Uvarila som si kávu a začala premýšľať nad Vianocami. Takto pár týždňov pred sviatkami začíname byť všetci sentimentálni. A samozrejme nervózni. Preklikávame jednu stránku za druhou s akciami na elektroniku a iné darčeky, pozorne sledujeme letáky známych reťazcov, aby nám nevykúpili pistácie a najsladšie mandarínky, plánujeme predvianočné upratovanie. Zo všetkých strán na nás kričia vianočné reklamy, plagáty s bradatým Santa Clausom, výklady s obrovskými guľami a farebným Luskáčikom. Mnohí si želajú vypadnúť na sviatky niekam preč. Preč od toho všetkého zhonu, stresu, naháňania, pečenia, vláčenia sa po obchodoch. Najlepšie niekam do tepla, bez žiadnych starostí. Niečo vám však poviem: užívajte si to. I to generálne upratovanie, vyváranie, nákupy, zdobenie perníkov s vnúčatami, vešanie ozdôb na vianočný stromček, prezliekanie posteľnej bielizne do mäkkých červených návliečok so snehovými vločkami, počúvanie vianočných kolied, posielanie pohľadníc a vinšov, jednoducho všetko do bodky. 

Ja som vždy patrila medzi tých, čo otrávene miešali vianočný zemiakový šalát, kyslo sa tvárili pri fotení vo svetroch so sobmi, znudene vysedávali v kostole a čakali, kedy sa konečne poriadne najedia. Keď však človek žije ďaleko od domova, toto všetko mu zrazu veľmi chýba a je mu to vzácne. Áno, aj tu si môžem ozdobiť vianočný stromček, zapáliť adventné sviečky a pustiť z Netflixu film Sám doma. Ale to nie je to pravé. Tá pravá vianočná atmosféra.

Kto vie, či sa mi tento rok podarí prísť na Vianoce domov. Mala som plán, že našich prekvapím. Obviažem si veľkú mašľu okolo pása a zaklopem na dvere. Snáď sa to vydarí. Ale viete, ako sa vraví: človek mieni, Pán Boh mení. A možno nebudem môcť prísť z jedného konkrétneho dôvodu...Možno predsa len sa objavia dve čiarky...

Citujem pani Veroniku Homolovú Tothovú

Mnohi smutime za Mekym. Za tym, ze uz tu nebude ako cely nas doterajsi zivot. 

Dnesny den, Den vojnovych veteranov, si iste pripominal. Jeho otec, Simon Zbirka, bojoval proti nacizmu. Podla spomienok pana Fischera, manzela pani Violy, sluzili spolu v jednom tanku, ked obliehali Dunkerque. 

Cim viac vojnovych veteranov som spoznala, tym viac ma prekvapilo, ako blizko nas vlastne su. 

Nie vsetci nosili a nosia svoje vyznamenia verejne ako ich nosieval pan Fischer, takze nie je na prvy pohlad jasne, ze ten pan z vedlajsieho vchodu, alebo ten, ktoreho roky stretavate v rovnakom case na prechadzke, su vojnovi veterani. Hrdinovia. 

Spomenme na nich a podakujme za to, co pre nas urobili. 

Asi v každej rodine sa nájde babička, dedko, prababička či pradedko, ktorých keď sa spýtate, čo si prajú pod stromček, odpovedia: „Hlavne zdravie,” alebo „Nerobte si škodu.”

Tiež to poznáte? Poviem vám úprimne, pekne ma to dokáže vytočiť, pretože mi takáto odpoveď spôsobuje, vlastne, len zbytočný stres. Čo kúpiť, čomu by sa reálne potešili… A to je teda, aspoň pre mňa, vždy riadne tvrdý oriešok. Už pár rokov sa snažím teda obdarovať „starejšinov” nášho kmeňa originálne. Vytvoriť jednoducho „Wow efekt”, darovať im niečo, čo im vyčaruje nielen úsmev, ale nedá im na moment, kedy darček rozbalili, zabudnúť. Lebo si myslím, že iskričky pod vianočným stromčekom nepatria len do detských očí a vianočné darčeky pre rodičov, či darček pre babku a dedka, môžu byť originálne.

Čo im teda podarovať? Darujte zážitok.

A tým nemyslím bungee jumping, či zoskok voľným pádom z lietadla. Držme sa nohami na zemi. Predsalen, majú už svoj vek. Originálne darčeky pre seniorov nemusia byť hneď v podobe modrého z neba. Venujte im, napríklad, zážitok kulinársky.

Ak sú znamenitými kuchármi, no klasické „vepřové s pěti” ich už nebaví, zvoľte kulinársky zážitok vyššieho levelu. Pošlite ich na kurz! Nikdy nie je neskoro priučit sa novým veciam, preto nič nepokazíte kurzom varenia. Pošlite naň jedného, či dokonca oboch… Upevňovanie vzťahov za platňou sporáka funguje v každom veku. A predsa… láska ide cez žalúdok. Či nie?

Už čoskoro sa v uliciach rozsvietia vianočné svetielka, ulice sa rozvoňajú vareným vínom a pečenými gaštanmi, obchodné domy rozozvučia vianočné koledy. A to je čas, kedy by sme mali spozornieť! Ani sa nenazdáme a bude tu prvý decembrový deň. Deň, od ktorého všetci začíname usilovne odrátavať čas do chvíle, kedy zasadneme spoločne so svojimi rodinami k štedrovečernému stolu, nahodení, navoňaní, plní lásky, očakávania, radosti... Ale čo s tým časom medzi prvým a dvadsiatym štvrtým?

Nám, dospelým, šialene uteká, hlavne, ak si zháňanie darov nechávame na poslednú chvíľu. Naopak, deťom sa ten čas vlečie a dni do Vianoc sa stávajú nekonečnými. A to sú dôvody, prečo sú medzi malými i veľkými tak populárne adventné kalendáre. Aby sme sa mali každý deň na čo tešiť. Je to taký malý rituál, ktorý, či máme 5 alebo 50, nám pomáha ten adventný čas prežiť. Ale adventné kalendáre už dávno nie sú len poľské čokoládky v kartónových okienkach. Dnes som sa rozhodla zamerať sa na tie naj adventné kalendáre pre deti, mužov i ženy, ktorými nespravíte chybu, sú zaručene netradičné a 100% nečokoládové.

Nečokoládové adventné kalendáre pre deti

Malý kúsok čokolády každé ráno pred odchodom do školy. To bol môj december každý rok ešte snáď v časoch vysokej školy. Ale ide to aj bez nej. Mnoho rodičov sa dnes snaží vyhnúť „zbytočnému" cukru, preto radšej siahnu po iných alternatívach. Áno, dnes sú „in" samo-domo-vyrobené adventné kalendáre. Čo však v prípade, že na výrobu takého nie je čas, nálada, chuť, inšpirácia...

Pre milovníkov stavebníc LEGO je na trhu hneď niekoľko druhov adventných kalendárov. Ja som si pre vás vybrala Adventný kalendár LEGO Friends, ktorý poteší predovšetkým dievčatá. Päť milých figúriek obľúbených LEGO postavičiek, mačiatko a šteniatko a herné prvky, s ktorými vykúzlia vo svojom LEGO svete ozajstné Vianoce.