Začiatok prikrmovania má 2 logické dôvody. 

1. Denná potreba mliečka, ktorú ma dojča vypiť sa vzťahuje k jeho hmotnosti (cca 150ml / kg hmotnosti / deň). Počas prvých mesiacov je to jeho jediný a dostačujúci energetický príjem. Ako dieťatko rastie, je staršie a priberá, táto potreba energetického prijmu cez mliečko začína byť nedostačujúca, a teda je potrebné ju doplniť príkrmami. (polročné 7kg dieťatko by malo vypiť okolo 1000ml mlieka, čomu už nemusí stačiť produkcia mliečka mamičky - tento údaj u dojčených detí je však veľmi individuálny a ak dieťatko normálne priberá nie je najmenší dôvod "merať si" koľko mlieka vyprodukujete)

2. Ako dojča dospieva, dozrievajú aj jednotlivé systémy (gastrointestinálny, pohybový, nervový, dýchací) a dojča začína byť pripravené na to, aby prijímalo inú ako tekutú formu potravy. Schopnosť prehĺtať, jesť, piť, postupne sa v tom zlepšovať, je taktiež súčasťou psychomotorického vývoja.

Kedy je teda správny čas? Medzi ukončeným 4. a 6.mesiacom. 

Od 4.teho mesiaca je dieťa na postupné zavádzanie komplementárnych bezmliečnych príkrmov pripravené a cieľom je, aby po 1.roku života prešlo na “rodinnú stravu” (to čo jeme my dospelí, len menej dochutené a so zopár výnimkami). Postupne bude  dochádzať k  zníženiu potreby mliečnych dávok u detičiek na umelom mliečku, ale aj počtu dojčení u dojčených detí. Počas prvého roka hovoríme pri prikrmovaní o komplementárnej (=doplnkovej) výžive, teda mliečne dávky sú stále v strave dojčaťa dôležité a nie je cieľom prestať dojčiť / dávať umelé mliečko.  

Okolo 1. roka by dieťatko mohlo mať v ideálnom stave ( 🙂 ) 5 chodov denne, a v podstate až na zopár výnimiek zaradené všetky druhy potravín.

Zuzka sa zastavila na schodisku a spracovávala informáciu, ktorú sa práve dozvedela. Veľmi chcela ísť za Tomášom, nebola si však istá, či je to dobrý nápad, aby pred očami Inky urobila niečo také. Inka bola bystrá, hneď by si vo svojej hlave vytvorila súvislosti a ďalšie klebety by boli na svete. A ona nechcela, aby ich súčasťou bol Tomáš alebo ona. Pomaly vychádzala hore na poschodie, kde pracovala Veronika. Za ten krátky čas si spolu vytvorili celkom priateľský vzťah. A čo bolo plus, Veronika vedela mlčať. Bola totiž jediná, teda okrem riaditeľky, ktorá vedela, že to bol Tomáš, kto sa o ňu príkladne staral po jej úraze a nikomu to nepovedala. Zhlboka sa nadýchla a prešla cez dlhú chodbu až k dverám riaditeľne. Neisto zdvihla ruku a chcela zaklopať, keď sa dvere otvorili a objavila sa prekvapená tvár Veroniky. Tá v tichu vzala Zuzku za ruku a viedla ju až do archívu. Zuzka ju mlčky nasledovala. Keď si Veronika konečne vydýchla a nevidela žiadnu hrozbu, že by ich mohol v pracovnom čase zazrieť nový riaditeľ, pozrela uvoľnene na Zuzku.

"Čo tu robíš?" priateľsky sa spýtala tichým hlasom.

"Prepáč, že ti spôsobujem problémy, iba som sa chcela spýtať." Zuzka sa zhlboka nadýchla a premýšľala nad tými správnymi slovami. Na Tomášovi jej veľmi záležalo a chcela vedieť o jeho živote viac. Za ten čas, čo sa zblížili totiž zistila, že Tomáš veľmi o svojich trápeniach nerozpráva. Chcela mu byť nablízku aj v jeho skrytých bolestiach. Veronika si vnímavo prezerala jej tvár.

"Už to vieš, však? Že novým riaditeľom je otec tvojho Tomáša." Zuzka k nej prekvapene zdvihla pohľad a ticho prikývla.

"Asi si si už domyslela, že medzi mnou a Tomášom je niečo viac ako priateľstvo. Zamilovala som sa do neho. Ty si jediná, kto o tom vie, ale preto tu nie som." ustarane stiahla obočie Zuzka a Veronika ticho prikývla. Mala Zuzku rada a aj Tomáš, ktorý sa k nej vždy správal priateľsky a úctivo, sa jej páčil. Veľmi im ich zblíženie priala. Teraz však nevedela, ako by mala Zuzke vysvetliť, čo pred niekoľkými minútami počula. Pretože zvučný hlas Bernarda Izakoviča sa nedal nepočuť a to aj napriek tomu, že boli zatvorené dvere.

"Bol tu Tomáš a zhováral sa so svojím otcom." Veronika sa odmlčala, otočila sa a nervózne sa prešla po miestnosti. "Myslím, že jeho otec sa k nemu nespráva dvakrát príjemne." snažila sa dokončiť pokojnejším tónom hlasu. Zuzka si ju prekvapene prehliadala.