Peter práve vystupoval z auta, blízko svojho rodného domu. Nakoniec sa rozhodol vrátiť naspäť, po rozhovore s primárom, ktorý mu sľúbil, že ho bude informovať o každej zmene v Sebastianom stave. Vilma ho poprosila, aby sa ako budúci primár interného oddelenia zúčastnil prichádzajúceho galavečera, ktorý sa mal konať. A tak sa nechal presvedčiť. Sám si potreboval ešte z domu vybaviť zopár vecí. Zaplavil ho zvláštny pocit, keď stál, po takom dlhom čase, naspäť na mieste, kde bol skutočne šťastný. Otočil svoj pohľad hore a zahľadel sa do diaľky. Tam, kde stál dom ženy, ktorá v ňom dokázala nahromadiť poriadnu dávku emócií ešte aj teraz. A to bez toho, aby ju videl. Vlastne ani netušil, či tu ešte stále býva. Niečo ho však ťahalo k tomu, aby navštívil ešte jedno vzácne miesto. To, ktoré sa mu niekoľkokrát vracalo v sne, spolu so Zuzkiným láskavým pohľadom.

Keď prechádzal okolo Zuzkinho domu, srdce sa mu rozbúšilo rýchlejšie. To mu dopomohlo, že aj on sám pridal do kroku. V mysli mu vírilo niekoľko odvážnych myšlienok, aké by bolo úžasné, keby ju tam mohol zazrieť. Pri jej obľúbenom strome, s rovnakou ľahkosťou a odhodlanosťou v tvári, ako kedysi. Rozhodol sa, že nakoniec použije inú cestičku. Veselo sa usmial, keď si uvedomil, že sa tu takmer nič nezmenilo. A všetko si v hlave veľmi dobre pamätal. Vrátila sa mu rovnaká naliehavosť ako kedysi, keď tadeto prechádzal, aby sa mohol so Zuzkou stretnúť. Hravý úsmev mu okamžite zmizol, keď zazrel ten známy strom. Chvíľu mlčky stál a s udiveným výrazom si prehliadal osobu, ktorá sedela opretá o jeho kmeň. Keď sa trochu spamätal, rýchlo sa skryl za najbližšiu jabloň, ktorá mu poskytla najlepší úkryt a zároveň, kde sa mu naskytol najvhodnejší pohľad k nej. Zrýchlil sa mu dych, keď sa jej telo postavilo a začala sa pomaly prechádzať po lúke s vystretou rukou, hladiac hlávky kvetov. Po pár minútach zatajil dych, keď sa otočila jeho smerom a zahľadela sa do diaľky.

"Zuzka. Moja Zuzka. Si rovnako nádherná. Ba žiariš ešte viac ako predtým." šepol pre seba, s rukou opretou o strom. Cítil sa presne ako vtedy, keď ju mohol prvýkrát pobozkať. Túžil sa k nej rozbehnúť. Keď sa mu však otočila chrbtom, jeho túžba sa zmenila v neistotu. Tvár sa mu stiahla v bolesti. Ublížil jej. Nevedel, ako by zareagovala, keby sa tam teraz, len tak, bez slova, ukázal. Obával sa jej odmietnutia a tak sa otočil a ráznym krokom sa rozhodol odísť. Ešte nie je ten správny čas. Pomyslel si pre seba, keď sa vrátil a neisto, s pohľadom upretým k jej domu, nastupoval naspäť do auta. Rozhodol sa, že sa nevráti domov, ale načas bude bývať v dome, ktorý mal požičaný od Sebastiana. Tesne pred jeho autonehodou sa tak dohodli a v bezpečnostnej schránke mu Sebastian zanechal náhradný kľúč. Bude mať aspoň viac času utriediť si myšlienky a popremýšľať nad tým, čo Zuzke povie.

Zuzka sa ešte raz otočila k stromu a zhlboka sa nadýchla. Bez ohľadu na to, čo prežívala, cítila, že sa jej uľavilo. Vzácny čas s Bohom, ktorý si venovala zavčas rána, jej padol naozaj dobre. Myseľ jej už neopantávala taká temnota ako včera večer. Minulosť je pochovaná. Peter si žije vlastný život a ona? Mala Tomáša, s ktorým sa cítila úplná. Nič viac nepotrebovala. Aspoň tak sa domnievala.

Tomáš práve končil svoju dvatsaťštvorku, keď ho pri výťahu zastavila Veronika. Jej pohľad bol ľútostivý, keď si pripomenula, čo mu má povedať.

"Dobré ráno Tomáš, prepáč, viem, že sa chystáš domov, ale poslal ma tvoj otec, vlastne riaditeľ, že sa s tebou potrebuje súrne rozprávať. Nestihla som sa ani vybaliť a už som musela za tebou utekať." ospravedlňujúco k nemu stiahla pohľad a vošla naspäť do výťahu. Tomáš malý okamih stál, potom sa k nej pridal a zhlboka si vzdychol.

Hneď na úvod vysvetlím: Áno, čítaš správne: „fazule". 😉

Keď sme s mužom po rokoch neveriacky pozerali na dve čiarky, ani vo sne by nás nenapadlo, že počet čiarok na tehotenskom teste bude aj počet "fazuliek" v mojom bruchu. 🙂 Fazuliek, lebo na prvom ultrazvuku boli mini-pidi a prvé, čo môjmu mužovi napadlo bolo: „Pre Boha... sú tam dve fazuľky!" 😁 A tak sa to u nás udomácnilo dodnes, dvojičkám prezývka prischla, akurát už dnes, ako roční, pokročili na vyšší level. Z fazuliek sa stali krásne, múdre a HLADNÉ fazule. 😀

Keď nám dorazil balíček, dvojičky práve spali. Po zobudení mali obrovské prekvapenie, vybaľovanie, rozoberanie... To im ide na jednotku. Nevedeli, čoho sa chytiť ako prvého. 😁

Balíček obsahoval produkty od Nestlé NaturNes Bio, ktoré dvojičky už poznajú. Predovšetkým ovocné kapsičky a NutriPuffky.

Na ich stravu dbám od prvej chvíle. Je pre mňa, ako matku, veľmi dôležité, aby sa stravovali zdravo, bez zbytočných pridaných cukrov, soli a ideálne v najvyššej BIO kvalite. Tento rad od Nestlé ponúka všetko, čo považujem za dôležité pri stravovaní týchto mini-pidi ľudí.

Nestlé NaturNes Bio Banánová mliečna a Vanilková nemliečna obilná kaša

Poznáte to... Príde toho veľa a neviete, kde začať... A tak sme si prizvali aj pomoc, 3-ročnú sestru Sáru. Bol to pre nás krátky čas na testovanie, ešte stále nám zostala polovica produktov. No, napíšem aspoň o tom, čo sme ochutnali.

V prvom rade musím napísať, že v obchode som túto značku veľakrát videla, no nikdy nič nekúpila. Nikdy ma nejak extra neohúrila. Vždy som zobrala niečo iné, vždy ma zaujalo niečo iné. 

Prvé sme skúšali banánové chrumky. Ocenili sme výbornú, prirodzenú chuť, čerstvosť a praktickosť balenia. A hlavne, žiadne umelé arómy... Zjedli sme ich na posedenie. Osobne mi vadilo to, že sú príliš malé a malého, skoro ročného syna, som sa bála nechať ich jesť bez dozoru. Odvtedy som kúpila ďalšie dve balenie týchto chrumiek, ale banánové som nezohnala, kúpila som malinové, tiež chutné. Dcére chrumky chutili s ovocnou kapsičkou, čo dávam aj ako inšpiráciu, ako sa to dá pekne kombinovať.

Keď už spomínam ovocné kapsičky, tak tie sme zjedli všetky, no každý z rodiny niečo. 😄 Mne osobne nevyhovovala nízka gramáž v porovnaní s inými, čo sa dajú kúpiť na trhu. Chuť každej bola prirodzená, bez zbytočného pridaného cukru. Páčili sa mi aj netradičné ovocné kombinácie, napríklad so šípkou, tekvicou, čiernou ríbezľou, či černicou.

Zeleninové a mäsovo-zeleninové prikrmy boli v réžii skoro ročného syna. Zjedol všetky, ktoré boli nahladko mixované, no tie s kúskami moc nemusel. No, tak mi zatiaľ kúsky netoleruje. Tie mixované mi chuťou pripomínali tie, ktoré mu aj ja doma pripravujem, samozrejme bez soli a pridaných zložiek. 

Posledné, čo sme skúsili, bola mliečna banánová kaša. Zase musím vyzdvihnúť prirodzenú chuť banánov. Mala som však pocit, že pri jej zarábaní do vody, jej bolo treba veľmi veľa, aby bola dostatočne hustá. Druhú, ktorú sme mali skúšať, bola vanilková bezmliečna kaša, vhodná aj pre deti s ABKM.