"Aj ja ťa rada spoznávam. Môžem sa spýtať, nehral si náhodou v kapele s Tomášom?" zvedavo sa spýtala. Tomáš na ňu uprel prekvapený pohľad. Alex sa usmial.

"Jasné. Určitý čas sme viedli chvály. Potom sa každý pobral za vlastnými povinnosťami. Ale bolo by fajn, keby sme si to niekedy zopakovali, nemyslíš?" spytujúco sa otočil na Tomáša. Ticho prikývol. "Nevieš ako sa má Matúš? Dlho som o ňom nič nepočul."

"Robí taxikára. Sme v občasnom kontakte." Zuzka si po Tomášovom dopovedaní spomenula na známu tvár taxikára. Teraz zistila, odkiaľ ho poznala. V mysli sa vytratila z rozhovoru Tomáša a Alexa. Vrátila sa jej spomienka, keď ich všetkých videla ako spievajú Bohu. Pocítila trpkosť v srdci, keď sa vrátila do času, keď bola s Petrom. Jeho reakcia ju vtedy úplne vykoľajila. Smutne sklonila hlavu a stratila sa vo vlastnom svete. Tomáš si toho všimol. Poprosil Alexa o raňajky a keď odišiel naspäť do kuchyne, s láskou začal skúmať jej zadumanú tvár. Trpezlivo čakal na to, kým sa opäť vrátila k jeho pohľadu. Neisto sa usmiala a opäť sa zahľadela mimo. 

"Zuzka?" šepol jej meno. "Odkiaľ vieš, že sme s Alexom mali kapelu?" vlastne ho táto otázka ani tak nezaujímala. Skôr bol zvedavý, prečo sa tak náhle do seba stiahla. Mal pocit, že to spolu súvisí. Zuzka sa nadýchla a zahľadela sa na jeho prsty, ktoré ju neprestajne hladili. Oči jej zjemneli, keď si uvedomila, kto pri nej sedí.

"Pri jednom z výletov s Petrom, som sa počas toho, keď on viedol rozhovor s dekanom, rozhodla pre krátku prechádzku po okolí. Natrafila som na vás. Keď som počula váš spev a pieseň, ktorú ste spievali, úplne ma to vtiahlo. Tak veľmi mi chýbalo niečo také, že som na okamih zabudla, kde som. Potom za mnou prišiel Peter a uvidel tam teba. Nahneval sa. Keď sme ostali sami, nevedel mi vysvetliť, prečo tak reagoval." Zuzka vydýchla a opäť sa zahľadela mimo. "Niekoľko dní nato odišiel a nechal po sebe iba jeden list, ktorého zneniu dodnes nechápem." posledné slová, akoby povedala iba sama pre seba. Tomáš ju vnímavo počúval. Srdce mal stále pokojné. Keď sa Zuzka na neho otočila, uvidela, aký pokoj žiari z jeho tváre.

"Som rád, že si mi to povedala." hľadel na ňu s prijatím. Keď to hovorila, neuvedomovala si, že by to mohlo jeho srdcu ublížiť. Teraz však, keď na ňu pozeral s láskou a prijatím, uľavilo sa jej.