Ambasádorku pre kozmetiku Dove robím už niekoľko mesiacov. Kozmetiku som poznala už predtým a viaceré výrobky tak mala aj otestované. S novou pracovnou príležitosťou sa mi však do rúk dostali aj produkty tejto značky, ktoré som dovtedy nemala vyskúšané. Postupne som si našla aktuálnu „top štvorku“, ktorá je aktuálne mojej pokožke najbližšia. A rada by som tento môj voňavý poklad darovala aj trom z vás, ktoré sa zapojíte do súťaže s kozmetikou #dove. A čo treba urobiť? To sa dočítate na konci článku. Ešte predtým vám však moju silnú zostavu predstavím. 

Peeling Dove Crushed Macadamia & Rice Milk

Tak toto je moje jednotka s hviezdičkou. Neviem, či som niečo tak dobre voňavé, tak na zjedenie vôbec niekedy v kúpeľni mala. Ja tú vôňu milujem. Celkovo nie som na nejakú exotiku, ani pri kozmetike, ani pri parfémoch. Mám rada jemnejšie veci. A toto peeeling od Dove spĺňa. Odhliadnuc od vône dávam palec hore aj za konzistenciu a jemné peelingové čiastočky, ktorých je tak akurát. Pokožka je krásne jemná a doslova na zjedenie. Vôňa ryžového mlieka a makadamových semiačok je úžasných štartom do nového dňa, ale aj príjemným rituálom pred spaním. Peeling používam tak trikrát do týždňa. 

Telové mlieko Dove Nourishing Secrets Restoring Ritual

Po sprche nasleduje ďalší rituál, tentokrát s telovým mliekom Dove Nourishing Secrets Restoring Ritual. Od malička som ekzematik, aj keď v dospelosti s tým už veľmi nebojujem, no moja pokožka býva vysušená. Ak by som sa po sprche nenatrela, tak cítim pnutie a nepríjemné sťahovanie na celom tele. Toto telové mlieko s kokosovým olejom a mandľovým mliekom je takisto voňavá záležitosť podľa môjho gusta. Kladné hodnotenie dostalo aj od môjho manžela, ktorému pripomína palacinky. Takže rozumej, že večer som „na zjedenie“. 🙂 Navyše dostáva moje telo potrebnú dávku hydratácie. 

Guľôčkový antiperspirant Dove Original

Vilma sa práve snažila zaparkovať auto pri súkromnej klinike. Na pár minút ostala sedieť vnútri a privrela oči. Snažila sa nájsť tie správne slová, ktorými by mohla Sebastianovi povedať to, čo sa dozvedela. Ich dcéra je Zuzka. Sama tomu ešte úplne nechápala. To dievča bolo pre ňu odzačiatku výnimočné. Vo všetkých smeroch. Zaplavilo ju sklamanie zo samej seba. Nie je hodná nazývať sa jej matkou. Pokrútila hlavou, otvorila oči a rázne vyšla von s auta. Chcela splniť sľub, ktorý si dala. Sebastianovi povie pravdu. Do srdca jej vošla radosť. Bola nesmierne šťastná z toho, že bude môcť konečne vidieť jeho pohľad. Zhlboka sa nadýchla a rýchlym krokom sa snažila dostať až tam, kde Sebastian ležal. Prekvapene sa zamračila, keď cez okno uvidela, že už tam nie je. Sestrička, ktorá ju zazrela, prešla až k nej a ozrejmila jej, že Sebastiana previezli na normálnu izbu. Vilma sa poďakovala.

Keď sa ocitla pred dverami Sebastianovej novej izby, rázne chytila kľučku. Na pár minút ju zaplavili pochybnosti a ruku opäť spustila k sebe. Bude sa na ňu Sebastian ešte stále hnevať? V telefóne znel jeho hlas veľmi pokojne. Nebol v ňom ani náznak odsúdenia. Opäť chytila kľučku a otvorila dvere. Sebastian práve v rukách držal Bibliu a niečo zaujato čítal. Vilma k nemu v tichu podišla a s nadšením si prezerala jeho tvár plnú života. Láska ju zaplavila v každej bunke jej tela. Po chvíli Sebastian odložil Bibliu na stolík a zaujato sa zahľadel Vilme do očí.

"Vitaj Vilma." povedal pokojne. Vilma sa náhle postavila, chvíľu na neho mlčky hľadela a potom sa mu hodila do náručia. Sebastian na malý okamih zaváhal a napokon jej objatie prijal. Zotrvali takto v tichu niekoľko minút. Keď sa Vilma odtiahla, pozrela mu do očí a usmiala sa.

"Som taká šťastná, že si sa prebral. Prežívala som hrozné pocity, keď si bol v kóme. Prosím, odpusť mi, ak môžeš, tú zradu, ktorú som v mladíckej slabosti urobila. Nezaslúžil si si, aby som ťa obrala o možnosť byť otcom. Keby som mohla nejak to zmeniť, urobím to. Hlboko toho ľutujem." vyznala sa so sklonenou hlavou.

"Prosím, sadni si." vyzval ju Sebastian. Vilma na neho ľútostivo pohliadla a sadla si vedľa jeho ruky. On sa jej zahľadel do očí. Jeho výraz bol pokojný a vyrovnaný. "Odpúšťam ti. Nemá cenu, aby som žil v neustálej sebaľútosti z toho, čo by bolo keby. Už sa to stalo. Nebudem ťa súdiť, prečo si to urobila a ako si to mohla urobiť lepšie. Rozhodla si sa tak, ako si to v ten daný moment považovala za najlepšie. Zmysel v tom nenachádzam, ani pochopenie významu. Jedno však viem. Boh bol celý čas nad tým všetkým. Verím, že o našu dcéru sa staral lepšie, ako by sme to dokázali my dvaja dokopy." Vilma na neho pozerala s neveriacim pohľadom. Čakala všetko, že sa však dočká takej láskavosti, to nedúfala.

"Nečakala som, že by si mi mohol odpustiť." povedala prekvapene.