Po predchádzajúcej aktivite nám ostali 3 vystrihnuté vajíčka z farebného papiera, tak sme vzali do parády nálepky, fixky a voskovky. Liam sa zabavil a ja som získala výzdobu na vchodové dvere. 😁💪
P. S. Nejaké tipy ako potom odstránim obojstrannú lepiacu pásku zo skla? Rozum pracoval pomalšie ako ruky. 🙈🤦♀️
IG: mamovinky
Polievke z čerstvo odtrhnutých paradajok zo starenkinej záhrady sa absolútne nič nevyrovná.
Ale v zime je toto celkom slušná alternatíva. Obed za nami, teraz rýchly oddych a ak bude počasie spolupracovať, poobede vybehneme na hrad.
Aké plány máte na dnes vy?
#dm
Ahojte pisem tu lebo hladam mamicku ktora mala podobny problem ako ja aby mi dodala nádej..mam takmer 7m chlapceka a uz asi mesiac prezivame dojcensky strajk,pije mi nliecko len 2x denne v spánku a 2x v noci,musim ho najprv uspat lebo sa mi odtahuje od prsnika a place..snazim sa mu dávať aspon prikrmy ale tie velmi nechce a tak sa strachujem ci ma dost zivin a ako to pojde dalej..zazili ste niekto nieco podobne?
Poprosím typ ci rcp na varenu cviklu s chrenom. Robím prvýkrát. Hlavne koľko soli, cukru, octu.. Mam cca 1kg cvikly. Ďakujem
Včera svokra piekla košický, krém do nich urobila takyto: 1/2 mlieka, pol kg kryst. cukor, 1 smetol, vanil. cukor, to varila, dala do chladničky na 24 hodín a na druhy deň to mixérom vymiesala, bolo to riedke, sladké, ona však má tento recept, tak ním tie košíky naplnila, ale celé to v tieklo, počuli ste o takomto kreme? Dik, ja som jej radila, či do toho mlieka nemala variť zlatý klas, to by bolo hustejšie, ona vraví ze nie.
Prosím vás, muž mi spomínal, ze už by mali testy na covid platiť 2 týždne. Je to pravda? Ďakujem
Chlapec s rodičmi každý rok cestoval vlakom k babke na letné prázdniny a rodičia sa na druhý deň rovnakým vlakom vracali domov.
Potom jedného dňa chlapec povedal svojim rodičom:
,,Už som dosť veľký, mohol by som ísť tento rok k babke sám?"
Po krátkej diskusii rodičia súhlasili.
A tak stoja spoločne na nástupišti, lúčia sa s chlapcom a dávajú mu posledné rady, zatiaľ čo chlapec opakuje: ,,Áno, viem, povedali ste mi to už stokrát...!“
Vlak sa chystá odísť a otec zašepká: „Syn môj, ak sa budeš cítiš zle alebo sa báť, toto je pre teba!“
A niečo strčí chlapcovi do vrecka.
Teraz je chlapec prvýkrát sám vo vlaku, bez svojich rodičov...
Pozerá sa na krajinu cez okno, aj keď tú cestu už pozná
Okolo neho chodia cudzí ľudia, sú hluční, vchádzajú a odchádzajú z kupé, sprievodca krúti hlavou nad tým, že je sám.
Chlapec sa zrazu cíti čoraz nepríjemnejšie.
A začíná sa báť.
Sklopí hlavu, stúli sa v kúte sedadla, slzy sa mu tlačia do očí...
V tejto chvíli si spomenie, že otec mu vložil niečo do vrecka.
S trasúcou sa rukou vytiahne kúsok papiera a číta: „Syn môj, sme v poslednom vozni...“
Takto to v živote býva.
Musíme nechať svoje deti ísť, veriť im.
Ale vždy sme pripravení byť v poslednom vozni, aby sa nebáli.
Zostávame blízko nich, kým sme nažive...
Zdroj: FB Odin-odkaz Pre Budúcnosť
Videla som to už tu tak📸...... Aká je Posledná fotka vo vašom tel😄
Baby poraďte nejaký dobrý recept na takú vláčnu bábovku, ale chcem ju robiť do formy také niečo ako srnčí chrbát .tak asi skúsim nejakú polovičnú dávku a uvidím aké to bude.
Bolí to, keď rastieš? - 28.časť
Prešli tri dni. Peter sa Zuzke vôbec neozýval. Rozhodla sa mu napísať správu, že ho bude čakať na rovnakom mieste, ako vždy. Sedela práve opretá o svoj obľúbený strom, keď vzala mobil do rúk. Vôbec jej neodpovedal. Premýšľala, či mu má zavolať. Keď sa však otočila vpravo, všimla si, že Peter kráča smerom ku nej. Ruky mal vo vrecku nohavíc a jeho tvár bola vážna. Vypla mobil a postavila sa. Keď podišiel ku nej, naklonil sa k jej lícu a pobozkal ju. Mlčky sa posadil k stromu.
"Povieš mi niečo o Bohu?" povedal s pohľadom upretým dopredu. Zuzka si k nemu sadla a prekvapene ho skúmala. Nechápala tej odmeranosti, ktorú v sebe mal.
"Niečo sa stalo?" spýtala sa so stiahnutým obočím. Náhle na ňu uprel svoj pohľad. Premýšľal, čo jej má odpovedať. A či vôbec je potrebné niečo hovoriť. Nechcel vidieť smútok v jej očiach. Možno bol hlúpy a dokonca života bude musieť znášať tie výčitky, ale rozhodol sa. Premýšľal nad tým už niekoľko dní. Nebol schopný jej dať to, čo si jej srdce zaslúžilo. Uvedomil si to, keď ju videl stáť s privretými očami a tvárou naplnenou pokojom. Nech robil čokoľvek, jeho svet bol iný. A keď uvidel Tomáša, ako hrá a oddáva sa tomu istému pokoju, dokázal to konečne pochopiť. Ona a on k sebe patria. Sklopil pohľad a zahľadel sa na jej prsty. Lámalo sa mu srdce, keď si predstavil, že ju neuvidí. S obrovským vypätím síl sa opäť na ňu pozrel a usmial sa.
"Všetko je v poriadku. Iba mám chuť počúvať ťa." povedal so stiahnutým srdcom. Dnes posledný krát, zaznelo v jeho mysli. Zuzka na neho ešte raz uprela skúmavý pohľad.
"Keby som ťa dobre nepoznala, myslela by som si, že hovoríš pravdu. Keďže ťa však poznám veľmi dobre, viem, že niečo tvoje srdce ťaží. Povedz mi to prosím, dvom sa s bolesťou kráča ľahšie." povedala nežne. Vydýchol. Po týchto slovách ho srdce bolelo ešte viac. Chytil jej ruky do svojich a priložil si ich k perám. Nechal ich tak o niečo dlhšie ako zvyčajne. Chcel si všetko okolo nej vychutnať hlbšie.
"Raz si sa ma spýtala jednu otázku: Bolí to, keď rastieš? Ja som povedal, že neviem na ňu odpovedať." odmlčal sa a sledoval jej oči. Ticho ho počúvala s vnímavým pohľadom. "Dokáže srdce, ktoré je naplnené obrovskou nespravodlivosťou, odpustiť a milovať?" spýtal sa smutne. Zuzka si prezrela celú jeho tvár. Nechápala, čím si prechádza, ani čo ho tak veľmi trápi.

























