Pomaly som kráčala po úzkom chodníku. Na pravo i na ľavo sa rozprestierala nádherná lúka plná kvetov. Slnko príjemne hrialo a dlhé šaty mi povievali v jemnom vánku. Predo mnou sa ligotalo malé svetlo. Niečo ma ťahalo dopredu, aby som zistila jeho zdroj. Dostala som sa k lesu, v ktorom bolo počuť sladký spev vtákov. Odhodlala som sa vstúpiť dnu. Na moje nahé plecia sadol teplý neviditeľný závoj. Bolo to neopísateľne príjemné. Akoby sa niečie neviditeľné ruky o mňa starali. Usmiala som sa, hoci som nevedela dôvod. Vedela som však, že sem patrím. 

"Som tu, počujem tvoj hlas." bolo počuť odvšadiaľ. Bol jemný, aj napriek tomu naliehavý. Nikoho som však nevidela. 

"Skúmam srdcia. Viem, po čom túžiš." opäť ten hlas. Rozhliadala som sa dookola, ale stále som nikoho nevidela. 

"Som milosrdný a milostivý, zhovievavý, plný lásky a vernosti. Vstúp do mojej lásky. Načri z môjho pokoja." veľmi sa moje srdce po týchto slovách zachvelo. 

"Neboj sa, veď Ja som s tebou, po všetky dni tvojho života." moje srdce začalo prekypovať obrovskou vďakou. Sama som to nevedela vysvetliť. Iba som sa tešila z tohto vrúcneho prijatia. 

"Ďakujem." zvolala som nahlas. Objavila sa predo mnou známa postava v bielom rúchu. Jeho tvár bola nadpozemsky krásna a žiarila. Zaplavovala ma úcta a bázeň. Podal mi ruku. "Poď, musíš sa vrátiť." zaznel Jeho nádherný hlas. Zrazu som uvidela ostré svetlo.

Postupne, ako sme sa približovali ku knižnici, začínala som cítiť nervozitu. Nepríjemný pocit v hrudi. Joelove odhodlanie a istota mi však dodávali odvahu. Keď otvoril dvere, videla som ako Vilo násilne drží ruku Anetky. Jej tvár sa zvierala v bolesti. Joel ma okamžite pustil a pribehol k nim. Silno mu zovrel ruku a Vilo v zápätí Anetku pustil. 

"Ešte stále si sa nepoučil ako sa máš správať k ženám?" hovoril Joel so zovretou päsťou. Priblížila som sa k nim bližšie a spýtala sa Anetky, či je v poriadku? Prikývla, ale bolo zjavné, že je v šoku. Poprosila som ju, aby išla do kancelárie a nevychádzala, kým za ňou neprídem. Ihneď ma poslúchla. 

"Ale, ale, náš pán záchranca. Si vždy v správnom čase, na správnom mieste." povedal Vilo sarkasticky. Vytrhol si od neho ruku a nechutne žmurkol na mňa. 

"To bolo posledný raz, čo si sa priblížil k Lívii. Rozumieš?" hovoril Joel prísne. Vychádzala z neho bojovnosť. 

"Nebudeš mi hovoriť, čo mám robiť. Nebojím sa ťa." povedal Vilo drzo. 

Joel sa nadýchol, prehrabol si vlasy a zapichol doňho ostrý pohľad. Naklonil sa k nemu a niečo mu pošepol do ucha. Vilo sa napol a pozrel na neho tupým pohľadom. Potom sa Joel otočil ku mne a povedal, že bude lepšie, keď odídeme. Zrazu som všetko videla spomalene. Vilo si zo saka vytiahol nôž, prikročil k Joelovi a chystal sa na to, čo som videla vo svojom sne. Reagovala som impulzívne. Okamžite som sa vrhla pred neho. Vilo to nečakal a celou silou ma bodol. V prvý okamih som nevedela, čo sa deje. Pozrela som dole a videla, ako sa mi blúzka napíja krvou. Pocítila som ostrú bolesť v bruchu. Videla som ako Joelov pohľad mení farbu a začula som jeho hlas. Odrazu sa mi podlomili kolená a ja som pomaly padala.  Jeho ruky ma chytili. Počula som tlmené zvuky húkačiek. A zrazu nastala obrovská tma. 

Irituje vás rozdelenie na chlapčenské a dievčenské hračky, alebo, naopak, je detská izba vášho chlapca plná autíčok a vaše dievčatko túži len po bábikách? Oba tábory majú svoju časť pravdy. Aký je názor odborníkov a ako vybrať vhodný darček pre chlapca či pre dievčatko?

Určite ste sa stretli so zaužívaným označovaním modrej farby ako chlapčenskej a ružovej ako dievčenskej. Rovnako stereotypné býva delenie hračiek pre chlapcov a pre dievčatá. Kým ako dievčenské hračky sa najčastejšie označujú bábiky, kočiariky či kuchynky, chlapcom zvyčajne „priraďujeme“ autíčka, vláčiky či akčnejšie hračky. V súčasnosti sa však čoraz častejšie stretávame s názorom, že hračky samy o sebe sú rodovo neutrálne a pri ich výbere by sme sa nemali nechať obmedzovať tým, či sú označované ako chlapčenské alebo dievčenské. 

Súhlasí s tým aj detská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Reichelová, CSc.: „Hračky, ktoré deti vyhľadávajú, napĺňajú ich potreby. Delenie na dievčenské a chlapčenské nemá zmysel. Hra s bábikou napríklad v deťoch napĺňa potrebu starostlivosti o niekoho. Dievčatá majú svoje bábiky, o ktoré sa starajú, hladkajú, ukladajú ich spať. Túto potrebu majú rovnako aj chlapci, často však tieto pocity prenášajú do hry s inými hračkami, ktoré majú k dispozícii. V ich hre sa napríklad namiesto bábätka-bábiky starajú o autíčko.“ 

Autíčka alebo bábiky?

Delenie na dievčenské alebo chlapčenské hračky však nie je len marketingovým ťahom predajcov hračiek. Niekoľko výskumov naznačuje, že výber hračiek majú na svedomí aj hormóny a genetika – deti s vyššou hladinou testosterónu zaujmú viac hračky, ktoré majú kolesá. Rovnako sa to prejavilo aj pri spôsobe, akým sa s hračkami hrajú – pri vyššej hladine testosterónu bola hra „akčnejšia“, a to aj v prípade, že šlo napríklad o hru s bábikou. 

K rozdeleniu na chlapčenské a dievčenské hračky dokonca prirodzene inklinovali aj zvieratá! Štúdie na samičkách a samčekoch opíc ukázali, že samičky intuitívne siahali po bábikách, kým samci po autíčkach. Neutrálne hračky ako plyšové zvieratká či knihy zaujali obe pohlavia približne rovnako.