Bežala som po zelenej lúke, ktorá bola obsiata lúčnymi kvetmi. Bola som bosá a na tele mi viali dlhé biele šaty. Smiala som sa. Cítila som pokoj a zo srdca mi vyvierala nádherná láska. Zrazu som zastala. Pri strome som zazrela mužskú postavu. Pomaly som sa k nej snažila priblížiť. Pýtala som sa, kto si? Potom vyšiel v celej svojej mužnosti a nádhere. Bol to Joel. Bol vážny a z očí mu sršal oheň. Keď som k nemu pristúpila, bol na dosah ruky. Prstom sa dotkol mojej vrchnej pery. Premkla ma obrovská túžba. Jednou rukou ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe. Postupne sa nám približovali pery a potom na mňa padol závoj. Zľakla som sa. Nič som nevidela. Joel zmizol a na mojich šatách sa začali objavovať čierne diery. Akoby ich niečo rozožieralo. Nastala obrovská tma, niečo ma sotilo a ja som spadla. Padala som do tmavej hlbokej priepasti. Nemohla som vydať ani hlások. Okolo mňa sa rozprestieralo iba ticho, tma a obrovský strach. Zavrela som oči a snažila sa zachytiť nejakej nádeje. Bezúspešne. Padala som ešte hlbšie. Zrazu som začula silný hlas: KEĎ BUDEŠ KU MNE VOLAŤ, KEĎ PRÍDEŠ A BUDEŠ SA KU MNE MODLIŤ, VYPOČUJEM ŤA.  Tma prestala a niečia ruka ma vytiahla do svetla. Keď som otvorila oči, stál tam Joel, plný pokoja, odovzdanosti a lásky. Usmieval sa nádherným úsmevom. Vedľa neho stál muž v bielom rúchu, ktorého som si pamätala z minulého sna. Vzal Joelovu ruku a jeho dlaň spojil s mojou. Opäť som mala nádherné biele šaty a Joel mal bielu košeľu a biele nohavice. Hľadela som na naše spojené ruky. Potom som zbystrila svoj pohľad do diaľky. Vzadu som videla tmu. Bola pohlcujúca a mrazivá. Vystrašene som na Joela pozrela. Jeho úsmev neprestával. Z tmy vychádzala postava Vila a videla som v jeho ruke nôž. Smeroval k Joelovmu chrbtu. Chcela som zakričať....

Strhla som sa a rozhliadala sa po miestnosti, kde som sedela. Vedľa mňa bol Max a oproti Joelova prekvapená tvár. Pomaly som si začala uvedomovať, že všetko to bol iba sen. Do izby sa dostávalo ranné svetlo z okien. Nadýchla som sa a pretrela si oči. Ešte stále vo mne zotrvávali nepríjemné pocity zo sna. Pozrela som sa opäť na Joela, ktorý zo mňa nespúšťal pohľad.

"Si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

"Myslím, že áno." povedala som zmätene.

"Nepotrebuješ sa niečoho napiť?" povedal pokojne.

"Asi áno." zdvihla som sa zo stoličky a zatmelo sa mi pred očami. Joel rýchlo zareagoval a podržal ma. Pozerala som na neho a snažila si zaostriť zrak. Pridržiaval ma a pomaly sme vychádzali z izby k bufetu. Tam ma posadil a vošiel dnu. Keď vychádzal, v rukách držal dve šálky. Položil ich na stolík a potom ešte priniesol nejaké pečivo na tanierku. 

Už niekoľko rokov pred tehotenstvom som sa zoznámila s konceptom Montessori a vedela som, že touto cestou sa chcem s bábätkom uberať. Nemala som to naštudované tak do podrobností ako dnes, keď je bábätko na svete, ale predstavu som mala. Zaujali ma krásne izbičky na fotkách na internete s detským nábytkom. Bola som veľmi smutná, keď som sa musela zmieriť s tým, že začneme v dvojizbovom byte, kde na to nie sú podmienky. Aj som písala do skupiny na Facebooku, či by mi niekto neporadil ako na to, ale myslím, že mi nikto neodpovedal. Preto som sa teraz rozhodla napísať niečo o tom ja.

Ak to potrebujete, dám vám niekoľko tipov ako na to:

1. V prípade, že bábätko spáva vo svojej postieľke, nenechávajte ho tam, keď nespí. Ak potrebujete variť, dajte si ho do kuchyne do hniezda a nad neho hrazdičku, ak sa ešte nehýbe alebo na zem na hraciu podložku. Ak zvyknete žehliť v obývačke ako ja, zoberte bábätko k sebe do hniezda a nad neho hrazdičku alebo ho nechajte hrať sa na zemi na hracej podložke. Veci na hrazdičke pravidelne obmieňajte. Super sú na to takzvané céčka.

2. Ak zistíte, že bábätko niečo chce, dajte mu to alebo nájdite spôsob, ako mu vyjsť v ústrety. Môjho syna (9 mesiacov) zaujala varecha, tak som mu ju dala na preskúmanie. Neskôr sa mu zapáčil môj sklenený pohár, tak som ho začala učiť na pitie z pohára. Všimol si komodu, kde má hračky, tak som zobrala podložku, rozložila ju ku komode a nechala ho otvoriť šuflík a povyťahovať knihy. Vybral si jednu, ktorá ho zaujala a odišli sme si čítať na obvyklé miesto. Zopakovali sme to niekoľkokrát. Veľmi sa mu takéto cvičenie páčilo.

3. Hračky, ktoré nepotrebujete oddeľte od tých, ktoré používate. Ak ste dostali hračky, ktoré vám sú proti srsti, predajte ich alebo darujte. Inak vám zbytočne zaberajú miesto. Dieťatku netreba veľa plyšákov. Ja som uprednostnila takých, ktorí majú končatiny a dá sa s nimi bábätku ukázať napr. ako chodiť po štyroch.. a motivovať ho na lozenie.

Zabudla som na niečo? Ako fungujete v dvojizbáku vy?

"Smiem sa niečo spýtať?" povedala som nesmelo.

Joel sa otočil ku mne, ale stále stál pri okne.

"Iste." povedal potichu.

"Čo sa to dialo, keď som sem prišla? Nezdalo sa mi to, že brat pohol prstami na ruke a nohe?" odvážila som sa narovinu spýtať.

"Hovoril som ti, že poznám Ježiša a pre Neho nič nie je nemožné." povedal s jemným úsmevom. Ešte stále som úplne nechápala.

"Takže?" spýtala som sa nechápavo.