keď okolo nás prešli, tak sme sa nevedeli prestať smiať. Tí dvaja boli totižto Číňania.

• Muž prišiel s malým 4 ročným do škôlky, podotýkam úplne zdravým. Damčo sa prezlieka, iné deti sa prezliekajú, Damčo zakašle. Jedna mamina hneď proti nemu: „A ty si zdravý?“
  Malý na to: „Nie, ja som z Karlovky!“
  
  

• Kupujeme cviklu a 3,5 ročný kričí: „Mamka, nechcem cviklu, budem kakať červené.“ Tak mu vravím: „Dobre Alexko, tíško, ty nemusíš papať, mamka bude.“
  A on ešte hlasnejšie: „Nieee, mamka bude kakať červenééé!“

• Mali sme na obed zeleninové fašírky. Krpec začal jesť a smutným pohľadom na mňa: „Mne toto mäsko vôbec nechutí...“

• Syn má 12, ale je to môj motajko. Vrátil sa z venčenia so psom a pýtam sa ho: „Lukáško, ako je vonku?“
  Odpoveď úplne jasná: „Na to aká je zima, je celkom teplo.“

• Ráno hovorím štvorročnému: „Alexko, nevieš náhodou koľko je hodín?
  On: „Nie, ale idem pozrieť.“ Už aj to ma prekvapilo...
  O chvíľu dobehne: „Mamiiii, 30 metrov je!“

• Zohriala som malej mlieko. Ona kričí, že chce aj Granko. Tak šup do kuchyne, vyberiem Granko, dám si z neho 3 lyžice do úst, upracem a s čistým mliekom odkráčam ku krpani.

• Tak takúto polohu sme ešte nemali:

• Priateľovi aj dcérke hovorím „miláčik,“ takže v podstate celý deň len miláčik sem, miláčik tam. Včera som šla prvý krát od pôrodu sama do obchodu a pri pokladni som si chcela vypýtať tašku. A hovorím: „Miláčik, a tašku mi dáte?“
  Ešte nikdy som tak rýchlo nezhrabla nákup a neutekala!

• Zuby si umývam elektrickou kefkou. Keďže som si ju večer zabudla dať nabíjať, ráno som musela použiť obyčajnú. Stojím, umývam si zuby, už sa mi zdá, že to trvá nejako dlho, tak sa popritom obzerám v zrkadle a stále čakám kedy sa vypne.
  Baby! Mne asi až po piatich minútach došlo, že tá kefka sa sama nevypne. Takže dnes som zubnú hygienu dodržala na 300%.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte po dlhšom čase. Dnes sa dozviete ako „donútiť“ dieťa piť, kde sme pekné aj bez skrášľovacej masky a uvidíte aj najmódnejšie tetovanie 🙂 Prajem príjemné čítanie.

• Malá dobehla do obývačky s plačom, že sa udrela. Pýtame sa, čo ju bolí.
  „Hrabličkaaaa má bolííí!“
  S manželom na seba nechápavo pozeráme, že nech ukáže čo myslí:
  „No tu, na chrbátiku!“
  ... myslela lopatku.

• Nákupné maniačky u nás doma:

• Počúvam muža z obývačky, ako karhá syna:
  „Buď normálny! Hokej sa hrá na tretiny, nie na levely!!!“

• „Mami? Prečo si dávaš na tvár to bahno?“
  „No, aby som bola pekná.“
  „Ahá! Tak na oči si už nedávaj, tam už si pekná.“

• Konečne som našla fľašu, z ktorej M. vypije vodu:

• Vonku trochu sneží, len tak „cukruje.“ Máme cestovať k rodine, nie veľa, 25 km. Mužovi ten sneh lezie patrične na nervy: „No načo zase sneží? Načo?!“
  Syn (5 r.) s kľudom Angličana (doslova): „Na zem...“

• Môj syn, keď začal chodiť do 1. triedy:
  „Dnes ma mali katologické náboženstvo.“

• Pýtam sa malej: „Ako sa povie po anglicky lev?“ (lion, tiger)
   V dobrej viere napovedám, lebo pijem „energeťák“ Tiger:
  „Tajg... No? Čo pije mamka?“
   A malá zadrie: „Víno!“
   Toľko náš sobotný večer...

• Prišla a hovorí: „Hotovo!“

• Lukáš (6 r.): „Mama, zobudíš ma hneď, keď zaspím?“
  Ja: „Prečo?"
  Lukáš: „No, aby som vedel, kedy som zaspal, lebo nikdy neviem, kedy zaspím!“

• Eliška už spinká, tak idem pozrieť čo robí Sebi a skoro som vybuchla od smiechu.
  Na moju otázku mi odpovedá:
  „No čo mami? Upravujem sa, až som v škôlke fešák.“

• Dnes mi Lianka hovorí: „Maminka, ty si úplne, ale úúúplne, ako kráľovná.“
  Tak sa zamyslím: „Hmmmm... to akože...taká pekná?“
  A ona: „Nie, to tak rozkazuješ!“

• Lejka (5 r.) dávala svojmu bračekovi (4 m.) pusu na líčko. Malý sa v tej chvíli otočil na ňu s otvorenými ústami a ona s takými vypúlenými očami a s hrôzou hlase vraví: „Mami, on si asi myslel, že som tvoje prso!“

• Večer som z deckami sama. Tak najskôr uspať mladšieho a potom staršiu. Staršia už je nejaký deň vo svojej izbičku, tak si vždy beriem aj „chúvičku“ s kamerou nech vidím na mladšieho. Staršia zaspala tak som odišla z izby, že kuknem na malého a vyskúšam, či nemá teplotu, lebo deň predtým teplotoval. A ako tak stojím nad tou postieľku padne mi zrak na „chúvičku.“ V tom momente ma trhlo, že preboha, kto stojí pri postieľke?!
  Potom mi doplo, že vidím samu seba!

• Keď bol syn prvák, pani učiteľka im hovorila o spolužiakovi, ktorý je „bezlepkový.“ Syn sa ho potom cez prestávku pýtal, že čo mu chráni mozog, keď nemá lebku!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte, dnes sa dočítate, ako sa správne merajú roky, zopakujeme si zoznam planét a dozvieme sa, kto nevyhnutne patrí na rodinný portrét. Príjemné čítanie prajem 🙂

• Sedeli sme dve v kancelárii. Zazvonil mi telefón a na displeji svietilo meno ďalšej kolegyne. Moja kolegyňa to zodvihla so slovami: „Tu orol, tu orol.“
  A na druhej strane linky bol klient (tá ďalšia kolegyňa ho k nám iba prepojila). Ja som sa išla pošťať od smiechu, ešte k tomu mi hneď dala telefón do ruky a s vážnou tvárou som mala dokončiť hovor!

• Šunkové puzzle na raňajky... ale musím povedať, že je ticho už dobrých 20 minút:

• Elinka sa postavila na váhu a kričí na mňa:
  „Maminkaaaa, už mám triiii, aha už mám tri rokyyyyyy!!!“

• V rámci hry zapájam deti do všetkých činností doma. Včera na návšteve počas rozhovoru:
  „Olik, mamke musíte pomáhať“ - hovorí švagriná.
  Olik (4 r.): „My všetko pomáhame. Vilko (2 r.) vysáva a ja umývam podlahy s mopom.“
  Švagriná: „Fíííha, a mamka čo robí?“
  „Mamka? Nič. Ona leží na gauči a pozerá televízor.“
  ... ešte, že ich mám.

• Keď je naše dievčatko Spiderman ostreľovač:

• Mell (3 r.): „Mechúr, Venuša, Zem...“

• Dcéra (5 r.) vraví na Popolcovú stredu:
  „Mamka aj ja chcem ísť dnes na omšu, aj ja chcem na čelo popcorn.“

• Bolo to už dávno, dcéra mala cca 3-4 roky. Bola u nás svokra a dcéra sa jej prišla pochváliť obrázkom. Svokra sa spýtala, čo to nakreslila a malá jej vysvetľuje, že to je, ako si my všetci ležíme v posteli. Svokre stále niečo nesedelo, tak sa pýta prečo je tam 6 postáv, keď my sme piati. A dcéra pohotovo:
  „Nevidíš? Veď je tu s nami aj ujo sused!“

• Otec nemal svoj deň, šiel povybavovať pred sviatkami nejaké veci a stavil sa natankovať auto. Šiel zaplatiť a pani za pokladňou mu ponúkala servítku, on sa bez rozmýšľania do nej poriadne vysmrkal, potom si uvedomil, že mu tečie krv z ruky...
  Zaplatil a chcel rýchlo zdrhnúť, pani za nim ešte kričí: „Krásne sviatky vám želám!“ A on v tom strese: „Aj mne, aj mne!“
  Už tam nechodí...

Ďakujem za prečítanie, majte krásny marec 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte v Týždni. Dnes sa dočítate, čo sa deje za oknami áut, dostanete úžasTný recept na... na niečo a tiež si zopakujeme počítanie v angličtine. Príjemné čítanie 🙂

• Meliska mi ráno gratuluje k narodeninám. Čosi zamrmlala, vravím, že nerozumiem, tak pokračuje v gratulácii: „Želám ti, aby si šla na ušné.“

• Raňajšia hláška mojej dcéry.
  Vravím jej: „Vezmi si paplónik na prikrytie, pretože máš soplík.“
  A ona mi nato: „Čo som chlap? Ja paplón nepotrebujem!“

• Odpočítavanie môjho štvorročného syna po anglicky, pred tým, než začne hrať na gitare: „Pan-ču! Pan-ču-chy-tchor!“

• Nedá mi sa nepodeliť o tento skvelý kuchársky skvost!
  Moja predškoláčka si sama napísala recept, len teda neviem, či by mal niekto odvahu ho aj zjesť. Rehotala som sa ako koza, keď som to našla.
  Ak by ste ho predsa len chceli vyskúšať tu je recept bez akejkoľvek gramatickej úpravy:
  ťeplu vodu dopavňice (rozumej do panvice)
  slatky met
  rospustene maslo
  teplej vody
  nastruhat zemiak
  nastruhat cesnak
  teplej vody
  sladki med
  upiecť na 15

• Idem v aute, šoférujem, sama, prepínam rádio, nič, žiadny opúšťák, samé veselé pesničky. Tak, že si zapnem niečo cez mobil. V tom mi napadla pesnička, ktorú som počúvala ešte v 18. storočí na strednej škole: No me ames - Marc Anthony a Jennifer Lopez. Tak som sa do nej započúvala, že som začala spievať s nimi. Normálne že brutálna artikulácia „no me ameees parestarnurientooo“... a tak ďalej, aj rukami som asi dačo robila. No a zrazu stojím na semafore na konci refrénu, moja pasáž, reflektory nestíhajú. A pozriem vedľa seba a tam auto. A v ňom žena šoférka a muž spolusediaci, smejú sa ako diví. Strašne som sa začala zrazu hanbiť a mužô, spolusediaci, mi cez okienko ukazuje, nech si dám dole okno... uvedomujúc si, že moja hviezdna kariéra práve skončila, sťahujem okno a ten muž mi sekavo hovorí, popri zabiehajúcich slinách:
  „Prosím Vás, čo spievate? So ženou sa hádame - ona tvrdí, že je to Ellie Goulding na Exprese, ale mne sa to nejak nezdá..“
  A to mi starký tvrdil, že môžem byť čímkoľvek, keď vyrastiem...

• V Kauflande som pozerala zľavy a bola tam údená makrela, taká tá s hlavou a chvostom, tak som ju chytila do ruky, že koľko stojí, že by som pomazánku urobila... Šani pozrie a zahlási:  „To nekupuj, to za chvíľu skape.“
  ... hm, už skapalo.

• Dcérka má novú učiteľku v škole. Pýtam sa jej: „A je mladá tá nová pani učiteľka?“
  Ona mi odpovedá: „No, je taká predposledná.“
  „A to je aká?“ - zisťujem a zadržiavam smiech.
  „No mami, vieš, babka je posledná...“

• Volal mi muž: „Čo mám kúpiť malej na meniny?“
  Ja: „Hlavne nie hračky, radšej niečo na oblečenie.“
  Veľmi svojsky to poňal... plačem už týždeň:

• Kamoškina mamka mi doniesla huspeninu, veľmi ju zbožňujem, tak som sa na ňu tešila, že rýchlo zjem, kým nie je manžel doma, aby som sa nemusela podeliť... že som namiesto octu na ňu naliala olej! To mám za to, že som pažravá.

• Ideme s malou von, dosť nasnežilo (pri BA) a samozrejme cestárov na dedine asi opäť prekvapila zima. Malá hučí v kočiari, tak ho zabrzdím a dvíham vrch do sedu. Brodíme sa ďalej, kolesá sa netočia, tlačím tupé sánky a nie kočiar! Zapadáme. Po pár metroch oznamujem malej, že to vzdávame a tlačím kočiar hore kopcom domov. Funím, oči pučím, tréner na strongmane by bol na mňa pyšný. Čumím popri tom na zadné kolesá a rozmýšľam, prečo sa, do kelu, v tom snehu netočia, keď predné maličké to zvládajú v pohode.
  Ženy! Potom mi to docvaklo... Ja som zabudla odbrzdiť!

• Emka hľadá nejakú hračku, tak sa jej pýtam, čo vlastne hľadá, že jej pomôžem.
  „Mamka, to je také zvieratko, čo sa podobá na opicu, také zelené, jak žralok!“
  ...no tak hľadáme ďalej.

• Malá ma alergiu na mačky a tak má povolené ich hladkať u babky len v „pracovných“ rukavičkách. Minule priletela rýchlosťou blesku namosúrená dnu a kričí:
  „Mamina! Tatino si hladká cicinku na terase a bez rukavíc!!!“
  Baby, krvi by sa mi nik nedorezal!

Ďakujem za prečítanie, držte sa.

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Dnes sa dozviete ako sa vedia schovať deti, aké majú v škole milé pani učiteľky a tiež parádny recept na nedeľný obed - jaterničky do chrumkava. Príjemné čítanie 🙂

• Idem na obed, kolegovia už obedujú. Počúvam na pol ucha, typické nudné chlapské rozhovory, podľa obsahu tipujem, že o aute. Pozerajú fotky, hodnotia z každej strany: „... dobrá kúpa, trochu ošúchaná farba, ale vysoká praktickosť a dobrá cena bola, zvládne aj ťažší terén...“ Hrdosť v hlase, ako kde sa chlapi chvália najnovšou vychytávkou, druhý odborne pritakáva a vychvaľuje.Pozriem na to auto v mobile... a zisťujem, že kolega kúpil kočík pre dieťa.

• Keď sa hráme na schovávačku:

• Raz sme sa boli v zime kúpať v Dolnej Strehovej. Bola som s priateľom a neterkou. Oni sa kúpali a ja som sedela na stoličke pri bazéne. Jeden pán mi začal dávať veľa otázok, až som pochopila, že si myslel, že som plavčík. ... len podotknem, že som bola mesiac pred pôrodom!

• Synovca (3,5 r.) sa pýtali, čím bude, keď bude veľký. A on: „Keď budem veľký, ešte neviem, čo budem, ale teraz som Janko.“

• Dnes sme boli na nákupoch, aj oblečenia. V jednom obchode bola aj pani, ktorú pozná z videnia pol mesta. Ale našla sa pani, ktorá do tej polovice nepatrí. Tá prvá zamyslene stála. Tá druhá obzerala veci, aj túto paniu. A tá sa zrazu pohla!Tá obzerajúca zvrieskla na celú predajňu... myslela si, že tá pani je figurína.

• Keď si dieťa žijúce v Írsku samo robí domácu úlohu z matematiky:

• Muž mi kričí s izby: „Miláčik, dala si rybkám papať?“ Jasné že ja som započula niečo iné, aj mi bola divná otázka, ale som myslela, že ma starosť. Tak moja odpoveď:„Nie miláčik, bola som iba cikať...“

• Deti sa hrali, v byte bordel ako v tanku - hračky, papiere, všetko po zemi. Niekoľko krát som ich upozornila, nech si to pozbierajú, ale nič... A zrazu staršia beží z kuchyne a ako vyberala zákrutu do izby, stupila rovno na papier, nohy do vzduchu a už bola na zemi. Pozerám, či je OK, ona rýchlo vyskočila, otriasla sa a vraví:„Neboj sa, nič sa mi nestalo, presne takto som chcela letieť!“

• „Jakubko, sú ti dobré tie papučky?“ „Nooo, nie. Tu vpredu mám prsty vzadu.“

• Timotej spí. Anežka hučí jak pavián. Hovorím jej: „Anežka, hovor potichu.“ A: „Mamina, ale ja mám taký hlas!“Zvýšeným hlasom sa pýtam: „Ty nevieš hovoriť potichu?!“ ...s kľudom Angličana odpovedá: „Nie. Ja viem hovoriť iba takto alebo po česky.“

• Hráme sa na schovku:

• Keď vám tisíckrát povie chlap, že jeho mama mala tie jaternice chrumkavejšie a vás ide poraziť, že už ozaj neviete ako chrumkavejšie ich urobiť a to teda moja svokra je ozaj veľmi slabá kuchárka, tak ma to štvalo. Včera sa mi nechcelo variť, že nech urobím jaternice opäť po dlhšom čase. Tak som ich dala do rúry, že kým príde nech sú hotové. Samozrejme som sa zamotala a zabudla, koza, na to, že mám vôbec niečo v rúre, až keď som zacítila smrad a jaternice fajné čierne vytiahla z rúry. Už som čakala zaslúžené komenty môjho muža. Prišiel domov, odložil si veci a hovorí: „Jeeej, tu to voní ako u mamy.“ Pozrie na jaternice a s nadšením v tvári mi hovorí: „Konečne sa ti podarili ako mame!“ Ľudia, odpadla som... stačilo nechať zhorieť!

• „Maminkááá, ja sa tak veľmi teším na to, keď budem mať meninýýý! A budeš mi aj Ty drakulovať?“

• Zlatá pani učiteľka:

• Som zvyknutá byť v noci v neustálom strehu, keďže sa malý často budí a rovno sa postaví na nohy a pochoduje dole z postele (spí s nami). Raz tak v noci som opäť vystrelila a snažila sa ho chytiť, nech nespadne (zábrany mame, ale aj tak), chytám, chytám a niečo sa mi nezdá... Držím niečo väčšie a keď som sa ako tak prebrala a zaostrila oči, tak som zistila, že držím manžela, ktorý sa pokúšal vstať do práce a ja som ho nechcela pustiť.
  Cely deň sa ešte smial z môjho výrazu tváre, ako som sa pokúšala pochopiť, čo sa deje.

Ďakujem za prečítanie, majte sa krásne 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo pomôže pri horúčke? Aké dary priniesli traja králi? Kto je najväčší fanúšik Esmeraldy? Všetko sa dozviete 😉

• Hovoríme si s Kubim (3,5 r.) vianočný príbeh:
  „A traja králi mu priniesli vzácne dary. Pamätáš si aké, Jakubko?“
  „Áno. Zlato, kladivo a myrhu...“

• Ako vystrašiť chlapa: Mať na nohách plný tanier nakrájaného ovocia a povedať mu, že naposledy som mala také ovocné chute presne 9 mesiacov, keď som čakala Viki.
  Už pol hodinu je v strese a kontroluje kalendár.

• Poznáte to ticho, keď sa niečo chystá?... Nuž:

• Malý videl v kúpeľni vložky, tak sa ma prišiel opýtať: „Mami ty sa tiež háraš?“
  Pozn.: Pred mesiacom sa nám hárala fena.

• Nemôžem šuchotať s obalom od keksíkov, lebo môj muž pozerá Esmeraldu a ruším ho, prosím pekne...

• Kde sa len mohli schovať tí moji loptoši:

• Ideme k svokre na oslavu... Ja nahodená v krásnych červených šatách, k tomu červený rúž. S manželom sme mali tichú domácnosť, a tak mi aspoň môj Tomáš (4 r.) hodil kompliment: „Mamka, si veľmi pekná.“
  Ja mu na to: „Aspoň niekto ma tu pochváli, ďakujem môj zlatý.“
  Tomáš: „Mamka, si pekná ako Spiderman!“
  ... v chlapskej rodine to máte takto.... no aj to si vážim.

• Keď si hladný, nie si to ty:

• Dnes ma moja dcéra dostala. Doma chodím bez podprsenky takže keď som sa pre niečo zohla, uvidela moje cicule a vraví: „Mamka ty máš ale veľké cicky!“
  Ja som sa potešila a vravím, že ďakujem ale potom dodala: „A dlhé!“

• Včera som 3,5 ročnému nachystala na tanier jelení guláš. Pozrel sa na to a zahlásil:
  „Ale ja som si toto neobjednal!“
  ... ale zjedol všetko.

• Aj malé dievčatá vstávajú hore riťú:

• S narodením nášho syna si manžel z recesie obľúbil niektoré slová z bábätkovskej terminológie. Nedávno, keď pred spaním nevedel nájsť svoje pyžamo, sa ma spýtal:
  „... a nevidela si niekde moje bodynko?“

• Hovorím môjmu pri odchode do obchodu:
  „Kúp zeleninu do polievky, urobíme hovädziu.“
  Príde a hovorí mi, že kaleráb nemali.
  Reku - bude polievka bez kalerábu... a vytiahne sáčky so semienkami na siatie zeleniny!
  A daj to do polievky.

• Ach ten môj manžel... Vraví mi, že sa necíti dobre, tak mu kričím, aby si dal Panadol. A teraz pozerám, krabička na stole otvorená. By som chcela vedieť, aké dávkovanie, skoro stokilový corgoň, použil. Tak snáď mu pomôže:

Ďakujem za prečítanie, majte sa krásne 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Posledný deň v týždni, posledný deň v roku - len pre vás 🙂

• “Prečo biješ brata po zadku?”
  “Lebo ho nesmiem biť po hlave.”
  ...a sme došli… zo série rodičovstvo v praxi.

• Najlepší darček - krabica z autosedačky. Už tam je dva dni, zobral si tam vodu, jesť, aj hračky. Na budúci rok dostane prázdne krabice:

• Pred 15 rokmi som bola s kamoškou na týždeň v Prahe. Bola som tam prvýkrát. Okrem toho, že sa mi tam strašne páčilo a užívala si to tam, neminuli ma aj nejaké tie trapasy. A jeden z nich: Všade sme chodili metrom, lístok sme mali tuším týždenný, alebo celodenný, už neviem, proste mala som ho. Všimla som si tam kadejakých pouličných predajcov a nielen ich, ale teda rýchlo som pochopila, že rôzne oslovenia ohľadom predaja, či vypytovania si proste nemám všímať. Až ma tak zastavil jeden pán a ukazuje mi nejaký odznak. Ja už automaticky mu slušne vysvetľujem, že nič také nezbieram a ani to nechcem kúpiť. A on chudák na mňa kuká ako na magora a začal mi čosi hovoriť, ani som ho nepočúvala a až po pár minútach som si uvedomila, že to je revízor! On mi ukazoval svoj odznak, legitimoval sa a ja som myslela, že mi ho ponúka na predaj!

• Vravím dcére: “Pri čítaní sa neje!”
  Výbuch smiechu, najprv som nechápala, prečo sa rehoce ako kôň...

• Robila som langoše, dám malej (5 r.) jeden na tanier a ona vraví:
  “Mňam, ako krásne vonia, ako vypratá ponožka.”

• Keď si kúpiš tehotenský vankúš, že sa konečne vyspíš a pozrite kde skončil?! 

• Debatujeme s 5 ročnou dcérou:
  Ja: “Keď som bola malá, tak nebolo toľko druhov kadejakých sladkostí.”
  Dcéra: “A čokoláda bola?”
  Ja: “Áno, čokoláda bola.”
  Dcéra: “A kinder čokoláda?”
  Ja: “Kinder vajíčka boli, ale neboli také bežné. Ja som ho dostala tak raz-dvakrát do roka.”
  Dcéra mi veľmi opatrne chytí ruku, zahladí sa mi smutne do očí:
  “Mami, mne je ťa tak ľúto!”

• Demencia level Lucia:
  Stáť pred chladničkou a hľadať tam koláčik, ktorý som zabudla urobiť.

• Môj syn sa vynašiel - už nechcel dojesť párky (nie je veľký jedák), tak som si našla tanier odložený na stole. Odložil pre Ježiška:

• Balím darčeky, muž na mňa pozerá a hovorí:
  “Pozeral som dnes ráno vo Fidlibumovi ako sa majú baliť darčeky a robíš to zle!”

• Naložila som práčku a na pol minúty si odbehla... a Emily už kontroluje, či som nepomiešala farby:    

• Malá pribehne za mnou, že kreslila, čo si praje od Ježiška - oblečenie pre Barbie, topánky pre Barbie a bábiku Barbie.
  “Mamina, dobre som nakreslila tú Bárbinu? Lebo ja sa bojím, že Ježiško mi prinesie živú ženu.”
  … aspoň bude mať darček môj muž, myslím si.

Ďakujem za váš čas, nielen dnes, ale aj po celý rok. Prajem vám všetko dobré, nech máte krásny a úspešný rok, nech ste krásne a zdravé a nech sa vás nikto nikdy neopýta na vek a váhu. A k tomu veľa čokolády.

Na zdravie 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké dopravné prostriedky poznáme? Ako nás vidia chlapi? Čo by sme mali nosiť v aute? Všetko sa dnes dozviete ak budete čítať ďalej 😉

• Boli sme sa najesť v reštaurácii na Seneckých jazerách. Predtým som jedla nanuk, tak som sa pýtala muža, či nie som špinavá. Jasné, že povedal, že nie. Po hodine v reštaurácii som išla na záchod a skoro som odpadla. Dookola som mala celé ústa od čokolády. Takže celý čas som tam sedela ako idiot... Na úsudok muža sa netreba spoliehať!

• Kontrolne sa pýtam dcérky, či vie kde býva. Začíname ulicou, mesto, štát a nakoniec sa pýtam a kontinent? Napovedám jej: „Eu...Euro...“
  A dcérka: „Eurovea!“

• Vidno, že má staršiu sestru:

• Dnes po raňajkách:
  Malá: „Ja ckem banán.“
  Ja: „A spapáš celý, alebo ti dám polovicu?“
  Malá: „Nie ja neckem polovicu, ja ckem banán.“

• V telke reklama na nemenovaný prípravok na skvalitnenie erekcie. Malý (3,5 r.) ide okolo a povie: „Waaaaaaaaau, by som si chcel zajtra kúpiť!“

• Vezieme sa v aute. Malá (5 r) ticho pozerá von z okna. Zrazu sa ku mne otočí s otázkou:  „Mami? Nemáš tu glóbus?“

• Urevané dieťa ciká. Odrhne papier, utrie cikulu, potom nim utrie očká, vyfúka si ešte do neho sopeľ, hodí do záchodu a spláchne. Ešteže nekakala.

• Staršia dcéra (4 r.) sa stále parádi a prezlieka, tak som jej kúpila jahodový lesk na pery. Radosť obrovská. Dnes išli akože s mladšou s bábikami na prechádzku a ona volá: „Počkaj ma, ešte sa musím naleštiť.“

• Prišla dcéra prváčka zo školy a hovorí: „Dnes na náboženstve sa pán učiteľ pýtal, kto je svätý Mikuláš a ja jediná som sa prihlásila.“
  Ja: „Supeeer a čo si odpovedala?“
  „No, že to je Ježiškov dedo!“

• Náš, skoro štvorročný, dnes vysvetľoval nášmu dvojmesačnému: „Keď niečo spapáš, tak to ide dolu bruškom, potom to vykakáš a hovienko ide do záchoda, potom takou rúrou von do kanalizácie a tam je taká čierna voda...“
  Potom sa na neho zahľadel a pokračoval:
  „A vieš čo Maroško? Ty máš také čierne oči ako hovno!“

• Istá forma demencie je určite aj to, keď vás v rámci vyšetrenia pošle lekárka vyčúrať sa do pohárika na WC, pekne si položíte pohárik na parapetnú dosku, aby ste sa mohli zatiaľ povyzliekať... a keď dočúravate, tak si spomeniete, že to malo ísť do pohárika...

• Ten pocit , keď prichádzate s mužom a dieťaťom domov autom a pri parkovisku začnete mužovi hystericky jačať do ucha: „Kde máme auto?! Kde si zaparkoval auto?! Preboha, my tu nemáme auto, ukradli nám autoooo!!!!!“
  Muž na mňa civí, či mi nešibe a v tom mi trkne, že sedím v ňom...

• Baby, poznáte tie hygienické vreckovky s mentolovou vôňou, čo vám uvoľnia nosné dutiny? Hm? Tiež ste ich už použili namiesto toaletného papiera?

• V sprchovom kúte mame vymurovanú poličku a na nej poukladane šampóny atď. Zrovna mam taký šampón s pumpičkou a už ho bolo málo, tak som tam naliala minule trochu vody. Včera som si išla dať šampón, dala som ruku pod dávkovač, stačila, ale tým, že som ten šampón zriedila, tak mi nestiekol na ruku, ale vystrekol rovno do úst.
  Prečo som ich mala otvorené, sa ma nepýtajte, lebo netuším... do večera som mala tú hnusnú chuť v ústach!

• Keď poviem mužovi: „Ale normálne to odkroj.“ Ach...

• Zas a znovu u nás zahájená sezóna hrania sa s Betlehemom:
  „Mamííí, nevieš kde má Jozef tú palicu? Ide sa mečovať s Kenom!“

• Rozhovor mojej malej sesternice Hanky (3 r.) a mojej krstnej Janky:
  J: „Hanka, aké poznáš dopravné prostriedky?“
  H: „Napríklad nohy.“
  J: „A ešte?“
  H: „Napríklad ďalšie nohy.“
  ... ďalej sa už radšej nepýtala.

• Synátor bol na očkovaní, po tom všetkom sa ma v aute pýta, či si za pichačku zaslúži odmenu z Dráčika. Na čo sa muž začne strašne smiať. Pozerám na neho a on sa ma opýta, či si za včerajšiu pichačku zaslúži tiež odmenu. Akože no coment, puberta do nekonečna a ešte ďalej...

Ďakujem za prečítanie, majte krásny predvianočný čas.

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

O čom sa sníva dvojročným? Kde berie Ježiško peniaze na darčeky? Či z čoho sú najlepšie súčiastky? Všetko sa dozviete v tomto Týždni 🙂

• Pýtam sa: „Ako bolo v škôlke?“
  ...a dostalo sa mi takejto odpovede:
  „Maminka, dnes prišiel fotovrah a fotil deti.“

• Ten moment... keď si napchá toľko vajíčkového chleba do úst, koľko sa len vmestí (alebo aj viac), päť minút ho prežúva, a keď je dostatočne požutý na prehltnutie - vojde do svojej izby plnej hračiek... a kýchne si.

• Predsviatočného zhonu sa nebojím, moje šikuľky sa už pustili do toho:

• Tak a rušia sa u nás nožničky. Je mi jedno, že moje dieťa nebude vedieť strihať. Prežrela som, keď ostrihala bábiky, plyšáky a mne odstrihla prameň vlasov. Prežrela som, keď si skrátila ofinu.
  Ale ostrihať orchideu, lebo ona potrebuje súčiastky na lietadlo, je už veľa aj na mňa.

• Mohla som ho ja takto načapať?
  No mohla...

• Keď vám už po dvoch rokoch doma hrabe - čítam o zvykoch: „Deň Ondreja bol bohatý na veštby, najmä na veštby o vydaji. Lialo sa olovo, alebo veštilo z polienok.“
  A ja som prečítala: Deň Ondreja bol bohatý na veštby, najmä na veštby o vydaji. Lialo sa olovo, alebo veštilo z plienok... dokonca 2x po sebe... nešlo mi to do hlavy a tak na tretíkrát som pochopila. Asi mi z tých plienok hrabe.

• Boli sme s 3,5 ročnou dcérou nakupovať... išli sme do Nay vymeniť tú náplň do Sodastreamu. Vymenili sme, dala som ju do tašky a dcéra sa ma pýta, že čo to je. Vravím, že bomba do Sodastreamu, ďalej neriešila a išli sme do ďalšieho obchodu. Nakupujeme a ona na celý obchod: „Mama, na čo nám je tá bomba v taške?“
  Ja som stuhla, všetky vystrašene oči na nás, nevedela som, kde skôr utekať... a takto urobila moja dcéra zo mňa teroristu.

• Písali sme Ježiškovi poštu a 6 ročná sa pýta:
  „To tie darčeky Ježiško teraz musí kúpiť?“
  Hovorím: „Nie Ježiško je bytosť nadpozemská, on peniaze nemá.“
  A ona: „Aha, tak to teraz bude po nociach kradnúť...“

• Pohreb dinosaura:
  (výtvor ani nie 5 ročnej)

• Ja: „Romanko, čo sa ti dnes snívalo?“
  R (2 r.): „Mečko.“
  Ja: „Mliečko sa ti snívalo?“
  R: „Nie, kapustnica...“

• Ráno vstanem, idem do kuchyne a zbadám, že manžel nechal doma telefón. Rýchlo utekám do spálne pre svoj mobil, že určite ešte nebude ďaleko, rýchlo mu zavolám, nech si preň príde.
  ...docvaklo mi, keď som ho išla vytáčať.

• Matias: „Mamina! Anetka dnes nebola v škôlke...“
  Pýtam sa: “Kto je Anetka?“
  Matias: „No predsa moja frajerka.“
  Ja: „A čo je chorá?“
  Matias: „Neviem... skôr si myslím že tehotná.“

Ďakujem a prečítanie, majte sa krásne, užívajte si pokojný advent 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte všetci 🙂

Viete ako sa povie kôň po anglicky? Ako sa vyberajú ideálne manželky? Čítajte a doviete sa...

• Muž karhá staršieho, lebo mi pokazil mobil: M: „Ondrej prečo si to pokazil? Načo si to tam tak nasilu pchal?!“ Ondrej je ticho. M: „Nepozeraj tak na mňa a povedz mi na to niečo.“ O (previnilo): „Máš pekné vlasy, tati.“

• Jakubko (3 r.) si kreslil a hovorí:„Túto zelenú farbičku nevidno, mamina, vidíš ako ju nevidno?“

•  Nájdi chybu:
• ... v záhrade obraté paradajky a papriku odnesiem na ulicu a vysypem do popolnice. Hrnček so zaliatou kávou odnesiem do špajzy. Mužovi kričím do kúpeľne:„Keď sa vykakáš prídem ťa utrieť a umyť riťuľku.“ A včera idem od nás z dediny do mesta autom, zaparkujem, pobehám úrady, nakúpim, sadnem do autobusu a idem domov - a večer zistím, že auto zostalo zaparkované v meste... tak sadáme s mužom do jeho auta a ideme 10 km do mesta pre moje auto.

•  Adamkovi večer pred spaním vravím: „Poď, ideme počítať ovečky!“ A on vstal z postele a utekal pre kalkulačku.

•  Dcérka sa pýta: „Mami, čo budeme mať dnes na obed?“ „Ryžu, dusené mäsko a kompótik.“ „Ty si to mäso zadusila?“

• Môj pokus o romantický rozhovor: Ja: „Čo sa ti na mne páčilo, že si si ma vybral?“ Muž: „Vylučovacou metódou.“

• Hláška mojej dcéry, keď bola ešte ani nie 3 ročná. Chodíme každú nedeľu do kostola a ona vždy hodí euro do košíka. Pán jej odpovie: „Pán Boh zaplať.“ Raz sme tak išli z kostola a ona bola ticho, bolo vidno, že je nahnevaná, no nič nehovorila. Doma sa jej pýtam: „Lauri a čo si taká nahnevaná? Čo sa stalo?“ A ona odpovedala: „Ja nie som žiadna panda, ja som Laurinka.“ Ja nechápavo, že: „Čo? Aká panda?“ A ona: „No veď ten ujo vždy povie pando zaplať. A ja nie som žiadna panda.“

• Manžel sa pýta dcérky, že ako sa povie kôň po anglicky, keďže v škôlke majú angličtinu. Našepkáva jej: „Začína na H...“ A ona mu na to: „Honík???“

Majte sa pekne, ďakujem za prečítanie.

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Prečo deťom nekupovať pištole na guličky? Kto je pravým otcom? Tip na vianočné darčeky? Toto a ešte aj viac sa dozviete v tomto Týždni, prajem príjemné čítanie 🙂

• Šani: „Mamííí? A prečo majú vši mená?“
  „...Prečo by mali mať mená?“
  „No lebo ujo Laco povedal, že je to vša a volá sa hnida.“

• Alanko mi rozpráva: „Filipko ma spidermanové slipy.“
  Pýtam sa ho: „Ako to vieš?“
  „No sedeli sme na sedátku na WC a ukázal mi ich a potom sme si slipky s Filipkom vymenili. A dobré mi boli.“
  „A pani učiteľka to videla?“
  „Áno, keď nás prišla pozrieť.“
  „A čo vravela?“
  „Nič. Začala sa smiať...“

• Saška: „Jaaaaj... tam sú všetci ľudia strašne škaredí...“
  Ja: „Nezáleží na tom, či sú škaredí. Môžu byt dobrí.“
  Saška: „Ako ty.“

• Včera ráno môj 4,5 ročný syn vzopäl po raňajkách ruky ako pri modlitbe a zašepkal: „Pane Bože zlatý, nech zničia škôlku!“
  

• Ondri sa ráno dohaduje s tatinom:
  O: „Prestaň tatino, Ty už nie si môj kamarát!“
  T: „Ja som neni Tvoj kamarát, ja som tvoj otec.“
  O: „Ty nie si môj otec, Tony je môj otec!“
  ... Tony je náš pes.
  

• Dcérka vysvetľuje manželovi, ako sa učili tráviacu sústavu v škôlke:
  „Tatino, keď niečo zješ, tak ti to ide cez ústa takto dole, dole až do žaluďa a potom do črievok...“
  

• Po dlhom prehováraní vyfasoval synátor ako suvenír z jarmoku guľôčkovú pištoľ. Dostal inštrukcie a hrôzostrašné varovania ohľadom jej používania, pretože tieto veci nenávidím a určite so mnou bude väčšina súhlasiť. Na druhý deň poobede sa motal „ozbrojený“ okolo dedka po záhrade.
  Zrazu Mates pribehne celý zelený, rýchlo sa schoval pod posteľ a narieka. Strašne som sa zľakla, vytiahnem ho spod postele a pýtam sa, čo sa stalo. On len skrivil ústa v grimasu, a srdcervúce kričí: „Zabil som dedka! Dedko leží v skleníku!“
  Ja šok, panika... V tom sa rozletia dvere a dedko vletí do domu jak víchrica. Pozriem na neho a hneď som pochopila... Dedulo cely červený, slzy v očiach a medzi očami asi 1cm štvorcový fialovo-krvavý fľak!!!
  Keďže ho trafil nechtiac a nečakane, dedko klesol k zemi a malý naľakaný ušiel skôr, než sa dedko spamätal, takže si myslel že ho zastrelil.... doteraz sa na tom smejeme, aj keď vtedy to také smiešne nebolo.
  

• ...keď sa krája mäso, puma útočí:

• Muž mi hovorí:
  „Vidím, že si spáchala hygienu.“
  Ja: „Čoooo???“
  A on: „Videl som v sprcháči odložený šampón pre psy.“
  (Deti kúpali šteňa a zabudli ho tam...)
  

• Kúpila som si krásny svetrík, super cena, biely s čiernymi bodkami. Po práci ide muž po mňa, nastúpim do auta, bez bundy iba vo svetríku a čakám chválu...
  Môj muž sa na mňa pozrie, dá mi pusu a zahlási:
  „No čo ty dalmatín, aký si mala deň?“
  

• Jakubko, 3 r.: „Mami, pustíš mi, prosím, Pipi hrubú ponožku?“
  

• Boli sme na oslave, neter (10 rokov) sa pýta, či mi môže spraviť účes. Ako ho robí a češe hovorí: „Joj Zuzka, ešteže ta mám.“
  Ja: „A čo, mamina ti nedovolí robiť účes?“
  Ona: „Aaale, o to vôbec nejde. Ale aspoň niekto má také mastné vlasy ako ja.“
  

• „Miško, kam ideš?“
  „Do ľava.“
  

• Keď sa puberta snaží ušetriť na rodičoch:
  „Mami, mám vám pod stromček niečo kúpiť alebo stačí nakresliť?“
  Mužovi skoro oči vyliezli.
  Večer vraví: „Oci? Nezaviezol by si ma k Lei?“
  Muž: „Nemám čas, idem ti kresliť darčeky pod stromček.“
  

• Chlapa treba na ráno povzbudiť. Rve sa seba pulóver, zjavne malý...
  On: „Ty si mi ho dala do sušičky???“
  Ja: „Drahý, za toto nemôže sušička, za toto môže chladnička.“
  Dvere: Buch!!!

• Dnes mi jedno dievčatko prišlo žalovať: ,,Pani učiteľka, O. mi ukázal šulinka!“
  Tak som si O. zavolala vysvetlila, že sa to nepatrí a pod., už som myslela že je to uzavreté, keď v tom prišla babuľka a vraví mi:
  ,,Pani učiteľka mne sa ten jeho šulinek vúbec neľúbil... P. má krajšího.“
  ... dnešný deň mi dal zabrať.

• Nie nereve preto, že by som mu navliekla sukňu (dal si ju sám). Reve, lebo som mu ju kázala dať dole... netušila som, že chce byť princezná:

• Volá mi manžel do práce: „Maminka, kedy dôjdeš dnes domov?“
  Ja potešená: „To vám tak chýbam?“
  „Nie, ale neni tu čo jesť.“

• Kúpila som si takú dekoráciu na Vianoce a muž sa ma pýta:
  „A to si kde kúpila?“
  „V Tedi.“
  „Ja sa ťa nepýtam kedy si to kúpila, ale KDE!“
  ... nemohla som sa prestať smiať.

Ďakujem za váš čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete čo sa čistí ľahšie? Múka, alebo púder? Nájdete tu recept na mega šunkafleky a tiež to, ako šifrovať vety tak, aby im deti neporozumeli 🙂

• Včera večer hovorím priateľovi, že Saganovi sa narodil syn. A malý hneď na to pohotovo: „A koľko má rokov?“

• Môj manžel ma opäť rozosmial - snažil sa mi šifrovane (aby syn nepochopil) poloziť otázku, že kedy pôjdeme kúpiť vianočné darčeky do Dráčika. V jeho podaní:
  „When buy xmass dar do toho, čo mu plameň šľahá z huby?“

• Odbehla som pustiť práčku, Marko si zatiaľ doniesol piesok na bagrovanie (celý balík hrubej múky, obal poctivo vyhodil do koša):

• Púder ide upratať oveľa horšie:

• Lianku som vyzliekla a tá mi vraví: „Maminka, aha aké mám minerálky!“
  (zimomriavky)

• Už sa niekomu podarilo dať použitú plienku do umývačky? Spamätala som sa až po tom, čo som sa vážne zamyslela, kam ju pomedzi riady najlepšie zmestím...

• Muž bol s malým pri lekárovi, doma sa ho pýtam:
  „Tie antibiotiká sa dávajú 2x denne?“
  A on: „Nieeee, čo si! Doktor kázal každých 12 hodín!“

• Uvažujem nahlas, čo budem zajtra variť. Hovorím:
  „Poslednú dobu vôbec nemám chuť na mäso.“
  Muž: „My sa perfektne dopĺňame - ty nemáš na mäso chuť a ja peniaze.“

• Takto porozumela naša prváčka vete: „Keď v škole nezješ, daj do dózy.“
  Dostala jogurt, nezmestil sa do dózy, tak ho tam vyliala.
  PS: Školská taška je už opratá. 

• Včera si muž vydrankal odo mňa, nech mu urobím dnes šunkafleky. Keďže nikto iný to doma neľúbi, aj tak som si povedala, prečo nie, keď to má rád. Išli sme do obchodu, išla som vziať šunku, on ma predbehol a hovorí: „Bež kúpiť mlieko, ja šunku kúpim.“ OK. Vytiahnem dnes ingrediencie na tie slávne šunkafleky poobede, nech má teplé ešte, keď príde z roboty.
  Otvorím šunku a tam tri plátky šunky. Ešte včera bola tá krabička na šunku plná. Pozerám do chladničky, žiadna ďalšia nie je.
  Tak mu píšem: „Ty, prosím ťa, koľko si vzal tej šunky?“ Že 300g. Hm... a kde je?
  Že: „Zobral som si na raňajky.“ Tak som urobila šunkafleky z troch plátkov šunky. Radšej sa nesťažoval... Ja skutočne túto mužskú logiku nepochopím.

• „Mami, aspoň ma trošku hladkaj... cítiš akú mám hladkú srsť?“

• Dnes u nás nemala byť pol dňa elektrina. Mala som to premyslené! Nevadí, vodu si prevarím večer, na druhý deň už budem len zarábať mlieko a prihrejem ho v mikrovlnke.

• Ideme po ulici, okolo chodníka zaparkované autá.
  Manžel sa pýta malého: „A toto je aké auto?“
  Malý: „Modré.“
  Manžel: „Ja ti dám modré, odpovedáš ako ženy. Toto je Dacia!“

• Manžel sa premáva večer po izbe len v boxerkách a Ninka (2 r.) si ho skúmavo pozerá. V tom k nemu pristúpi, stisne mu rukou rozkrok a pýta sa:
  „Čo tam máš, tatík?“
  Manžel sa zháčil, hneď cúvol a vraví: „Nič!“
  No Ninke to nedalo a prenasleduje ho s otázkou: „Čo tam máš?“ A on: „Nič.“
  A Ninka na to: „Máš tam uja! A pôjde na diskotéku!"
   Trošku sa situácia ukľudnila a mne to nedalo, tak sa Ninky pýtam:
  „A akého uja má tatík v trenkách?“
  Ona na to: „Hasiča!“
  ... a Ninka na mňa len nechápavo pozerala, ako od smiechu nemôžem lapiť dych...

Veľa milých príspevkoch ešte nájdete pod označením #perlicky_najmensich, pobavte sa.

Majte pekné dni, vidíme sa 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Prijala som pozvanie do Telerána. S malou dušičkou a veľkým odhodlaním som sa pustila do novej výzvy. Naša Mimi oslavuje prvý rok! Ako to celé začalo?

Som len mama ako mnohé z vás, ktorú hnevalo, že moje bábätko málo spí a v noci sa často budí. Hľadala som spôsob ako to zmeniť. Moja babička mi povedala, aby som bábätko zavinovala. Poslúchla som, avšak z klasicej perinky bábätko po chvíľke vytiahlo ručičky von a znovu sa budilo na vlastné trhavé pohyby (vrodený Moorov reflex).

Teóriu od popredného pediatra Harveyho Karpa, ktorý pracuje s novorodeniatkami už vyše 40 rokov  som dala do praxe. Úžasne sa osvečila. Vychádza z tých najprirodzenejších vecí, ktoré sú pre novorodeniatko blízke - tesnejšie zavinutie, ktoré dodáva pocit bezpečia prvé tri mesiace života bábätka, poloha na boku, pohyb, zvuk (priamo do uška šššššš) a sanie (upokojujúci sací refex).

A tak to celé začalo...tesnejšie zavinovanie fantasticky fungovalo na môjho syna, kamarátkinu dcérku, a potom ďalšiu a ďalšiu až ma napadlo vytvoriť modernú detskú perinku, ktorá pomôže starostlivým rodičom upokojiť bábätko a predĺžiť ich spánok. A tak vznika Mimi-original. 

S malou dušičkou som v lete 2016 dala perinku na trh a zúčastňovala sa výstav. Poviem vám, chcelo to odvahu prísť s niečim novším na slovenský trh...ale ako sa vraví: "Najprv kritizujeme, potom porozmýšľame a neskôr zistíme, že to nemusí byť až také zlé".  A také som aj mala reakcie. Ale patrí to k tomu. Každý výrobca, poredajca si tým musí prejsť.

Ale získala som viac! Vytvorila som si  priestor na komunikáciu s mamičkami, s ktorými sme hľadali príčiny plaču, radili sa, vzájome si vymieňali skúsenosti. Každý nápad, konštruktívna kritika ma posúvala ďalej.

A za ten rok si Moderná perinka Mimi získala mnoho fanúšikov... spomeniem Lucku Sládečkovú (Lucyd style, pre svoju dcerku si kupovala snehobielu), pani Emu Tekelyovú, Thomasa Puskailera, Julku Horváthovú a ďalších. Avšak, pre mňa osobne je dôležitá každá jedna mamička. Každá, ktorej perinka Mimi pomohla. 

Živé vysielanie v Teleráne chcelo dosť veľkú odvahu, preto ďakujem mamičkám a úžasným bábätkám, že išli so mnou a chceli sa podeliť o svoje skúsenosti. 

Ak ste nestihli pozerať reláciu, tu je skrátený záznam dvoch vstupov:

https://www.youtube.com/watch?v=g3yYnfgJhy8&t=26s

Všetkým čo to dáva zmysel a držia mi palce, zo srdca ďakujem. 

Mamičky, vychutnejate si krásne chvíle so svojím bábätkom, verte mi, spomienky na tento čas budú vo vás na celý život. Nič neuponáhľajte, pracovať budete do konca života, ale ten čas, keď ste pre svoje dieťatko nenahraditeľná a potrebuje vás najviac na svete sa už nebudú opakovať.

S prianím pekného dňa,

Miška Kalaninová

(autor Mimi-original)

Zdroj: modernirodicia.sk

Archív TV Markíza

Viete ako pomáhajú silnejší slabším? Čo sa môže stať po ťažkej noci? Či ako to dopadne, keď angličtina nie je vaša silná stránka? Dozviete sa v tomto Týždni 🙂

• Malej dnes vypadla tá veľká horná mliečna jednotka - v škôlke, pri jedení palaciniek a ona zub prehltla. Keď som sa jej spýtala, prečo ho nevypľula, odpoveď bola:
  „Veď hádam nebudem vypľúvať aj palacinku!“

• Štvorročná: „Mamka? A to vadí, keď si striháme toto?“
  Ja: „Čo toto?“
  Štvorročná ukazuje na mihalnice: „No toto, čo máme na očkách.“
  Ja: „No jasné, že to vadí. Mihalnice sa nestrihajú, tie potrebujeme aby nám chránili oči... A na ktorom očku si si strihala mihalnice? Na pravom, či na ľavom?“
  Štvorročná: „Na obidvoch.“
  Potom som si spomenula, ako som to isté urobila ako dieťa, tak sa jej priznávam:
  „A vieš čo? Aj ja som si raz, ale len raz, odstrihla z mihalníc a potom som to veľmi ľutovala.“
  Štvorročná s nadšením: „A tiež tak do vlniek? Či rovno?“

• Dnes je u susedov chlapec na návšteve, vzrastom podobný ako náš predškolák, tak vyzvedám:
  Ja: „Ako sa voláš?“
  On: „Tomáško.“
  Ja: „Koľko máš rokov?“
  On: „Päť. Vlastne päť a pol.“
  Ja: „To ešte nejdeš do školy, však? Kedy si sa narodil?“
  On: „O dva týždne skôr!“

• Raz večer sme šli s polovičkou domov po dedine odkiaľ pochádza. Po chvíľke sme zbadali jeho kamaráta čupieť na chodníku. Mal celkom dosť vypité a nevyzeral, že by vedel kadiaľ má ísť domov. Priateľ pribehol k nemu, vzali sme ho pod pazuchy, aby neostal niekde vonku a neprechladol a vliekli sme ho na ulicu, na ktorej býva. Začal nám hovoriť akí sme super, ďakovať a potom sa nás pustil, že už je skoro pri dome a že už zájde. Fakt bol blízko domu, tak sme ho vyprevadili a šli preč.
  Na druhý deň prišiel priateľov brat a začal v záchvate smiechu hovoriť o tomto kamarátovi, že čo vyviedol. My s priateľom sme obaja stuhli, že snáď sa nič nestalo a predsa sme ho mali odniesť až k dverám. A on si, prosím vás pekne, večer aj tak pomýlil dom, otvoril dvere u susedov, vyzul sa a ľahol si na gauč spať Susedia si ho doma na gauči vôbec nevšimli. Dokonca, ani keď ten starší pán išiel zamknúť dvere. Iba keď sa tento expert ráno zobudil a 10 minút rozmýšľal, kde to je. Po chvíli vstal a chcel vyjsť von, ale dvere boli zamknuté.
  Tak sa vybral do spálne za susedmi, aby ho pustili von, že on netrafil domov. Susedia ho našťastie spoznali a nedostali infarkt, ale odteraz sa na ňom smeje celá dedina.

• Raz som prišla pre dcéru (3 r.) do škôlky a v šatni mi hovorí:
  „Ďakujem ti mama, že si pre mňa prišla do škôlky, je to od teba milé.“

• Známi nedávno oslavovali výročie sobáša. Navzájom si pripravili malé prekvapenia. A keď sme sa stretli, bola som zvedavá ako to dopadlo. Obaja spokojní a on chcel vzletne povedať: „To muselo len dobre dopadnúť. Máme skoro rovnaké zmýšľanie, páčia sa nám rovnaké veci, odkedy sme jedno teľa...“ ... dokončil až po chvíli (jedno telo, jedna duša), lebo sme šli od smiechu do kolien.

• Dnes má Matúš svoj deň D, zlý je ako sto čertov. Stále piští, nič a nikto mu nevyhovie, spať ani za svet, hlavne, že má už oči ako sýkorka a píše mi muž, že ako doma. Tak mu píšem, že je malý zlý, že ma ide poraziť z neho.
  On mi na to „ach jaj“ a ja na to „hodím si mašľu a budem mať pokoj!“
  Samozrejme, môj ctený mobil si opäť musel upraviť text a odoslala som namiesto mašľu, maslo. Neprešlo 20 minút a počujem, že sa odomykajú dvere. Pozriem a muž s maslom v ruke:
  „Na raňajky som posledné minul, tak som ti priniesol, nech máš.“
  No mohol?

• V škôlke sa pýtali detí čo robia ich rodičia. Naša odpovedala:
  „Maminka je učiteľka a ocko pracuje.“

• Moja krstná pracovala ešte za komačov v lukratívnom hoteli a tak sem-tam niečo čorkla a rozdávala po rodine. Idem do chladničky a tam vidím jedlom naplnené papierové vrecúška, na ktorých je po anglicky napísané: Na použité hygienické vložky. Pýtam sa, koho to je.
  A ocino z obývačky kričí: „To je moja svačina! Fajnové sú tie vrecúška od krstnej a hlavne pasujú na chleba do roboty!“
  ... tak som mu to preložila do slovenčiny...

• Spíme... zrazu ma zo spánku preberie nejaký zvuk, akoby vzlyk. Vyjdem zo spálne a idem za zvukom a skončím v izbe nášho „veľkého chlapa“ Števka (9 rokov). S citom ho potichučky budím, že asi sa mu niečo zlé sníva, ale on nespí, tak si ho pritúlim a pýtam sa, že čo sa deje, prečo plače?
  A on, že: „Snívalo sa mi o škôlke...“
  Ja dojatá mu hovorím: „Áno, je ti smutno za škôlkou, ako si bol maličký a ako si sa tam mohol stále hrajkať?“
  A on mi tak ponad plece zahlásil: „Nie, snívalo sa mi, že mi tam bolo zle.“

• Kamoškin syn je taký ochranný typ, keď vidí, že sa niekomu ubližuje, zasiahne, zastane sa slabšieho. Minule došiel zo školy rozladený, tak sa ho mama pýta, že čo sa stalo?
  Tak, že: „Jožko bol zase zlý a pľul na Paľka.“
  „No dobre... a ty si čo spravil?“
  „No, pomohol som Paľkovi opľuť Jožka!“
  
   
  
• Dcéra Adelka (11 r.) za posledný rok dosť vyrástla, celkom sa z toho teší a konštatuje: „Mami, vieš ja keď rastiem, tak sa mi hlava stále vzďaľuje od zeme.“

• Ten pocit, keď sa proste NECHCETE a NEBUDETE fotiť, ale oni vás aj tak odfotia:

Ďakujem za prečítanie, majte pekný čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vyzerá zábavka starších súrodencov? Čo sa stane počas jednej neškodnej objednávky? Dozviete sa v dnešnom Týždni 🙂

• Dnešná hanba hneď z rána. Malý vstal skôr ako ja, bolo 6 hodín. Ja budík nastavený na 6:30, už nechcel spať, že ci sa môže ísť hrať. So zavretými očami mu vravím, že nech teda beží a ja ešte v posteli samozrejme... Bolo ticho, zrazu počujem sprej a preberie ma závan vône deodorantu, ale keby len toho. Vyleziem s postele, malý vyvoňaný, že on sa navoňal s mojou voňačkou, aby pekne voňal - konkrétne so štyrmi vôňami a jedným deodorantom... Začnem si hundrať popod nos, že je ho cítiť na sto honov ako štetku... a šup s ním rýchlo do vane. Lenže on chcel aj tak aspoň svoju Star wars detskú vôňu. Tak som ho raz strekla, on spokojný, ja spokojná - šup do škôlky. Tam sa stretáme s jeho kamoškou a s jej mamičkou z triedy a on jej vraví:
  „Ovoňaj ma, ako voniam?“ Ovoňala, že pekne.
  A malý na to: „Pekne. Ako štetka, že?“
  ... krvi by sa vo mne nedorezal a striedali sa na mojej tvári všetky odtiene červenej, aké si len viete predstaviť.

• Keď to do tej postele jednoducho nestihneš:

• Ale Zara objednávku som dokončila:

• Malú (4 r.) som išla kúpať. Samozrejme, hneď sa posadila do vane a čakala, kým sa jej napustí trochu vody. Na môj vkus išla celkom dosť teplá, ale šak tvárila sa v pohode. Tak sa tam čľapkala, točila, vrtela, až nakoniec, že už ide von. Reku fajn. Tak som ju namydlila a poumývala. Potom som chytila sprchu, že ju idem zmyť. Nastavujem vodu a pustila sa mi studenšia, ale malá kričí, že môže byť! Tak som ju s ňou začala zmývať... to ste nevideli ten slastný výraz tváre.
  Hovorím jej: „Čooo, osviežujúca, žeee?“
  A ona v tom jej rozpoložení odpovedá: „Eheee, presne ako Mattoni!“

• Včerajšia hláška mojej 5 ročnej dcérky. Ťahá za ruku svoju malú sestru a oznamuje mi: „Mamiii, poserinkalo sa ti mláďa.“

• Ja nič ja muzikant... Mamo, to máš zato, že čumíš na toho koňa (bolo ich presne 41 kusov):

• Už to začína! Mladšia sestra (rok) dostala zákaz vstupu do detskej izby:

• Sedím na WC a niečo hovorím krpatej. Žiadna odpoveď, tak ju volám: „Nina! Nina kde si?!?“
  Vyletím zo záchodu, v panike prehľadávam byt... až mi docvakne, že Nina je v škôlke.

• Keď sa starší syn hrá:

• Zažili sme niečo podobné: 

Na záver nájdete pár milých príhod pod označením #najhorsinapad 🙂 Pobavte sa... ale tentokrát sa radšej neinšpirujte!

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Ahojte, vitajte v novom Týždni. Prajem príjemne strávený čas 🙂

• Hovorím Emilly: „Emuška, hoď prosím tieto tatíkove veci do koša...“ - boli to kraťasy a tri tričká.
  Išla som do obývačky a cez okno vidím, ako to ona na záhrade hádže do bio kontajnera... ale tak hodila ich do koša...

• Ako toto ona robí?

• Rozhovor pred kúpeľňou ako z rodiny malomocných:
  Naša najstaršia: „Idem si nasadiť zuby.“
  Ja: „Počkaj, najprv si vyberiem oči!“
  ...ona má strojček a ja šošovky.

• Keď nechcem jesť, aspoň sa ponatieram:

• Dcéra už dva dni lezie po stenách. Nejako som neriešila, určite to videla v rozprávke. Tak dnes som sa opýtala, že čo to robí...:
  „Mami, ja trénujem, aby som ušla zo škôlky.“
  Tešííííím sa na zajtraaa...

• Mohla si tento zošiť vypísať takto? Mohla...

• Večeriame a staršia si zvedavo obzerá údenú parenicu (zvykneme kupovať neúdenú, ale tento krát si to manžel nevšimol) a vypytuje sa, prečo je taká hnedá na vrchu. Tak jej vysvetľujem, že to je od dymu z údenia. Začala to odlupovať a jesť a vraví:
  „Mami, už som zjedla celý úd!“

• Keby vražda nebola kvalifikovaná ako trestný čin, som vdova. Pripravím si večer deťom desiaty, odložím do chladničky. Ráno hľadám a nič, lebo on si myslel, že som to jemu pripravila.
  Áno, bežne mu chystám večeru do krabičky s Mášou a bežne mu tam vložím aj banán.

• Pokročilá technika čistenia zúbkov:

• Cestou z prace som v drogérke kúpila Savo. V autobuse som si sadla, vyložila tašku na kolená a zrazu cítim niečo mokré na stehnách a hneď potom známy pach Sava. Pozriem na tašku - mokrá. Moje obľúbené (rozumej jediné) rifle už boli celé fľakaté. Prišla som domov celá nešťastná a naštvaná.
  Otvorím dvere a mladšia dcéra (3 r.) sa ku mne rozbehla so širokým úsmevom, vrhla sa mi okolo krku, potom spozornela a potiahla nosom... Čakala som nejakú hlášku, čo ma dorazí...
  Ona sa šťastne usmiala a hovorí: „Maminka, ty tak krásne voniaš! Ako bazénik!“
  

• Boli sme s rodinkou u známych na grilovačke a keď už nastal čas odchodu, tak sme sa rozlúčili, poďakovali si, ja som medzitým dieťa zapla do autosedačky. Známi sa s ňou išli rozlúčiť, kývajú, posielajú pusy a ja ako pripečená stojím s nimi a robím to iste... Svojmu dieťaťu kývam, posielam pusy a lúčim sa... Davová psychóza... Spamätala som sa, až keď mi muž vraví, či si ráčim nasadnúť, alebo ostávam.
  A to mi bolo aj divné, na čo všetci čakajú, že stále kývajú...

• Sedeli sme všetci v obývačke a TV pustená, ani neviem čo tam bolo pustené, len malý taký zadívaný.
  Tak som pozrela aj ja a akurát tam prenášali truhlu do auta, vo filme niekoho pochovávali. A malý sa pýta: „A oci? Čo to nesú?“
  Pozrela som na muža, že čo mu povie a ten hovorí: „Miláčik, to chladničku prenášajú.“
  A malý: „Fuuuu! Už som sa zľakol, že mŕtvolu!“

• Ja neviem... možno fakt ožívajú, keď nie sme doma:

• Mala som asi 14 a fajčili sme s kamoškami ako dúhy. Boli sme desné frajerky. A raz sme takto zostali bez cigariet. Vreckové sa minulo, tak čo teraz? Jasné, že sme si poradili. Dana niekde vyhrabala tatkov tabak, papieriky sme síce nenašli, ale veď načo, poradíme si... Už ani neviem, ktorú napadlo ušúľať si tabak do toaletného papiera, veď bol po ruke. Ja som vedela veľmi dobre baliť cigi, síce toaleťák trošku nepočúval, ale poradila som si. Taký „vajgeľ“ sa mi podaril, že kočkám sánky padli. Podelíme sa, na indiána... Tak som sa celá pyšná naklonila cez okno, veď aby v byte nesmrdelo, Dana mi pripálila, ja som potiahla... a ďalej sa to všetko udialo behom sekundy: Toaleťák sfarkol (sa vznietil), tabak pľasol na parapet a ja, keď som sa celá šokovaná otočila na kamošky, ktoré samozrejme čakali kým im dám potiahnuť, tak som nemala polovicu obočia, mihalníc, ofina bola v prdeli a ešte aj chĺpky v nose mi spálilo.
  A takto som chodila pol roka.

• A na záver to úplne najlepšie z tohoto týždňa na MK nájdete pod hashtagom #priznanie_matky_na_materskej – inšpirujte sa... teda, chcela som napísať, pobavte sa 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.

Prázdniny nám ubehli ako voda, niektoré ste si vydýchli, niektorým začnú stresy... V každom prípade sa ešte aspoň trochu pobavte na Týždni 🙂

• Môj muž a moje skrášľovacie procedúry, part II, level 258. Minule som bola u kozmetičky, prišla som domov namaľovaná, nové obočko... poznáte to. Nič si nevšimol. Pohádali sme sa. Poučil sa. Dnes mu hovorím, že idem poobede ku kozmetičke.
  Nedávno mi prišla SMS: „Ňuník, napíš mi, na akej procedúre si, aby som vedel, čo mám chváliť.“
  Poučil sa.

•  M: „Mami, ešte varíš?“
  Ja: „Áno moja, keby viem, že pri tom strávim tri hodiny ani s tým nezačnem.“
  M: „Ja viem mami, mohla by som ti pomôcť, ale musíš to skúsiť sama.“

• Syn (3 r.): „Mama, koľko máme peňazí?“
  Ja: „Veľa!“
  Syn, s dramatickým výrazom: „My sme zlodeji???“

• Syn (21r.) dnes bral dcéru (11r.) na kúpalisko. Podávam jej vreckové so slovami: „Nezabudnite piť.“
  A ona na mňa: „Mami, mne ešte nenalejú.“

• Zavádzanie príkrmov v podaní nasej prvorodenej... alebo ako mama 3 minúty na záchode sedela a zamkla sa:

•  „Mama, ja budem mať šesť povolaní! Budem očný doktor, vlakvedúci, požiarnik, záchranár na sanitke, tenista, traktorista!“
  „Vau, to nemôžeš až toľko povolaní mať.“
  „Čoby nie, veď to sa dá, každý deň jedno.“
  „A čo budeš robiť v nedeľu?“
  „Hmmm... opravovať kostol.“

• Čerstvo osprchovaná sa elegantne uvelebím v posteli, manžel sa s privretými očami ku mne pritúli, nadýchne sa tej krásnej vône a zabije romantickým hlasom:
  „Toto mi bude chýbať, keď sa rozvedieme...“
  Velebnosti, to je vuuuul!

• Ach, ten pocit, keď si v obchode konečne vyberiete niečo, čo sa vám fakt páči, v kabínke sa obdivujete z každej strany, ako vám to super sedí, s nádejou sa vraciate k tomu regálu, že si snáď vyberiete ešte niečo rovnako úžasné... a potom len tak ledabolo zazriete na štítku - maternity range (tehotenská kolekcia)...

• Hanka s Romankou (7 r.) sledujú Martinku (13 r.) ako sa lúči s kamarátom, objímajú sa a obaja odídu...
  Hanka: „Teta, teta! Oni sa isto išli bozkávať do kríčkov!“
  T: „Ale nie Hani, veď ona chodí ešte na základnú a školáci sa ešte nesmú bozkávať.“
  Hanka: „A ja som sa už bozkávala!!!“
  T: „Vážne? A v kríčkoch?“
  Hanka (smutná): „Nie, lebo nám ich vysekali...“

• Deti konečne zaspali, tak ležím na gauči, kukám telku, dala som si dole gumičku, povyberala z nej vlasy, zmotala ich do klbka a keďže som bola darebná vstať a zaniesť do koša, tak som ich len položila vedľa ruky na opierku. Po chvíľke pozriem kútikom oka, že čo je to čierne vedľa mojej ruky... som skoro infarkt chytila, že aký pavúk! To len ja sa môžem zľaknúť vlastných vlasov.

• Muž mi vraví: „Mojko? Ostrihal som si nechty na nohách, dal som ich vysušiť a ráno ti z nich urobím nechtíkový čaj.“
  No je on normálny?

Ďakujem za prečítanie, majte sa krásne.

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. Vyhradzujem si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem). Ostatok publikujem v 100% znení.