Odporný - hnusný štát, hanba celej Európy.
Tak egomaniakom čo jazdia po cestách za hranicou zdravého rozumu,
ktorý ohrozujú život celých rodín na cestách pokuty nedávajú.
Ale pracujúcim občanom, tým najväčším chudákom, ktorý chodia do roboty a
ťahajú tento skorumpovaný štát z ich daní kontroly dávajú 500€ pokuty za rúška na
pracovisku.
Krása zase tu máme štát v štáte. Pozor - pokutu dostanete nie len za to, že rúško
nemáte ale aj za to, ak vpustíte do prevádzky zákazníka, ktorý to rúško nemá, musíte ho
upozorniť a ešte robiť policajta. Lebo keď ho neupozorníte aj tak dostanete pokutu 500,-€.
Nemám slooooov.... chudákovi ešte aj z hrnca má vykypieť. Odporúčam všetkým dať sa
na OČR a doma na záhrade bez ruška v tomto teple - čakať radšej na peniaze od štátu.
☹ ☹ ☹ .
Cvičenie s deťmi? Žiaden problém!👍
Moji parťáci v planku 🏋️♂️🏋️♀️
#test_unigo
✨Raňajky sú základ ✨
Aj keď táto moja spachtoška ich má niekedy poriadne neskoré 🙈 Dnes sme ochutnali granolu od powerlogy no musím sa priznať, že som bola milo prekvapená už po otvorení 😍 Tie mega kúsky ovocia 🔝 Vanesska čučoriedky miluje nezostala ani omrvinka 💜
Inak aj vaše deti jedia najradšej vonku? 😁
#test_powerlogy3
Pitný režim. Áno, viem že je dôležitý, no napriek tomu sa neviem prinútiť vypiť denne aspoň liter čistej vody 🥤. Niekedy je môj denný príjem cca 0,3l, maximum pol litra (mimo tréningových dní) 🤦🏼♀️
Máte na to nejaké osvedčené finty? 🙄🙆🏼♀️
"Ak nechceš aby ľudia hovorili o Tvojich veciach... buď prvý kto o nich nehovorí"
Zdravim 🙂 Viete mi prosim poradit kam na vylet s detmi okolie Senec? Vek 1,5 a 4 🙂 dakujem
Sú veci , ktoré dokážem vo svojom živote ovplyvniť, ale sú aj také , ktoré nedokážem.
Dokážem nachodiť denne 15 000 až 25 000 krokov, ale nedokážem spať viac ako 7,5 hod 😂
A kto za to všetko môže?
No predsa moje 2 deti 😀
Keď som nemala apku UniGo a náramok Delta, tak som skutočne netušila, že denne sa toľko pri nich nachodím a nenaspím 😄
Koľko denne vy urobíte krokov?
#test_unigo
Ako v inom svete a pritom stále doma na Slovensku 🇸🇰♥️
https://www.minidiamondblog.com/slovenske-toska...
Tip na raňajky, dezert, snack🙂
Francúzske toasty s ovocím a bielym jogurtom/tvarohom🤤
Chceli by ste recept ?
Dobrý deň. Chcela by som veľmi pekne poprosiť o pomoc dobrých ľudí ktorý by prispeli na zbierku dcerkynho tabletu ktorý je určený na komunikačnú aplikáciu pomocou ktorej by dcérka komunikovala nakoľko nerozpráva kôli diagnóze detský autizmus. Ďakujem Vám zo srdca❤️❤️❤️ za prečítanie pomoc či zdieľanie ❤️❤️❤️Spolu sme urobili už veľa zázrakov....urobíte prosím za mesiac jeden zázrak aj bez nás 😉 Ako? Čítajte ďalej 👇
Vivi má 4 rôčky a je to krásne a výnimočné dievčatko.
Za krátku dobu jej života jej lekári diagnostikovali globálnu hypotóniu, alergiu na mlieko, kapilárny hemangiom, kvôli ktorému je sledovaná na onkológii, detský autizmus, insomniu, poruchu reči a komunikácie, hyperkinetický vývoj, anorexiu, alergiu na laktózu a lepok. 🧐
Ako vyzerajú tieto diagnózy v praxi? 🤔
▪️Vivi neovláda samoobslužné činnosti, je plne odkázaná na maminu a je stále plienkovaná.
▪️Nerozpráva.
▪️Kvôli hypotonii odmieta jedlo- nevie ho požuť. Jediné, čo zje, sú suché rohlíky a Nutridrinky. Je nutné jej kupovať výživové doplnky, aby nemala hypovitaminózu.
▪️Vivi má poruchy spánku, v noci prakticky nespáva, cez deň je potom unavená, plačlivá, nervózna. Mamina tiež, pretože samozrejme bdie s ňou.
▪️Je precitlivá na hluk a rýchlo sa preťaží.
▪️Často má záchvaty, pri ktorých ubližuje sebe alebo maminke.
Mamina Janka s partnerom pre ňu spraví aj nemožné❤️. Skúšajú najrôznejšie terapie a dúfajú, že sa aspoň trošku zlepší Vivienkin stav. Terapií, doplnkov a peniažkov je treba skutočne veľa.
A čo urobíme my?🤷♀️
Niečo netradičné😁. Vyhlasujeme si na mesiac dovolenku 🏖 Ale občianske združenie dovolenku veru nemá☝️.
A čo bude naše OZ robiť ? 👉👉👉Zbierať peniažky.
Na čo tie peniažky použijeme? Na to, aby sme Vivi umožnili komunikovať. 😍
Zdá sa to nemožné. Ale toto dievčatko krásne reaguje na terapiách na jeden špeciálny program pre autistov☝️. Je to program GoTalk Now do tabletu zn. Ipad. Funguje žiaľ iba na tomto type tabletu🤷♀️.
Konkrétne potrebujeme tieto veci:
🤩 iPad WiFi 32 GB 10.2“ (2019)
https://www.tracocomputers.sk/obchod/detail-pro...
Cena 379 € s DPH
🤩 Obal Griffin Survivor All-Terrain pre iPad 10,2“
https://www.tracocomputers.sk/obchod/detail-pro...
Cena 69 € s DPH
🤩 Samotná aplikácia GoTalk Now
https://apps.apple.com/sk/app/gotalk-now/id4541...
Cena 110 € s DPH
Takže sme si povedali, že všetky peniažky💶, ktoré nasledujúci mesiac, teda do 15.8.2020 prídu na účet nášho OZ, budú určené pre Vivi.
Idete do toho s nami?💪
Sleduje nás tu 516 ľudí. Keby každý poslal iba jediné euro, môžete za mesiac spolu s nami odovzdať Vivi a jej mamine Janke prekvapenie 😘.
Pomôžete nám urobiť ďalší zázrak?
Názov účtu: Občianske združenie POMOC ZO SRDCA
Adresa sídla: Lietavská 3032/2, 85106 Bratislava - Petržalka
IBAN: SK26 0900 0000 0051 6463 7465
BIC SWIFT: GIBASKBX
Do poznámky prosíme napísať: Vivi
PS: áno, keď nájdeme takýto tablet cez bazoš, bude v dobrom stave a baterka mu vydrží, nemusíme kupovať nový 😉
PS2: áno, musí to byť Ipad, na inom tablete aplikácia nefunguje 😉
Ruže
Cestou na trh kráčali mlčky. Jeden vedľa druhého, navzájom si tak podobný a zároveň tak odlišný. Starší, nižší muž hľadel do zeme, špičkou topánky odkopával drobný štrk pred seba, ruky mal hlboko založené vo vreckách. Druhý, o niečo mladší a vyšší muž hľadel neprítomne pred seba a nervózne si hrýzol spodnú peru. Tak veľmi chcel prekaziť to nepríjemné, ťaživé ticho, no nevedel ako, nevedel čo povedať, aby nevyznel hlúpo, preto radšej mlčal.
Stretli mnohých ľudí, ktorí ich pozdravili povzbudivým úsmevom či jemným kývnutím ruky na pozdrav. Podaktorí si dokonca úctivo sňali klobúk z hlavy a jemne sa uklonili. Obaja muži reagovali na pozdravy identicky, miernym prikývnutím, mlčky, ako doteraz. Slová sú niekedy zbytočné, mohli by prezdradiť viac ako by tí dvaja chceli.
Po príchode na trh sa pristavili pri najbližšom stánku s kvetinami. Starší muž sa ozval: ,,Čo myslíš, Peter, aké kvety jej dnes kúpime? Naposledy to boli gerbery, tým sa veľmi tešila. Koniec- koncov, ona sa poteší všetkým kvetom, odjakživa ich miluje. Nemala pre nič za nič najkrajšiu záhradku v okolí. Dnes by som zvolil ruže. Jedno leto jej vykvitol ker s ružami, ktorý sme my všetci už dávno pochovali, ale ona ... ona mu dávala nádej, toľko lásky, starostlivosti a nehy akoby to bola živá bytosť. Asi to musel cítiť, pretože jej to oplatil skutočne výnimočne. Spomínaš?” Druhý muž zamyslene prikývol a znenazdajky sa pristihol, že sa usmieva. “To máš pravdu, ružiam sa poteší, isto si spomenie na túto jedinečnú príhodu. Ten krík vydržal rozkvitnutý najdlhšie zo všetkých, nič ho len tak nezlomilo, až na ... teda chcem povedať, že,” na zlomok sekundy stratil reč, ale keď sa naňho upreli oči jeho staršieho spoločníka sa mu reč náhle vrátila, ,,Áno, vezmi tie ruže.” Obchodník, ktorý ich celý čas pobavene sledoval vzal do rúk päť najkrajších ruží aké mal, zviazal ich ozdobnou stuhou, pridal zopár ozdobných listov a stebiel trávy, vložil túto skromnú kytičku do rúk staršieho muža a dodal: ,,Dúfam, že sa bude kytička dáme páčiť.” Obaja poďakovali, zaplatili a pokračovali v ceste za dámou, ktorá milovala kvety.
,,Vieš, Peter, možno by sme ju dnes mali potešiť niečim špeciálnym, kvety jej nosíme vždy, nechcem, aby sa jej to zunovalo. Čo takto nejakú bonboniéru? Alebo koláčik z cukrárne? Viem, že bude mať niečo napečené, to by nebola ona, ale keby sme ...” Peter akosi prestal počúvať, topil sa vo vlastných zmätených myšlienkach, pripravoval si odpoveď, ktorú vysloví, vopred pripravenú, len nechcel, aby čosi pokazil alebo povedal zle. ,,... možno by sa tomu potešila viac ako cukrovinkám, čo myslíš?” ,,Ach, áno, to ju isto poteší, to predsa vieš.” Bez toho, aby Peter vedel, čo muž rozprával ho nasledoval k stánku s ovocím. Bolo ho tam veru požehnane, človek by si možno mal problém vybrať, no oni sa tam príliš dlho nezdržali. Odišli po pár minutách s košíkom plným šťavnatých jahôd. Zvyšok cesty ubehol rýchlo.
Keď konečne dorazili na miesto a otvorili malú bráničku s ošúchanou kľučkou Peter odrazu zastal. Zaťal ruky v päste, až mu obeleli hánky, a rozhodným hlasom povedal:,, Choď napred, ja sa tu trochu prejdem. Prídem neskôr.” Starší muž sa otočil, zahľadel sa do Petrových očí, skúmavo si ich premeral a chápavým hlasom povedal: ,,Chápem, počkám ťa, ale dúfam, že prídeš, teší sa aj na teba, vie, že prídeš, hovoril som jej to.” Peter prikývol a mávnutím ruky mužovi naznačil, aby šiel. Rozhodol sa, že sa pôjde prejsť do malého parku, ktorý bol neďaleko, chcel sa v ňom zdržať tak dlho ako to len pojde. Z vrecka vybral jahodu, ktorú nenápadne uchmatol, keď sa starší muž nepozeral. Aspoň jedna z nich padne na úžitok, pomyslel si.
Zatiaľ sa muž, ktorý niesol v jednej ruke jahody a v druhej kyticu ruží, nesmelo postavil pred kamenné dvere, ktoré predstavovali vchod do malej chalúpky. Keďže mal obe ruky plné sa rozhodol, že sa ohlási, snáď ho bude počuť. ,,Miluška, to som ja, Jozef, tak som zase tu. A čosi ti nesiem! Uvidíš, len prosím otvor, potrebujem ťa vidieť, počuť, Miluška...” Neprešli snáď ani dve sekundy a dvere sa otvorili. Na ich prahu stála pôvabná postaršia dáma, vľúdnym úsmevom pozdravila návštevníka a zavolala ho dnu. Jozef sa na ňu cez slzy usmial a natešený jej podával dary. ,,Pozri sa, čo som ti priniesol dnes. Ruže, tvoje najobľúbenejšie. A pozri, tu, košík plný jahôd. Minulé leto si spravila tak výborný jahodový lekvár. Nieže by som ti tým chcel povedať, aby si aj z týchto spravila lekvár, len som si spomenul, vieš. No tak, Miluška, nehľaď tak na mňa a povedz už konečne niečo.” No ona sa len usmievala. Vzala si dary, ktoré jej Jozef priniesol a odložila ich bokom. Na stole mala položený slamenný košíček, čosi v ňom bolo, prikryté bielym obrúskom. ,,Ale, Miluška, ty si zase piekla, však? Čo to bude dnes? A ozaj, takmer by som zabudol. Je tu aj Peter, ale šiel sa prejsť po okolí, vravel, že príde neskôr. To aby si si nemyslela, že som ho nevzal so sebou. Ale späť k tomu košíčku, čo v ňom je? Horím nedočkavosťou!” Miluška odhrnula obrúsok, ktorý ukrýval makový závin, úhladne nakrájaný, ešte teplý. Jozef cítíl tú vôňu, áno, cítil ju. Vedel, že ju cíti, nikto a ani nič ho nepresvedčí o opaku. Natešený si chcel zobrať jeden kúsok, no mal pocit, že čím viac sa načahuje za voňavým košíkom tým viac sa od neho vzďaluje. Zúfalo sa zadíval na Milušku, no ona sa len usmievala. ,,No tak, drahá, prečo ma takto trápiš? Vari nevieš, že tvoje záviny mi namôjdušu chutia? Nebuď taká skúpa. Ani minule si mi nechcela dať, načo ich potom pečieš, keď mi nedáš ani len ochutnať?” Jozef zmĺkol, vedel, že odpoveď nedostane. Tak sa len mlčky prizeral ako ho Miluška vzala za ruku, nežne mu ju pohladila a dívala sa do jeho orieškovohnedých očí, ktoré náhle posmutneli.
Baby pracuje tu niektorá na letisku ? Mala by som jednu otázku .. prosim správu. ☺️
Ak sa dieta ocitne v nemocnici vzdy je to nestastie,ale ak na onkologii,Tak to ako sa hovori, neprajete Ani najvacsiemu nepriatelovi...
Co vas na tom prekvapi je, ako pekne prerobena onko v BA je..a Toto prostredie aspon trosinku potesi drobcov a nebudeme si nic nahovarat AJ rodicia sa tu isto citia omnoho komfortnejsie v tychto velmi tazkych dnoch..je to Cosi neporovatelne s tym,co je na ostatnych detskych oddeleniach....wifi, tv s detskymi kanalmi, hernicka,kuchynka..vsetko krasne, farebne,nove, ciste..o tom bohuzial ine oddelenia mozu Len snivat,co je velmi smutne...:(
Update stavu: Misko ma za sebou prvu chemo tohto 3.cyklu... a samozrejme odmena v nemocnici je povolena...
Pekny vecer








































































































