Škola zvierat

Dr. George H. Reavis

Jedného dňa sa zvieratá rozhodli, že sa musia nejakým hrdinským činom vysporiadať s problémami, ktoré so sebou nesie „nová doba“, a zorganizovali školu.

Zaviedli osnovy pozostávajúce z behania, lezenia, plávania a lietania. Aby bolo možné osnovy lepšie presadiť, všetky zvieratá preberali všetky disciplíny.

Kačka bola výborná na hodinách plávania, dokonca lepšia ako jej inštruktor, v lietaní však iba prospela a v behu na tom bola veľmi zle.

Pretože behala skutočne veľmi pomaly, zostávala po škole a zanechala plávanie, aby sa mohla cvičiť v behu. To pokračovalo tak dlho, až si ošúchala nohy a stal sa z nej len priemerný plavec. Priemer bol však pre školu prijateľný, a tak si s tým nikto okrem kačky hlavu nelámal.

Keď som vyšla von a zamykala dvere po záverečnej, zboku ku mne pristupoval Joel svojimi pokojnými krokmi. Jednu ruku mal skrytú za chrbtom a oči mu hrali veselými plamienkami. Do podbruška sa mi vrátili moje známe motýle. Zastavil sa blízko mojej tváre a jemne mi pošepol:

"Zavri oči." jeho hlas bol zahalený tajomstvom. Poslúchla som. Pocítila som na líci a krku jemný a mäkký dotyk. Usmiala som sa a jemne pohla viečkami. Zaplavila ma veľká túžba zistiť, čo to je. "Milujem ťa, moja jasmínová princezná." jeho dych som cítila blízko svojich pier. Jemne sa ma nimi dotkol a potom si so mnou preplietol prsty. Opäť som sa usmiala. Srdce mi divoko bilo. Otvorila som oči a v jeho rukách som uvidela malý jasmínový kvet. S láskou v očiach mi ho zasunul do vlasov za ucho. Zachvela som sa, keď som pocítila jeho ľahký dotyk na krku. Usmial sa a chvíľu na mňa mlčky pozeral. Potom sa otočil a spoločne sme nasadli do auta. Po chvíli jazdy som zistila, že neodbočil tam, kadiaľ sa ide do nášho domu. Zmätene som sa na neho zahľadela. Tajomne sa usmial.

"Kam ideme?" spýtala som sa zvedavo. Opäť sa usmial.

"Čoskoro sa dozvieš." povedal tichým hlasom. Nervózne som sa pohmýrila na sedačke. Pobavene skrýval úsmev. Snažila som sa sústrediť na cestu. Zvedavosť však bola omnoho silnejšia ako snaha koncentrovať sa. Opäť som sa pozrela na Joela. Sústredene hľadel dopredu a stále mlčal. S úsmevom som pokrútila hlavou. Čo si to na mňa zase prichystal? Odbočil na malú, skrytú cestičku. Pred nami sa zjavil obrovský sklad. Nechápavo som sa naň zahľadela. Keď zastavil, chvíľu sa naň pozeral a potom sa otočil ku mne. Jeho oči žiarili spokojnosťou. Vystúpil von, podišiel k mojim dverám a počkal, kým vystúpim. Potom si so mnou preplietol prsty a viedol ma k dverám skladu. Vytiahol si kľúče a odomkol dvere. Na chvíľku sa otočil mojim smerom a zamilovane sa na mňa usmial. Opätovala som mu úsmev. Pomohol mi vojsť dnu a zavrel dvere. Bola tam veľká tma. 

"Niekedy stačí chvíľu vyčkať a tá tma, ktorá sa ti zdá taká hrôzostrašná, sa zmení na niečo neočakávane krásne." zaznel jeho pokojný hlas. Prešli mnou zimomriavky. Vyhľadal vypínač na stene a keď sa všetko rozsvietilo, pohľad, ktorý sa mi naskytol, mi vyrazil dych. Okolo mňa sa vynorilo obrovské množstvo rôznofarebných kvetov a nad nimi poletovali motýle rôznych veľkostí. Do srdca mi vrazil úžas. Nemo som stála a rozhliadala sa dookola. Joel ma pustil a pomalými krokmi odišiel do stredu. Stále som sa nevedela vynadívať na tú nádheru. Hlboko som sa nadýchla a ucítila nádhernú kvetinovú vôňu. Vystrela som ruky a veselo sa zatočila. Zrazu sa rozoznela jemná, tichá melódia. Usmiala som sa. Cítila som sa ako v raji. Pristúpila som ku zhluku rôznofarebných ruží a sklonila sa k nim. Ich farebnosť mi ťahala oči. Modrá, žltá, červená, ružová, biela.... Vyzeralo to ako pestrofarebná dúha. Vystrela som prsty a jemne ich pohladila. Zrazu mi na ukazovák sadol jeden z motýľov. Do srdca mi vošla radosť. Pomaly som otočila hlavu k Joelovi a usmiala sa. Zamilovane ma skúmal a trpezlivo vyčkával s rukami vo vreckách. Usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Zrazu priletel ďalší motýľ a usadil sa na kvete, ktorý som mala za uchom. Nadšene som sa nadýchla a zahryzla sa do spodnej pery. Pomaly som vstala. Jeden z motýľov odletel. Joel sa pomalými krokmi začal ku mne približovať. Zastal kúsok odo mňa a vážne si ma prehliadal. Potom sa mu kútik jemne posunul dohora. Zaplavila ma horúčava. Otočila som pohľad a zamilovane sa rozhliadala dookola. Priblížil sa ešte bližšie. Náhle ma po líci pohladilo motýlie krídlo. Motýľ odletel na druhú stranu. Zaujato som sa pozerala za ním. Joelova tvár zastala pri mojej. Otočila som sa k nemu. S nežným úsmevom ma hladil očami.

"Si nádherná." pošepol mi a pobozkal ma na líce, kde som pocítila motýlí dotyk. Potom jemne perami prešiel cez moju sánku na kľúčnu kosť. Sladko ma pobozkal. Striasla som sa.

Do práce som prišla ako prvá. Keď som otvorila dvere zazvonil mi telefón. Bola to Anetka. Chcela mi oznámiť, že dnes nepríde do práce, lebo sa necíti dobre. Ubezpečila som ju, že je to v poriadku a nech si hlavne oddýchne. O pár minút nato, ako som položila kabelku a prehliadala si, čo by som mohla urobiť dnes ako prvé, vošla dnu poštárka. Ako vždy s krásnym žiarivým úsmevom. Ihneď som sa usmiala tiež. 

"Dobré ráno, tak, čo tu dnes pre nás máte?" spýtala som sa s dobrou náladou.

"Dnes iba jednu obálku. Je to zvláštne, ale je na nej len adresa knižnice a vaše meno." povedala s prekvapeným pohľadom a podala mi obálku do ruky. Skúmavo som si ju prehliadala z obidvoch strán. 

"Ďakujem." povedala som zamyslene. Poštárka sa rozlúčila a odišla. Sadla som si na stoličku a ešte raz preskúmala záhadnú obálku. Vzala som si nožnice z kancelárskeho pohárika, ktorý sme mali na stole a opatrne ju prestrihla. Nazrela som dnu a vytiahla biely papier poskladaný napoly. Keď som ho roztvorila prešla mnou hrôza.

ČOSKORO SA TI BUDE DÝCHAŤ OMNOHO ŤAŽŠIE 

Do žalúdka sa mi vkradla nevoľnosť. Odhodila som list na stôl a vystrašene sa rozhliadala dookola. Celé moje vnútro sa roztriaslo. S trasúcimi sa rukami som začala prehliadať kabelku a snažila sa nájsť svoj mobil. Keď som ho konečne vytiahla, rýchlo som vytočila Joelove číslo. To bolo prvé, čo ma napadlo. Srdce mi šialene bilo strachom a nevedela som sa žiadno upokojiť. Postavila som sa a napäto sa zadívala z okna. Zdvihol pri prvom zazvonení.